Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-104-2022.pdf
PDF · 114.97 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/104/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 18.7.2022, č.k. 23T/31/2021-677, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.11.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Okresný súd Piešťany, rozsudkom zo dňa 18.7.2022, č.k. 23T/31/2021-677 uznal obžalovaného A. B. za vinného, že
si v presne nezistenom čase pravdepodobne dňa 1.6.2021 od C. D., nar. XX.X.XXXX, doposiaľ nezisteným spôsobom neoprávnene zadovážil a až do 22:30 hod. dňa 1.6.2021 prechovával v E. na križovatke ulíc Teplická - Ovocná, v požičanom osobnom motorovom vozidle zn. F. F., ev. č. G. XXXDN, na podlahe pred sedadlom spolujazdca, na ktorej sedel - pre vlastnú potrebu 1 ks zatavenej plastovej striekačky s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 643 mg, ktorá obsahovala metamfetamín, pričom z daného množstva je možné pripraviť 10 - 39 bežných jednotlivých dávok drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, a na podlahe pod sedadlom vodiča prechovával - za účelom ďalšieho odovzdania užívateľovi H. I. 1 ks plastového vrecka s uzáverom s obsahom svetlohnedého práškového materiálu s hmotnosťou 733 mg, ktorá obsahovala účinnú látku heroín a z predloženého množstva je možné pripraviť 6 - 18 bežných jednotlivých dávok drogy, každá s obsahom minimálne 5 mg absolútneho heroínu vo forme bázy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, a heroín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok a následne bolo zistené, že bol rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 30T 158/07 zo dňa 23.08.2016, právoplatným toho istého dňa, odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, teda neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropné látky, pričom už bol za taký čin odsúdený,
čím spáchal obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Za to mu uložil podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona obžalovanému uložil v rámci ochranného dohľadu obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a), b), c) Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia veci - mobilný telefón zn. Huawei čierno modrej farby so SIM kartou. Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika. Podľa § 83 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona uložil neznámym vlastníkom zhabanie veci - mobilný telefón zn. Xiaomi Redmi 6A s obsahom 1 ks SIM karty. Podľa § 83 odsek 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabanej veci stáva Slovenská republika. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a to proti všetkým jeho výrokom. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil nasledovne (skrátene): Obžalovaný namieta, že ide o rozsudok nepreskúmateľný, pretože neobsahuje údaje o tom, prečo súd opiera svoje skutkové zistenia o dôkazy, ktoré použiť nemôže a prečo sa s námietkami obhajoby nevysporiadal. Súd vo výroku rozsudku tvrdí, že obžalovaný si od C. D. nezisteným spôsobom neoprávnene zadovážil pervitín a heroín. Obžalovaný sa bráni, že drogy v aute síce boli, neboli však jeho, pretože to nebolo ani jeho auto. Tvrdenie súdu, že si obžalovaný zadovážil pervitín a heroín od C. D., nie je odôvodnené, v rozsudku nie je uvedené z akého dôkazu súd toto skutkové zistenie urobil a prečo. Je neprípustné, aby takýto záver súd urobil na základe výpovede C. D., ktorý odmietol vypovedať a napriek tomu súd aj z tejto výpovede dokázal urobiť záver, že C. D. poskytoval obžalovanému drogy. Rozhodnutie súdu je v tomto nepreskúmateľné a založené na domnienke. Súd v rozsudku tvrdí, že obžalovaný pervitín prechovával na podlahe vozidla pred sedadlom spolujazdca pre vlastnú potrebu v rozsahu minimálne 10 dávok a prechovával aj heroín na podlahe vozidla pod sedadlom vodiča, na ktorom ani nesedel, a ten za účelom jeho odovzdania H. I., čo je