Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sp/12/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. U., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. XXX/XX, XXX XX V. X., 2/ C.. D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. XXX/XX, XXX XX V. X., 3/ F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. XXX/XX, XXX XX V. X., proti odporcovi: MESTO Banská Štiavnica, Radničné námestie 1, 969 24 Banská Štiavnica 1, právne zastúpený advokátom: JUDr. Peter Dlhopolček, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 1774/2012/PaSM zo dňa 05. novembra 2012, takto

rozhodol:

I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. 1774/2012/PaSM zo dňa 05. novembra 2012 p o t v r d z u j e .

II/ Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznáva.

III/ Navrhovatelia sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok 35,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV/ Odporca nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Mesto Banská Štiavnica rozhodnutím č. 1774/2012/PaSM zo dňa 05.11.2012 rozhodlo o priznaní nároku na bytovú náhradu pre žiadateľov (v procesnom postavení navrhovatelia 1/, 2/, 3/) v súlade s § 5 ods. 6 písm. b/ zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov tak, že žiadateľom bola priznaná bytová náhrada - náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby. Zároveň odporca rozhodol, že náhradný nájomný byt poskytne Mesto Banská Štiavnica v súlade s § 12 ods. 1 do 31.12.2016.

Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že mesto vyhovelo žiadosti navrhovateľov o poskytnutie náhradného bytu zo dňa 24.08.2012 konštatujúc, že žiadosť vyhovuje podmienkam zákona č. 260/2011 Z.z., po vyhodnotení k žiadosti doložených príloh. Dňa 21.02.2012 doručil P. K. (ako vlastník nehnuteľnosti v katastrálnom území V. X., bytového domu súp.č. XXX, postaveného na C-KN parc.č. XXXX, vedeného na LV č. XXXX a ako prenajímateľ bytu o výmere 112 m2, nachádzajúcom sa na 3. poschodí bytového domu, ktorý pozostáva z troch izieb s príslušenstvom - kuchyňa, kúpeľňa, WC) Mestu Banská Štiavnica oznámenie o vypovedaní nájmu bytu súčasným nájomcom spolu s fotokópiami výpovede z nájmu bytu v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. s výpovednou lehotou 12 mesiacov. Výpoveď bola doručená U. U. a spoločne posudzovaným osobám F. U. a C.. D. U., každému osobitne.

V zákonom stanovenej lehote podali navrhovatelia proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Nesúhlasili s priznanou bytovou náhradou, pretože v zmysle § 712a ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca má právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného, primeraný bytu, ktorý sa má vypratať, čo v danom prípade nie je splnené. Došlo tým k porušeniu čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 19 ods. 1, čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; čl. 1, čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu Európskeho práva a napokon aj čl. 25 Deklarácie ľudských práv, ktorá bola prijatá a vyhlásená valným zhromaždením OSN, 10. decembra 1948.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že v zmysle § 5 ods. 6 písm. b/ zákona č. 260/2011 Z.z. nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám, ktoré sa nachádzajú v materiálnej bytovej núdzi sa poskytne bytová náhrada, ktorou je náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby. Na obstaranie náhradného bytu poskytuje štát dotácie v súlade so zákonom č. 261/2011 Z.z., najviac do sumy 1000 eur/m2 podlahovej plochy náhradného bytu. Zákon nerieši možnosť pridelenia bytu s viacerými obytnými miestnosťami pre tri osoby, prípadne povinnosť poskytnutia rovnakej podlahovej výmery bytu ako užíva žiadateľ. V danom prípade štát prijal pravidlá pre priznanie nárokov na jednotlivé byty a možnosti dotácie. Poskytnutie väčšieho bytu je pre Mesto Banská Štiavnica nevýhodné, pretože výmeru bytu nad 60 m2 by muselo financovať z vlastných zdrojov.

Navrhovatelia v podaní došlom súdu dňa 12.06.2013 navrhli „... konanie týkajúce sa prejednávanej veci odročiť a prejednať túto vec až po rozhodnutí na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu ...“, čo odôvodňovali tým, že ako členovia občianskeho združenia Právo na bývanie sú účastníkmi konania týkajúceho sa spoločnej žaloby (sťažnosti) podanej na ESĽP v Štrasburgu proti Slovenskej republike, za porušenie ľudských práv nájomníkov v reštituovaných domoch, súvisiacich so zákonom č. 260/2011 Z.z..

