Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/127/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: JUDr. R. W., nar. XX. XX. XXXX, U. H. XX, K. U., právne zast.: Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, Bratislava, IČO: 47 239 441, proti žalovanému: Mesto Zlaté Moravce, 1. mája 2, Zlaté Moravce, IČO: 00 308 676, právne zast.: JUDr. Miloslav Tóth, advokát, Jarmočná 2264/3, Šaľa, IČO: 53 713 354, o správnej žalobe zo dňa 27. 08. 2020 proti rozhodnutiu Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 zo dňa 02. 07. 2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu v časti petitu o určenie, že funkcia hlavnej kontrolórky JUDr. R. W. stále trvá, z a s t a v u j e .

Súd z r u š u j e uznesenie Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 z pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 02. 07. 2020.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predložených listín správny súd zistil, že na základe uznesenia č. 397/2020 zo dňa 02. 07. 2020 bola žalobkyňa odvolaná z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce ku dňu schválenia tohto uznesenia. Toto uznesenie je na základe podanej správnej žaloby žalobkyne zo dňa 27. 08. 2020 predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

2. Napadnutým uznesením č. 397/2020 zo dňa 02. 07. 2020 žalovaný odvolal žalobkyňu z funkcie hlavnej kontrolórky podľa o obecnom zriadení (ďalej len „“) z dôvodu, že opakovane a zvlášť hrubým spôsobom porušila povinnosti zamestnanca, keď: 1) nerešpektovala uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce č. 310/2020 zo dňa 30. 01. 2020, v zmysle ktorého bol vyňatý mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce na časové obdobie šetrenia konfliktu hlavnej kontrolórky a zamestnancov tohto podniku, pričom JUDr. R. W. ako hlavná kontrolórka mesta Zlaté Moravce podaním zo dňa 05. 06. 2020 začala kontrolu v mestskom podniku SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., čím nerešpektovala uvedené uznesenie a znenie o obecnom zriadení a hrubo porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy,

2) napriek skutočnosti, že uznesením mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce č. 310/2020 zo dňa 30. 01. 2020 bol vyňatý mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce na časové šetrenie konfliktu hlavnej kontrolórky a zamestnancov tohto podniku a napriek pretrvávajúcemu šetreniu konfliktu medzi hlavnou kontrolórkou a zamestnancami tohto mestského podniku, začala JUDr. R. W. dňa 05. 06. 2020 kontrolu tohto mestského podniku, čo je porušením povinnosti zamestnanca konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, 3) vykonávala kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19 v zariadení opatrovateľskej služby Zlaté Moravce, hoci v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a vyjadrení hlavného hygienika SR a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nitre také konanie nebolo v kompetencii hlavnej kontrolórky, pričom v tejto kontrole pokračovala aj po tom, ako bola upozornená na skutočnosť, že nie je oprávneným orgánom na kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19, čím zvlášť hrubým spôsobom porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, 4) pri vykonávaní kontroly protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19 v zariadení opatrovateľskej služby Zlaté Moravce vyžadovala poskytnutie telefonického kontaktu na všetkých zamestnancov Zariadenia opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach, hoci išlo o osobné údaje týchto zamestnancov, na ktorých poskytnutie nebol právny dôvod, čím porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, 5) po tom, ako bola zo strany členov krízového štábu COVID 19, zriadeného pri Mestskom úrade Zlaté Moravce upozornená na to, že nie je oprávnená vykonávať kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19, dňa 12. 06. 2020 prostredníctvom emailu označila členov tohto štábu ako „TOP 7“ a žiadala o doplnenie mien a priezvisk k vyjadreniu krízového štábu COVID - 19, zriadeného pri Mestskom úrade Zlaté Moravce za účelom podľa jej vyjadrenia „aby si poslanci aj občania zapamätali mená ľudí, ktorí bránili hlavnej kontrolórke vykonať kontrolu dodržiavania protiepidemiologických opatrení v zariadení, kde sú tí najzraniteľnejší ľudia z našej komunity“, čo je porušením povinnosti zamestnanca konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, 6) dňa 28. 06. 2020 uverejnila na internetovej stránke www.facebook.com informácie týkajúce sa ňou vykonanej kontroly v Technických službách mesta Zlaté Moravce a Zariadení opatrovateľskej služby mesta Zlaté Moravce, a to pred predložením správy o výsledku kontroly v týchto zariadeniach mestskému zastupiteľstvu mesta Zlaté Moravce, čím konala v rozpore s ustanovením o obecnom zriadení a porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, 7) uverejnením informácií podľa bodu 6. tohto uznesenia sa zároveň dopustila porušenia povinnosti zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, 8) úmyselne, nepravdivo, cieľavedome uverejňuje nepravdy na internetovej stránke www.facebook.com, ktorými zavádza občanov a širokú verejnosť, čím hrubým spôsobom porušuje povinnosti zamestnanca (hlavnej kontrolórky), ktorý má zaujať pravdivý a nestranný postoj.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

3. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27. 08. 2020, doručenou súdu dňa 27. 08. 2020, domáhala zrušenia uznesenia č. 397/2020 zo dňa 02. 07. 2020, ktoré bolo prijaté Mestským zastupiteľstvom v Meste Zlaté Moravce na pokračovaní 12. zasadnutia dňa 02. 07. 2020 a rozhodnutia, že jej funkcia hlavnej kontrolórky naďalej trvá.

4. Žalobkyňa v žalobe uviedla znenie tohto rozhodnutia, tak ako je uvedené v II. časti tohto rozsudku. Napadnuté uznesenie považovala za nezákonné, pretože bolo prijaté v rozpore so o obecnom zriadení a rokovacím poriadkom (t. j. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej) a neexistujú materiálne dôvody, ktoré by naplnili zákonné podmienky uvedené v o obecnom zriadení. Mala za to, že v každom skutkovo

vymedzenom dôvode (bod 1 až 8), ktorými je odôvodnené opakované a obzvlášť hrubé porušenie povinnosti zamestnanca, žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zistil skutkový stav veci a vychádzal z nezákonných podkladov.

5. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný porušil ust. § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, ako aj § 14 ods. 2 Rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva, keď neboli dodržané lehoty troch (§ 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení) resp. šiestich dní (§ 14 ods. 2 Rokovacieho poriadku) na zverejnenie návrhu programu zasadnutia mestského zastupiteľstva, keď tento bol zverejnený na webovej stránke mesta dňa 24. 06. 2020, t. j. len jeden deň pred konaním mestského zastupiteľstva. Rovnako návrh programu pokračujúceho zasadnutia bol zverejnený až oneskorene dňa 01. 07. 2020, t. j. len jeden deň pred konaním zasadnutia.

6. Ďalším pochybením bolo to, že návrh na odvolanie hlavnej kontrolórky z funkcie bol zaradený do programu na základe poslaneckého návrhu na konaní 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva dňa 25. 06. 2020 ako bod 52, a to pred bod 53 - Správa o kontrolnej činnosti za 1. polrok 2020. Po doplnení programu rokovania o poslanecké návrhy nebol schválený celý program rokovania. Rokovanie 12. zasadnutia bolo dňa 25. 06. 2020 o 20:00 hod. prerušené, pričom k jeho pokračovaniu došlo dňa 02. 07. 2020. Na začiatku rokovania pokračujúceho 12. zasadania dňa 02. 07. 2020 dala poslankyňa W. poslanecký návrh na zmenu programu rokovania v tom zmysle, aby bol poslanecký návrh poslanca N. na odvolanie hlavnej kontrolórky preradený za pôvodný bod rokovania 54 - Plán kontrolnej činnosti na 02. polrok 2020. Poslanci tento poslanecký návrh na zmenu programu jednohlasne schválili. Týmto konaním opätovne žalovaný porušil zákonom stanovené podmienky rokovania zastupiteľstva. Je nepochybné, že 12. zasadnutie mestského zastupiteľstva konané 25. 06. 2020 a jeho pokračovanie 02. 07. 2020 predstavujú jeden celok, čiže sa jedná o jedno zasadnutie, ktoré bolo z dôvodu časovej tiesne prerušené. Z uvedeného dôvodu boli poslanci povinní rokovať podľa programu schváleného na začiatku zasadnutia 25. 06. 2020 tak na tomto zasadnutí, ako aj na pokračujúcom zasadnutí 02. 07. 2020. Zákon výslovne ustanovuje, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje program zasadnutia, vrátane jeho zmien a doplnení, na začiatku zasadnutia. Schválením programu zasadnutia zastupiteľstva sa tento stáva záväzným dokumentom pre celý priebeh zasadnutia a žiadne zmeny programu v priebehu zasadnutia už nemožno vykonať. Je nepochybné, že zmena programu ohľadne poradia prerokovania návrhu na odvolanie hlavnej kontrolórky bola v rozpore so zákonom a momentom jej schválenia poslancami došlo k neplneniu obligatórnych zákonných podmienok rokovania 12. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach a týmto momentom došlo k nemožnosti rokovania tohto zasadnutia a akékoľvek rozhodnutia prijaté na 12. zasadnutí mestského zastupiteľstva sa stávajú neplatné a nezákonné. Rokovací poriadok bol porušený aj v prípade doručovania a zverejňovania materiálov k bodu rokovania o odvolaní hlavnej kontrolórky. Prvý návrh uznesenia bol poslancom zaslaný dňa 24. 06. 2020 zo sekretariátu mestského úradu (napriek tomu, že to primátor verejne na zasadnutí dňa 02. 07. 2020 poprel). Z návrhu na odvolanie, ktorý bol schválený na zasadnutí dňa 02. 07. 2020 vyplýva, že jeho obsah nie je totožný s návrhom, ktorý bol zaradený do programu rokovania dňa 25. 06. 2020. Poslanci teda hlasovali o inom návrhu, ako bol pôvodne predložený, resp. ktorý bol do programu rokovania zaradený, čo je v rozpore so zákonom stanovenými podmienkami konania zasadnutia zastupiteľstva. Zmenou programu v intenciách ustanovenia § 12 odsek 5 zákona o obecnom zriadení sa rozumie každá zmena týkajúca sa nielen názvu bodu programu, ale aj obsahová zmena predmetu rokovania (resp. zmena znenia navrhovaného uznesenia).

7. Ďalšie porušenie v konaní mestského zastupiteľstva spočíva v tom, že poslanecký návrh, ktorý bol zaradený do programu dňa 25. 06. 2020, nebol na pokračovaní zasadania dňa 02. 07. 2020 doplnený iným poslaneckým návrhom a samotný návrh alebo materiál k nemu nebol žalobkyni pred konaním zasadania doručený, pričom nebol ani zverejnený. Na tieto skutočnosti poslancov žalobkyňa upozornila pred hlasovaním. Navyše predkladateľ návrhu, poslanec N., neprečítal celý návrh uznesenia a žalobkyňa nebola oboznámená so všetkými dôvodmi odvolania (nebol prečítaný bod 5 napadnutého uznesenia - skutočnosť, že žalobkyňa žiadala doplniť mená a priezviská členov Krízového štábu pre COVID 19). Poslanec to komentoval slovami: „nebudem to čítať celé, vzhľadom k tomu, že je veľa hodín“. Žalovaný si nesplnil povinnosť oboznámiť žalobkyňu s dôvodmi odvolania, a preto sa ani nemohla ku všetkým dôvodom odvolania vyjadriť. Uvedeným konaním bol porušený , ako i povinnosť orgánu verejného správy oboznámiť žalobkyňu s dôvodmi odvolania a umožniť jej vyjadriť sa k nim.

8. S poukazom na ust. § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení a na názory odbornej verejnosti uviedla, že odvolávanie hlavného kontrolóra obce z dôvodu opakovaného porušovania povinností alebo porušenia povinností hrubým spôsobom by sa malo realizovať len na návrh starostu obce, ktorý je výlučným štatutárom v pracovnoprávnych vzťahoch obce, keďže obecné zastupiteľstvo by samo o sebe ani nemalo mať vedomosť o tom, že hlavný kontrolór obce porušil povinnosť zamestnanca, napr. konzumoval alkohol na pracovisku, nedodržal pracovnú dobu a pod.

9. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že formálne označenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola odvolaná (§18a ods. 9 písm. a) - porušenie povinnosti zamestnanca), je v rozpore so skutkovo vymedzenými dôvodmi, ktoré sa vzťahujú na výkon funkcie hlavného kontrolóra. Dôvody citované v napadnutom uznesení v žiadnom prípade nemajú charakter opakovaného a obzvlášť hrubého porušenia povinností zamestnanca, a preto mala za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec a nesprávne aplikoval právne predpisy na skutkový stav. Právne úkony za zamestnávateľa robí vo vzťahu k hlavnému kontrolórovi primátor, a preto aj návrh na odvolanie hlavného kontrolóra z dôvodu porušenia povinností zamestnanca je logicky oprávnený podať on. V prípade napadnutého uznesenia č. 397/2020 návrh na odvolanie žalobkyne podal poslanec. Primátor sa k žiadnemu skutkovému dôvodu porušenia povinností zamestnanca (žalobkyne) na zasadnutí mestského zastupiteľstva ani nevyjadril, neprejavil ani minimálnu vôľu, z ktorej by bolo možné usúdiť, či mesto ako zamestnávateľ s takýmto návrhom aspoň súhlasí. Uvedeným postupom došlo k porušeniu ods. l a zároveň došlo k porušeniu procesných zákonných postupov spojených s porušením pracovnej disciplíny podľa Zákonníka prace, a to najmä a (povinnosť zamestnávateľa oboznámiť zamestnanca s dôvodmi výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu). Zároveň došlo k porušeniu pracovného poriadku v článku 5 ods. 4. V tejto súvislosti zdôraznila, že hlavný kontrolór nie je v pracovnoprávnych vzťahoch, t. j. ako zamestnanec mestského úradu, podriadený mestskému zastupiteľstvu.