nepreskúmateľné tvrdenie, ktoré nemá základ v procesne vykonanom dokazovaní. Súd v rozsudku odôvodňuje svoj záver o úmysle obžalovaného odovzdať drogy H. I. a rovnako aj vedomosť obžalovaného o drogách v aute neprípustným a nepreskúmateľným spôsobom. Súd sa pri odôvodňovaní svojho záveru o vine obžalovaného opiera o výpovede C. E. a I. J.. Výpovede zasahujúcich príslušníkov polície o tom, čo im obžalovaný povedal pri vykonávaní služobného zákroku, nie je možné v trestnom konaní proti obžalovanému použiť ako dôkaz. Obchádzajú sa tak ustanovenia Trestného poriadku, ktoré umožňujú obžalovanému brániť sa akýmkoľvek spôsobom a prípadne aj nevypovedať. Podľa R 26/1989, ak boli v trestnej veci vypočutí ako svedkovia príslušníci polície, ktorí vykonávali operatívne šetrenie na mieste, ich výpovede možno použiť ako dôkaz pred súdom, len pokiaľ vypovedali o skutočnostiach, o ktorých sa nedozvedeli z podaných vysvetlení. Obhajoba poukazuje na R 33/2019, str. 18, podľa ktorého príslušníka Policajného zboru je však možné vypočuť v trestnom konaní ako svedka napr. o okolnostiach jeho služobného zákroku na mieste spáchania trestného činu alebo o služobnej činnosti na mieste dopravnej nehody, vyšetrovanej ako trestný čin - je totiž nepriamym svedkom činu, predovšetkým jeho následku; rovnako sa policajná dokumentácia takej nehody použije ako listinný dôkaz. Nemožno však v naposledy uvedených prípadoch vypočuť dotknutého príslušníka Policajného zboru v trestnom konaní ako svedka na skutočnosti, ktoré mu pri výkone vyššie popísanej služobnej činnosti uviedli iné, na inkriminovanom mieste prítomné osoby v postavení svedka, príp. osoby podozrivej zo spáchania trestného činu, a to ani ak vykonával oprávnenie požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa (§ 17a zákona o PZ). Na účel dôkazného zistenia v trestnom konaní, čo o trestnom čine hovorí páchateľ alebo svedok, slúži výlučne výsluch obvineného, podozrivého alebo svedka podľa ustanovení Trestného poriadku, ktorý vykoná príslušný policajt, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní podľa Trestného poriadku. Obhajoba upozorňuje na to, že obaja svedkovia potvrdili v konaní pred súdom alternatívu priebehu skutkového deja tak, ako to uvádza obžalovaný. Obžalovaný pred sudcom pre prípravné konanie dňa 4.6.2021 poprel spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Týmto rozporom, keď už súd akceptoval nezákonný dôkaz, sa súd nezaoberal, neuviedol akými úvahami sa spravoval, napriek námietkam obhajoby, hoci si tieto dôkazy vzájomne odporujú.
Súd vyvodzuje svoj záver o vedomosti o umiestnení drog a o tom, že ich obžalovaný mal za účelom ďalšej distribúcie (hoci pri pervitíne je v skutkovej vete uvedené, že ho mal pre vlastnú potrebu), z výpovede svedkyne D. J., ktorú urobila v inom procesnom postavení, konkrétne v procesnom postavení zadržanej podozrivej. K tomuto obhajoba uvádza, že svedkyňa bola vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 14.2.2022, žiadna iná výpoveď nebola na hlavnom pojednávaní vykonaná. Čo sa týka výpovede svedkyne v procesnom postavení zadržanej podozrivej, táto sa vykonať na hlavnom pojednávaní nemôže a ani sa nevykonala, ide o celkom iné procesné postavenie. Taktiež súčasná právna úprava neumožňuje prečítať zápisnicu o výpovedi zadržaného podozrivého na hlavnom pojednávaní, teda vykonať ho ako dôkaz, aj keď bol výsluch vykonaný zákonným spôsobom. Tento záver, bol ustálený rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (napr. 4Tdo/47/2014 a iné). Takýto výsluch, vykonaný pred vznesením obvinenia, by mal mať len vstupnú informačnú povahu a jeho obsah by mal slúžiť len na zdôvodnenie zadržania, začatie trestného stíhania a vznesenia obvinenia, prípadne na odôvodnenie väzby. Súd sa s námietkami obhajoby o nemožnosti použitia niektorých dôkazov, ako to je vyššie uvedené, vysporiadal neakceptovateľným a protizákonným spôsobom. Na strane 12, v