Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 82 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (95)Rozsudok_6Co-132-2012.pdf
PDF · 80.12 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/132/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 proti odporkyni: I. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S.. N.. D. XX, XXX XX G., o zaplatenie 1.038,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9C 114/2011-38 zo dňa 29.2.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a výroku trovách konania.
II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
„odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 372 Eur spolu s 0,024 % denným úrokom z omeškania zo sumy 372 Eur od 29.6.2010 do zaplatenia s tým, že p o -v o ľ u j e od 1.4.2012 mesačné splátky vo výške 50 Eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi 1/3 trov konania vo výške 20,30 Eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil citujúc ust. §§ 2 písm. b), 3 ods. 1, 2, 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tým, že „medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy, ktorá je zverejnená podľa § 7 ods.2 citovaného zákona.
Obligatórne podmienky boli v danom prípade splnené, pretože zmluva bola písomne uzavretá, v jednom vyhotovení odovzdaná odporkyni a ročne percentuálna miera nákladov tohto úveru bola v zmluve uvedená a aj zverejnená.
Z týchto dôvodov súd vychádzal z toho, že odporkyňa je teda povinná vyplatiť dlh, ktorý na poskytnutom úvere vznikol. Navrhovateľ však uplatnil v podanom návrhu aj nárok na zmluvnú pokutu, ktorá však bola dohodnutá už len v úverových zmluvných podmienkach, ktoré neboli opatrené podpisom odporkyne.
Vzhľadom k tomu, že ustanovenia o zmluvnej pokute musia byť urobené takisto v písomnej forme a podpísané oboma zmluvnými stranami, táto podmienka v danom prípade splnená nebola a z týchto dôvodov súd nepriznal nárok navrhovateľa na úhradu zmluvnej pokuty. Táto podľa výpočtu navrhovateľa mala byť vo výške 660,11 Eur. Súd vychádzal zo splátok odporkyne, ktorá zaplatila spolu 30 splátok vo výške 1.692 Eur. Bol jej poskytnutý úver vo výške 45.000,- Sk, čo predstavovalo 1.493,73 Eur. Z istiny takto po úhrade 30 splátok ostal dlh v podobe 18 splátok po 31,12 Eur. Po odpočítaní mala by doplatiť sumu 372 Eur.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa preukázala svoju sociálnu situáciu, že t.č. je bez príjmu, stará sa o maloleté deti a manžel nemá zamestnanie, súd povolil uvedenú sumu zaplatiť vo výške 50 Eur-ových mesačných splátkach podľa § 160 ods. 1 OZ.
V prevyšujúcej časti týkajúcej sa ďalších nárokov, ktoré mali od začiatku byť nejako navýšené na sumu 81.552,- Sk, ktoré neboli nijakým spôsobom zdôvodnené navrhovateľom, v tejto časti návrh zamietol. Priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 372 Eur od 29.6.2010 do zaplatenia, čo bol zákonný nárok podľa § 517 ods.2 OZ a Vládneho nariadenia 87/95 Zb., ktoré platila výška úroku z omeškania k 29.6.2010.“
O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, podal navrhovateľ odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa alebo napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal k povinnosti odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi jeho nároky v súlade s podanou žalobou. Uviedol, že dojednanie o zmluvnej pokute je právne relevantným dojednaním rámci existujúceho záväzkového vzťahu, pretože ide o dojednanie v úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, tzn. je platným a rovnocenným dojednaním s ostatnými zmluvnými dojednaniami a ako také majú ich ustanovenia rovnakú právnu moc a váhu ako dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania (§ 206 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je dôvodné vyhovieť.
Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:
Odvolacie námietky navrhovateľa sú neopodstatnené. Na potvrdenie správnosti tohto záveru odvolací súd dáva do pozornosti konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k písomnej forme dojednania v spotrebiteľskej zmluve:
„Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.(rozhodnutie vo veci 2Cdo 245/2010).“
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu vo vzťahu k nedostatku písomnej formy pri zmluvnej pokute.
Naviac odvolací súd poukazuje na problematickú inkorporačnú doložku, ktorá je napriek jej mimoriadnej dôležitosti z nepochopiteľných dôvodov naformulovaná menším písmom a tak vzniká dôvodná obava, že spotrebitelia môžu vnímať menšie písmo, pod čiarou ako menej dôležité a nebudú mu venovať náležitú pozornosť. Takto vyjadrená inkorporačná doložka je vyjadrením nedostatku odbornej starostlivosti dodávateľa. Takáto nedostatočne transparentná doložka nemôže privodiť súčasťou zmluvy všeobecné obchodné podmienky. Neprijateľná inkorporačná doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).
Odvolateľ poukazuje na hlavu 7 § 3 všeobecných zmluvných podmienok: „Klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že
a) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace...“
Odvolací súd považuje za nedostatočnú argumentáciu odvolateľa, že dôležité je, aby obsah listiny bol prístupný ľudskému vnímaniu. Odvolací súd poznamenáva, že tak miniatúrne písmo spôsobuje už po pár riadkoch neprimeranú záťaž na oči a odrádza od ďalšieho čítania. Takéto nebezpečenstvo nie je vylúčené ani pri čítaní ,,v pohodlí svojho domova“. Bez pomôcky, akou je lupa, či pravítko je problematické zmluvu súvisle čítať (k drobnému písmu porov. nález I. ÚS 342/09 (ČR). Takáto prax zodpovedá nevhodnému predkladaniu zmluvy a možno ju kvalifikovať ako nekalú obchodnú praktiku (§ 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), ktorá je zakázaná (§ 7 cit. zákona).
Rozsudok prvostupňového súdu je vo výroku vecne správny, a preto boli splnené zákonné podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Úspešnej odporkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli a tomu zodpovedá aj výrok o nepriznaní trov odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.