Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/7/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnených: 1. O. J., nar. X.X.XXXX, 2. U. J., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky M.. D. J., bytom D. XXXX/XX, E. proti povinnému: I. J., bytom Z. XXX/X, J., o vymoženie bežného výživného s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 19.3.2015 č. k. -329 jednohlasne takto

rozhodol:

M e n í uznesenie a z a s t a v u j e exekúciu.

N e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

Uviedol, že exekučné konanie začalo na základe návrhu oprávnených zo dňa 25.8.2006 a súd poverením zo dňa 12.9.2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka. Dňa 26.8.2014 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že do roku 2009 uhradil celý dlh na výživnom, a bežné výživné platí pravidelne mesačne vopred, o čom predkladá poštové poukážky, pričom zriadené exekučné záložné právo na jeho nehnuteľnosť považuje za protizákonné a žiada o jeho zrušenie, lebo rodinný dom chátra, nemôže s ním disponovať, čím stráca hodnotu. Navyše vyjadril v návrhu ochotu zložiť celú sumu výživného do 25. roku veku oboch detí.

Súdny exekútor sa vyjadril súdu v tom zmysle, že povinný platí pravidelne bežné výživné, doložil platby za august až december 2014, dodal, že príjem povinného mu nie je známy, nakoľko často strieda zamestnanie, trovy exekúcie sú uhradené celkom.

Z vyjadrenia zákonnej zástupkyne detí mal zistené, že s návrhom povinného nesúhlasí, že obe dcéry študujú na vysokej škole (1. a 3. ročník), povinný v minulosti v rokoch 2005 až 2012 neplatil výživné pravidelne, pravidelne začal mesačne vopred uhrádzať až po obdržaní uznesenia súdu zo dňa 23.8.2012 a potvrdzujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove, dokonca sa v minulosti úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti, súdom bol 2krát odsúdený trestným rozkazom s podmienečným odkladom trestu. Povinný o deti nejaví záujem, materiálne ich nepodporuje, pravidelné splácanie úhrad výživného považuje za účelové so zámerom predaja nehnuteľnosti a pri zastavení exekúcie by prestal uhrádzať bežné výživné, vyhýbal by sa tomu, keďže ani v súčasnej dobe nemá dlhodobejší pracovný pomer.

