Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoCsp-44-2022.pdf
PDF · 88.81 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/44/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 3 739,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 49Csp/3/2022-173 zo dňa 08. apríla 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vychádzal zo zistenia, že s právny predchodca žalobcu (O. P. Z., a.s.) uzatvoril so žalovaným 24.03.2018 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“, v zmysle ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému úver 3 950,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 81-mesačných splátkach po 76,09 eur so splatnosťou prvej splátky 11.04.2018 a dátumom splatnosti poslednej splátky 11.12.2024, ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej len RPMN) 13,87%, RPMN bez zľavy 16,12%. V prvom rade sa vysporiadal s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu nedodržania podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Mal za to, že žalovaný bol výzvou na zaplatenie omeškaných splátok, a to treťou upomienkou 27.12.2018, ako aj výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru z 13.02.2019 vyzvaný na úhradu celého záväzku voči predchodcovi žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že aj napriek uvedeným písomným výzvam banky bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu (14.02.2020) viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením časti svojho peňažného záväzku voči O., čo vyplýva z prehľadu úhrad záväzku žalovaného, boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 525 ods. 2 OZ, § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky. Preto aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná. Mal preukázané z prehľadu splátok a úhrad, že žalovaný ku dňu zosplatnenia úveru 13.02.2019 bol v omeškaní dlhšom ako 3 mesiace so zaplatením viacerých splátok. Dohoda o možnosti úver zosplatniť je obsiahnutá v bode 5 zmluvy. Preto boli splnené podmienky na predčasné zosplatnenie úveru.
2. Napokon s poukazom na § 54a Občianskeho zákonníka skúmal, či uplatnený nárok nie je premlčaný. Konštatoval, že z tretej upomienky nevyplýva, že k zosplatneniu došlo pre nezaplatenie určitej konkrétnej splátky, avšak je zrejmé, že k zosplatneniu mohol právny predchodca žalobcu pristúpiť až po uplynutí 3-mesačnej lehoty od splatnosti omeškanej splátky a v tomto prípade sa jedná o splátku splatnú 11.07.2018. 3-mesačná lehota na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti uplynula 11.10.2018 a do splatnosti najbližšej splátky mal potom právny predchodca žalobcu možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť, ktorú vyhlásil ku dňu 13.02.2019. Premlčacia lehota začala plynúť nie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ale od splatnosti splátky 11.07.2018, teda od 12.07.2018 a uplynula 12.07.2021
a nakoľko žaloba bola podaná 14.09.2021, nárok sa premlčal v zákonnej 3-ročnej premlčacej dobe. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/34/2018. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhoval napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že bude vyhovené jeho žalobe. Má za to, že súd prvej inštancie premlčanie nároku nesprávne právne posúdil. Ustanovenie § 103 druhá veta OZ priamo odkazuje na § 565 OZ, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Ak by totiž premlčacia doba celého dlhu mala začať plynúť aj s poukazom na § 53 ods. 9 OZ od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako to ustálil súd prvej inštancie, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby. Podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/228/2016-74. Ad absurdum, pokiaľ by došlo k zročnosti celého dlhu po viac ako troch rokoch (§ 101 OZ) od prvej omeškanej splátky, bolo by dôsledkom zročnosti premlčanie celého dlhu. Takýto následok je neprípustný, pretože inštitút zročnosti celého dlhu ako strata výhody splátok predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa. Ak sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou zročnou 11.11.2018, na ktorej zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia bol žalovaný vyzvaný v predžalobnej upomienke predchodcu, právny predchodca ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 11.02.2019, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky, pre ktoré nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba troch rokov. Podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/153/2019-126 a podľa jeho názoru premlčacia doba zosplatneného dlhu začala plynúť od 12.02.2019 a žaloba bola podaná 10.11.2021, preto uplatnený nárok nie je premlčaný. Ak by sa však súd nestotožnil s touto argumentáciou a posudzoval by nárok podľa dátumu splatnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu, nárok vzhľadom na neplynutie lehôt aj tak nie je premlčaný, keďže k zosplatneniu došlo pre nezaplatenie splátky 11.11.2018. Zároveň poukázal na neplynutie lehôt v zmysle zákona č. 62/2020 Z.z..
4. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje po všetkých stránkach za správny a navrhuje ho potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
6. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 29.09.2015 (dátum mimoriadnej splatnosti celého dlhu), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
7. Podľa 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
9. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
10. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa
stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov, alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie samostatne. Občiansky zákonník v § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli (prípadne aby tak rozhodnutím určil súd), že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. V § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa upresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.
11. Z uvedeného vyplýva, že § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. stratu výhody splátok v spotrebiteľských veciach oproti ostatným (nespotrebiteľským) veciam osobitne tak, že toto právo (zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej splátky) môže veriteľ, ktorý je dodávateľom, uplatniť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (teda, na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy, nie okamžite po omeškaní so zaplatením splátky) a keď (na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy) súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Je teda zrejmé, že citované ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka stanovuje okamih a podmienky uplatnenia práva na zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie splátky v spotrebiteľských veciach, ale nemení osobitným spôsobom upravený začiatok plynutia premlčacej doby, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh. Ak potom začiatok plynutia premlčacej doby pri plnení dohodnutom v splátkach, ako aj v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh podľa § 565 Občianskeho zákonníka, upravuje osobitne § 103 Občianskeho zákonníka tak, že premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, nemožno použiť všeobecnú právnu úpravu začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
12. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 OZ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta OZ). Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka neobsahuje výnimku, podľa ktorej by v prípade spotrebiteľských zmlúv veriteľ uplatňujúci si svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka mohol tak urobiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a v súvislosti s uvedeným by začala aj premlčacia doba plynúť až tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky. Naopak, § 103 Občianskeho zákonníka stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (teda nie od splatnosti celého dlhu). Preto odvolacia námietka žalobcu, že premlčacia doba začala plynúť dňa 12.02.2019, deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je neopodstatnená.
13. Súd prvej inštancie ustálil, že k mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo z dôvodu omeškania prvej splátky splatnej 11.07.2018 a nasledujúci deň začala plynúť premlčacia doba v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka. Vychádzal pritom z prehľadu splácania na č.l. 35 spisu. Oboznámením sa s obsahom tohto dokumentu je však nutné konštatovať, že žalovaný vykonal ešte následne splátky dňa 15.08.2018, 14.11.2018 a 12.12.2018. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s vykonaním týchto splátok, a teda skutočne z dôvodu omeškania ktorej splátky právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, aby bolo možné jednoznačne konštatovať začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 OZ. Je nutné podotknúť, že veriteľ má právo využiť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (ak je to medzi stranami zmluvy dohodnuté) v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ a nie povinnosť. Preto je na rozhodnutí veriteľa či uvedené oprávnenie. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka len povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 OZ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, a nie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť už z dôvodu prvej omeškanej splátky. V spise je doložená tretia upomienka veriteľa z 27.12.2018, v ktorej sa konštatuje, že eviduje pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 249,60 eur, ktorá pozostáva z istiny 89,58 eur, úrokov 141,36 eur, úrokov
z omeškania 1,06 eur a poplatkov 17,60 eur. Následne podaním zo dňa 13.02.2019 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť celého úveru.
14. Vychádzajúc z uvedeného bolo predčasné konštatovanie súdu prvej inštancie, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru došlo z dôvodu omeškania splátky splatnej dňa 11.07.2018, keď všetky dôkazy je nutné vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti. Odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa súd prvej inštancie riadne vysporiada ku ktorej omeškanej splátke využil právny predchodca žalobcu oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a na základe toho posúdiť plynutie premlčacej doby.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nekoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)