Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_7C-214-2014.pdf
PDF · 81.07 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/214/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa Č. T. Z., F..M.., XXX XX Z., W. XX, R.: XX XXX XXX, zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., 821 09 Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti odporcovi L. K., I.. XX. V. XXXX, Z. XXX XX K., K. U. XX, o zaplatenie sumy 860,90 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 450 Eur so 16,9 % úrokom ročne od 13. januára 2012 do 30. septembra 2012, a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 1. októbra 2012 do zaplatenia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Súd p o v o ľ u j e odporcovi priznanú istinu, úrok a úrok z omeškania splácať v 20 Eur mesačných splátkach vždy do 15-teha dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane toto rozhodnutie právoplatným, s tým, že v prípade neuhradenia čo len jednej splátky sa stáva splatným celý zostatok dlhu.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 450 Eur (s príslušenstvom) titulom dlhu zo zmluvy o úvere formou povoleného prečerpania a sumu 35,58 Eur (s príslušenstvom) titulom debetného zostatku na bežnom účte, poplatky vo výške 115 Eur (spolu vyčíslené v sume 860,90 Eur s príslušenstvom). Odporca uznáva, že si z účtu vybral peniaze (asi 400 Eur), žiada o povolenie uhradiť dlžnú sumu v splátkach po 20 Eur mesačne, lebo je nezamestnaný a má 3 maloleté deti.
Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, preto konal súd v jeho neprítomnosti a vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením sa s návrhom, zmluvou o bežnom účte, úrokovými sadzbami, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania, obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie, oznámením o zosplatnení a výpisom z účtu odporcu, pričom zistil nasledovné:
Účastníci uzavreli dňa 13. januára 2012 zmluvu o bežnom účte s povoleným prečerpaním do výšky úverového limitu 450 Eur s ročným úrokom 16,9 %. Odporca dlh neuhradil, preto ho navrhovateľ zosplatnil dňom 30. septembra 2012 listom zo dňa 1. októbra 2012, ktorý zaslal odporcovi na adresu uvedenú v zmluve (Pôtor 109). Podľa výpisu z účtu, prečerpal odporca dňa 13. januára 2012 sumu 450 Eur, z ktorej do posledného dňa uvedeného vo výpise (22. januára 2015) neuhradil nič. Podľa prehľadu účtu predloženého navrhovateľom (č. l. 118 spisu), odporca dlžnú sumu nehradil do 27. mája 2014.
Z právneho hľadiska posúdil súd zmluvu účastníkov ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvárania zmluvy, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom ako veriteľom (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov) odporcovi ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe (podľa zmluvy nekonal v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania). Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré môže v zmysle § 1 ods. 2 citovaného zákona predstavovať akýkoľvek spôsob finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, a teda aj povolené prečerpanie na bežnom účte.
Zo zmluvy a výpisu z účtu mal súd preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 450 Eur, ktorú odporca neuhradil, a preto súd uložil odporcovi uhradiť túto sumu ako istinu. Navrhovateľ má nárok i na zmluvný úrok v dohodnutej výške 16,9 %, podľa výpisu z účtu (č. l. 55 spisu) si však uplatňuje od 1. apríla 2013 do zaplatenia úrok vo výške 18,9 % ročne, s tým, že sa v zmysle čl. III obchodných podmienok zmenil. Zákon o spotrebiteľských úveroch nevylučuje, aby počas trvania zmluvy o úvere bola úroková sadzba zmenená, ale v takom prípade je podstatnou náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. časové obdobie, v ktorom dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. V predloženej zmluve účastníkov nie je uvedené časové obdobie zmeny, ani podmienky a spôsob jej vykonania a zmluva len odkazuje na čl. III obchodných podmienok. Odkazom na obchodné podmienky nie je dodržaná písomná forma zmluvy, ktorú vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 1, lebo písomný právny úkon je v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka platný len ak je podpísaný konajúcou osobou. Tu na obchodných podmienkach podpisy účastníkov nie sú, a preto nie je zmena úrokovej sadzby platne dojednaná. Navyše ani ustanovenia v obchodných podmienkach nespĺňajú zákonné požiadavky, lebo v čl. III ods. 4 je uvedené, že banka môže zmeniť úrokovú sadzbu kedykoľvek. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. však vyžaduje určenie časového obdobia, v ktorom k zmene dochádza (napr. raz ročne, polročne a pod.), aby bol spotrebiteľ informovaný, kedy môže zmenu očakávať. Preto má navrhovateľ nárok len na pôvodne dohodnutý úrok 16,9 % ročne zo sumy istiny 450 Eur odo dňa poskytnutia finančných prostriedkov (13. januára 2012) do splatnosti spotrebiteľského úveru určenú navrhovateľom v oznámení o zosplatnení (30. septembra 2012). Navrhovateľ žiada úrok až do zaplatenia, ktorý mu však v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti patrí len do splatnosti úveru. K tomuto názoru vyjadrenému v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, publikovanom pod číslom R 59/68, sa priklonila aj novšia prax všeobecných súdov, ktorú potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18. septembra 2012. Podstata argumentácie súdov spočíva v tom, že od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnaký postup nastáva aj pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Ak by úrok patril navrhovateľovi až do zaplatenia, bol by spotrebiteľ dvojnásobne zaťažený ( úrokmi z úveru i úrokmi z omeškania), čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu účastníkov. Preto súd v časti prevyšujúcej úrok, ako je vyčíslený vyššie, návrh zamietol.