odseku štvrtom odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že odkazuje na rozhodnutia druhostupňového súdu v prípravnom konaní o väzbe obžalovaného, čím odníma obžalovanému právo na spravodlivé súdne konanie, na zákonného sudcu a popiera princíp prezumpcie neviny. Takto by platilo, že každý, kto bol vzatý do väzby alebo bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby, je vopred vinný a všetky zabezpečené dôkazy sú zabezpečené zákonným spôsobom, súd ich už v konaní nehodnotí. Načo má potom obžalovaný vôbec právo na obhajobu a na ústne konanie pred súdom? Súd odôvodňuje svoje rozhodnutie aj s poukazom na obsah komunikácie zo zaisteného telefónu. Jeho závery sú nepreskúmateľné, pretože konkrétne súd neuviedol z akej konkrétnej komunikácie vychádza a aký záver z tejto komunikácie urobil a prečo. Tvrdenie súdu, že obsah komunikácie je možné jednoznačne označiť ako komunikáciu ohľadom drog, sú naozaj svojvôľou, ktorá je neprípustná. Z takto dokazovaných skutočnosti nemožno urobiť ani základný záver, že autorom komunikácie je obžalovaný. Taktiež nie je možné tvrdiť bez akéhokoľvek odôvodnenia, že sa komunikácia týka drog. A napokon nie je možné tvrdiť ani to, že sa nejaká udalosť z komunikácie skutočne aj stala, nič z tejto komunikácie nie je v skutkovej vete rozsudku, aké závery z nej súd vo vzťahu k výroku rozsudku urobil, nie je známe. V záznamoch telekomunikačnej prevádzky ide o dôkaz nepriamy. Nepriame dôkazy musia na preukázanie viny obžalovanej tvoriť vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych dôkazov, ktoré vcelku zhodne a spoľahlivo dokazujú určitú skutočnosť, a ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možné vyvodiť len jeden jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru (R 38/1968- IV., R 38/1970-I.,NS SR 2To/67/2006). Obhajoba zdôrazňuje, že procesne vykonaným dokazovaním nebol zabezpečený ani jeden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že obžalovaný vedel o drogách nájdených vo vozidle, ktoré mu nepatrilo alebo že si ich zadovážil. Obhajoba si dovolí upozorniť na možnosť, že ak by obžalovaný o drogách v aute vedel, aj tak by nemuselo ísť o trestný čin. Podľa R 23/2000 samotná prípadná vedomosť osoby odlišnej od tej, ktorá zakázanú látku zadovážila, o jej ukrytí na mieste obom dostupnom, nestačí na trestnú zodpovednosť osoby, ktorá látku nezadovážila. Obhajoba si dovolí upozorniť tiež na logický rozpor o závere o vedomosti obžalovaného o drogách vyplývajúci zo skutočnosti, že drogy boli nájdené pri prehliadke vozidla aj v batožinovom priestore, pričom už obžaloba v súvislosti s týmito drogami uverila obžalovanému, že o nich nevedel, čo prijal aj súd. Ako súd dospel k záveru, že obžalovaný vedel o drogách a najmä o heroíne pod sedadlom vodiča a prečo nie aj heroíne v batožinovom priestore vozidla, nie je možné z rozsudku zistiť. Obhajoba namieta spôsob hodnotenia výpovede svedka H. I., ktorú súd vyhodnocuje na základe vlastných nepreskúmateľných kritérií v neprospech obžalovaného. Tak vyhodnotiť jeho výpoveď, ako to súd urobil, bez toho, aby si súd vopred zvolil skutkovú verziu o vine obžalovaného, nie je možné. V súhrne je potrebné uviesť z pohľadu obžalovaného, že súd si vopred zvolil určitú predstavu o obžalovanom a jeho konaní popísanom v obžalobe a na základe toho posudzoval všetky dôkazy. Okresný súd Piešťany predviedol vo svojom rozhodnutí priam ukážkovú selekciu dôkazov a zameral sa len na preukázanie verzie, že obžalovaný spáchal skutok uvedený v obžalobe. Všetky dôkazy súd hodnotí jednostranne len v neprospech obžalovaného, len na základe vlastných domnienok a hypotéz, ktoré sa nedajú podložiť reálnym dôkazom a ani objektívnou právnou úvahou, všetko je súdom hodnotené s cieľom potvrdiť zvolený smer dokazovania. Obžalovaný namieta spôsob, akým súd akceptoval množstvo bežných jednotlivých dávok drogy uvedených vo výrokovej časti rozsudku, pretože súd nevychádzal z postupov súdnej praxe a aj v tomto sa od nich zásadným spôsobom odchýlil. Obhajoba poukazuje na R 22/2019, podľa ktorého sa obvykle jednorazová dávka na použitie na základe poznatkov o užívateľskej praxi určuje, ako bežne jednorazovo