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 23.07.2013 uviedol, že súhlasí s prerušením konania až do rozhodnutia o žalobe podanej na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -66 zo dňa 10.10.2013 prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. do skončenia konania vedenom na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu pod sp.zn.11809/12 vo veci sťažovateľov „Straka a ostatní proti Slovenskej republike“.

Európsky súd pre ľudské práva dňa 04.11.2014 vydal rozhodnutie vo veci Straka a ďalší proti Slovenskej republike v spoločnom konaní s vecou Borodinová a ďalší proti Slovenskej republike, v dôsledku čoho konajúci súd konštatoval pominutie dôvodov prerušenia konania a pokračoval v konaní .

Navrhovatelia v podaní došlom súdu dňa 12.06.2013, ktoré je replikou na doručené vyjadrenie odporcu k ich opravnému prostriedku, k skutkovým okolnostiam uviedli, že sú rodení občania mesta Banská Štiavnica, kde žijú niekoľko desaťročí. V byte, ktorý majú uvoľniť, bývajú od roku 1983. Dom, v ktorom sa nachádza nimi užívaný byt, bol vydaný reštituentom v roku 1992 a predaný bol až v roku 2005, teda nie následne, ako to tvrdí odporca vo svojom vyjadrení. V zmysle Občianskeho zákonníka majú právo na byt, ktorý je rozlohou, umiestnením podobný bytu, ktorý majú uvoľniť. Z dôvodu protiprávneho konania vlastníka domu voči nim - odpojenie vody, odpojenie elektriny bolo toto riešené ako neoprávnený zásah do ich nájomných práv v súdnom konaní ( v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu -41). Svojich práv sa museli domáhať súdnou cestou aj v konaniach , , keď im vlastník domu dal dvakrát výpoveď z nájmu bytu, čo však v obidvoch prípadoch súd zrušil. Mesto vo vyjadrení dáva do pozitívneho svetla majiteľa domu, pritom je detailne informované o príkoriach a všetkých protiprávnych konaniach, ktorými chcel majiteľ dosiahnuť skončenie nájmu k bytu. Podľa informácií občianskeho združenia Právo na bývanie, ktorého sú členmi, ich prípad je jeden z najhorších. Odporca vo vyjadrení tvrdí, že nemá k dispozícií a ani nebude mať trojizbové byty, pričom majú vedomosť, že Mesto v minulosti pridelilo trojčlennej rodine trojizbový byt. V ich prípade však striktne trvá na dvojizbovom byte. Mesto od štátu dostane 60.000 Eur a byt zostane vo vlastníctve mesta, teda nie v ich vlastníctve, čiže na základe zákona č. 260/2011 Z.z. majetok mesta bude navýšený, teda byt zostane v majetku mesta navždy. Tým, že Mesto Banská Štiavnica im chce prideliť len dvojizbový byt, pričom bežný štandard prideľovania bytov je pre tri dospelé osoby trojizbový byt, došlo by k diskriminácií ich rodiny. Pokiaľ by išli do bytu s dvomi izbami, boli by nútení predať podstatnú časť zariadenia z bytu, napr. klavír v hodnote 4.700 Eur a ďalšie zariadenie bytu, čo považujú za skutočnosť, ktorá nemôže byť

v súlade s Ústavou SR, aby niekto bol okolnosťami nútený k nevýhodnému odpredaju svojho majetku, k čomu by v ich prípade rozhodne došlo.

Súd v súlade s ustanovením § 250q ods. 1 O.s.p. nariadil na prejednanie veci pojednávanie.