10. Pokiaľ ide o jednotlivé dôvody, ktoré sú skutkovo vymedzené v napadnutom uznesení, dôvod, ktorý je skutkovo vymedzený v bode 1 je zhodný s dôvodom, ktorý je skutkovo vymedzený v bode 2, pričom sa týka začatia kontroly v SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. dňa 05. 06. 2020. Tento dôvod odvolania súvisí s dlhodobou snahou riaditeľa SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. o to, aby tento podnik nepodliehal kontrolnej činnosti žalobkyne a aby bola z funkcie odvolaná. Ešte v roku 2018 sa jej mal verejne vyhrážať, že sa v nadväznosti na vykonanú kontrolu č. 1/2017 v citovanom podniku stala jeho nepriateľom a že už obieha poslancov, aby ju odvolali. Tieto vyhrážky sa v nasledujúcich dvoch rokoch splnili. Je pravda, že mestské zastupiteľstva dňa 30. 01. 2020 schválilo , na základe ktorého bol doplnený plán kontrolnej činnosti na 1. polrok 2020 o poslanecký návrh poslankyne U., na základe ktorého mal byť SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. vyňatý z plánu kontrolnej činnosti na obdobie, pokiaľ bude prebiehať šetrenie konfliktu medzi hlavnou kontrolórkou mesta JUDr. R. W. a riaditeľom mestského podniku a jeho zamestnancami. Mala za to, že vyššie uvedené uznesenie, na základe ktorého poslanci vyňali SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z plánu kontrolnej činnosti na l. polrok 2020, je protizákonné, a to z dôvodu, že pri jeho schvaľovaní bol porušený zákona o obecnom zriadení, keď zastupiteľstvo konalo mimo rámca svojich oprávnení, ďalej bol porušený ods. l a ods. 2 zákona o obecnom zriadení, ktoré upravujú rozsah kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra a subjekty, ktoré podliehajú jeho kontrole. Z uznesenia č. 310/2020 zo dňa 30. 01. 2020 navyše nie je jasné, zrejmé a určité, čoho sa týka a ani v minimálnej miere nespĺňa nárok na konkrétnosť a zrozumiteľnosť aktov orgánov verejnej správy a ich preskúmateľnosť. Jednak neobsahuje doslovné znenie poslaneckého návrhu, ktorý mal byť poslancom pred konaním zasadnutia doručený a jednak zo samotného poslaneckého návrhu nevyplýva, na akú dlhú doba má byť mestský podnik z kontrolnej právomoci vyňatý, a tiež aké šetrenie a akého konkrétneho konfliktu má prebiehať. Z horeuvedeného vyplýva, že mestské zastupiteľstvo rozhodovalo o veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci, ale zároveň malo za cieľ regulovať rozsah subjektov, ktoré podliehajú kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, napriek tomu, že táto oblasť je kogentne upravená v ods. l a ods. 2 o obecnom zriadení. Mala za to, že uvedené uznesenie je paakt a dňa 27. 07. 2020 podala podnet na protest prokurátora proti uvedenému uzneseniu.

11. Potvrdila začatie kontroly v príspevkovej organizácii mesta SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z vlastného podnetu hneď potom, ako z priebežnej činnosti, a to v priebehu kontroly plnenia opatrení uložených na základe kontroly inventarizácie DHM v ostatných povinných subjektoch, získala podozrenie, že mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. v rámci inventarizácie za rok 2019 porušil zákon. Uvedenou kontrolou, kvôli ktorej ju poslanci odvolali, mala zistiť, že príspevková organizácia

SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. v rámci inventarizácie za rok 2019 porušila zákon a nevykonala fyzickú inventúru dlhodobého hmotného majetku - stavby rekreačného zariadenia v obci ČATA v súlade so zákonom, teda za účasti všetkých členov zriadenej inventarizačnej komisie. Vzhľadom k tomu, že na otázky položené v Oznámení o kontrole zo dňa 05. 06. 2020 povinná osoba SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. nereagovala, horeuvedené porušenie zistila prostredníctvom zákona o prístupe k informáciám. O celom priebehu kontroly spolu so zisteniami informovala poslancov priamo na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 02. 07. 2020 v rozprave k bodu programu, v ktorom sa prerokoval predaj tohto rekreačného zariadenia. Poslanci namiesto toho, aby boli vyvodené dôsledky voči zodpovednej osobe v SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., bez toho, aby trvali na vykonaní riadnej transparentnej inventarizácii majetku a fyzickej obhliadke inventarizačnou komisiou, schválili podmienky verejnej obchodnej súťaže na jej odpredaj (navyše v materiáloch k odpredaju stavby bola vyobrazená schátralá budova s iným súpisným číslom, ako bolo uvedené v materiáloch k jej odpredaju). Riadne vykonanou inventarizáciou by boli akékoľvek pochybnosti o totožnosti budovy na fotografiách s odpredávanou stavbou odstránené. Jej zisteniami z kontroly sa nikto z poslancov ani vedenia mesta nezaoberal. Pri spornej kontrole jej dokonca poskytol súčinnosť mestský úrad, pričom nijakým spôsobom neuviedol, že by akokoľvek porušila zákon alebo akékoľvek svoje povinnosti.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností konštatovala, že poslanci protizákonne vyňali mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, protizákonne a nad rámec svojich kompetencií takto doplnený plán kontrolnej činnosti schválili. Za to, že zistila v mestskom podniku porušenie zákona, ju „potrestali“ tým, že ju odvolali. Do pozornosti dala aj tú skutočnosť, že žalovaný jej poskytol pri kontrole súčinnosť a na základe logiky napadnutého uznesenia jej zamestnávateľ „pomáhal formou súčinnosti“ pri obzvlášť hrubom porušení povinnosti zamestnanca. Svojim konaním neporušila žiadne povinnosti zamestnanca. Konala v súlade s plánom kontrolnej činnosti na 1. polrok 2020, v súlade s § 18d ods. 2 písm. b) zákona o obecnom zriadení a v súlade s článkom 4 ods. 2 Zásad kontrolnej činnosti, nestranne a nezávisle, bez pokynov a príkazov a v súčinnosti so svojim zamestnávateľom.

13. Čo sa týka dôvodov odvolania uvedených pod bodmi 3, 4 a 5 napadnutého uznesenia, všetky tri body súvisia s kontrolou dodržiavania o sociálnych službách, s dôrazom na dodržiavanie nariadení vlády a ostatných orgánov štátnej správy spojených s pandémiou COVID 19 v Zariadení opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach (ďalej len „“). Prekážky v priebehu kontroly nastali až potom, ako sa o kontrole dozvedel primátorom zriadený krízový štáb pre COVID 19, ktorého členom bol aj riaditeľ SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. Členovia spomínaného krízového štábu pre COVID 19 sú subjekty, ktoré podliehali jej kontrolnej činnosti s tým, že nešlo o krízový štáb v zmysle o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, ani podľa žiadneho iného zákona. Štáb pod rúškom „krízového riadenia“ neoprávnene vstúpil do jej kontroly v mestskom zariadení opatrovateľskej služby, keď odporučil primátorovi, aby jej neboli vydané doklady ku kontrole, keď žiadal Úrad verejného zdravotníctva o stanovisko k tomu, že nie je kontrolu v oprávnená vykonať a keď bol v rozpore s o finančnej kontrole zo strany primátora protiprávne a bez právneho dôvodu oboznámený so skutočnosťami ohľadne priebehu kontroly, ako napr. jej otázky na povinnú osobu. Štáb sa mylne domnieval, že kontrola je zameraná proti ich práci, preto sa všetkými cestami snažili, aby ju nedokončila. Potvrdila že spomínanú kontrolu začala z vlastného podnetu v súlade s čl. 4 ods. 3 Zásad kontrolnej činnosti, a to po medializovaných informáciách o šírení nákazy a úmrtiach na COVID 19 v zariadení pre seniorov v Pezinku. Cieľom kontroly bolo porovnať objektívny stav v Zariadení opatrovateľskej služby s tým, čo ustanovuje o sociálnych službách a vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu COVID 19 bol dôraz kladený na dodržiavanie protiepidemiologických opatrení a odporúčaní a ich prenesenie do interných smerníc (prevádzkového poriadku). Dodržiavanie protiepidemiologických opatrení je súčasťou povinnosti poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni ( zákona o sociálnych službách), pri súčasnom dodržiavaní ľudských práv, slobôd a zachovaní dôstojnosti klientov ( zákona o sociálnych službách). Svoje oprávnenie odvodzovala zo o sociálnych službách, podľa ktorého obec kontroluje zariadenia opatrovateľskej služby ( zákona o sociálnych službách). Kontrolu vykonala v súčinnosti s Úradom verejného zdravotníctva, keď dňa 12. 05. 2020 zaslala na adresu vedúcej Sekcie ochrany a podpory zdravia v oblasti životného a pracovného prostredia MUDr. Z. Phd. - a@b.c, v kópii na hlavného hygienika MUDr. L. U. - a@b.c, email so žiadosťou o súčinnosť v zmysle zák. č o finančnej kontrole, v ktorej im oznámila celý názov kontroly a žiadala konzultáciu ohľadne izolačnej izby pre pozitívne testovaných klientov zariadenia. Dňa 08. 06.

2020 jej odpovedal MUDr. C. V. z odboru epidemiológie. Žiadnu nezákonnosť v jej kontrole nevidel, práve naopak, v súlade s citovaným zákonom jej poskytol súčinnosť. Riaditeľ SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. iniciatívne ako člen krízového štábu, v snahe o hľadanie akýchkoľvek prekážok pre kontrolu, zaslal na Úrad verejného zdravotníctva dňa 15. 05. 2020 žiadosť o prístup k informáciám ohľadne usmernenia pri postupe kontroly COVID 19. ÚVZ SR zaslal svoju odpoveď dňa 22. 05. 2020. Odpoveď ÚVZ SR bola prekrútená a zneužitá ako podklad pre poslancov a širokú verejnosť na očiernenie jej mena a vyvolanie dojmu jej nekompetentnosti. Do pozornosti však dala skutočnosť, že Úrad verejného zdravotníctva SR môže konať výlučne v súlade a v medziach o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, v žiadnom prípade nie je oprávnený dávať stanoviská k činnosti hlavného kontrolóra, k rozsahu jeho kontrolnej činnosti alebo k tomu, aké dokumenty si môže alebo nemôže žiadať. Pokiaľ by aj takéto stanovisko dal, konal by nad rámec zákona a jeho právny názor by nebol v tejto veci pre nikoho záväzný. Cieľom krízového štábu pre COVID 19 nebolo chrániť klientov alebo zamestnancov Zariadenia opatrovateľskej služby, ale odpútať pozornosť od odhalených nedostatkov. Namiesto toho, aby bol zabezpečený dostatočný počet ochranných prostriedkov pre zamestnancov zariadenia a aby pomohli zariadeniu v odstránení pochybení, krízový štáb pre COVID 19 vyvinul maximálne úsilie na hľadanie ciest, ako jej kontrolu prekaziť, jej prácu znevážiť a bagatelizovať jej dôležitosť. Svedčí o tom aj vyjadrenie krízového štábu pre COVID 19 zo dňa 11. 06. 2020, v ktorom sa odvolávajú na stanovisko ÚVZ SR a uvádzajú, že nie je oprávnená vykonať kontrolu protiepidemiologických opatrení a že by mala primátorovi a krízovému štábu pre COVID 19 ďakovať, nie ich prácu kritizovať. Absurdnosť celej situácie len dotvára fakt, že poslanci na zasadnutí dňa 02. 07. 2020, teda predtým, ako bola odvolaná, doplnili jej plán kontrolnej činnosti na 2. polrok 2020 o kontrolu protiepidemiologických opatrení, ktoré vydal Úrad verejného zdravotníctva SR a krízový štáb. Cieľom tejto kontroly, o ktorú poslanci požiadali, však nemalo byť zistenie nedostatkov, ale pochvala práce Mestskej polície a terénnych pracovníkov počas pandémie COVID 19. V tomto duchu sa vyjadrili všetci členovia Krízového štábu pre COVID 19 na verejnom zasadnutí dňa 02. 07. 2020. Zmätočnosť tohto skutkového dôvodu preukazuje skutočnosť, že žalovaný (t. j. zamestnávateľ) jej pri kontrole poskytol plnú súčinnosť i vyžiadané doklady. Z logiky napadnutého uznesenia vyplýva, že zamestnávateľ jej mal pomáhať pri obzvlášť hrubom porušení povinnosti zamestnanca, kvôli ktorému s ňou potom ukončil pracovný pomer. Vzhľadom na uvedené preto nie je pravda, že by kontrolou v zariadení opatrovateľskej služby porušila akýkoľvek zákon, alebo že by nebola oprávnená kontrolu vykonať. Práve naopak, kontrola dodržiavania epidemiologického režimu bola práve v čase pandémie COVID 19 zásadná, s cieľom predísť možnému katastrofickému scenáru, ktorý sa odohral v zariadení pre seniorov v Pezinku. Svedčia o tom jednak zákony, ktoré v žalobe citovala, poskytnutá súčinnosť Úradu verejného zdravotníctva SR, ako i skutočnosť, že povinná osoba - Mesto Zlaté Moravce, ktoré je zriaďovateľom zariadenia, jej po upozornení, že neposkytnutím dokladov by porušili o finančnej kontrole, doklady poskytlo. V neposlednom rade skutočnosť, že primátor aj poslanci sú si vedomí jej oprávnenosti vykonať kontrolu protiepidemiologických opatrení preukazuje aj fakt, že na zasadnutí poslanci doplnili plán kontrolnej činnosti na l. polrok 2020 o kontrolu dodržiavania protiepidemiologických opatrení vydaných Úradom verejného zdravotníctva a krízového štábu. Zdôraznila, že žalovaný ani neuviedol, aké konkrétne zákony mala kontrolou porušiť.