používané množstvo finálneho materiálu, obvyklým spôsobom aplikovateľného konečným užívateľom - teda nie podľa množstva tzv. účinnej látky v posudzovanom materiáli, ako to urobil súd v tomto prípade. Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 23T/31/2021 zo dňa 18.7.2022 podľa§ 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom o vine a o trestoch, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Obžalovaný zakladá svoje odvolacie námietky jednak na tom, že prvostupňový súd rozhodol o vine obžalovaného aj na základe dôkazov, ktoré sú buď nezákonné alebo nepoužiteľné na rozhodnutie o vine. Ďalej namieta, že vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne, v neprospech obžalovaného, respektíve, že vyvodil závery, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplývajú. Nakoniec namietol i nesprávne použitie hmotnoprávnych ustanovení Trestného zákona na zistený skutkový stav. Odvolací súd sa s týmito námietkami obhajoby stotožňuje. Obžalovanému sa v napadnutom rozsudku kladie za vinu spáchanie skutku, ktorý spočíva v neoprávnenom nakladaní so psychotropnými látkami uvedenými v skutkovej vete, konkrétne s metamfetamínom a heroínom. Neoprávneného nakladania sa mal dopustiť tým, že si tieto látky zadovážil a následne ich prechovával v priestoroch motorového vozidla.
Zhodnotením vykonaných dôkazov tak, ako to urobil prvostupňový súd, nemožno dôjsť k nepochybnému záveru, že obžalovaný si uvedené návykové látky zadovážil. Pojem zadováženie zahŕňa iné spôsoby nakladania s týmito látkami než sú vymenované v ustanovení § 172 ods. 1 písm. a) – d) Trestného zákona v znení účinnom do 30.4.2022, teda iné než : vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, dá prepraviť, kúpi,
predá, vymení, alebo sprostredkuje takú činnosť. Môže teda ísť napr. o darovanie, získanie krádežou, spreneverou a pod. Prechovávaním takýchto látok sa potom rozumie akýkoľvek spôsob držby látky inak, ako pre osobnú potrebu podľa ustanovenia § 171 Trestného zákona v znení účinnom do 30.4.2022, teda najmä prechovávanie látky prevyšujúcej desaťnásobok obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu alebo prechovávanie látky pre inú osobu. Oba uvedené spôsob neoprávneného nakladania s týmito látkami, vyžadujú úmysel páchateľa, ktorý musí byť vykonaným dokazovaním preukázaný rovnako, ako iné zákonné znaky trestného činu. Zadováženie je v skutkovej vete napadnutého rozsudku opísané takto: „ ...v presne nezistenom čase pravdepodobne dňa 1.6.2021 od C. D., nar. XX.X.XXXX, doposiaľ nezisteným spôsobom neoprávnene zadovážil... “ Právny pojem „zadovážil“ nie je teda v skutkovej vete žiadnym spôsobom opísaný konkrétnym konaním, ktoré by korešpondovalo s úvahami uvedenými ods. 7 tohto uznesenia. Zjednodušene tak možno povedať, že obžalovaný si mal drogu zadovážiť tak, že si ju zadovážil. Takýto opis konania obžalovaného je neprípustný a spoločne s ostatnými, nižšie vytýkanými chybami, vyvoláva dôvod na zrušenie výroku o vine. Prvostupňový súd opisuje konanie obžalovaného v rovine pravdepodobnosti, čo je rovnako neprípustné. Rozhodnutie o vine obžalovaného musí byť založené na rozumnej miere istoty, nie na predpokladoch alebo dohadoch. K odvolacím námietkam obhajoby, ktoré sú založené na hodnotení dôkazov, je potrebné uviesť, že namieta nezákonný, resp. neprípustný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov. Podľa odvolacieho súdu, iný názor na vyhodnotenie vykonaných dôkazov samo osebe nemôže spôsobovať nesprávnosť namietaného výroku (o vine). Odvolací súd pri preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom zisťoval, či tento súd pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku a či vykonané dôkazy nevyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného, ako to namieta obhajoba. Ak prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t. j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle zákonných ustanovení. Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí s odvolacími námietkami obžalovaného, ktoré sú citované v odseku 2.2. tohto uznesenia. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol konkrétne dôkazy, z ktorých má vyplývať, že obžalovaný si uvedené drogy zadovážil a následne prechovával motorovom vozidle, sčasti pre svoju vlastnú potrebu (látka z obsahu metamfetamínu s hmotnosťou 643 miligramov), s časti za účelom ďalšieho odovzdania užívateľovi H. I. (látka s obsahom pre rodinu súd hodnosťou 733 miligramov). Žiaden priamy dôkaz, ktorý by preukazoval, že obžalovaný si zaobstaral látku s obsahom metamfetamínu pre vlastnú potrebu, vykonaný nebol. Rovnako nebol vykonaný žiaden priamy dôkaz, ktorý by preukazoval, že obžalovaný prechovával za účelovú ďalšieho odovzdania ďalšiemu užívateľovi látku s obsahom heroínu. Takéto konanie sám obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevedel nič o nájdených látkach a do motorového vozidla, v ktorých boli tieto látky nájdené, nič neniesol, nedával. Jediné, čo obžalovaný o psychotropných látkach v motorovom vozidle uviedol, bolo, že počas cesty v motorovom vozidle telefonoval buď so svedkom D. alebo so svedkyňou D., ktorí uviedli, že pod popolníkom by mali byť 2 až 3 dávky heroínu a 2,50 euro na taxík pre svedka I.. Podľa výpovede obžalovaného bola pod popolníkom iba uvedená peňažná hotovosť. Svedkyne D. J. a G. D. neuviedli vo svojich výpovediach nič, čo by obžalovaného priamo spájalo s konaním, za ktoré bol odsúdený. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku nedôvodne poukazuje na obsah výpovede obvineného v prípravnom konaní, pretože takáto výpoveď nebola na hlavnom pojednávaní prečítaná v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Po výpovedi obžalovaného na hlavnom pojednávaní, nenavrhla žiadna zo strán trestného konania čítanie jeho výpovede z prípravného konania, v súlade s ustanovením § 258 ods. 4 Trestného poriadku. Prečítanie výpovede obžalovaného, ktorú urobil v prípravnom konaní dňa 4. 6. 2021, ku ktorému došlo na hlavnom pojednávaní dňa 22. 3. 2022, nebolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Výpoveď obžalovaného z prípravného konania nie je listinným dôkazom, ktorý je možno prečítať v zmysle ustanovenia § 269 Trestného poriadku tak, ako o tom rozhodol na tomto hlavnom pojednávaní prvostupňový súd. Zo zápisnice z hlavného pojednávania nie je zrejmé, z akého konkrétneho, zákonného dôvodu navrhol prokurátor čítanie výpovede obžalovaného z
prípravného konania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku potom nemožno zistiť, prečo prvostupňový súd prokurátorovi vyhovel a prečo postupoval práve podľa ustanovenia § 269 Trestného poriadku. To, že obvinený priznal dlhodobý konzum drog a uviedol, že momentálne užíva drogy a to heroín a niekedy aj pervitín, pričom od heroínu je závislý, samo osebe nepreukazuje, že sa dopustil skutku, za ktorý bol napadnutým rozsudkom uznaný za vinného, pretože nejde o priamy dôkaz. Ak je prvostupňový súd názoru, že ide o nepriamy dôkaz, musí uviesť, ktoré iné dôkazy dopĺňa, alebo s nimi korešponduje. Spojiť, bez ďalšieho, užívanie pervitínu obžalovaným a konzumáciu pervitínu obžalovaným v byte svedka D. predtým ako došlo k zastaveniu motorového vozidla, s tým, že pervitín nájdený v motorovom vozidle (ktoré nepatrilo obžalovanému, ale inej osobe, ktorú súd označuje za podozrivú z dílerstva drog), si zaobstaral obžalovaný a prechovával pre vlastnú potrebu, nie je prípustné pre rozhodnutie o vine. Možno sa síce domnievať, že to tak mohlo byť, ale domnienka na rozhodnutie o vine v trestnom konaní, nestačí. Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tvrdí, že mal za preukázané, že to bol práve obžalovaný, ktorý svedkovi C. D. dohodol H. I. na pomoc so sťahovaním, „pričom vedel, že C. D. by H. I. dal niečo“, tak uvedené zistenie, respektíve záver súdu, nemá žiadnu relevanciu k rozhodnutiu o vine obžalovaného. Záver súdu o tom, že C. D. by H. I. dal niečo, nie je ani skutkovým zistením, ani logickým záverom, ktorý vyplýva z vykonaných dôkazov, je iba dohadom, na základe ktorého nemožno rozhodnúť o vine obžalovaného. Hodnotenie nedôveryhodnosti výpovedí svedkov H. I. a D. J., nie je relevantné z pohľadu rozhodnutia o vine. Súd musí vychádzať zo zásady, že vina obžalovaného musí byť spoľahlivo preukázaná. Preto, ak aj uvedení svedkovia nie sú pre súd dôveryhodní, nemá to žiaden význam, ak neexistujú iné dôkazy, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré by boli v dôležitom rozpore s výpoveďami týchto svedkov. Vo vzťahu k hodnoteniu výpovede svedkyne D. J., sa prvostupňový súd dopustil i toho pochybenia, že poukazuje na jej výpoveď v procesnom postavení zadržanej podozrivej osoby. Takáto výpoveď nebola na hlavnom pojednávaní prečítaná, ani iným spôsobom vykonaná a preto nemôže súd pri hodnotení dôkazov na ňu prihliadať, v súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Trestného poriadku. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ bola uvedená osoba vypočutá v trestnom konaní najskôr v procesnom postavení zadržanej podozrivej osoby a neskôr, po podaní obžaloby, vystupovala v trestnom konaní ako svedok, nemožno konfrontovať jej výpovede, ktoré urobila v rozdielnom procesnom postavení. Časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej prvostupňový súd uvádza, že „výpoveď svedka C. D., ktorý na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, nie je možné hodnotiť v neprospech obžalovaného, pričom však v kontexte s výpoveďou samotného obžalovaného, ako aj skutočnosti, že je na neho podaná obžaloba za distribúciu drog, je možné ustáliť, že to bol práve C. D., ktorý poskytoval drogy obžalovanému, či už pre vlastnú potrebu, alebo pre ďalšiu distribúciu“, nie je logickým zhodnotením vykonaného dokazovania, ale iba dohadom zo strany prvostupňového súdu. Rovnakú relevanciu má i úvaha prvostupňového súdu ohľadne obsahu komunikácie obžalovaného, ktorá bola zistená znaleckým skúmaním z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika. Zistenie súdu, že obžalovaný komunikoval (bližšie neuvedené kedy) s inými osobami (bližšie neuvedené s ktorými) ohľadom drog, nemôže byť dôkazom o spáchaní konkrétneho skutku, ktorý obžalovanému kladie za vinu. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, odvolací súd súhlasí s námietkou obžalovaného, citovanou v odseku 2.3. tohto uznesenia, že prvostupňový súd odôvodňuje svoj záver o úmysle obžalovaného odovzdať drogy svedkovi I. a rovnako aj vedomosť obžalovaného o drogách v aute, neprípustným a nepreskúmateľný spôsobom. Predmetom dokazovania v súdnom konaní, sú všetky zákonné znaky trestného činu, v tomto prípade najmä objektívna a subjektívna stránka trestného činu. Súd, ktorý uzná obžalovaného za vinného zo spáchania trestného činu, je povinný jasne a zrozumiteľne uviesť, ktoré dôkazy preukazujú naplnenie jednotlivých zákonných znakov trestného činu, čo však napadnutý rozsudok v odôvodňujúcej časti neobsahuje. Rovnako možno v plnom rozsahu akceptovať tú odvolaciu námietku, citovanú v odseku 2.3. tohto uznesenia, ktorou obžalovaný namieta nemožnosť použitia výpovede zasahujúcich príslušníkov polície o tom, čo im obžalovaný povedal pri vykonávaní služobného zákroku. Je prípustné a zákonné, použiť výpovede príslušníkov polície v tom rozsahu, v ktorom opisujú vykonanie služobného zákroku a v tomto prípade aj spôsob, akým boli v motorovom vozidle, uvedenom v skutkovej vete napadnutého rozsudku, nájdené látky, o ktorých bolo neskôr zistené, že sú z pohľadu zákona číslo 139/1998 Z.z., zaradené medzi psychotropné látky.