Navrhovateľ má z istiny nárok i na príslušný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorý si vyčíslil kapitalizovanou sumou vo výške 92,62 Eur do 27. mája 2014, a ďalej zo sumy 728,70 Eur od 28. mája 2014 do zaplatenia. Súd konštatuje, že navrhovateľovi patrí úrok z omeškania len z istiny, nie ako si ho uplatňuje aj z vyčísleného úroku. Úrok z omeškania a úrok sú príslušenstvom pohľadávky vymedzené kogentným ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom zákon nikde nevytvára priestor pre požiadavku príslušenstva z príslušenstva (obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky 29Odo/689/2006). Ohľadne termínu, v ktorom sa odporca dostal do omeškania súd uvádza, že v zmluve o poskytnutí povoleného prečerpania je splatnosť úveru dohodnutá tak, že dlžník je povinný úver splatiť kedykoľvek na žiadosť. Z predložených listinných dôkazov možno za prvý deň, kedy navrhovateľ požiadal odporcu o zaplatenie dlžnej sumy, považovať až deň zosplatnenia úveru, t.j. 30. september 2012. Preto priznal súd navrhovateľovi úrok z omeškania len zo sumy istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení (1. októbra 2012) do zaplatenia, a vo zvyšku úroku z omeškania návrh zamietol.
Navrhovateľ žiada od odporcu aj zaplatenie sumy 35,58 Eur s úrokom 25 % ročne z titulu nepovoleného prečerpania na účte odporcu. Rozsiahle výpisy z účtu predložené navrhovateľom (č. l. 55 a 61 - 106 spisu), sa však týkajú len dlžnej sumy 450 Eur titulom povoleného prečerpania na bežnom účte, ktorú súd už vyššie priznal. Ak odporca prečerpal aj sumu nad rámec dohody s navrhovateľom o povolenom prečerpaní, ide o bezdôvodné obohatenie ako plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ je však povinný toto bezdôvodného obohatenie preukázať. Pretože k svojmu tvrdeniu nepredložil žiadne dôkazy, má súd za to, že neuniesol svoje dôkazné bremeno a návrh v tejto časti zamietol.
Navrhovateľ žiada aj zaplatenie sumy 115 Eur titulom poplatkov za upomienky (špecifikované na č. l. 117 spisu ako 1 x 10 Eur a 3 x 35 Eur). Vystavenie ani zaslanie štyroch upomienok však navrhovateľ nepreukázal, doložil len upomienku zo dňa 23. augusta 2012 s doručenkou (č. l. 56 spisu). Z právneho hľadiska majú „poplatky“ za upomienky skôr charakter sankcie - zmluvnej pokuty, lebo ich výška prevyšuje skutočné náklady vynaložené na ich vystavenie a odoslanie, ktoré by mohli spočívať v poštovnom, obálke a pod., preto „cena“ za takúto upomienku obsahuje aj sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti - nevrátenie peňažných prostriedkov. Na takejto zmluvnej pokute sa však účastníci v zmluve nedohli a jednostranne ju určil ju len navrhovateľ v sadzobníku poplatkov bez súhlasu a vedomia odporcu. Preto nie je splnená požiadavka písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a toto dojednanie je absolútne neplatné v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (obdobný právny názor vyslovený napr. v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/132/2012 zo dňa 13. júna 2013). Preto súd zamietol návrh aj v časti poplatkov vo výške 115 Eur.
V zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. súd ani jednému z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ mal vo veci len čiastočný úspech (52 %) zodpovedajúci približne polovici žalovanej sumy (450 Eur z 860,90 Eur). I v časti príslušenstva bol navrhovateľ úspešný len čiastočne, lebo mu súd nepriznal úrok 18,9 % až do zaplatenia, ani úrok 25 % ročne zo sumy 35,58 Eur do zaplatenia. Preto úspech navrhovateľa vyvážil jeho neúspech.
Vzhľadom k žiadosti odporcu o splátky si súd preveril jeho tvrdenia o jeho pomeroch. Lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že odporca je v súčasnosti nezamestnaný, z lustrácie registra obyvateľov vyplýva, že má 3 maloleté deti a z lustrácie v katastri nehnuteľností, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Súd má za to, že tieto majetkové pomery odporcu a jeho vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom odôvodňujú, aby uhradil dlh v splátkach, o ktoré požiadal, teda v sumách po 20 Eur mesačne. Súd zároveň rozhodol o tom, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie, c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.