14. Žalobkyňa potvrdila, že počas kontroly dodržiavania o sociálnych službách žiadala o poskytnutie telefonického kontaktu na zamestnancov. Telefonické kontakty žiadala vzhľadom na špecifickosť situácie, kedy bol v nariadený zákaz návštev, a preto sa nechcela stretnúť so zamestnancami osobne, aby ich nevystavila riziku spojenému s COVID 19. Pohovor so zamestnancami je štandardný postup kontroly, ktorý v rámci svojich odporučení pre obce uvádza aj Úrad verejného ochrancu práv (na str. 92, Správa o systéme kontroly v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na seniorov, odporučenie). Chcela si vypočuť aj samotných zamestnancov zariadenia najmä v nadväznosti na skúsenosti so zariadenia pre seniorov v Pezinku, kedy to boli práve zamestnanci, ktorí v otvorenom liste vedeniu Bratislavského samosprávneho kraja tvrdili, že riaditeľku zariadenia už dlhšie upozorňovali na zhoršený zdravotný stav klientov, báli sa chodiť do práce. Zo strany vedenia sa však stretli s ignoranciou a posmechom. Právo na osobné údaje - telefonický kontakt, odvodzovala jednak od všeobecného oprávnenia vykonať kontrolu a jednak z f ods. 3 o obecnom zriadení v spojitosti s ods. l písm. c) a e) zákona o ochrane osobných údajov. Ani v tomto prípade nebolo konkretizované, aké zákony mala porušiť. Vyžiadanie telefónnych čísel zamestnancov sa uskutočnilo na základe právneho dôvodu (vykonanej kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v zmysle zákona o obecnom zriadení) a v súlade s zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého hlavný kontrolór môže nahliadať do všetkých dokumentov v rozsahu

kontrolnej činnosti a v súlade s ods. l písm. c) a e) zákona o ochrane osobných údajov, podľa ktorého boli tieto osobné údaje spracúvané na realizovanie úlohy vo verejnom záujme a podľa osobitného predpisu, ktorým bol o obecnom zriadení. Navyše, pokiaľ mala žiadať telefónne čísla v rozpore so zákonom, potom zamestnávateľ jej ich poskytol neoprávnene a logicky ju nemôže odvolať za porušenie zákona, ktorého sa sám dopustil. Žalovaný považoval za porušenie jej povinností konanie, v ktorom si svoje zákonné povinnosti plnila a pri ktorom jej poskytol súčinnosť. Do pozornosti dala aj tú skutočnosť, že dôvody, ktoré sú uvedené pod bodmi 3 a 4 sa vzťahujú na jeden skutok, a to vykonanie kontroly dodržiavania Z. z o sociálnych službách. Žalovaný sa snažil navodiť dojem, že ide o opakované porušenia.

15. Pokiaľ ide o dôvod odvolania, ktorý je uvedený v bode 5 napadnutého uznesenia, žalovaný v tomto bode nijakým spôsobom neuviedol, v čom vidí porušenie zákona a akým spôsobom mohla byť ohrozená dôvera v jej nestrannosť alebo objektívnosť. Slová TOP 7 použila na označenie jej interného súboru a žiadosť o doplnenie mien a priezvisk k podpisom členov krízového štábu pre COVID 19 na vyjadrení, ktoré jej tento štáb dňa zaslal 11. 06. 2020, bola legitímna požiadavka v súlade so všetkými zásadami finančnej kontroly a transparentného rozhodovania. Z hlavičky sporného vyjadrenia nebolo jasné, komu podpisy patria, a preto je logické, aby ich signatári doplnili. Dôvod číslo 5 (v žalobe mylne označený ako 4), považovaný za obzvlášť hrubé porušenie povinností zamestnanca, je formulovaný vágne a nezrozumiteľne, nevyplýva z neho žiadna nadväznosť na porušenie akýchkoľvek zákonov. Preto ho považovala za nepreskúmateľný a teda nezákonný.

16. K dôvodom odvolania č. 6, 7 a 8 uviedla, že pôvodne bol návrh na jej odvolanie zaradený do programu rokovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva pred bod, v ktorom mala informovať o Správe o kontrolnej činnosti za 1. polrok 2020, súčasťou ktorej boli aj závažné zistenia v hospodárení v Technických službách a v činnosti Zariadení opatrovateľskej služby. Táto skutočnosť bola šokujúca, pretože existovala obava, že výsledky z ukončených kontrol zapadnú bez širšej diskusie na zastupiteľstve do zabudnutia. Vo svojich statusoch uverejnila informácie zo Správ o kontrolách, ktoré už boli dňa 19. 06. 2020 zverejnené na web stránke mesta www.zlatemoravce.eu v sekcii hlavný kontrolór. Poukázala na ust. § 18f ods. d) s tým, že cit. ustanovenie nijakým spôsobom nezasahuje do jej práva na šírenie informácií z ukončených a zverejnených správ o kontrole a predloženie správ mestskému zastupiteľstvu nemá na ukončené kontroly žiadny vplyv. Poslanci nie sú v rámci vykonaných kontrol povinnou ani oprávnenou osobou a do kontroly nemajú právo zasahovať a nemajú právo rozhodovať, či výsledky z kontrol budú uverejnené alebo nie. Dôvody, ktoré poslanci uviedli v bodoch 6, 7, 8 dokresľujú pravé pohnútky žalovaného, ktoré viedli k jej odvolaniu. Žalovaný spolu s poslancami a členmi krízového štábu pre COVID 19 (členovia sú riaditelia subjektov, ktoré podliehajú jej kontrolnej činnosti) sa nahnevali, že o ich porušeniach a zámere odvolať ju informovala širokú verejnosť cez sociálne siete. Zároveň ľudí vyzvala, aby sa osobne prišli na pokračovanie 12. zasadnutia pozrieť a zistiť skutočné pomery v meste. Na svojej facebookovej stránke neuviedla žiadne nepravdy, neporušila mlčanlivosť a v žiadnom prípade týmto konaním neporušila žiadny zákon. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť zamestnanca sa vzťahuje na ochranu obchodného, resp. podnikateľského tajomstva a podobne, v žiadnom prípade sa nevzťahuje na zverejnené výsledky kontrol alebo na podmienky zamestnávania. Poslanci nakoniec vykonali zmenu v poradí bodov rokovania, pretože pod tlakom verejnej mienky si uvedomili, že by nevedeli pred svojimi spoluobčanmi a voličmi obhájiť konanie, že odvolajú hlavnú kontrolórku a ani jej nedovolia, aby odprezentovala zistenia z ukončených kontrol. Slovo na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 02. 07. 2020 dostali aj všetci členovia krízového štábu pre COVID 19, pričom ako ich hovorca predstúpil riaditeľ SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. s posmešným citovaním otázok, ktoré v rámci kontroly v položila a ktoré mu protizákonne poskytol primátor. Tieto otázky boli súčasťou kontroly v , na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť v zmysle zákona finančnej kontrole a ktoré ani nepodliehajú prístupu k informáciám. Zmätočnosť dôvodov, ktoré sú spojené s uverejňovaním informácií na jej súkromnom profile na sociálnej sieti, súvisí aj s tým, že žalovaný ju obviňuje z porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť, hoci sám primátor porušil povinnosť mlčanlivosť v zmysle zákona o finančnej kontrole, keď členov krízového štábu pre COVID 19 i poslancov oboznámil s otázkami, ktoré povinnej osobe pri kontrole položila. Navyše žalovaný, t. j. jej zamestnávateľ, zverejnil všetky dotknuté správy o kontrolách na svojej web stránke pred ich predložením poslancom v zmysle ods. d) zákona o obecnom zriadení, t. j. opätovne ako pri ostatných bodoch, sa podieľal na jej „domnelom“ obzvlášť hrubom porušovaní povinností zamestnanca. Žalovaný teda nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď považoval statusy na jej facebookovej stránke za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a povinností

zamestnanca zachovávať mlčanlivosť. Žalovaný neuviedol, aké konkrétne zákony mala porušiť. Cieľom uvedenia týchto bodov do uznesenia bolo očierniť jej meno pred širokou verejnosťou a navodiť dojem jej nekompetentnosti. Dôvody uvedené v bodoch 7 a 8 sú všeobecné, vágne a nepreskúmateľné. Do pozornosti dala tiež skutočnosť, že dôvody, ktoré sú uvedené pod bodmi 6, 7 a 8 sa vzťahujú na jeden skutok, a to statusy na facebookovej stránke. Žalovaný sa snažil navodiť dojem, že ide o opakované porušenia.

IV. Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05. 11. 2021 tiež vyjadroval k jednotlivým dôvodom odvolania žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky, pričom jednotlivé dôvody zároveň citoval. K dôvodu č. 1 uviedol, že , ktorým bola schválená súhrnná správa o kontrolnej činnosti za rok 2019 a Plán kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky na I. polrok 2020, bolo prijaté v súlade s pozmeňujúcim poslaneckým návrhom jedného z poslancov Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach, t. j. PaedDr. C. U., ktorá v rámci rozpravy predložila návrh, aby bol v rámci kontroly mestských podnikov z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky vyňatý SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. na časové obdobie, pokiaľ bude prebiehať šetrenie konfliktu medzi hlavnou kontrolórkou a riaditeľom podniku a jeho zamestnancami orgánmi činnými v trestnom konaní. Uvedený návrh bol poslancami mestského zastupiteľstvami schválený a prijatý deviatimi hlasmi z celkového počtu prítomných šestnásť. Pred hlasovaním o pozmeňujúcom návrhu p. poslankyne PaedDr. C. U. sa samotná žalobkyňa vyjadrila, že „bude rešpektovať rozhodnutie poslancov, ale nesúhlasí s tým, aby bol m. p. SLUŽBYT vyňatý z kontrolnej činnosti na obdobie, pokiaľ bude prebiehať šetrenie konfliktu Rešpektuje rozhodnutie poslancov, hoci s ním v hĺbke duše nesúhlasí“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva vyjadrenie samotnej žalobkyne k predloženému poslaneckému návrhu, ktorý bol poslancami mestského zastupiteľstva následne prijatý. I napriek uvedenému vyjadreniu žalobkyne, ktoré je ako doslovný zápis uvedené v zápisnici z 10. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach konaného dňa 30. 01. 2020, bolo SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. zo strany žalobkyne dňa 05. 06. 2020 zaslané oznámenie o začatí kontroly v SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. a dňa 10. 06. 2020 bola žalovanému doručená žiadosť o súčinnosť v súvislosti s prebiehajúcou kontrolou plnenia opatrení uložených na základe kontroly vykonania inventarizácie dlhodobého hmotného majetku v SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nielenže nerešpektovala zo dňa 30. 01. 2020, ktorým bol stanovený rozsah jej kontrolnej činnosti, s čím verejne vyslovila súhlas, ale svojím konaním zároveň hrubo porušila povinnosti vyplývajúce jej z pozície zamestnanca.

18. K dôvodu č. 2 žalovaný uviedol, že k začatiu výkonu kontroly SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. došlo v rozpore s uznesením č. 310/2020 zo dňa 30. 01. 2020. Nerešpektovanie uznesenia č. 310/2020, ktorým bol stanovený rozsah kontrolnej činnosti na I. polrok 2020, možno s poukazom na postavenie hlavnej kontrolórky v právnej rovine považovať za hrubé porušenie povinnosti žalobkyne uloženej mestským zastupiteľstvom v rovine pracovno-právnej. Zároveň bolo žalovanému dňa 05. 06. 2020 zamestnancami SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. doručené oznámenie o porušení pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Z odôvodnenia tohto oznámenia vyplýva, že dňa 05. 06. 2020 začala žalobkyňa v mestskom podniku kontrolu, čím došlo k porušeniu a zneužitiu postavenia hlavnej kontrolórky a to tým, že zo strany žalobkyne došlo k nerešpektovaniu platného a účinného uznesenia č. 310/2020. Žalovanému boli v roku 2019 zaslané sťažnosti na činnosť žalobkyne: a) sťažnosť zo dňa 26. 08. 2019 - podaná riaditeľom SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. na činnosť žalobkyne, spôsob výkonu jej kontroly a zneužitie jej funkcie. Z obsahu podania vyplýva, že v rámci výkonu kontroly boli zo strany žalobkyne elektronicky vyžiadané dokumenty, ktoré zo strany mestského podniku neboli podľa tvrdenia žalobkyne doručené v stanovenej lehote, t. j. do 19. 08. 2019. Zo strany mestského podniku boli požadované dokumenty zaslané v žalobkyňou stanovenom termíne. Pre veľkosť obsahu elektronickej správy táto nebola žalobkyni doručená. Následne dňa 20. 08. 2019 bol mestskému podniku doručený e-mail o uplynutí lehoty na predloženie dokumentov. O tejto skutočnosti bol zo strany žalobkyne informovaný aj žalovaný. Z obsahu podania tiež vyplýva, že predmetná kontrola mala byť vykonaná do 30. 06.2019. b) sťažnosť zo dňa 17. 09. 2019 - podaná zamestnancami SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., z ktorej obsahu vyplýva, že žalobkyňa nepostupuje pri výkone kontroly v predmetnom podniku v súlade so o finančnej kontrole a audite, že je žalobkyňa voči mestskému podniku