K obhajobným námietkam, ktoré boli vznesené v prvostupňovom konaní, pred vydaním napadnutého rozsudku, ktoré sa týkali nepoužiteľnosti a neprípustnosti výpovedí zasahujúcich policajtov o tom, čo pri služobnom zákroku uviedol obžalovaný, sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadril neadekvátnym, respektíve nesprávnym spôsobom. Prvostupňový súd tieto námietky neuznal, s odkazom na predchádzajúce rozhodnutia tunajšieho súdu, ktoré urobil v pozícii sťažnostného súdu, rozhodujúceho o väzbe obžalovaného. Takýto argument je však nesprávny, pretože tunajší súd v úlohe sťažnostného súdu, ktorý rozhoduje o väzbe obžalovaného, neposudzoval použiteľnosť týchto výpovedí príslušníkov polície na rozhodnutie o jeho vine, ale iba na existenciu dôvodného podozrenia zo spáchania trestnej činnosti. V rozhodnutiach tunajšieho súdu, na ktoré vo svojom odôvodnení poukazuje prvostupňový súd, sa teda neriešila otázka viny alebo neviny obžalovaného, ale iba otázka nevyhnutného rozsahu podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, ktorá je materiálnym predpokladom, odôvodňujúcim väzbu. S ohľadom na rozdielnosť otázok, ktoré sa posudzujú pri rozhodovaní o väzbe a pri rozhodovaní o vine, nemožno teda automaticky preberať argumentáciu tak, ako to urobil prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Dôvodne obhajoba namieta aj spôsob určenia rozsahu páchania trestnej činnosti (ods. 2.9. tohto uznesenia). Odvolací súd, z dôvodov, ktoré uvádza obhajoba vo svojom odvolaní, považuje spôsob, akým dospel prvostupňový súd k výpočtu množstva drogy, za nesprávny, v rozpore s doterajšou judikatúrou. Preto i táto časť napadnutého výroku o vine je nesprávna. Vyššie uvedené chyby napadnutého rozsudku, mali za následok nesprávnosť výroku o vine, čo vyvolalo potrebu zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu (§ 321 ods. 3, časť vety za bodkočiarkou Trestného poriadku) a vrátenie veci prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Úlohou prvostupňového súdu, bude opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie a opätovne rozhodnúť v otázke viny a prípadne aj o treste. Pri hodnotení dôkazov sa musí vyvarovať chýb, ktoré boli vytknuté týmto uznesením odvolacieho súdu a vyhodnotenie dôkazov zrozumiteľne odôvodniť. Pri hodnotení dôkazov a odôvodňovaní záverov, je potrebné, aby súd rozlišoval to, ktoré dôkazy preukazujú konkrétnu dokazovanú skutočnosť(napr. osobu páchateľa, objektívnu a subjektívnu stránku trestného činu). Dôkazy môžu preukazovať buď všetky dokazované skutočnosti, alebo iba niektoré z nich. Pre pochopenie a porozumenie rozhodnutia súdu (stranou trestného konania, prípadne nadriadeným súdom, ktorý vykonáva opravné konanie), v prípade obžalovaného i pre možnosť realizovať jeho obhajobu, nepostačuje všeobecné konštatovanie typu „uvedené dôkazy preukazujú vinu obžalovaného“.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.