Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/93/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.. V.. XXX, o vymoženie 193,50 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 1993/2014, o o d v o l a n í oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k.

- 12 zo dňa 19.11.2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. v Bratislave sp. zn. , zo dňa 19.03.2014. Poukázal na ustanovenia , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ""), ust. , o rozhodcovskom konaní (ďalej len ""), ust. , , , a uviedol, že právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a. s., IČO: XXXXXXXX, Prievozská ul. 2/B, Bratislava) a povinný uzavreli dňa 25.09.2009 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 400,00 Eur a ten sa zaviazal ho splatiť spolu s úrokom v dohodnutých mesačných splátkach. Súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu medzi oprávneným a povinným, ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože pre posúdenie právneho vzťahu účastníkov zmluvy (Úverovej zmluvy) nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah, teda či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Oprávnený sa domáhal svojich práv z uzavretej zmluvy o úvere pre Stálym rozhodcovským súdom zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., ktorý založil svoju právomoc a príslušnosť na rozhodovanie v spore na základe rozhodcovskej doložky dohodnutej v bode 3 bod 7 v spojení s bodom 10.2 Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného. Súd prvého stupňa preskúmal vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku, či nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej

zmluve v súlade s . Rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť, len v prípade, že by garantovala účastníkom spravodlivé konanie a rovné zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa. pôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná (v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach) a spotrebiteľovi predložená na podpis nesvedčí o jej individuálnom dojednaní. Rozhodcovská doložka bola určená vo Všeobecných obchodných podmienkach dodávateľa a v zmluve o úvere je riešená len odkazom. Rozhodcovská doložka úplne splýva s ostatnými obchodnými dojednaniami, o ktorých je známe, že sa s nimi spotrebiteľ často vôbec neoboznamuje, napriek tomu, že v samotnej zmluve deklaruje opak. Dodávateľ si musel byť istý jej prijatím, keďže spotrebiteľ nemal možnosť do nej zasiahnuť, či ju odmietnuť po uzavretí zmluvy. Spotrebiteľ (povinný) mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Za individuálne dojednanie nemožno považovať také dojednanie, ktorého obsahom je vzdanie sa (a to už výslovne alebo konkludentne) práva, ktoré spotrebiteľovi priznáva , alebo znamená zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Spôsobuje tým značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle a je v súlade s absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť, a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Rozhodnutie vydané na jej základe nemá legitimitu a nie je spôsobilým exekučným titulom a preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v ( ), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie ( ), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( ) a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( ). Poukázal na Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok (ktorý už nemožno preskúmať podľa ), má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu ( ZoRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata". Poukázal aj na o bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného (Poštová banka, a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Oprávnený mal za to, že súd prvého stupňa rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, pričom oprávnenému nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt (ktorý je súčasťou únijného práva), je výlučne aktom sekundárnej povahy,

ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.

Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s (ďalej len "") rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa , , ako aj konanie mu predchádzajúce, a po preskúmaní uznesenia dospel súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej (neplatnej podmienky).

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. v ustanovení zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu, aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov (ako slabšej zmluvnej strany) a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 (vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL), kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V uznesení zo dňa 09. februára 2012 (sp. zn. ) konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05. decembra 2012 (sp. zn. ) uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 (sp. zn. ) zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým

je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a tým aj neplatnej podmienky.

Rozhodcovská doložka sa nachádzala v odseku 3 v bode 7 Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zo dňa 25.09.2009 v spojení s bodom 11.2 Obchodných podmienok pre úver (ďalej len "OP"), ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 25.09.2009.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že je vylúčené a v rozpore s SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, odvolací súd uvádza, že citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Pod takýmto opatrením môžeme chápať inštitút neprijateľných podmienok obsiahnutý v (konkrétne ), ktorý upravuje danú problematiku prísnejšie, ako v samotnej smernici, za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa.

síce až od 01.01.2008 v ustanovení za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. (účinný do 31.12.2007) taktiež len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky. Charakter neprijateľných podmienok mohli mať teda aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. s takýmito neprijateľnými podmienkami (spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa) v ustanovení vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z Obchodných podmienok predložených oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná (bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru Poštovou bankou, a.s., ako právnym predchodcom oprávneného), pričom povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale iba zmluvu o úvere podpísať alebo nepodpísať.

Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je potrebné jednoznačne považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ úveru (ktorý má k dispozícii odborný aparát), zneužil svoje "silnejšie" postavenie a spotrebiteľovi. ako "slabšej" strane, vnútil pre neho nevýhodné podmienky. Ide teda o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je (podľa a účinného do 31.12.2007) absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v Obchodných podmienkach.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu (Obchodných podmienok, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka), neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť, ako platne dohodnutú v zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom

konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná (bez možnosti extenzívneho výkladu) a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. ).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán. Rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá, jej znenie uvedené v Obchodných podmienkach, bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou (v zmysle ) a bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol podľa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na a Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.