ako aj samotnému vedeniu podniku zaujatá a že žalobkyňa pri výkone kontroly nepoužíva správny názov kontrolovaného subjektu. Zamestnanci mestského podniku boli zo strany žalovaného vyzvaní na doplnenie sťažnosti, pričom táto bola doplnená dňa 10. 10. 2019. K uvedeným tvrdeniam bola žalobkyňa zo strany žalovaného, v tom čase ako orgánu prešetrujúceho prijaté podania, e-mailom zo dňa 23. 09. 2019 vyzvaná, aby sa v lehote do 7 dní od doručenia e- mailu písomne vyjadrila k obsahu sťažnosti zo dňa 26. 08. 2019 a zo dňa 17. 09. 2019. Žalobkyňa sa k predmetným sťažnostiam v stanovenej lehote nevyjadrila. Až následne bolo dňa 07. 10. 2019 doručené vyjadrenie žalobkyne k jednej z uvedených sťažností, ktoré bolo predložené Komisií pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií funkcionárov mesta Zlaté Moravce. Uvedené sťažnosti boli (ako aj zaslané vyjadrenie zo strany žalobkyne k jednej zo sťažností) predmetom rokovania Komisie pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií funkcionárov mesta Zlaté Moravce, ktorá v zmysle platnej a účinnej Smernice Mesta Zlaté Moravce č. o postupe podávania, prijímania, evidovania, vybavovania a kontrole sťažností občanov a organizácii v podmienkach samosprávy mesta Zlaté Moravce rozhoduje o sťažnostiach na hlavného kontrolóra. Následne sa dňa 14. 10. 2019 konalo zasadnutie Komisie pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií funkcionárov mesta Zlaté Moravce, ktorá prerokovala sťažnosti na hlavnú kontrolórku mesta zo dňa 26. 08. 2019 a zo dňa 17. 09. 2019. K uvedenému príslušná komisia zaujala stanovisko, ktorým oznámila, že nakoľko je činnosť hlavnej kontrolórky posudzovaná dvoma orgánmi, nebude sa danými podnetmi zaoberať. Samotné bolo predmetom preskúmavania Okresnou prokuratúrou v Nitre pod č. k. Pd 155/20/4403. Vzhľadom na skutočnosť, že od vyžiadania dokumentov, t. j. od 26. 05. 2020 ku dňu vyjadrenia žalovaného prešlo dlhé časové obdobie na vydanie stanoviska príslušnej prokuratúry k prijatiu a schváleniu daného uznesenia, bol žalovaný toho názoru, že k porušeniu postupu žalovaného pri prijímaní a schvaľovaní predmetného uznesenia zo strany žalovaného nedošlo. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že keďže žalovanému nebolo do dnešného dňa doručené žiadne oznámenie zo strany prešetrujúceho orgánu, mal za to, že nie je dôvod na zrušenie uznesenia č. 310/2020, teda je platné a účinné. Žalovaný tiež poukázal na viaceré trestné konania, ktoré prebiehajú medzi žalobkyňou a SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., prípadne jeho zamestnancami, ktoré vo svojom vyjadrení špecifikoval. Nerešpektovanie uznesenia č. 310/2020 žalobkyňa potvrdila aj predložením návrhu plánu kontrolnej činnosti na II. polrok 2020, ktorý predložila na rokovanie 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva, ktorý bol ako jeden z bodov prerokovávaný na pokračovaní 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva dňa 02. 07. 2020, v rámci ktorého návrhu bola ako jedna z plánovaných kontrol navrhovaná aj „kontrola hospodárenia a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov v príspevkovej organizácii SLUŽBYT Zlaté Moravce v rokoch 2018-2019“. Na základe uvedeného mal žalovaný za to (a aj z konania žalobkyne je to zrejmé), že žalobkyňa nemá záujem rešpektovať pokyny nadriadeného orgánu, t. j. mestského zastupiteľstva a tým ani , ktorým jej bola vyňatá kontrola tohto podniku z kontrolnej činnosti na obdobie ukončenia prebiehajúcich šetrení a sporov medzi ňou a mestským podnikom. Uvedené je len dôkazom nesprávneho a zaujatého prístupu žalobkyne voči žalovanému.

19. K dôvodu odvolania č. 3 žalovaný uviedol, že dňa 16. 04. 2020 bola na základe Oznámenia o začatí kontroly žalobkyňou začatá kontrola dodržiavania o sociálnych službách s dôrazom na dodržiavanie odporúčaní vlády a ostatných orgánov štátnej správy spojených s pandémiou COVID-19 v Zariadení opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach. Žalovaný podotkol, že v čase zaslania uvedeného oznámenia, v rámci ktorého žalobkyňa požadovala v lehote 8 dní predloženie pomerne veľkého množstva dokumentov a odpovede na rozsiahle otázky, pričom žalovaný ako aj celé Zariadenie opatrovateľskej služby sa snažilo zabezpečiť pre všetkých zamestnancov žalovaného, príspevkových a rozpočtových organizácii a obyvateľov mesta Zlaté Moravce, ochranné pomôcky (rúška, dezinfekcia,…), o čom sú zápisy z každodenného stretnutia a zasadnutia Krízového štábu mesta Zlaté Moravce. V rámci prebiehajúcej kontroly bol dňa 08. 06. 2020 zo strany žalobkyne jednotlivým členom Krízového štábu mesta Zlaté Moravce zaslaný e-mail, v ktorom bolo samotnou žalobkyňou uvedené, že sám primátor mesta, t. j. v tomto prípade „žalovaný odmietol žalobkyni poskytnúť časť informácii a doložiť časť dokladov.“ Nielenže žalobkyňa, tak ako bolo uvedené vyššie, všetky požadované dokumenty obdržala, dokonca bez toho, aby bola vykonaná kontrola na mieste samotnou žalobkyňou, ale dokonca žiadala také dokumenty, ktoré presahujú rozsah jej kontrolnej činnosti. Podľa názoru žalovaného nie je v rámci výkonu kontroly potrebné vyžadovať osobné údaje od jednotlivých zamestnancov zariadenia a už vôbec nie súkromné telefónne čísla alebo doklady preukazujúce cestovateľskú anamnézu. V uvedenom prípade nie je podstatné, či tieto boli alebo neboli poskytnuté, je potrebné posúdiť, či žalobkyňa tieto bola alebo nebola oprávnená požadovať. Ďalej žalovaný uviedol, že v zmysle zákona o slobodnom

prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol príslušný Úrad verejného zdravotníctva SR so sídlom v Bratislave dňa 15. 05. 2020 požiadaný o poskytnutie informácií, či príslušný Úrad verejného zdravotníctva vydal opatrenie alebo nariadenie, v zmysle ktorého sú hlavní kontrolóri obcí oprávnení vykonať kontrolu súvisiacu s pandémiou COVID-19, či môžu hlavní kontrolóri vyžadovať formuláre o cestovateľskej anamnéze a informáciu, ktorý orgán je takúto kontrolu oprávnený vykonať. Príslušný Úrad verejného zdravotníctva dňa 22. 05. 2020 zaslal svoje stanovisko, kde jednoznačne uviedol, že hlavní kontrolóri miest a obcí nie sú oprávnení vykonať kontrolu opatrení COVID-19, túto kontrolu vykonávajú pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva a príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky. Zároveň uviedol, že hlavní kontrolóri miest a obcí nie sú oprávnení požadovať dokumenty týkajúce sa cestovateľskej anamnézy. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa prekročila svoju právomoc danú ust. § 18 zákona o obecnom zriadení, čo potvrdil príslušný Úrad verejného zdravotníctva. K uvedenému, t. j. k vykonanej kontrole, bola zo strany žalobkyne zaslaná dňa 08. 06. 2020 žiadosť o vyjadrenie k začiatku, cieľom a priebehu kontroly s lehotou určenou do 12. 06. 2020. Dňa 12. 06. 2020 bola členmi Krízového štábu v Zlatých Moravciach žalobkyni zaslaná odpoveď, v ktorej zdôvodnili hrubé porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne ako aj jej možné prekročenie práv prináležiacich zo zákona o obecnom zriadení. Odpoveďou k danému bolo vyjadrenie samotnej žalobkyne zo dňa 12. 06. 2020, v ktorom členov Krízového štábu v Zlatých Moravciach hrubým spôsobom označila ako „TOP 7“. K uvedeným skutočnostiam sa v rámci pokračovania 12. rokovania mestského zastupiteľstva vyjadrila jednak vedúca Zariadenia opatrovateľskej služby ako aj jednotlivý členovia Krízového štábu mesta Zlaté Moravce, nakoľko títo sa konaním, správaním ako aj samotným označením „TOP 7“ cítili dotknutí.

20. K ďalšiemu dôvodu odvolania uvedenému v napadnutom uznesení pod č. 4 žalovaný uviedol, že v rámci prebiehajúcej kontroly boli zo strany žalobkyne vyžadované aj dokumenty, ktoré možno v zmysle o ochrane osobných údajov s poukazom na „GDPR“ považovať za údaje, ktoré nie je nikto povinný od kontrolovaného subjektu žiadať. Žalovaný bol toho názoru, že tým, že žalobkyňa uvedené dokumenty žiadala, vedela a mala vedieť, že ide o citlivé údaje zamestnancov. Bez ohľadu na skutočnosť, či tieto boli alebo neboli poskytnuté, je zrejmé, že žalobkyňa pri vyžadovaní dokumentov mohla vedieť a mala vedieť, že požadované údaje nie je v žiadnom prípade oprávnená žiadať. Požadované dokumenty nemajú súvis s vykonanou kontrolou, preto vyžadovanie takéhoto typu údajov s odôvodnením, „že ide o údaje v rámci prebiehajúcej kontroly“, možno považovať za konanie v rozpore so zákonom o obecnom zriadení, zákonom o sociálnych službách, ako aj samotným zákonom o finančnej kontrole. I napriek vyššie uvedenému, žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že ani v čase pred výkonom kontroly žalobkyňou, ani počas kontroly a ani v období po nej, nebol v predmetnom zariadení potvrdený žiadny prípad na ochorenie COVID- 19. Žalovaný vyššie uvedeným vyzdvihol aktívnu a dôležitú činnosť Krízového štábu v Zlatých Moravciach zameranú na zabezpečovanie ochrany obyvateľom a návštevníkom mesta Zlaté Moravce, preto zmätočné konštatovanie žalobkyne, že išlo o kontrolu zameranú na predídenie katastrofickému scenáru, nemožno opierať o dôvodnosť a oprávnenosť vykonania predmetnej kontroly. Žalobkyňa podala voči žalovanému podnet na preskúmanie zákonnosti zriadenia Krízového štábu mesta Zlaté Moravce, ktorý svoju činnosť vykonával najmä v období pandémie COVID-19, ktorého zriadenie je predmetom skúmania Okresnej prokuratúry v Nitre a Krajskej prokuratúry v Nitre.

21. K dôvodu odvolania č. 5 žalovaný poukázal na vyjadrenia členov príslušného krízového štábu v rámci pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach uvedené v zápisnici zo zasadnutia.

22. V rámci bodov 6-8 predmetného odvolania žalovaný uviedol, že nie je v jeho snahe vyjadrovať sa ku skutočnostiam uvádzaným na súkromných profiloch zriaďovaných na internetových portáloch a sociálnych sieťach, avšak v danom prípade je zarážajúce a veľmi neprofesionálne, aby žalobkyňa v rámci výkonu svojej funkcie hlavnej kontrolórky zverejňovala prostredníctvom sociálnych sietí ako „facebook“ príspevky, týkajúce sa jej priamej činnosti bez toho, aby o týchto boli poslanci vopred informovaní a zároveň uvádzala skutočnosti, ktoré nie sú založené na pravde. I napriek tomu, že zo strany žalobkyne došlo k zverejneniu výsledkov kontroly v príspevkovej organizácii Technické služby mesta Zlaté Moravce v čase, keď o výsledku predmetnej kontroly poslanci neboli informovaní, priamo na rokovaní pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva sa p. L. M., v tom čase poverený zastupovaním riaditeľa podniku, vyjadril ku skutočnostiam uverejneným a vyplývajúcim z kontroly, pričom svojím vyjadrením tieto závery zmenil. Uvedené konanie žalobkyne (zverejňovanie nie celkom

pravdivých informácii) nielenže presahuje kompetencie a právomoci hlavného kontrolóra stanovené priamo o obecnom zriadení, ale taktiež označuje toto konanie žalobkyne, v tom čase ešte stále v pozícii hlavnej kontrolórky, za neprofesionálne, neobjektívne a zaujaté voči Mestu Zlaté Moravce a jeho podnikom.

23. K namietanému nedodržaniu lehoty zverejnenia programu rokovania Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach žalovaný uviedol, že program rokovania plánovaného 12. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach, ktoré sa konalo dňa 25. 06. 2020, bol v zmysle prijatého Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach zverejnený dňa 19. 06. 2020 o 18:29 hod., t. j. 6 dní pred konaním zasadnutia. Žalovaný tento program zverejňuje jednak na úradnej tabuli ako aj na webovom sídle žalovaného prostredníctvom „Digitálneho zastupiteľstva“, kde sú zverejnené aj všetky materiály k jednotlivým bodom pozvánky. Uvedené tvrdenie tiež potvrdzuje e- mail zo dňa 19. 06. 2020 zaslaný zo strany vedúceho oddelenia vnútornej správy a služieb občanom Mgr. U. B., ktorý všetky materiály, pozvánku ako aj ostatné dokumenty súvisiace s konaním z mestského zastupiteľstva zverejňuje. I napriek tomu, že dňa 25. 06. 2020 bolo potrebné konanie 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva pre zdĺhavosť rokovania prerušiť, bolo prijaté , ktorým bol schválený a verejne oznámený dátum a čas konania pokračovania mestského zastupiteľstva. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že keďže bol program rokovania mestského zastupiteľstva schválený dňa 25. 06. 2020 uznesením č. 351/2020 a v rámci tohto istého rokovania bolo prijaté o dátume konania pokračovania zasadnutie, je zrejmé, že uvedené možno považovať za pozvánku, ktorá bola verejne oznámená a vyhlásená. Tvrdenie žalobcu o nedodržaní 3 dňovej lehoty, ako aj porušení ust. o obecnom zriadení možno považovať za nepravdivé ako aj zmätočné, zároveň zdôraznil, že printscreen z obrazovky, ktorý žalobkyňa uviedla ako jeden z dôkazov, absentuje v prílohách samotného žalobného návrhu.