Navrhovatelia na pojednávaní zotrvávali na podanom odvolaní. Zhodne uvádzali, že im mesto ponúklo uzavrieť zmluvu o pridelení trojizbového bytu, s čím oni v podstate súhlasili, avšak doplnili do zmluvy svoje ďalšie požiadavky, pretože mali za to, že v návrhu zmluvy boli aj také skutočnosti, ktoré neboli v súlade so zákonom. Predložili svoj návrh zmluvy a očakávali, že mesto navrhne rokovanie ohľadom dohodnutia sa na nájomnej zmluve, avšak mesto im odpísalo, že s návrhom ich zmluvy nesúhlasí. Následne sa dozvedeli, že ten istý trojizbový, ktorý im bol pôvodne ponúknutý, bol pridelený inému občanovi, zhodou okolností zamestnankyni Mestského úradu v Banskej Štiavnici. Byt bol tejto osobe pridelený za zvláštnych okolností bez toho, že by ich o tom informovali, že by zrušilo mesto svoje predchádzajúce rozhodnutie tak, aby sa mohli proti postupu mesta brániť. Navrhovali, aby sa súd zaoberal takýmto nezákonným postupom mesta, pretože mesto malo prednostne riešiť nájomníkov v reštituovaných objektoch, ako sú oni.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Žiadal priznať náhradu trov konania. K vyjadreniam navrhovateľov uviedol, že mnohé sú irelevantné pre posúdenie tejto veci. Pokiaľ navrhovatelia poukazujú na povahu náhradného bytu v zmysle § 712a ods. 1 Občianskeho zákonníka, uviedol, že v danom prípade platí zákon č. 260/2011 Z.z. ako lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý je lex generalis. Občiansky zákonník teda možno aplikovať len vtedy, ak by zákon č. 260/2011 Z.z. neupravoval inak. V danom prípade však lex specialis - zákon č. 260/2011 Z.z. obsahuje osobitnú právnu úpravu, špecifikuje aké náhradné nájomné byty sa poskytujú. Mesto rozhodlo o bytovej náhrade v súlade so zákonom č. 260/2011 Z.z., pričom pri rozhodovaní bolo viazané touto právnou úpravou. Pokiaľ navrhovatelia poukazovali na iné skutočnosti, napr. na zníženie ich životného štandardu, nutnosť predania niektorých vecí a podobne, tu poukázal na to, že mesto nemôže pri rozhodovaní prihliadať na subjektívne požiadavky nájomníkov, resp. nemôže uspokojovať všetky takéto požiadavky. Konštatoval, že z vyjadrení navrhovateľov je zrejmé, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o pridelení trojizbového bytu a vyslovil domnienku, že práve, pokiaľ by bol pridelený trojizbový byt, postupovalo by mesto v rozpore so zákonom č. 260/2011 Z.z.. Tiež konštatoval, že predmetom tohto súdneho konania nemôže byť preskúmanie zákonnosti postupu mesta o tom, za akých okolností bol neskôr prideľovaný náhradný nájomný trojizbový byt. Predmet tohto súdneho konania je daný odvolaním proti konkrétnemu rozhodnutiu odporcu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na toto konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako aj postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 3 O.s.p. ako vydané v súlade so zákonom.

Predmetom súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia odporcu - Mesta Banská Štiavnica č. 1744/2012/PaSM zo dňa 05.11.2012, ktorým odporca rozhodol o priznaní nároku na bytovú náhradu žiadateľom U. U. a spoločne posudzovaným osobám F. U. a C.. D. U. v zmysle § 5 ods. 6 písm. b/ zákona č. 260/2011 Z.z. vo forme náhradného nájomného bytu s dvomi obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby s tým, že náhradný nájomný byt poskytne Mesto Banská Štiavnica v súlade s § 12 ods. 1 tohto zákona do 31.12.2016.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použijú sa primerane ustanovenia druhej hlavy s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 1, 2 O.s.p.).

Účelom súdneho konania podľa piatej časti O.s.p. je preskúmať v medziach žaloby, resp. opravného prostriedku zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, t.j. zaoberať sa tým, či správny orgán v

procese svojho konania postupoval v súlade so zákonom, či aplikoval správne procesné a hmotnoprávne predpisy vzťahujúce sa na predmetnú vec.

Podľa § 1 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov; tento zákon upravuje právne vzťahy pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom a podmienky poskytnutia bytovej náhrady.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 260/2011 Z.z.; tento zákon sa vzťahuje na byty v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (pozn. napr. zákon č. 403/1990 Zb.) alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá.

