Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/89/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s. so sídlom Mlynské nivy č. 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: Z. H., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. O. Č.. XXXX/X, U., o zaplatenie 1 382,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.02.2022, č.k.62C/56/2020-191, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o trovách konaniam mení tak, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,50%.

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol tak, že konanie v časti istiny v sume 32,56 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil (výrok I), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 049,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške: 5,00 % ročne zo sumy 5,00 eur od 26.06.2019 do 23.06.2020, 5,00 % ročne zo sumy 983,87 eur od 01.08.2019 do 23.06.2020, 5,00 % ročne zo sumy 958,31 eur od 24.06.2020 do 07.09.2021, 5,00 % ročne zo sumy 956,31 eur od 08.09.2021 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 72,09 eur od 02.08.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II), žalobu vo zvyšnej časti pohľadávky (v sume 300,73 eur) s prislúchajúcim úrokom z omeškania zamietol (výrok III) a rozhodol, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV)

2. Rozhodnutie vo výroku o trovách konania súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. a , (ďalej len „ “) a vecne tým, že rozhodol na základe zásady pomeru úspechu strán v konaní a zásady procesnej zodpovednosti za zastavenie konania. Žalobca v zastavenej časti konania, t.j. v sume 32,56 eur uplatnil svoju pohľadávku z procesného hľadiska dôvodne, nakoľko žalovaná počas súdneho konania sumu 32,56 eur žalobcovi zaplatila a tento sa plnením žalovanej čiastočne domohol svojho peňažného nároku, preto čiastočné zastavenie konania zavinila žalovaná. Vzhľadom na čiastočný procesný úspech oboch strán, keď žalobca z pôvodne uplatnenej sumy (istiny) 1 382,87 eur bol úspešný v celkovej sume 1 082,14 eur (1 049,58 eur + 32,56 eur) a žalovaná zaznamenala procesný úspech v sume 300,73 eur, súd s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter sporu, v ktorom žalovaná zastáva status slabšej procesnej strany, uplatnil pri rozhodovaní o trovách konania zákonnú alternatívu v prospech slabšej strany a namiesto pomerného rozdelenia náhrady trov konania, ktorú refundáciu by bola znášala žalovaná, vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník .

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac ust. , a . Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia rozhodoval na základe zásady úspechu strán v konaní a zásady procesnej zodpovednosti za zastavenie konania a vyslovil, že žalobca mal v konaní prevažný úspech, napriek tomu zásadu úspechu strán v spore neaplikoval a rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Nebolo mu zrejmým, či súd vo veci aplikoval ust. , keď v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu uplatnil pri rozhodovaní o trovách konania zákonnú alternatívu v prospech slabšej strany. Súd prvej inštanice opomenul v odôvodnení rozhodnutia uviesť na základe akého zákonného ustanovenia nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konanie, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ako i porušenie práva na spravodlivý proce. Môže sa len domnievať, že súd prvej inštancie aplikoval ust. a teda prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa. Mal však za to, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzať z ust. a priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,5%, preto nebol žiaden zákonný dôvod na to, aby súd prvej inštancie nepriznal prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,5%, ako i nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , , . Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok IV ( ktorým súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania), ostatné výroky ako odvolaním nenapadnuté nadobudli právoplatnosť. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne.

6. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu konania nesprávne aplikoval ust. , keď vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, odvolací súd uvádza. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštanice v napadnutej časti vyplýva, že súd prvej inštancie svoje úvahy v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania založil na zistení : „ žalobca v zastavenej časti konania, t. j. v sume 32,56 € uplatnil svoju pohľadávku z procesného hľadiska dôvodne, nakoľko žalovaná počas súdneho konania sumu 32,56 € žalobcovi zaplatila a tento sa plnením žalovanej čiastočne domohol svojho peňažného nároku, preto čiastočné zastavenie konania zjavne zavinila žalovaná. Vzhľadom na čiastočný procesný úspech oboch strán, keď žalobca z pôvodne uplatnenej sumy (istiny) 1.382,87 € bol úspešný v celkovej sume 1.082,14 € (1.049,58 € + 32,56 €) a žalovaná zaznamenala procesný úspech v sume 300,73 € “. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. , správne ustálil, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovanej, ktorá sa v relevantnom rozsahu zachovala v zmysle žalobnej požiadavky. Vzhliadnuc na to, že vo veci samej mal žalobca úspech v rozsahu 1082,14 eur a žalovaná v sume 300,73 eur, zohľadniac procesné zavinenie žalovanej na zastavení konania v rozsahu 32,56 eur, súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 1082,14 eur a žalovaná v rozsahu 300,73 eur. Aplikujúc tak ust. a a , bolo dôvodným očakávať, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, rozhodne tak, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,50%. Prijatie záveru „žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania nárok“, by bolo dôvodným za situácie, kedy by bol pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, čo nie je prejednávaný prípad, keďže úspech žalobcu v spore bol v rozsahu 78,25 % , úspech žalovanej v spore bol v rozsahu 21,75% . Preto vyslovenie záveru, že žiadna zo strán nemá nárok ( správne malo byť uvedené „právo“) na náhradu trov konania nebolo na

mieste. Vychádzajúc z toho, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v napadnutej časti právne odôvodnil aplikáciu ust. a čomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov konania, možno usudzovať, že jeho úvaha o spotrebiteľskom charaktere sporu nebola úvahou vo vzťahu k aplikácii ust. . Nakoľko okrem nespornej skutočnosti, že žalovaná je v postavení spotrebiteľa, súd prvej inštancie ani bližšie neozrejmil, či v prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Použitie ust. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná a predpokladá existenciu výnimočných okolností prípadu, čo v danom prípade nemal odvolací súd za preukázané a takéto úvahy nevyplývajú ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Vzhľadom k uvedenému posúdil odvolací súd odvolacie námietky odvolateľa ako dôvodné, nakoľko je potrebné vychádzať zo zásady, že strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa ust. len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov (nález Ústavného súdu SR z 10. októbra 2018, sp. zn. ).

9. Na základe uvedeného odvolací súd podľa rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,50%.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s , a , . Vychádzajúc z toho, že žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).