24. Žalovaný mal tiež za to, že novelou účinnou od 01. 04. 2018 bola vykonaná zmena zákona o obecnom zriadení, ktorou došlo k zmenám a posilneniu postavenia poslancov ako aj ich právomocí, spočívajúcou okrem iného aj možnosťou vykonania zmien počas celého priebehu rokovania zasadnutia mestského zastupiteľstva. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie žalobkyne o nemožnosti vykonania zmien počas priebehu rokovania zastupiteľstva nie je pravdivé, ba dokonca zmätočné. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade išlo o poslanecký návrh, ktorý bol do programu rokovania zaradený na základe prijatého uznesenia o doplnení programu rokovania, žalovaný uviedol, že žiadny právny predpis neukladá žalovanému povinnosť oboznámiť hlavného kontrolóra s dôvodmi jeho odvolania. Všetky dôvody boli ako materiál k danému bodu predložené dňa 25. 06. 2020 a následne zverejnené aj v Digitálnom zastupiteľstve. I napriek tomu, tak ako sa Mgr. B. U. na zastupiteľstve vyjadril, bol s danou stránkou trošku problém, avšak tento bol čo možno v najkratšom čase odstránený. Žalobkyňa mala po celý čas výkonu svojej funkcie hlavnej kontrolórky, t. j. aj v čase od 25. 06. 2020 do 02. 07. 2020, prístup k Digitálnemu zastupiteľstvu formou prístupového hesla. To znamená, že žalobkyňa mohla a mala právo sa s predmetnými dôvodmi oboznámiť. Mohla priamo k týmto podať svoje námietky alebo vyjadriť svoj názor. V prípade, ak to urobiť nevedela, mohla si tieto vyžiadať priamo od poslanca, ktorý tento bod navrhol. V rámci uvedeného nedošlo k porušeniu ust. , i keď toto ustanovenie sa na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie nevzťahuje, tak ako to žalobkyňa mylne uvádza, pretože materiál na pokračovanie 12. rokovania mestského zastupiteľstva bol zverejnený pred jeho samotným konaním vo forme návrhu uznesenia, t. j. bol verejne prístupný komukoľvek, aj žalobkyni, ktorá odo dňa 25. 06. 2020 vedela, že dňa 02. 07. 2020 bude prerokovávané jej odvolanie z funkcie, kto tento materiál predložil aj skutočnosť, že si ho od neho môže vyžiadať. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že nie je pravda, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa k návrhu na jej odvolanie. Samotným dôkazom, že toto právo jej odopreté nebolo, je skutočnosť, že sama žalobkyňa sa od str. 23 zápisnice z pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva po str. 50 vyjadrovala jednak k dôvodom jej odvolania ako aj ku všetkým ostatným skutočnostiam, ktorých následkom bolo práve jej odvolanie. Zároveň predniesla dôvody, pre ktoré by nemala byť odvolaná, ako aj upozornenie poslancov o skutočnosti, že v prípade, ak dôjde k jej odvolaniu, bude žalobkyňa od každého jedného z nich, ktorý zahlasoval za odvolanie, požadovať náhradu spôsobenej škody /str. 49/. Aj keď žalobkyňa uviedla citáciu ust. o obecnom zriadení, na základe ktorého „sa na hlavného kontrolóra vzťahujú všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu“, uvedené sa vzťahuje najmä na stanovenie výmery dovolenky, určenia týždenného pracovného času a ostatných sociálnych záležitostí, ktoré sú v rámci kolektívnej zmluvy, ktorú má žalovaný uzavretú s príslušnou odborovou

organizáciu, t. j. vecí okrem platu, predpokladov na výkon funkcie, voľbu, skončenie funkcie, pravidlá kontrolnej činnosti ako aj úlohy hlavného kontrolóra. Uvedené sa nevzťahuje na , pretože ukončenie pracovného pomeru hlavného kontrolóra upravuje výlučne ust. zákona o obecnom zriadení. Žalovaný dal do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. , z ktorého odôvodnenia vyplýva, že postavenie a pracovnoprávne práva a povinnosti sú spravované , ako aj . V zmysle iba výmera dovolenky vo výmere 25 dní.

25. Žalovaný ďalej poukázal na výlučnú právomoc mestského zastupiteľstva pri odvolaní hlavného kontrolóra z funkcie bez ohľadu na to, kto odvolanie podáva, predkladá alebo navrhuje a na fakultatívnosť tejto právomoci mestského zastupiteľstva. Pri preskúmavaní prijatého uznesenia o odvolaní hlavného kontrolóra z funkcie sa kladie dôraz na dodržanie zákonom stanoveného postupu. Žiadny právny predpis bližšie neupravuje obsahové náležitosti uznesenia, ktoré nesporne zasahuje do práv a oprávnených záujmov osoby vykonávajúcej túto funkciu. Otázka obsahových náležitostí uznesenia o odvolaní hlavného kontrolóra z funkcie je vyriešená judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozhodnutie č. k. , z ktorého odôvodnenia vyplýva, že „uznesenie by malo obsahovať konkrétne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bol hlavný kontrolór odvolaný z funkcie“. Žalovaný uviedol, že všetky hmotnoprávne ako aj procesné podmienky vzťahujúce sa na prijatie uznesenia, ktorým došlo k platnému odvolaniu žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky, sú splnené.

26. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobkyne o jej odvolaní z údajne „čisto politicky - mocenských dôvodov v úmysle zbaviť sa nepohodlnej kontrolórky, ktorá odmietala poslúchnuť protizákonné príkazy...“. Uvedené tvrdenia nie sú žiadnym relevantným dôkazom podložené, t. j. v rámci podanej žaloby absentuje akýkoľvek preukázateľný „politicko-mocenský dôvod“, ba dokonca akýkoľvek príkaz daný žalobkyni zo stany žalovaného. Žalovaný navrhol, aby príslušný súd nebral pri posudzovaní opodstatnenosti podanej žaloby do úvahy tvrdenia žalobkyne uvedené v bode VII. žaloby, nakoľko sa nezakladajú na pravde.

27. V závere svojho vyjadrenia poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20. 07. 2021 ako aj sp. zn. zo dňa 28. 01. 2015.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

28. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 10. 12. 2020 zotrvala na tvrdení o nedodržaní lehoty na zverejnenie návrhu programu 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva na úradnej tabuli a webovej stránke mesta. Email zo dňa 19. 06. 2020 zaslaný zo strany vedúceho oddelenia vnútornej správy a služieb občanom Mgr. U. B. v žiadnom prípade nepreukazuje, že pozvánka na zasadnutie bola v skutočnosti dňa 19. 06. 2020 aj uverejnená. Je možné, že časť materiálov bola do aplikácie Digitálneho zastupiteľstva uložená už 19. 06. 2020, ku ktorým mali však prístup len poslanci prostredníctvom zabezpečeného vstupu cez zadanie ich mena a hesla (tzv. „login“). Pre verejnosť však boli tieto materiály spolu s pozvánkou na zastupiteľstvo v rámci digitálneho zastupiteľstva sprístupnené až 25. 06. 2020. Tvrdenie žalovaného, že zverejnil spornú pozvánku na zasadnutie mestského zastupiteľstva ešte dňa 19. 06. 2020 o 18:29 hod. vyvracia aj skutočnosť, že samotná pozvánka s návrhom programu bola vyhotovená až 23. 06. 2020, t. j. tri, respektíve dva dni pred konaním mestského zastupiteľstva. V zákonnej lehote nebola na úradnej tabuli a web stránke obce uverejnená ani pozvánka s návrhom programu na pokračovanie 12. zasadnutia dňa 02. 07. 2020, pričom ani jedna z pozvánok nebola uverejnená na centrálnej úradnej elektronickej tabuli podľa o E- governmente.

29. Žalobkyňa tiež zotrvala na tom, že poslanci protizákonne menili program rokovania v priebehu zasadnutia dňa 02. 07. 2020 potom, ako bol program na začiatku 12. zasadnutia dňa 25. 06. 2020 schválený. Napadnuté uznesenie zo dňa 02. 07. 2022 bolo prijaté potom, ako poslanci zmenili poradie v bodoch programu v priebehu zasadnutia. V žiadnom prípade novela neumožnila poslancom meniť program rokovania po jeho schválení. Jednoznačne to vyplýva z dikcie ustanovenia § 12 ods. 5 zákona, podľa ktorého akékoľvek zmeny a doplnenia návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva zverejneného na úradnej tabuli obce a webovom sídle obce sa môžu vykonať len na začiatku zasadnutia obecného zastupiteľstva. Schválený návrh program rokovania, vrátane jeho schválených

zmien kvalifikačnou väčšinou poslancov, je pre rokovania zasadnutia obecného zastupiteľstva záväzný a je obligatórnou podmienkou jeho konania. Napadnuté zo dňa 02. 07. 2020 tiež nie je totožné s návrhom uznesenia, ktorý bol poslaneckým návrhom doplnený do programu rokovania. Poslanci dňa 02. 07. 2020 hlasovali o inom návrhu, ako bol do programu rokovania dňa 25. 06. 2020 zaradený. K zmene návrhu nedošlo v súlade s Rokovacieho poriadku formou pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu.

30. Napadnuté zo dňa 02. 07. 2020 obsahovalo aj také dôvody pre odvolanie, ktoré nastali až 28. 06. 2020, t. j. potom, ako bol pôvodný poslanecký návrh zaradený do programu rokovania, t. j. dňa 25. 06. 2020. Dňa 25. 06. 2020 zaradili poslanci návrh na odvolanie do programu rokovania. Návrh bol odôvodnený 5 skutkami. Uznesenie, ktoré poslanci schválili dňa 02. 07. 2020 však obsahovalo 8 skutkových dôvodov na odvolanie. Pôvodný návrh bol doplnený o dôvody, ktoré nastali až 28. 06. 2020, a preto nemôže byt' pravdivé tvrdenie žalovaného, že „všetky dôvody boli ako materiál k danému bodu predložené dňa 25. 06. 2020 a následne zverejnené aj v Digitálnom zastupiteľstve. Na zasadnutí dňa 02. 07. 2020 predkladateľ návrhu, poslanec N., čiastočne prečítal „zmenený“ návrh na odvolanie, v ktorom však opomenul bod 5 napadnutého uznesenia (skutočnosť, že žiadala doplniť mená a priezviská členov Krízového štábu pre COVID 19 ). Poslanec to komentoval slovami: „nebudem to čítať celé, vzhľadom k tomu, že je veľa hodín“. Je pravdou, že sa vyjadrila k dôvodom odvolania, ale len k tým, o ktorých bola oboznámená. Mala za to, že žalovaný jej neposkytol ani minimálny štandard procesných práv, ku ktorým podľa ústavného súdu predovšetkým patrí povinnosť oboznámiť dotknutú osobu s dôvodmi, pre ktoré má byť odvolaná z verejnej funkcie a povinnosť príslušného orgánu verejnej správy (moci) poskytnúť dotknutej osobe možnosť, aby sa vyjadrila k dôvodom, pre ktoré má byť odvolaná z verejnej funkcie. Tieto požiadavky sú opodstatnené v prípade o to viac, že ide o osobu vykonávajúcu verejnú funkciu vo verejnoprávnej inštitúcii, ktorá disponuje určitou mierou nezávislosti.

31. K argumentom žalovaného o tom, že si mala návrh na jej odvolanie vyžiadať priamo od poslanca, ktorý materiál navrhol, uviedla, že takýto postup nemá oporu v zákone. Návrh si dňa 26. 06. 2020 žiadala v súlade s § 10 ods. 3 Rokovacieho poriadku priamo od primátora, ktorý jej ho nielen odmietol vydať, ale verejne na zasadnutí dňa 02. 07. 2020 poprel, že ho má on alebo jeho sekretariát k dispozícii. Samotný poslanecký návrh nebol zadaný a zverejnený v aplikácii Digitálne zastupiteľstvo, ale bol poslancom zaslaný zo sekretariátu mestského úradu emailom, preto si ho nemohla pozrieť. K emailu sa dostala až na základe žiadosti o prístup k informáciám po jej odvolaní.

32. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nevie, aké trestné konania mali prebiehať medzi ňou a SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. v čase od 05. 06. 2020 do 02. 07. 2020, t. j. v čase prebiehajúcej kontroly plnenia opatrení v SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., kvôli ktorej ju poslanci odvolali. Dôkazom neurčitosti uznesenia č. 310/2020 zo dňa 30. 01. 2020 a dôkazom toho, že ani sám žalovaný nevie, aké trestné konania mali v citovanom časovom úseku prebiehať, je aj tvrdenie žalovaného na strane 5 jeho vyjadrenia, kde vymenúva trestné konania, ktoré by podľa neho mali prebiehať medzi žalobkyňou a SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. Spis, ktorý žalovaný vedie k odvolaniu hlavnej kontrolórky, ale ani zápisnica zo zasadania neobsahuje podklady, ktoré odôvodňujú a preukazujú, že v čase od 05. 06. 2020 do 02. 07. 2020 boli medzi ňou a zamestnancami SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. šetrené konflikty orgánmi činnými v trestnom konaní, no napriek tomu žalovaný tvrdí, že zo dňa 30. 01. 2020 porušila. Mala za to, že v čase prebiehajúcej „spornej“ kontroly v SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., t. j. od 05. 06. 2020 do 02. 07. 2020 neprebiehali žiadne trestné konania medzi ňou a zamestnancami mestského podniku. Žalovaný svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi a poslanci o odvolacích bodoch l a 2 rozhodli bez akýkoľvek podkladov, t. j. svojvoľne. Sťažnosti, ktoré boli na jej osobu podávané zo strany zamestnancov mestského podniku boli riešené Komisiou pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií funkcionárov mesta Zlaté Moravce, pričom tá a ani žiadny iný relevantný subjekt nevyslovili, že by sťažnosti boli oprávnené a nevyslovili ani jej zaujatosť.

33. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by spochybnil oprávnenosť kontroly dodržiavania o sociálnych službách s dôrazom na dodržiavanie nariadení vlády a ostatných orgánov štátnej správy spojených s pandémiou COVID 19 v Zariadení opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach. V závere zhrnula už skôr uvedené skutočnosti a uviedla, že dôkazy, z ktorých žalovaný a mestské zastupiteľstvo vychádzali, sú pochybné, neexistujú, sú nezákonné a logicky neodôvodňujú záver, ktorý žalovaný urobil. Zároveň namietla postup, ktorý

predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia a ktorý bol podľa názoru žalobkyne v rozpore so zákonom i rokovacím poriadkom.

34. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 02. 2021 pridržal svojich tvrdení o včasnom zverejnení programu zasadnutia mestského zastupiteľstva v zlatých Moravciach dňa 19. 06. 2020, k čomu pripojil potvrdenie z programu (prevádzkovaného spoločnosťou DATALAN, a.s.), prostredníctvom ktorého žalovaný vykonáva zverejňovanie všetkých materiálov pred samotným rokovaním mestského zastupiteľstva. Mal za to, že e-mail, ktorý bol jednotlivým poslancom zaslaný dňa 19. 06. 2020 je postačujúci, nakoľko tento spôsob je poslancami ako aj zamestnancami mestského úradu zaužívaný od doby, od kedy žalovaný zriadil Digitálne mesto, t. j. akási forma webového sídla, kde sa pozvánka spolu so všetkými predkladanými materiálmi zverejňujú a sú prístupné širokej verejnosti. Tento spôsob žalobkyňa počas svojho výkonu funkcie pre žalovaného nikdy nenamietala, čo znamená, že s ním súhlasila. Zverejňovanie doplňujúcich materiálov, dochádzky poslancov, hlasovania, ktoré poverený zamestnanec vnútornej správy vkladá a zverejňuje ešte v deň rokovania, spôsobuje, že sa na stránke digitálne mesto zobrazí aktuálny dátum vstupu do tohto programu, čo znamená, že verejnosť môže následne vidieť iný dátum. Zároveň sa následne zverejňuje samotná zápisnica z rokovania alebo primátorom podpísané uznesenia.

35. Pozvánka s materiálmi na pokračovanie 12. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach bola verejne oznámená a vyhlásená dňa 25. 06. 2020, z čoho jednoznačne vyplýva, že v tomto prípade bola lehota na zverejnenie pozvánky, programu rokovania vrátane jeho doplnenia, zachovaná jednak v súlade so zákonom o obecnom zriadení ako aj Rokovacím poriadkom, preto tvrdenia žalobkyne nemožno v tomto prípade považovať za relevantné. Uznesením č. 382/2020 bolo oznámené (nakoľko toto bolo poslancami mestského zastupiteľstva prijaté), kedy a o akej hodine sa bude konať pokračovanie zastupiteľstva a kde sa bude toto zasadnutie konať, bez povinnosti opakovaného schvaľovania programu rokovania. Ten bol schválený, vrátane doplňujúceho bodu, na riadnom 12. zasadnutí mestského zastupiteľstva a to dňa 25. 06. 2020. Zákon neukladá povinnosť obci alebo mestu zverejňovať novú pozvánku na rokovanie zastupiteľstva v prípade, ak je riadne zasadnutie z akéhokoľvek dôvodu prerušené. Zákon ukladá len povinnosť oznámiť deň, miesto a hodinu pokračovania tohto rokovania. Oznámenie sa v tomto prípade vykonáva spravidla formou prijatého uznesenia.

36. V súvislosti s novelizovaným znením ust. § 12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení uviedol, že v uvedenom prípade ide o jednoznačné sprísnenie kompetencie poslancov mestského zastupiteľstva spočívajúce v tom, že poslanci mestského zastupiteľstva sú povinní hlasovať o predloženom návrhu programu zastupiteľstva na jeho začiatku. Ide o návrh, nie o schválený program. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné robiť zmeny návrhu programu pred samotným schválením ale až po jeho prijatí, t. j. v okamihu, keď sa z návrhu stáva samotný program. V tomto prípade ale ide o rozšírenie kompetencií poslancov zastupiteľstva spočívajúcich v tom, že sú oprávnení robiť zmeny schváleného programu rokovania kedykoľvek počas celej doby rokovania. Zmenou sa v tomto prípade rozumie doplnenie alebo vypustenie ktoréhokoľvek bodu. Vypustenie slova a jeho zmena znamená, že o zmene programu zasadnutia je možné rozhodnúť aj v priebehu zasadnutia zastupiteľstva. Žalovaný na každom jednom zasadnutí mestského zastupiteľstva postupuje v súlade s novelou citovaného zákona. Takýmto spôsobom postupuje už od účinnosti predmetnej novely. Najprv sa hlasuje o návrhu zverejneného programu rokovania mestského zastupiteľstva a po jeho schválení nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov (čo v tomto prípade predstavuje kvórum 9 poslancov) sa vykonávajú jeho zmeny, ktoré sú prijímané nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov (kvórom „jednoduchej väčšiny“). Nie je možné akceptovať argumentáciu žalobkyne spočívajúcu v podstatnom porušení konania zasadnutia zastupiteľstva, ktoré žalovaný údajne žiadnym spôsobom nespochybnil, pretože týmto spôsobom koná už takmer dva roky, t. j. aj v čase, keď žalobkyňa vykonávala funkciu hlavného kontrolóra pre žalovaného, pričom tento postup žalobkyňa nikdy nenamietala.

37. Pokiaľ ide o uznesenie Mestského zastupiteľstva č. 310/2020 zo dňa 30. 01. 2020, uviedol, že Okresnou prokuratúrou v Nitre nebolo žalovanému doručené žiadne vyjadrenie, prípadne upozornenie, ktorého predmetom by bolo zrušenie tohto uznesenie. Toto uznesenie je teda bez akýchkoľvek pochýb platné a účinné.

38. Záverom skonštatoval zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia a skutočnosť, že žalobkyňa svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčila a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

39. Žalobkyňa sa v ďalšom vyjadrení zo dňa 20. 04. 2021 k predloženému výstupu z programu Digitálne zastupiteľstvo vyjadrila tak, že z predloženého dokladu v žiadnom prípade nevyplýva dátum zverejnenia návrhu programu. V dokumente je uvedené, kedy bola pozvánka zaevidovaná, ale nie kedy bola zverejnená. Tvrdenie žalovaného o zobrazovaných dátumoch zverejnenia, ktoré nekorešpondujú s aktuálnymi vstupmi do programu digitálneho zastupiteľstva je zavádzajúce. Uviedla, že nie je pravda, že dodatočné dokumenty o hlasovaní a dochádzke poslancov sa zverejňujú ešte v deň rokovania. Jednak to nie je z časového hľadiska možné a jednak toto tvrdenie vyvracia aj spomínané potvrdenie z eZastupiteľstva, z ktorého vyplýva, že dochádzka a hlasovanie poslancov boli zaevidované až dňa 08. 07. 2020, a preto nemohli byť zverejnené dňa 25. 06. 2020 (v deň konania zasadnutia). Dátum zverejnenia dokumentov na web stránke digitálneho zastupiteľstva hovorí o zverejnení prvého dokumentu a nie ďalšieho alebo posledného. Dátum prvého zverejnenia akýchkoľvek dokumentov (teda aj návrhu programu) spojených s rokovaním 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva bol dňa 25. 06. 2020.

40. V ďalšej časti vyjadrenia uviedla skutočnosti, ktoré už boli obsahom jej predchádzajúcich vyjadrení, pričom doplnila, že mestské zastupiteľstvo žiadnym spôsobom nezisťovalo, či akýkoľvek konflikt medzi ňou a zamestnancami SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. prebieha. Žiadne z konaní, ktoré žalovaný uvádzal v predchádzajúcom vyjadrení nemalo charakter konania, v ktorom by riešili OČTK v trestnom konaní konflikt medzi ňou a zamestnancami SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., z čoho vyplýva, že neporušila.

41. Žalovaný v ďalšom svojom vyjadrení zo dňa 06. 07. 2021 uviedol, že si je žalobkyňa vedomá a tento stav je jej dobre známy, nakoľko v pozícii hlavnej kontrolórky pôsobila od roku 2016, že Mesto Zlaté Moravce ako samosprávny orgán zverejňuje pozvánku na ktorékoľvek rokovanie Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach 6 dní pred jeho konaním, t. j. vždy v piatok, nakoľko býva zvykom, že zasadnutia sa uskutočňujú vo štvrtok, a to i napriek tomu, že zákon o obecnom zriadení stanovuje zákonnú lehotu 3 dní na zverejnenie návrhu programu rokovania a nie 6 dní, ako to má v Rokovacom poriadku ustanovené Mesto Zlaté Moravce. Nedodržanie tejto 6 dňovej lehoty žalobkyňa počas celého jej niekoľkoročného pôsobenia vo funkcii hlavnej kontrolórky nikdy nenamietala a ani nespochybňovala. Je nanajvýš zarážajúce, aby žalobkyňa v prípade, ak ide o jej odvolanie z funkcie, zrazu namietala akési „nedodržanie zákonnej lehoty“ na zverejnenie návrhu programu rokovania 12. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach na úradnej tabuli a na webovom sídle žalovaného s odôvodnením, že nie je zrejmé, kedy bola pozvánka na 12. zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach zverejnená. Žalobca mal za to, že e-mail, ktorý bol jednotlivým poslancom zaslaný dňa 19. 06. 2020, je postačujúcim dôkazom toho, že žalovaný splnil povinnosť zverejnenia návrhu programu rokovania Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach v súlade s príslušným právnym ako aj interným predpisom. Vzhľadom na skutočnosť, že tento spôsob je poslancami ako aj zamestnancami mestského úradu zaužívaný od doby, od kedy žalovaný zriadil Digitálne mesto, t. j. akúsi formu webového sídla, kde sa pozvánka spolu so všetkými predkladanými materiálmi zverejňujú a sú prístupné širokej verejnosti, je táto forma žalobkyni dobre známa. Zotrval na zachovaní zákonnej lehoty ako aj lehoty určenej Rokovacím poriadkom, pokiaľ ide o zverejnenie návrhu programu rokovania, pričom uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že pozvánka bola prvýkrát zverejnená až 24. 06. 2021, následne na webstránke dňa 25. 06. 2021. Následne poukázal na formálne spôsoby publikácie návrhu programu každého rokovania a uviedol skutočnosti týkajúce sa pokračovania 12. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach, ktoré už boli obsiahnuté v jeho predchádzajúcich vyjadreniach.

42. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobkyňa doteraz nemá vedomosť o postavení a výkone funkcie hlavného kontrolóra obce, ktoré ku dňu odvolania zastávala. Žalovaný uvádza, že funkcia hlavného kontrolóra je tzv. hybridná funkcia v štruktúre miestnej samosprávy. Kým funkcia starostu obce je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnoprávnom pomere, t. j. starosta nie je zamestnancom obce ale orgánom obce, naopak hlavný kontrolór obce nie je orgánom obce, ale je odborným voleným zamestnancom obce. Hlavný kontrolór síce zdanlivo vykazuje znaky verejnej funkcie, napriek tomu nejde o verejnú funkciu, pretože sa vykonáva v pracovnom pomere.

43. Záverom vyjadrenia žalovaný opätovne citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

44. V podaní zo dňa 23. 09. 2022 právny zástupca žalobkyne podal stručné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že formálne pri jednotlivých dôvodoch odvolania žalovaný neoznačil konkrétne ustanovenie konkrétneho právneho predpisu, ktoré daným konaním malo byť žalobkyňou porušené a teda nerozlíšil (čím zaťažil napádané uznesenie MsZ v Zlatých Moravciach č. 397/2020 zo dňa 02. 07. 2020 nezrozumiteľnosťou), či ide o porušenie pracovnoprávneho vzťahu alebo o porušenie povinností vyplývajúcich z funkcie žalobkyne ako hlavnej kontrolórky. Nie je pritom povinnosťou žalobkyne domýšľať si, o aký prípad pri tom ktorom dôvode ide. Hoci jednotlivé dôvody odvolania nie sú v napádanom uznesení formálne spojené s porušením konkrétneho predpisu, žalobkyňa dospela k záveru, že obsahovo sa všetkých 8 dôvodov jej odvolania skutkovo vzťahuje na výkon funkcie kontrolóra, čo indikuje aplikáciu § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení a s tým súvisiaci postup, ktorý nebol dodržaný. Ďalej vytkol procesné pochybenia žalovaného, ktoré už boli obsiahnuté v predchádzajúcich vyjadreniach žalobkyne.