Podľa § 3 ods. 1 a 5 zákona č. 260/2011 Z.z.; (1) Prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. marca 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. (5) Výpoveď nájmu bytu prenajímateľ doručí nájomcovi do vlastných rúk a kópiu výpovede nájmu bytu obci príslušnej na konanie o nároku na poskytnutie bytovej náhrady. Prílohou kópie výpovede nájmu bytu je doklad o tom, že ide o byt podľa § 2 ods. 1. Obec vedie zoznam doručených kópií výpovedí podľa jednotlivých prenajímateľov a podľa bytov uvedených podľa § 2 ods. 1.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 zákona č. 260/2011 Z.z.; (1) Ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 alebo § 7a (ďalej len "žiadateľ") a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi. (2) Materiálnou bytovou núdzou je stav, keď nájomca a ani žiadna zo spoločne posudzovaných osôb a) nemá vlastný byt podľa odseku 3, b) nevlastní nehnuteľný majetok podliehajúci deklarácii majetku podľa § 6 a ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 3. (4) Bytovou náhradou na účely tohto zákona je náhradný nájomný byt podľa osobitného predpisu (podľa poznámky č. 3 - zákon č. 261/2011 Z.z.), nachádzajúci sa v tej istej obci ako vypratávaný byt. Nájomca sa môže dohodnúť s inou obcou na poskytnutí bytovej náhrady v jej katastrálnom území; túto dohodu je táto obec povinná oznámiť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza vypratávaný byt. (5) Za vypratávaný byt možno nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám poskytnúť len jednu bytovú náhradu. (6) Nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám, ktorí sa nachádzajú v materiálnej bytovej núdzi, sa poskytne bytová náhrada, ktorou je náhradný nájomný byt a) s jednou obytnou miestnosťou pre jednu fyzickú osobu, b) s dvomi obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby, c) s tromi obytnými miestnosťami pre štyri až päť fyzických osôb, d) so štyrmi obytnými miestnosťami pre šesť a viac fyzických osôb.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z.; žiadateľ je povinný ku dňu podania písomnej žiadosti o bytovú náhradu (ďalej len "žiadosť") deklarovať svoj majetok a majetok spoločne posudzovaných osôb. Deklaráciou majetku je na účely tohto zákona úplný a pravdivý súpis majetku vyhotovený nájomcom a spoločne posudzovanými osobami vrátane uvedenia všeobecnej hodnoty majetku podľa osobitného predpisu.

Podľa § 7 ods. 1 a 4 zákona č. 260/2011 Z.z.; (1) Žiadateľ podá po doručení výpovede nájmu bytu od prenajímateľa podľa § 3 do 30. septembra 2012 žiadosť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne. (4) Žiadateľ, ktorý užíva byt uvedený v § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) a ktorý je predmetom súdneho sporu o prechod nájmu bytu alebo výmene bytu, podá žiadosť do dvoch mesiacov od doručenia výpovede nájmu bytu podľa § 3 ods. 3, inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 zákona č. 260/2011 Z.z.; (1) Konanie sa začína podaním žiadosti obci. (2) Účastníkom konania je žiadateľ. (3) Obec preskúma údaje žiadateľa a spoločne posudzovaných

osôb uvedené v žiadosti; najmä preskúma, či žiadateľ spĺňa podmienky materiálnej bytovej núdze. (4) Ak žiadosť spĺňa náležitosti podľa § 8 ods. 2 a 3, obec o žiadosti rozhodne v lehote 90 dní od jej doručenia. (5) Ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie bytovej náhrady, obec rozhodne o priznaní nároku na bytovú náhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná. Rozhodnutie obce o priznaní nároku na bytovú náhradu musí obsahovať aj poučenie o povinnosti podľa § 6 ods. 3. Kópiu rozhodnutia zašle obec prenajímateľovi. (6) O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce podľa odseku X rozhoduje súd.

Podľa § 12 ods. 1 a 4 zákona č. 260/2011 Z.z.; (1) Obec je povinná poskytnúť bytovú náhradu žiadateľovi, ktorý je zapísaný v zozname podľa § 9 ods. 8 , do 31. decembra 2016 okrem prípadov podľa odsekov 2 a 3. (4) Bytovú náhradu poskytne obec z bytov vo vlastníctve obce alebo náhradných nájomných bytov obstaraných podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z.; na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem lehoty podľa § 9 ods. 4.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 261/2011 Z.z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov; náhradným bytom je byt, ktorého podlahová plocha je najviac a) 90 m2 pre byt so štyrmi obytnými miestnosťami, b) 75 m2 pre byt s tromi obytnými miestnosťami, c) 60 m2 pre byt s dvomi obytnými miestnosťami, d) 45 m2 pre byt s jednou obytnou miestnosťou.

Podľa § 3 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (); 1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Preskúmaním veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, stanoviskami účastníkov konania, súd dospel k záveru, že správny orgán sa dôsledne riadil vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, zákona č. 261/2011 Z.z. o poskytovanie dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov a ustanoveniami Správneho poriadku.

