Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Sp-12-2013.pdf
PDF · 68.13 KB
No categories available
24Sp/12/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. U., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. XXX/XX, XXX XX V. X., 2/ C.. D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. XXX/XX, XXX XX V. X., 3/ F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. XXX/XX, XXX XX V. X., proti odporcovi: MESTO Banská Štiavnica, Radničné námestie 1, 969 24 Banská Štiavnica 1, o opravnom prostriedku navrhovateľov proti rozhodnutiu odporcu č. 1774/2012/PaSM zo dňa 05. novembra 2012, takto
rozhodol:
Súd konanie p r e r u š u j e podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. do skončenia konania vedenom na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu pod sp.zn. 11809/12 označené ako „Straka a ostatní proti Slovenskej republike“.
odôvodnenie:
Mesto Banská Štiavnica rozhodnutím č. 1774/2012/PaSM zo dňa 05.11.2012 rozhodlo o priznaní nároku na bytovú náhradu pre žiadateľov (navrhovateľov) v súlade s § 5 ods. 6 písm. b/ zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov tak, že žiadateľom bola priznaná bytová náhrada
- náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby. Zároveň odporca rozhodol, že náhradný nájomný byt poskytne Mesto Banská Štiavnica v súlade s § 12 ods. 1 do 31.12.2016.
V zákonom stanovenej lehote podali navrhovatelia proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Nesúhlasili s priznanou bytovou náhradou, pretože v zmysle § 712a ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca má právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného, primeraný bytu, ktorý sa má vypratať, čo v danom prípade nie je splnené. Došlo tým k porušeniu čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 19 ods. 1, čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; čl. 1, čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu Európskeho práva a napokon aj čl. 25 Deklarácie ľudských práv, ktorá bola prijatá a vyhlásená valným zhromaždením OSN, 10. decembra 1948.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že v zmysle § 5 ods. 6 písm. b/ zákona č. 260/2011 Z.z. nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám, ktoré sa nachádzajú v materiálnej bytovej núdzi sa poskytne bytová náhrada, ktorou je náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby. Na obstaranie náhradného bytu poskytuje štát dotácie v súlade so zákonom č. 261/2001 Z.z., najviac do sumy 1000 eur/m2 podlahovej plochy náhradného bytu. Zákon nerieši možnosť pridelenia bytu s viacerými obytnými miestnosťami pre tri osoby, prípadne povinnosť poskytnutia rovnakej podlahovej výmery bytu ako užíva žiadateľ. V danom prípade štát prijal pravidlá pre priznanie nárokov na jednotlivé byty a možnosti dotácie. Poskytnutie väčšieho bytu je pre Mesto Banská Štiavnica nevýhodné, pretože výmeru bytu nad 60 m2 by muselo financovať z vlastných zdrojov.
Navrhovatelia v podaní došlým súdu dňa 12.06.2013 navrhli „... konanie týkajúce sa prejednávanej veci odročiť a prejednať túto vec až po rozhodnutí na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu ...“, čo odôvodňovali tým, že ako členovia občianskeho združenia Právo na bývanie sú účastníkmi konania týkajúceho sa spoločnej žaloby (sťažnosti) podanej na ESĽP v Štrasburgu proti Slovenskej republike, za porušenie ľudských práv nájomníkov v reštituovaných domoch, súvisiacich so zákonom č. 260/2011 Z.z..
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 23.07.2013 uviedol, že súhlasí s prerušením konania až do rozhodnutia o žalobe podanej na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.
Súd sa oboznámil s obsahom sťažnosti (zo dňa 23.02.2012) podanej na ESĽP v Štrasburgu dňa 24.02.2012, ktorej bolo priradené č. 11809/12 a podanie bolo označené ako „Straka a ďalší v. Slovakia“, ktorú sťažnosť podalo 201 občanov Slovenskej republiky - nájomníkov reštituovaných a privatizovaných bytov. Sťažovatelia žiadali, aby ESĽP: 1. vyhlásil sťažnosť za prijateľnú, 2. skonštatoval porušenie ustanovení Dohovoru podľa žaloby, 3. zaviazal Slovenskú republiky k prijatiu legislatívnych opatrení, ktoré situáciu na Slovensku, pokiaľ ide o nájomníkov v reštituovaných a privatizovaných domoch uvedú do súladu s ustanoveniami Dohovoru, 4. zaviazal Slovenskú republiku uhradiť sťažovateľom nemajetkovú ujmu 10.000 eur / 500 eur za každý rok neistoty od vzniku stavu, keď si nemohli kúpiť byt z dôvodu, že je v reštituovanom, resp. privatizovanom dome, 5. zaviazal Slovenskú republiku k náhrade trov konania. Sťažovatelia namietajú porušenie ustanovení Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konkrétne čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 (ochrana práva užívať majetok), porušenie čl. 14 v súvislosti s čl. 1 Dodatkového protokolu (porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom užívať majetok) a čl. 8 (ochrana súkromia, nedotknuteľnosti obydlia a rodinného života). Podľa oznámenia občianskeho združenia „Právo na bývanie“ zo dňa 19.08.2013 konanie o sťažnosti vedenej na ESĽP stále prebieha a nie je právoplatne skončené.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p.; pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Vyššie citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku dáva súdu možnosť konanie prerušiť, pokiaľ prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka významná aj pre prebiehajúce konanie. Súd má za to, že konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva rieši
otázku, vyriešenie ktorej môže byť významné aj pre predmetné konanie vedené na základe opravného prostriedku navrhovateľov proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu. Súd preto konanie prerušil na čas do skončenia konania pred ESĽP v Štrasburgu ohľadom predmetnej sťažnosti.
Súd poznamenáva, že neaplikoval na daný prípad ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., kedy by musel konanie prerušiť, pretože nepovažoval za preukázané splnenie hypotézy tohto ustanovenia. Avšak vzhľadom na okolnosti danej veci súd využil možnosť prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v záujme spravodlivého vyriešenia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, o ktorom bolo rozhodnuté správnym orgánom podľa zákona napadnutého v konaní pred ESĽP pre jeho rozpor s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v piatich vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 202 ods. 3 a contr. vo vzťahu k § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).