45. Ďalej poukázal na to, že hoci mestské zastupiteľstvo je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 písm. j) zákona oprávnené „určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra“, má sa tým na mysli určenie dĺžky pracovného času, tzv. „úväzku“ hlavného kontrolóra obce. Rozsah kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra je upravený v ustanovení § 18d zákona, ako znie aj rovnomenný názov predmetnej časti zákona, pričom z tohto ustanovenia nevyplýva právomoc obecného zastupiteľstva zúžiť, t. j. negatívne vymedziť rozsah kontroly. Mestské zastupiteľstvo má vo vzťahu k rozsahu kontroly hlavného kontrolóra právomoc tzv. pozitívneho pokynu (§ 18f ods. 1 písm. h) zákona) a schvaľuje návrh plánu kontrolnej činnosti predložený hlavným kontrolórom (§ 18f ods. 1 písm. b) zákona). Uviedol, že žalobkyňa je povinná kontrolovať aj príspevkové organizácie obce, ktorou je aj zariadenie opatrovateľskej služby, pričom pri kontrole postupovala v súlade so zákonom o finančnej kontrole a zákonom o ochrane osobných údajov. V ďalšom texte uviedol už žalobkyňou skôr uvedené skutočnosti s doplnením, že konaním žalobkyňa naplnila zmysel ust. zákona o slobodnom prístupe k informáciám a rešpektovala tiež ust. .

46. Dňa 04. 11. 2022 bola súdu žalovaným predložená komunikácia obsahujúca stanovisko spoločnosti DATALAN, a.s. ako správcu IT systému k zverejňovaniu materiálov na webovom portály Digitálne zastupiteľstvo spolu s prílohami.

47. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní konanom dňa 09. 11. 2022, na ktorom právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že zákon o obecnom zriadení v ust. § 18a ods. 9 písm. a) a písm. b) rozlišuje medzi povinnosťou hlavného kontrolóra vyplývajúcou z jeho pracovného pomeru a povinnosťami vyplývajúcimi z jeho funkcie. Žalovaný síce formálne pochybenie žalobkyne subsumoval pod písm. a) uvedeného ustanovenia, teda pod porušenie povinnosti zamestnanca, avšak obsahovo tieto dôvody spadajú pod ust. písm. b). Pri takomto posúdení odvolania žalobkyne z funkcie je nutné dospieť k záveru, že nebol splnený zákonom stanovený postup jej odvolania, teda nebolo jej dané žiadne písomné upozornenie. Ďalej poukázal na podstatné procesné pochybenia, ktoré predchádzali prijatiu napadnutého uznesenia a to predovšetkým na to pochybenie, že pozvánka na 12. zasadnutie mestského zastupiteľstva je datovaná na deň 23. 06. 2020, pričom zasadnutie sa konalo 25. 06. 2020, teda nebola dodržaná zákonná lehota troch dní v zmysle ust. § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení. Reagoval aj na ostatné podania žalovaného, z ktorého vyplýva iba fakt, že pozvánka na 12. zasadnutie bola na platforme Digitálne zastupiteľstvo zverejnená až dňa 23. 06. 2020. Z predložených listín zacitoval: „v akom čase boli zverejňované staršie verzie tohto dokumentu, tým sa myslí pozvánka na 12. zasadnutie, sa v systéme neuchováva, v systéme je uchovaný len dátum 23. júna 2020.“ Zdôraznil protizákonnú prax mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach, ktorá sa týka zmeny programu zasadnutia obecného zastupiteľstva. Na pokračovaní obecného zasadnutia dňa 02. 07. 2020 bol bod programu o odvolaní žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky preradený z bodu 53 pod bod 55, teda došlo k postupu v rozpore s ust. § 12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Ďalej túto protizákonnú prax ilustroval aj na zápisnici zo dňa 25. 06. 2020, keď mestské zastupiteľstvo najprv schválilo návrh programu pod bodom 4 zápisnice, pričom až následne bol do programu zaradený návrh na odvolanie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce poslancom N.. Poukázal aj na judikatúru iných správnych súdov, napr. Krajský súd v Košiciach sp. zn. , ktorý uviedol bod 58 citovaného uznesenia: „do návrhu programu rokovania obecného zastupiteľstva, na ktorom bolo prijaté napadnuté uznesenie nebol ako bod programu návrh na odvolanie hlavnej kontrolórky zahrnutý a následne aj ako zmena resp. doplnenie

návrhu programu uvedených rokovaní pred ich začatím schválený, preto o ňom nebolo možné rokovať, ani o návrhu rozhodovať.“ Vo zvyšku sa pridržal ostatných vyjadrení, ktoré uviedli či už v žalobe alebo v ďalších vyjadreniach a žiadal, aby bolo uznesenie zrušené a aby bolo žalobkyni priznané právo na náhradu trov právneho zastúpenia a pokiaľ ide o výrok, že funkcia hlavnej kontrolórky trvá, tak v tejto časti zobral návrh späť z dôvodu, že mal za to, že v tejto veci ako je skutkovo vymedzená, správny súd nemôže inak rozhodnúť, iba tento návrh zamietnuť. Na dotaz predsedníčky senátu, či funkcia hlavnej kontrolórky je obsadená, uviedol, že by sa mal k tomu vyjadriť zástupca žalovaného a podľa ich informácií je obsadená.

48. Právny zástupca žalovaného uviedol, že čo sa týka procesných otázok, ktoré tu boli naznačené, súdu doručovali potvrdenie spoločnosti DATALAN, a.s. v rámci emailovej komunikácie, z ktorého vyplýva, že pozvánka na predmetné mestské zastupiteľstvo bola vytvorená dňa 19. 06. 2020, čo korešponduje s predošlými dôkazmi, a teda print screenom z digitálneho zastupiteľstva ako aj s emailovou komunikáciou Mgr. B.. Ako vyplýva z predmetného potvrdenia spoločnosti DATALAN, a.s. došlo ku gramatickej oprave predmetnej pozvánky, z ktorého dôvodu bola opravená pozvánka zverejnená dňa 23. 06. 2020, nešlo však o zmenu tejto pozvánky, iba o gramatickú opravu. Z tohto dôvodu mal za to, že pozvánka bola zverejnená včas a v súlade so zákonom o obecnom zriadení. Čo sa týka zmeny poradia v rámci predmetného zasadnutia zastupiteľstva, poukázal na to, že nedošlo k zmene programu, len k zmene poradia bodov v rámci programu, pričom takýto postup umožňuje aj rokovací poriadok mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce a to prostredníctvom procedurálneho návrhu. Čo sa týka samotných materiálnych dôvodov, tu sa pridržal predošlých vyjadrení. Uznesenie, ktorým bol vyňatý podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, nebolo doposiaľ napadnuté protestom prokurátora, hoci podľa vyjadrenia žalobkyne podávala dva podnety na podanie protestu. Je potrebné zdôrazniť, že toto uznesenie bolo prijaté z dôvodu, že existoval konflikt medzi žalobkyňou a zamestnancami tohto podniku, z ktorého dôvodu boli pochybnosti o jej nezaujatosti. Čo sa týka kontroly covid opatrení, tieto podľa názoru žalovaného žalobkyňa nemala oprávnenie kontrolovať, čo mu bolo potvrdené aj zo strany Hlavného hygienika SR. Čo sa týka osobných údajov, to znamená telefónnych čísiel, tu zotrval na názore, že tieto neboli potrebné pre konanie kontroly, išlo o súkromné osobné údaje, ktoré žalobkyňa nemala oprávnenie požadovať. V ostatnom zotrval na predošlých vyjadreniach žalovaného. Ešte podotkol, že v zmysle judikatúry NS SR, konkrétne ide o rozhodnutie sp. zn. , je možné zo strany správneho súdu skúmať len zákonnosť postupu obecného zastupiteľstva, nie účelnosť jeho uznesenia. Len pre doplnenie v súvislosti s týmto rozhodnutím sa Najvyšší súd SR vyjadril, že rozhodnutie Ústavného súdu, na ktoré poukazovala aj žalobkyňa v rámci svojich podaní, týkajúce sa odvolania riaditeľa Sociálnej poisťovne, nie je použiteľné pre prípad hlavného kontrolóra. Mal za to, že žalobkyňa bola dostatočne oboznámená s dôvodmi jej odvolania. Podotkol, že počas konania zastupiteľstva sa návrh uznesenia ku konkrétnemu bodu premieta aj na obrazovke, čo vyplýva aj zo záznamu zo zasadnutia mestského zastupiteľstva, na ktorý sa odvolávala aj žalobkyňa v rámci žaloby, a preto bola s týmto riadne oboznámená, ako aj poslanci, ktorí prijali uznesenie.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

49. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté uznesenie Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach zo dňa 02. 07. 2020, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že je podaná žaloba dôvodná a je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. c/ z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

50. Podľa ust. , (ďalej len „“), žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, samosprávneho kraja, kontrolóra mestskej časti, miestneho kontrolóra alebo mestského kontrolóra (ďalej len „hlavný kontrolór“). Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho funkcia hlavného kontrolóra naďalej trvá.

Podľa ust. , , , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením zruší napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo a deň vydania zrušeného uznesenia zastupiteľstva. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením určí, že žalobcova funkcia hlavného kontrolóra trvá. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a určenie trvania funkcie hlavného kontrolóra u žalovaného. Právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odsekov 1 a 2 zanikajú právne účinky toho uznesenia zastupiteľstva, na základe ktorého bola do funkcie hlavného kontrolóra žalovaného zvolená iná osoba.

51. Podľa ust. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 30. 11. 2020, výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká odvolaním z funkcie,

Podľa ust. § 18a ods. 9 vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak a) opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, 16) b) hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom, c) uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 alebo v údajoch o svojich majetkových pomeroch.

Podľa ust. § 18a ods. 10 vyššie citovaného zákona, na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

Podľa ust. § 18a ods. 11 vyššie citovaného zákona, dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer.

Podľa ust. § 18 d ods. 1 vyššie citovaného zákona, kontrolnou činnosťou sa rozumie kontrola zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce, ako aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa osobitných predpisov,16c) kontrola príjmov, výdavkov a finančných operácií obce, kontrola vybavovania sťažností16d) a petícií,16e) kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane nariadení obce, kontrola plnenia uznesení obecného zastupiteľstva, kontrola dodržiavania interných predpisov obce a kontrola plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi.16f.

Podľa § 18d ods. 2 zákona o obecnom zriadení, kontrolnej činnosti podľa tohto zákona podlieha a) obecný úrad, b) rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou, c) právnické osoby, v ktorých má obec majetkovú účasť, a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na užívanie, a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku, d) osoby, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu obce účelové dotácie alebo návratné finančné výpomoci, či nenávratné finančné výpomoci podľa osobitného predpisu10) v rozsahu nakladania s týmito prostriedkami.

Podľa § 18d ods. 3 zákona o obecnom zriadení, kontrolná činnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy obec rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 18f ods. 1 vyššie citovaného zákona, hlavný kontrolór a) vykonáva kontrolu v rozsahu ustanovení § 18d, b) predkladá obecnému zastupiteľstvu raz za šesť mesiacov návrh plánu kontrolnej činnosti, ktorý musí byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom v obci obvyklým, c) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu obce a k návrhu záverečného účtu obce pred jeho schválením v obecnom zastupiteľstve, d) predkladá správu o výsledkoch kontroly priamo obecnému zastupiteľstvu na jeho najbližšom zasadnutí,

e) predkladá obecnému zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní po uplynutí kalendárneho roku, f) spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov Európskej únie, g) vybavuje sťažnosti, ak tak ustanovuje štatút obce, h) je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo alebo starosta, ak vec neznesie odklad, i) plní ďalšie úlohy ustanovené osobitným zákonom.

Podľa § 12 ods. 4 vyššie citovaného zákona, návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva sa zverejňuje na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva.

Podľa § 12 ods. 5 vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo schvaľuje návrh programu zasadnutia na začiatku zasadnutia. Najprv sa hlasuje o bodoch návrhu programu podľa odseku 4. Na zmenu návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Ak starosta odmietne dať hlasovať o návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva alebo o jeho zmene, stráca právo viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré ďalej vedie zástupca starostu. Ak zástupca starostu nie je prítomný alebo odmietne viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom.

Podľa § 11 ods. 4 písm. j) vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len „hlavný kontrolór“), určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi.

52. Podľa § 14 ods. 2 Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach, návrh programu rokovania sa oznamuje a zverejňuje na úradnej tabuli a internetovej stránke Mesta Zlaté Moravce aspoň 6 dní pred zasadnutím mestského zastupiteľstva.

53. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (, ).

54. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( ).

55. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či si správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

56. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

57. V predmetnej veci kritériom pre posudzovanie správnej žaloby s poukazom na vyššie citované ust. 337 je len zákonnosť uvedeného napádaného uznesenia zastupiteľstva žalovaného. Preto súd pri súdnom prieskume nemôže skúmať vhodnosť a účelnosť obsahu výroku napadnutého uznesenia

žalovaného. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutia, resp. uznesenia správnemu súdu nepatrí, lebo by súd takýmto posudzovaním nahrádzal orgán výkonnej moci, zasahoval by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu. Zákonnosť rozhodnutia a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzuje len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä s ohľadom na prameň, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, ako aj na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému orgán verejnej správy dospel. Preskúmavaním zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu sa skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí, t. j. či konkrétny postup je alebo nie je v súlade s platným právnym poriadkom.