Z administratívneho spisu vyplýva, že P. K., ako vlastník nehnuteľnosti, v ktorom sa nachádza byt užívaný navrhovateľmi, dal navrhovateľom každému osobitne výpoveď z nájmu bytu v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z., a to dňa 16.02.2012. Výpoveď bola daná bez uvedenia dôvodu v súlade s citovaným ustanovením predmetného zákona s tým, že výpovedná lehota je 12 mesiacov, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola doručená výpoveď, na čo aj upozornil nájomníkov vo výpovedi. V súlade s ustanovením § 3 ods. 5 vlastník nehnuteľnosti doručil na Mestský úrad Banská Štiavnica dňa 21.02.2012 oznámenie o vypovedaní nájmu bytu nájomcom, k čomu pripojil kópie výpovede z nájmu.

Súčasťou administratívneho spisu sú Dohody o vydaní nehnuteľnosti uzavreté medzi podnikom Bytového hospodárstva š.p. Žiar nad Hronom a oprávnenými osobami Y.. P. F., C.. L. V., L. V., C.. W. X., z ktorých vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza byt, bola vydaná oprávneným

osobám na základe reštitučného zákona č. 403/1990 Zb.. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX mal súd preukázanú skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľnosti - stavby, súpisné číslo XXX, na parcele č. XXXX, nachádzajúcej sa v k.úz. V. X., je P. K..

Dňa 24.08.2012 bola Mestskému úradu v Banskej Štiavnici doručená žiadosť o bytovú náhradu žiadateľov U. U., F. U. a C.. D. U., podaná v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z., súčasťou ktorej je okrem samotnej žiadosti o bytovú náhradu deklarácia majetku žiadateľov, osobitne U. U., F. U. a C.. D. U., rozhodnutie o pridelení bytu a zápisnica o odovzdaní a prevzatí bytu, ako aj potvrdenie o trvalom pobyte, osobitne u všetkých žiadateľov. Žiadosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote v súlade s § 7 ods. 1 citovaného zákona.

Odporca vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie dňa 05.11.2012 po tom, čo konštatoval, že žiadatelia spĺňajú podmienky na poskytnutie bytovej náhrady. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 9 ods. 5, obsahovalo poučenie o povinnosti v zmysle § 6 ods. 3, zároveň bolo zaslané aj prenajímateľovi. Rozhodnutie bolo vydané v zákonom stanovenej 90-dňovej lehote od doručenia žiadosti.

Je zrejmé, že žiadatelia nenamietajú to, že im bol priznaný nárok na bytovú náhradu, ale namietajú povahu bytovej náhrady, ktorá im bola priznaná, t.j. nesúhlasia s náhradným nájomným bytom s dvoma obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby do 60 m2. Poukazovali pritom na ustanovenie § 712a ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nájomca má právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má vypratať.

Súd má za to, že odvolacie námietky nie sú opodstatnené. Správne poukázal odporca na osobitnú právnu úpravu o poskytovaní náhradných nájomných bytov v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z., aplikácia ktorého má prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka, aplikácie ktorej sa dožadovali navrhovatelia poukazujúc na povahu náhradného bytu, keď podľa navrhovateľ by mal byť náhradný byt primeraný veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného bytu, ktorý majú vypratať. Podľa navrhovateľov priznaný nárok na poskytnutie náhradného nájomného bytu s dvoma obytnými miestnosťami nezodpovedá povahe bytu, ktorý majú vypratať. Tieto tvrdenia navrhovateľov sú irelevantné, pretože zákonom č. 260/2011 Z.z. zákonodarca stanovil podmienky, za akých možno priznať bytovú náhradu a zároveň povahu poskytovanej bytovej náhrady. Keďže bytová náhrada má byť poskytnutá pre tri fyzické osoby, priznaný nárok zodpovedá ustanoveniu § 5 ods. 6 písm. b/, t.j. navrhovateľom v zmysle zákona môže byť poskytnutý náhradný nájomný byt s dvoma obytnými miestnosťami. Pokiaľ teda odporca rozhodoval o bytovej náhrade pre navrhovateľov v konaní v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z., postupoval v súlade so zákonom (§ 5 ods. 6 písm. b/).

