Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/108/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: W. E., s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom A., M. XXX/A, právne zastúpeného JUDr. M. K., PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, V. XX, proti povinnému: V. V., trvale bytom F. XXX, o vymoženie 1.277,14 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -15 zo dňa 11. mája 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie v danej exekučnej veci zastavil. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2015, doručeným exekútorskému úradu dňa 30.03.2015, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 1.277,14 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IIA1110044 zo dňa 23.09.2011. Prvostupňový súd sa následne oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so Zmluvou o úvere zo dňa 28.08.2006 (ďalej aj ako "zmluva o úvere"), Obchodnými podmienkami pre úver /verzia 1/2006/ (ďalej aj ako "obchodné podmienky") a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. a zistil, že exekučné konanie je potrebné zastaviť. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa posúdil podľa , , , a Prvostupňový súd zistil, že v konaní, vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. , bolo exekučné konanie voči povinnému vedené na podklade tých istých listinných dôkazov, t.j. na základe Zmluvy o úvere zo dňa 28.08.2006, súčasťou ktorej sú Obchodné podmienky pre úver /verzia 1/2006/ a na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IIA1110044 zo dňa 23.09.2011. Uznesením tamojšieho súdu č. k. -13 zo dňa 17.01.2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -32 zo dňa 20.06.2012. Následne uznesením č. k. -45 zo dňa 21.09.2012 súd exekučné konanie zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2012. Prvostupňový súd bol toho názoru, že z ustanovenia možno vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania, t. j. ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, exekučný súd je povinný exekučné konanie zastaviť vzhľadom na ustanovenia a v spojení s ods. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné na exekučné konanie aplikovať ustanovenie ods. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Záverom prvostupňový súd konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho

istého exekučného titulu medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. -13 zo dňa 17.01.2012, právoplatným dňa 13.07.2012, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prvostupňový súd mal za to, že nakoľko uvedeným uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného titulu zostali nezmenené a následne bolo právoplatným uznesením tunajšieho súdu č. k. -45 zo dňa 21.09.2012 rozhodnuté o zastavení exekučného konania, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda keďže oprávnený podal v totožnej veci návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo potrebné exekučné konanie zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil ust. , , , a , a Zastával názor, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol ani jedným z uvedených spôsobov, ale exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , a uznesenie Ústavného SR sp. zn. III. ÚS. 254/2012, ktoré k odvolaniu priložil. Bol toho názoru, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval , , prvá veta a , pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie aplikovať zásadu res iudicata. Poukázal na to, že exekučné konanie však nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Vyjadril názor, že exekučný súd svojím postupom a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené , ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Poukázal na povinnosť právneho predchodcu oprávneného v zmysle ust. 93b ods. 1 o bankách, ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Bol toho názoru, že pokiaľ by súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o jej neplatnosti oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko predmetná smernica je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný. Rovnako tak mal za to, že nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD v súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky, z dôvodu jej bezprostrednej nezáväznosti pre účastníkov konania. Na podporu svojej argumentácie označil viacero rozhodnutí slovenských súdov - uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -59, č. k. -26 zo dňa 19.03.2015, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -36 zo dňa 30.11.2012, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 18.10.2007 a nález sp. zn. zo dňa 05.04.2007. Uviedol, že v zmysle Exekučného poriadku, súd až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, exekučné konanie zastaví. Súd mal podľa oprávneného v prvom rade rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale predmetným uznesením zastavil exekučné konanie, čo je v rozpore so zákonom. Súd tak predčasne zastavil exekúciu čím odňal oprávnenému jeho právo konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 15.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.277,14 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IIA1110044 zo dňa 23.09.2011.

Súd prvého stupňa zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu už domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie identického nároku. Predmetná vec bola vedená na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. . Dňa 17.01.2012 Okresný súd Bánovce nad Bebravou vydal v predmetnej veci uznesenie č. k. -13, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -32 zo dňa 20.06.2012. Súd exekúciu následne zastavil uznesením č. k. -45 zo dňa 21.09.2012, právoplatným dňa 03.10.2012.

Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne právne posúdil podľa v spojení s , a a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom exekučnom konaní bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Z ustanovenia je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (základného-nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia a v spojení s Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1. a 2. (exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinnej totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o

zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul

- notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá a zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia /exekučného titulu/ zaniklo právo ním priznané prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata.

V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožnou povinnou) bolo už v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením z dôvodu, že predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom pre absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, keď rozhodcovská doložka bola neplatná.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania. Súd tak urobí v zmysle a kedykoľvek za konania, teda aj predtým než exekučný súd bude rozhodovať v zmysle Exekučného poriadku o vydaní poverenia, nakoľko exekučné konanie začína v zmysle Exekučného poriadku doručením návrhu na vykonanie exekúcie. V zmysle uvedeného teda neobstojí námietka oprávneného o tom, že prvostupňový súd sa mal zaoberať najskôr otázkou vydania poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V prípade námietok oprávneného týkajúcich sa legálnosti exekučného titulu, odvolací súd poukazuje, že o uvedených otázkach bolo už právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. . Z tohto dôvodu sa nimi odvolací súd ani nezaoberal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.