58. Správny súd zdôrazňuje, že odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie musí byť odôvodnené a musí byť písomné. Dôvody sa uvádzajú v zápisnici zo zasadnutia obecného/mestského zastupiteľstva a tiež v uznesení o odvolaní hlavného kontrolóra. Zápisnice zo zasadnutí obecných/mestských zastupiteľstiev, ako aj uznesenia obecných/mestských zastupiteľstiev sú verejne prístupné a dostupné. Súčasťou výrokovej časti uznesenia musia byť uvedené konkrétne dôvody, ktoré obecné/mestské zastupiteľstvo k takémuto kroku viedlo, aby nemohlo dôjsť k zámene týchto dôvodov. Tieto dôvody musia byť totiž preskúmateľné.

59. Pod prieskumom zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva je potrebné rozumieť preskúmanie naplnenia všetkých zákonných podmienok, ktoré sa na odvolanie hlavného kontrolóra vyžadujú, najmä existencia materiálnych dôvodov pre jeho odvolanie. Podľa názoru súdu je potrebné preskúmať nielen formálne naplnenie podmienok a predpokladov na odvolanie hlavného kontrolóra, ale sa aj vecne a skutkovo zaoberať, či skutočne došlo k porušeniu povinností hlavného kontrolóra a či možno mať tieto okolnosti za preukázané.

60. Správny súd v prvom rade uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi povinnosťami hlavného kontrolóra vyplývajúcimi mu z jeho pracovného pomeru podľa ust. § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení a povinnosťami hlavného kontrolóra vyplývajúcimi mu z jeho funkcie hlavného kontrolóra (§ 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení). Existenciu porušenia povinností v zmysle § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení zisťuje starosta obce resp. primátor mesta, ktorí sú štatutármi v pracovnoprávnych veciach. V danom prípade síce formálne v napadnutom uznesení označené dôvody na odvolanie žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky žalovaný podriadil pod ust. § 18a ods. 9 písm. a), teda ako porušenie povinností zamestnanca, uvedené dôvody však nemajú charakter porušenia povinností zamestnanca, ale skutkovo sa vzťahujú na výkon funkcie hlavného kontrolóra, teda už samotné zaradenie týchto dôvodov na odvolanie pod vyššie uvedené ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení nie je správne. Obsahovo tieto dôvody spadajú pod ust. § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, keďže sa týkajú samotného výkonu funkcie hlavného kontrolóra. V tomto prípade teda nebol splnený ani zákonný postup pre odvolanie žalobkyne, keď tu absentovalo písomné upozornenie žalobkyne zo strany zastupiteľstva v zmysle ust. § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, čo zakladá dôvod nezákonnosti tohto uznesenia.

61. Správny súd ďalej uvádza, že uznesenie mestského zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra je rozhodnutím, ktoré má individuálnu povahu, pretože sa ním rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach jediného konkrétneho subjektu - hlavného kontrolóra. Z prijatého uznesenia, ako aj súvisiacich podkladov musí byť zrejmé, ktorý zo zákonných dôvodov na odvolanie z funkcie bol uplatnený, ako aj špecifikácia konkrétnych skutkových okolností tak, aby bolo možné overiť, či tieto skutočnosti, ktoré podmieňujú odvolanie, naozaj v konkrétnom čase nastali a či porušenie zákonom ustanovených povinností dosiahlo (malo) určitú intenzitu. Odvolanie z funkcie musí byť predvídateľné, založené na presvedčivých a pre dotknutú osobu jasných a zrozumiteľných dôvodoch a musí vychádzať len zo zákonom taxatívne stanovených dôvodov. Mestské zastupiteľstvo teda nemôže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie z dôvodov, ktoré svojvoľne vyhodnotilo ako porušenie povinnosti, hoci podľa zákona, resp. skutkových okolností o porušenie povinností hlavného kontrolóra nejde.

62. V tejto súvislosti správny súd poukazuje tiež na to, že ust. § 18 ods. 1 zákona o obecnom zriadení veta prvá ustanovuje, že hlavný kontrolór je zamestnancom obce a zakotvuje subsidiárnu pôsobnosť zákona

č. o výkone práce vo verejnom záujme. potom v stanovuje subsidiárnu pôsobnosť . Preto je na inštitúty, ktoré nie sú výslovne upravené, či už v zákone o obecnom zriadení alebo v zákone o výkone práce vo verejnom záujme potrebné aplikovať . Inštitút odvolania hlavného kontrolóra z funkcie je priamo ustanovený v zákone o obecnom zriadení, preto sa na tento inštitút neaplikuje. Čo sa však týka skutkového vymedzenia tohto odvolania, je potrebné na túto otázku použiť subsidiárne , keďže takúto konkrétnu úpravu zákon o obecnom zriadení ani zákon o výkone práce vo verejnom záujme nemá.

63. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že pri vymedzení dôvodov na odvolanie žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky pre porušenie povinností zamestnanca v napadnutom rozhodnutí absentoval poukaz zo strany žalovaného na porušenie konkrétneho všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré mali byť činnosťou žalobkyne porušené, pričom za takéto nie je možné považovať odpoveď Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 22. 05. 2020, ktorá nemá ani charakter záväzného stanoviska, ktorý navyše sám poskytol žalobkyni určitú formu súčinnosti v rámci kontroly v Zariadení opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach.

64. Uvedenie konkrétneho ustanovenia zákona, ale opätovne bližšie nekonkretizované jeho odsekom prípadne písmenom, obsahoval iba dôvod odvolania uvedený v napadnutom uznesení pod bodom č. 6, pričom správnemu súdu konkrétne porušenie ust. § 18f zákona o obecnom zriadení zo skutkového stavu ani nevyplýva. Jednotlivé dôvody boli žalovaným v napadnutom uznesení koncipované len tým spôsobom, že bolo opísané určité konanie žalobkyne, ktoré žalovaný považoval za opakované a zvlášť hrubé porušenie povinností zamestnanca, so všeobecným konštatovaním záveru o porušení všeobecne záväzného právneho predpisu alebo vnútorného predpisu, ale konkrétny porušený všeobecne záväzný právny predpis nebol žalovaným bližšie špecifikovaný. V napadnutom rozhodnutí ďalej absentovalo aj bližšie zdôvodnenie, akým spôsobom mohla byť ohrozená dôvera v nestrannosť alebo objektívnosť žalobkyne jej činnosťou, konkretizácia žalovaným tvrdených neprávd, ktoré mali byť žalobkyňou šírené a konkretizácia skutočností, pri ktorých mala žalobkyňa zachovať povinnosť mlčanlivosti, opäť bez poukazu na konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré mali byť takto porušené. Uvedené skutočnosti spôsobujú neurčitosť napadnutého rozhodnutia a aj jeho nepreskúmateľnosť, a to aj z toho hľadiska, či porušenie zákonom ustanovených povinností dosiahlo (malo) určitú intenzitu hrubého porušenia.

65. Správny súd ďalej považuje za potrebné vyjadriť sa k porušeniu samotného uznesenia č. 310/2020 zo dňa 30. 01. 2020, ktorým Mestské zastupiteľstvo v Zlatých Moravciach vyňalo SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti žalobkyne. Predovšetkým z § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení nevyplýva právomoc obecného zastupiteľstva (resp. mestského zastupiteľstva) obmedziť činnosť hlavného kontrolóra, ktorá je kogentne upravená v § 18d ods. 1 a 2 zákona o obecnom zriadení. Teda prijatie takého rozhodnutie nemôže byť podľa názoru správneho súdu zákonné. Zároveň súdu z nijakého dokladu/dokladov nevyplýva, že v čase začatia vykonávania kontroly v SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. prebiehalo časové obdobie šetrenia konfliktu žalobkyne a zamestnancov podniku SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. Nie je zrejmé, o aké šetrenie malo ísť a či konkrétny konflikt ešte trval aj pri začatí kontroly dňa 05. 06. 2020, teda nie je možné ani konštatovať, že zo strany žalobkyne vôbec došlo k porušeniu uvedeného uznesenia, keďže samotné vymedzenie konfliktu v uvedenom uznesení je neurčité a skutočnosť jeho trvania nie je podľa názoru správneho súdu žiadnym spôsobom preukázaná.

66. Správny súd navyše uvádza, že v konaní zistil aj procesné pochybenia žalovaného.

67. Podľa tvrdenia žalobkyne bol návrh programu zasadnutia mestského zastupiteľstva zverejnený až dňa 24. 06. 2020, t. j. jeden deň pred konaním mestského zastupiteľstva, čo správnemu súdu vyplýva aj z dokladov predložených žalobkyňou (z predložených printscreenov). Naopak z dokladov predložených žalovaným nevyplýva ním tvrdené zverejnenie návrhu už dňa 19. 06. 2020. Uvedenú skutočnosť nepreukazuje ani email zo dňa 19. 06. 2020 zaslaný zo strany vedúceho oddelenia vnútornej správy, p. U. B., a ani predloženie ďalších dokladov žalovaným, vrátane vyjadrenia spoločnosti DATALAN, a. s., v ktorom je len konštatované zverejnenie poslednej verzie pozvánky dňa 23. 06. 2020, keď zverejnenie starších verzií pozvánky sa v systéme neuchováva. Toto nepreukazuje skutočné skoršie zverejnenie návrhu programu zasadnutia mestského zastupiteľstva. Súd zároveň uvádza, že je potrebné odlíšiť to, kedy boli pozvánky vytvorené (resp. zaevidované) a kedy došlo k ich reálnemu zverejneniu. Nie je tak

preukázané skoršie zverejnenie návrhu, pričom z predložených listín vyplýva, že lehota v zmysle ust. § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení ako aj § 14 ods. 2 Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach nebola dodržaná. Povinnosť zverejniť návrh programu rokovania zastupiteľstva na úradnej tabuli a na webovom sídle obce aspoň tri dni pred zasadnutím zastupiteľstva je obligatórnou povinnosťou. Táto podmienka musí byť nevyhnutne splnená, v žiadnom prípade ju nemožno opomenúť. V prípade nesplnenia takejto podmienky sa zasadnutie obecného/mestského zastupiteľstva nemôže konať v stanovenom termíne. Prijatie akéhokoľvek rozhodnutia obecného zastupiteľstva či už formou uznesenia alebo VZN na takomto zasadnutí je nezákonné, čiže už samotné nedodržanie lehoty v zmysle § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení by bolo postačujúcim dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

68. Správny súd ďalej poukazuje na to, že program zasadnutia mestského zastupiteľstva sa do podoby záväzného dokumentu schvaľuje na začiatku zasadnutia zastupiteľstva postupom podľa § 12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Schválením programu zasadnutia zastupiteľstva na začiatku zasadnutia sa tento stáva záväzným dokumentom pre celý priebeh zasadnutia a žiadne zmeny programu v priebehu zasadnutia už nemožno vykonať. V tomto zmysle správny súd videl ďalšie pochybenie a porušenie § 12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, keďže z návrhu na odvolanie, ktorý bol schválený na zasadnutí dňa 02. 07. 2020, vyplýva, že jeho obsah nebol totožný s predloženým poslaneckým návrhom s uznesením zo dňa 25. 06. 2020, keď tento obsahoval iba 5 skutkových dôvodov na odvolanie, zatiaľ čo v napadnutom uznesení o odvolaní zo dňa 02. 07. 2020 je vymedzených 8 skutkových dôvodov, keď doplnenie dôvodov č. 6, 7 a 8 mohlo reálne nastať až po 28. 06. 2020, keďže až v tento deň došlo k zverejneniu informácii o vykonaných kontrolách na facebookovej stránke žalobkyne, teda došlo ku konaniu popísanému v dôvodoch pre odvolanie č. 6, 7 a 8 napadnutého uznesenia. Čiže v danom prípade došlo k zmene programu, t. j. obsahovej zmene konkrétneho návrhu na odvolanie hlavného kontrolóra, ktorý zároveň nebol totožný ani s obsahom návrhu, ktorý bol prezentovaný na samotnom zasadnutí dňa 02. 07. 2020, ktorý mal, tak ako je to uvedené v zápisnici z pokračovania 12. zasadnutia zo dňa 02. 07. 2020, po formálnej stránke iba štyri body, pričom absentoval dôvod č. 5 pre odvolanie žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky, s ktorým tak táto formálne nebola na zasadnutí zo dňa 02. 07. 2020 oboznámená.

69. Ohľadom zmeny poradia jednotlivých bodov programu správny súd len doplnkovo uvádza, že poradie a usporiadanie jednotlivých bodov programu zasadnutia mestského zastupiteľstva je výhradnou záležitosťou mestského zastupiteľstva a v plnom rozsahu závisí od jeho úvahy o dôležitosti jednotlivých bodov programu rokovania, zohľadnenia účasti verejnosti, tradícií rokovania atď.

70. V zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností je potrebné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a je potrebné toto rozhodnutie zrušiť, predovšetkým z dôvodu nesprávnej aplikácie ust. § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, absencie konkrétnych ustanovení právnych predpisov, aplikáciou ktorých dospelo mestské zastupiteľstvo k uvedenej právnej kvalifikácii konania vytýkaného žalobkyni a ďalších vyššie uvedených pochybení procesného charakteru.

71. Správny súd uvádza, že nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu v časti petitu o určenie, že funkcia hlavnej kontrolórky JUDr. R. W. stále trvá späť, súd konanie v tejto časti zastavil podľa ust. .

72. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , bez ohľadu na skutočnosť, že bola žaloba v časti petitu o určenie, že funkcia hlavnej kontrolórky JUDr. R. W. stále trvá vzatá späť, nakoľko mal za to, že výsledok, teda konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenie, by bol rovnaký aj bez tohto ďalšieho petitu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

73. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.