Súd poznamenáva, že z dôvodovej správy k zákonu č. 260/2011 Z.z. vyplýva, že cieľom prijatia tohto zákona bolo vytvoriť legislatívny mechanizmus, ktorý ukončí ingerenciu štátu do užívania súkromného majetku a umožní postupne pristúpiť na podmienky zaužívané v iných demokratických štátoch, ktoré nemuseli prejsť časovo a materiálne transformačným procesom. Zároveň nájomcom, ktorí nie sú natoľko solventní, aby si dokázali po doručení výpovede bez uvedenia dôvodu zabezpečiť bez pomoci náhradné bývanie, dáva možnosť požiadať obec o pridelenie náhradného nájomného bytu s tým, že nájomná zmluva by bola uzavretá na dobu neurčitú s regulovanou cenou nájmu. Zákonodarca sledoval primerane vyvážené riešenie ako pre prenajímateľov, tak pre nájomcov a v neposlednom rade zohľadňoval tiež verejný záujem spoločnosti. Zákon teda sledoval spôsob ukončenia a usporiadania niektorých špecifických nájomných vzťahov k bytom, okrem iných aj k bytom v reštituovaných domoch, ktoré nespadali pod režim zákona č. 182/1993 Z.z., a teda pôvodní nájomcovia nemali možnosť odkúpiť tieto byty do vlastníctva.

Navrhovatelia tvrdili, že postup odporcu, ktorý im priznal bytovú náhradu - náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami v zmysle § 5 ods. 6 písm. b/ zákona č. 260/2011 Z.z., je rozporný s čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 19 ods. 1, čl. 12 odsek 1 Ústavy SR, zároveň takýmto postupom došlo k porušeniu č. 1, čl. 3 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu čl. 25 Deklarácie ľudských práv.

Aplikovaná právna úprava odporcom, t.j. zákon č. 260/2011 Z.z. a zákon č. 261/2011 Z.z., prešiel testom kontroly pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP), ktorý dňa 04.11.2014 vydal rozhodnutie vo veci sťažovateľov Kristián Straka a ďalší proti Slovenskej republike, vedenej pod č. 11809/12 v spoločnom konaní s vecou Borodinová a ďalší proti Slovenskej republike (č. 35284/13). ESĽP

posudzoval žiadosti predložené od 256 jednotlivých slovenských štátnych príslušníkov, združených v občianskom združení „Právo na bývanie“, ktoré zastupoval predseda združenia Kristián Straka a právne advokát P. Chrašč. ESĽP vo svojom rozsudku odmietol sťažnosť občianskeho združenia „Právo na bývanie“ z dôvodu, že uvedené občianske združenie nemožno považovať za „obeť“ namietaných porušení (porovnaj bod 52 rozsudku ESĽP). ESĽP odmietol námietku sťažovateľov týkajúcu sa porušenia práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aj v spojení s čl. 14 Dohovoru zakotvujúcim zákaz diskriminácie, a to sčasti aj pre nedostatok právomoci, keďže právo osobného užívania bytov bolo zrušené ešte predtým, ako Dohovor nadobudol vo vzťahu k Slovenskej republike účinnosť. K výhradám voči nemožnosti odkúpiť dotknuté byty do vlastníctva v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. alebo získať nejakú náhradu, ESĽP poukázal na to, že Dohovor nezaručuje právo na získanie majetku a akékoľvek očakávania sťažovateľov v tomto smere nemali právny základ, preto ich nemožno považovať za legitímnu nádej na získanie majetku, chráneným čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (bod 55, 56, 59 dotknutého rozsudku ESĽP). ESĽP námietku sťažovateľov týkajúcu sa údajného porušenia majetkových práv, rovnako ako s ňou spojenú námietku týkajúcu sa diskriminácie, odmietol ako nezlučiteľnú s ustanoveniami Dohovoru. K námietke v zmysle čl. 8 Dohovoru, ESĽP pripustil, že nová právna úprava síce zasahuje do práva sťažovateľov na rešpektovanie obydlia, keďže mení podmienky nájmu v tom smere, že umožňuje vlastníkom bytov nájom vypovedať a stanovuje podmienky pre získanie náhradného bytu, avšak tento zásah do práv sťažovateľov má právny základ a sleduje legitímny cieľ - ochranu práv vlastníkov, ktorí museli dlhodobo znášať bremeno regulácie nájmu. ESĽP považoval za relevantné, že novoprijatá právna úprava umožnila aj naďalej zachovať reguláciu nájomného v prípadoch nájomníkov v hmotnej núdzi, ktorým musia obce a mestá v určenej lehote prideliť náhradné byty. ESĽP tiež poukázal na to, že v konaní o nároku na náhradný byt sa uplatňujú procesné záruky v tom zmysle, že rozhodnutia správnych orgánov sú preskúmateľné súdom (pozri bod 75). ESĽP uzavrel, že zásah do práva sťažovateľov na rešpektovanie obydlia nie je neprimeraný alebo inak v rozpore s čl. 8 Dohovoru (pozri bod 76).

