Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Co-36-2015.pdf
PDF · 92.84 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/36/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Námestie Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, v konaní o zaplatenie 383 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 3C/38/2014-45 zo dňa 11. 11. 2014 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 72,52 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Kempa, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 25. 06. 2010 zmluvu o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 360 Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver 42 mesačnými splátkami splatnými k 26.dňu v kalendárnom mesiaci po 19,29 Eur. Ďalej je v zmluve uvedené, že žalobca poskytuje žalovanému revolving vo výške 189,81 Eur, celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť za revolving činila 462,96 Eur s predpokladanou RPMN po poskytnutí revolvingu 60,50 % a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,21 %. Žalovaný uhrádzal poskytnutý úver nepravidelne, väčšinou jednou sumou uhradil 2 - 3 splátky naraz, celkovo zaplatil 427,18 Eur.
S poukazom na ust.§ 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 písm. f) a k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovanému bol schválený úver vo výške 360 Eur, skutočne mu bola vyplatená len suma 308,26 Eur. Z platobnej histórie vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi 427,18 Eur. Dôvodom, aby súd nepriznal žalobcovi aj dohodnutý úrok z úveru je rozpor výšky úrokovej sadzby s dobrými mravmi. Vzhľadom na súdom zistenú priemernú úrokovú sadzbu porovnateľných úverov v obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy (10,86 % ročne) je možné žalobcom poskytnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,02 % považovať
za úžernícku, ktorá nemôže požívať súdnu ochranu a je nutné ju hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku odporujúcu dobrým mravom. Takéto navýšenie úrokovej sadzby o viac ako 6-násobne je netolerovateľné zvlášť v spotrebiteľských zmluvách.
Keďže bolo preukázané, že žalovanému bol skutočne poskytnutý úver vo výške 308,26 Eur, z ktorého žalovaný uhradil sumu 427,18 Eur, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže žalovaný po zohľadnení uvedených okolností uhradil žalobcovi viac ako bol poskytnutý úver.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 142 ods. 1 O. s. p..
Žalovaný ako úspešný účastník si neuplatnil náhradu trov konania, vedľajší účastník vystupujúci na strane úspešného žalovaného má právo na náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 72,52 Eur pozostávajúce z odmeny za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd - odmena za jeden úkon 28,22 Eur), 2 x režijný paušál po 8,04 Eur. Súd po preskúmaní uplatnených trov dospel k záveru, že tieto boli uplatnené v súlade s ust.§ 10 ods. 1 v spojení s ust.§ 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a preto zaviazal žalobcu na ich náhradu vedľajšiemu účastníkovi.
Proti tomto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že za hlavný dôvod využitia opravného prostriedku považuje nezákonnosť a neopodstatnenosť rozhodnutia, nakoľko rozsudok, ako aj jeho dôvody sú v rozpore so zákonom, a to predovšetkým s ust.§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V odvolaní uviedol, že otázka odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola v čase uzavretia spotrebiteľského vzťahu medzi žalobcom a žalovaným výslovne upravená, a to v ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že odplatu dohodnutú v zmluve nie je možné porovnávať s úrokovými sadzbami bánk.
Žalovaný a ani vedľajší účastníci na strane žalovaného sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj
bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“ .
V zmysle článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa preto prvostupňový súd správne zaoberal otázkou, či zmluvné podmienky inkorporované do štandardnej spotrebiteľskej zmluvy nepredstavujú neprimerané zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa. Prvostupňový súd pritom dospel k záveru, že výška úrokov uvedená v zmluve o revolvingovom úvere je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu ich neprimeranosti.
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 25. 06. 2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300030178, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému čiastku úveru (,,čiastka k výplate“) 308,26 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 42. mesačných splátkach po 19,29 Eur splatných vždy k 26. dňu v mesiaci. Celková suma, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť (t. j. úver + úroky) činila 810,18 Eur. Ročná úroková sadzba úveru činila 70,02 % a priemerná RPMN za úver predstavovala 51,49 %.
Z karty klienta (č. l. 7 spisu) vyplýva, že žalobcovi bola poskytnutá čiastka úveru vo výške 308,26 Eur, žalovaný uhradil v prospech žalobcu sumu 427,18 Eur.
Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu predovšetkým zdôrazňuje tú skutočnosť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností. Preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (podľa internetových zistení súdu priemerný ročný úrok z novoposkytovaných spotrebiteľských úverov obchodných bánk s dobou splácania od 1. do 5 rokov zverejnený Národnou bankou Slovenska za mesiac jún 2010 bol vo výške 10,86 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnou argumentáciou prvostupňového súdu, že zmluvne „dojednaný“ úrok za poskytnutý úver vo výške 70,02 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože takmer 7-násobne prevyšuje priemerné úrokové miery podobného úveru v čase uzavretia zmluvy o úvere. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ ide o skutočnosť, že prvostupňový súd nepriznal úroky z úveru vôbec, a teda nemoderoval výšku úrokov, odvolací súd na podporu uvedeného poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), v zmysle ktorej členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť nekalú podmienku, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Táto zmluva totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Pokiaľ by vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takýchto zmluvách, mohlo by sa tým ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla prispieť k odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúceho v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže predajcovia alebo dodávatelia by sa totiž mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak by ich záujmy ostali zabezpečené. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať tak, že vnútroštátnemu súdu v prípade, že zistí existenciu nekalej podmienky v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto toho, aby ju voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71).
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Ako teda vyplýva z obsahu spisu úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v spotrebiteľskom úvere uzavretého dňa 25. 06. 2010 podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poskytnutý úver je teda z uvedeného dôvodu bezúročný.
Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal neúčelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom, je potrebné skonštatovať, že samotný žalobca je silná spoločnosť, ktorá vo veľkom rozsahu poskytuje spotrebiteľské úvery a nepochybne by vzhľadom na to sama mohla disponovať vlastným právnym oddelením. Aj napriek tomu sa dáva zastupovať advokátskou kanceláriou. Teda vo vzťahu k žalobcovi je namieste otázka účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia (aj žalobca si v tomto konaní uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia). Vo vzťahu k žalovanému táto účelnosť je jednoznačne daná už aj z charakteru vedľajšieho účastníka.
Z článku 47 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Aj skutkovo jednoduchej a po právnej stránke menej zložitej veci je akceptovateľné aplikujúc ust. § 47 ods. 2 Ústavy SR, aby bol účastník zastúpený advokátom. Takéto trovy konania sú účelne vynaložené.
V prejednávanej veci nie je možné aplikovať vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka ust. § 150 O. s. p., pretože neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia.
Pokiaľ žalobca namietal to, že pri vedľajšom účastníkovi nemožno hovoriť o úspechu a neúspechu v konaní, tak odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Taktiež podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a
jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Právna úprava v Občianskom súdnom poriadku priamo počíta s možnosťou náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľov (právnická osoba oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu). Pomer úspechu a neúspechu vedľajšieho účastníka sa v prípade rozhodovania o trovách konania v zmysle § 93 ods. 4 O. s. p. posudzuje rovnako ako v prípade samotných účastníkov konania, pričom sa prihliada na úspech účastníka konania, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval.
Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci išlo všetko o trovy advokáta vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktoré boli vynaložené účelne.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania vedľajšieho účastníka rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol. Žalovanému žiadne preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli. Vedľajší účastník na strane žalovaného nežiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Súd preto náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.