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné vyhovieť. Napadnuté rozhodnutie odporcu, ako vydané v súlade so zákonom, súd podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odvolaním, preto súd nemohol zohľadňovať námietky týkajúce sa tvrdeného nesprávneho postupu pri zabezpečovaní priznaného náhradného bytu, ktoré skutočnosti nastali v období po vydaní preskúmavaného rozhodnutia. Uvedené námietky súd považuje vo vzťahu k predmetu tohto súdneho konania za irelevantné, navyše uplatnené po uplynutí odvolacej lehoty.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľom, ktorí v konaní nemali úspech, súd náhradu trov konania nepriznal.

Súd zaviazal navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku, keďže poplatková povinnosť im vznikla podľa § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb.), keďže podali opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a s odvolaním neboli úspešní. Výška súdneho poplatku je určená podľa pol. č. 10 písm. e/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.. Súdne poplatky sa platia na účet Slovenskej pošty, a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, a to v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Kolkovými známkami a v hotovosti sa môžu platiť poplatky, len ak v jednotlivom prípade neprevyšujú sumu 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, pri ktorom je možné platiť kolkovými známkami alebo v hotovosti, aj keď prevyšuje sumu 300 eur. V hotovosti a platobnou kartou možno platiť poplatky prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky.

Súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, nakoľko pre takéto rozhodnutie nemal zákonný rámec, a to z dôvodov nižšie uvedených:

Odporca splnomocnil na zastupovanie v predmetnom konaní advokáta JUDr. Petra Dlhopolčeka, písomným splnomocnením zo dňa 21.07.2015. Právny zástupca odporcu uplatnil na pojednávaní nárok na náhradu trov konania odporcu, vrátane trov právneho zastúpenia. Podľa § 250m ods. 3 O.s.p. účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tretej hlave piatej časti O.s.p. nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250k ods.

1 O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V tretej hlave piatej časti O.s.p. nie je osobitne upravená otázka náhrady trov konania, preto je potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 250k O.s.p.. Právna úprava predpokladá priznať náhradu trov konania len úplne úspešnému alebo čiastočne úspešnému žalobcovi (druhá hlava), resp. navrhovateľovi (tretia hlava). Súd je toho názoru, že odporca nemá zákonný nárok pre to, aby mu súd mohol priznať náhradu trov konania. Preskúmavacie konanie podľa piatej časti O.s.p. nie je vo svojej podstate sporovým konaním, a preto nie je možné prihliadať na zásadu úspechu v zmysle § 142 O.s.p. medzi sporovými stranami. Osobitná právna úprava v piatej časti O.s.p. nepočíta s možnosťou uložiť povinnosť k náhrade trov konania inému ako žalovanému, resp. odporcovi, ktorý v konaní nemali úspech. Navrhovateľov preto, aj keď v konaní neboli úspešní, nestíha povinnosť nahradiť odporcovi náhradu trov konania. Tobôž, nemožno zaviazať k náhrade trov konania pre odporcu ďalších účastníkov konania, ktorí ani nepodali opravný prostriedok a stali by sa účastníkmi preskúmavacieho konania len vzhľadom na skutočnosť, že boli účastníkmi v konaní na správnom orgáne (§ 250m ods. 3 O.s.p.). Právna úprava predpokladá vo vzťahu k navrhovateľovi len jeho nárok na náhradu trov konania v prípade jeho úspechu (úplného alebo čiastočného), ale nepredpokladá jeho povinnosť hradiť náhradu trov konania odporcovi, resp. ďalším účastníkom konania. Právna úprava vo vzťahu k odporcovi predpokladá len jeho povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému navrhovateľovi, ale už nie ďalším účastníkom konania, ktorí nepodali opravný prostriedok. Preto súd rozhodol, že odporca nemá právo na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, keďže neexistuje zákonný rámec na to, aby súd zaviazal niektorého z účastníkov konania na náhradu trov konania odporcovi, o čo žiadal právny zástupca odporcu advokát JUDr. Peter Dlhopolček.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v piatich vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.