Súd mal ďalej z dokazovania zistené, že predchádzajúce návrhy povinného na zastavenie exekúcie boli zamietnuté v roku 2009, v roku 2011, 2012, 2013 (ostatným uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.11.2013 č. k. -289) Teraz prejednávaný návrh podal povinný dňa 26.8.2014. Ďalej súd konštatoval platenie určených súm bežného výživného povinným od júla 2012 až doposiaľ, do januára 2015. Popri tom mal súd zistené, že povinný mal uzavretú pracovnú zmluvu dňa 19.9.2014 s STD a.s. a zamestnanie ukončil 26.9.2014 v skúšobnej dobe, od 29.9.2014 je práceneschopný a boli mu vyplatené nemocenské dávky, predložil o tom potvrdenie od lekára, v období do 29.9.2014 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa potvrdenia ÚPSVaR Poprad zo dňa 17.7.2014 je povinný osobou v hmotnej núdzi s dávkou 117,40 eur mesačne, táto mu bola znížená na 77,10 eur kvôli vyplateniu príjmu z pracovnej činnosti a následne odňatá z dôvodu vyplatených nemocenských dávok. V roku 2014 (za apríl a máj) poberal ešte mzdu z firmy Danč consulting s.r.o. Plzeň. Súd mal tiež zistené pracovné pomery povinného od 5.11.2011 do 30.11.2011 u Ing. Jána Kováča a od 01.05.2012 do 30.11.2012 u Obci Štrba.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval s poukazom na § 80 Exekučného poriadku, že od rozhodovania o ostatnom návrhu povinného na zastavenie exekúcie nedošlo k žiadnej zmene pomerov u povinného v prospech zastavenia exekúcie. Súd zohľadnil postoj povinného k plneniu vyživovacej povinnosti v minulosti, krátkodobosť pracovných pomerov, stanovisko súdneho exekútora a oprávnených, skutočnosť, že súdnemu exekútorovi nie je známy príjem povinného a jeho jediným postihnuteľným majetkom je rodinný dom blokovaný exekučným záložným právom. Konštatoval, že obe dcéry študujú na vysokej škole, teda nie sú schopné samostatne sa živiť, nezabezpečenie plnenia výživného by ohrozilo nie len ich výživu ale aj štúdium. Povinný začal pravidelne splácať výživné až po rozhodnutí súdu zo dňa 23.8.2012 o jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Zistené skutočnosti bránia súdu urobiť záver, že povinný má postačujúci príjem a bude v budúcnosti riadne platiť výživné. Nepravidelnosť v platení v rokoch 2005 až 2012 a viacnásobné trestné stíhanie v spojení s aktuálnou práceneschopnosťou a jediným príjmom vo forme nemocenských dávok nepreukazujú opodstatnenosť záveru o dobrovoľnom plnení v budúcnosti a možnosti postupovať podľa § 80 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že exekúciu považuje za nedôvodnú a nezákonnú, lebo voči oprávneným nemá žiadny dlh, keďže dlžné výživné uhradil ešte v roku 2009 a bežné výživné uhrádza pravidelne. Predložil súčasne aj doklady - poštové poukážky o zaplatení výživného za mesiace január, február a marec 2015 vo výške 250 eur. Nesúhlasí s pokračujúcim blokovaním jeho rodinného domu v Štrbe súdnym exekútorom, keďže jeho cena je vo výraznom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky, pritom na výživnom už nie je žiadny dlh. Touto blokáciou podľa povinného dochádza k porušovaniu jeho práva ako vlastníka, dom chátra, vyžaduje údržbu a opravu, avšak záložné právo na ňom viaznuce mu bráni ním disponovať, zobrať si úver. Dohoda, ktorú navrhol súdnemu exekútorovi, spočívajúca v zaplatení celej sumy výživného do 25. roku detí na ich účet, nebola dojednaná pre nesúhlas zákonnej zástupkyne detí. Navrhol preskúmať predmetnú exekúciu a zastaviť ju.

Oprávnení sa k odvolaniu vyjadrili v tom zmysle, že povinný má naďalej povinnosť platiť bežné výživné. Oprávnená v 1. rade je študentkou tretieho ročníka Žilinskej univerzity a oprávnená v 2.rade študentkou 1. Ročníka na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Nie je možné ustáliť dobu trvania vyživovacej povinnosti ani určiť moment jej zániku. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Ďalej poukázali na to, že povinný v minulosti neuhrádzal bežné výživné pravidelne v zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad -90 zo dňa 30.08.2010. Výživné neuhrádzal pravidelne už v roku 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011 a 2012. Spomenuli jeho trestnú činnosť spočívajúcu v úmyselnom vyhýbaní sa zákonnej povinnosti, pričom bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. a . Počas výkonu exekúcie bola komunikácia súdneho exekútora s povinným veľmi ťažká, nepreberal zásielky. O dcéry ani v súčasnosti nejaví žiadny záujem. Záverom vyjadrili názor, že terajšie pravidelné uhrádzanie výživného zo strany povinného je účelové s cieľom predať nehnuteľnosť a ak by bol exekučný príkaz na povinného zrušený, je veľká pravdepodobnosť, že prestane uhrádzať bežné výživné.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie povinného je dôvodné.

Vo veci bol súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav, avšak zo zistených skutočností nebol podľa názoru odvolacieho súdu vyvodený správny právny záver.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

Toto ustanovenie ako podmienku pre fakultatívne zastavenie exekúcie súdom vyžaduje nie len to, že sa vykonávajú zrážky už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude plniť výživné ďalej dobrovoľne, ale predovšetkým to (keďže vec je v štádiu výkonu exekúcie), že exekúcia sa vedie zrážkami zo mzdy, s dôrazom na to, že zrážky sa vykonávajú.

Prejavom vedenia exekúcie je totiž vykonávanie zrážok z nejakého príjmu povinného, teda to, že súdny exekútor vykonáva úkony smerujúce k zabezpečeniu vymoženia pohľadávky oprávneného.

V posudzovanej veci je zistený skutkový stav taký, že počnúc mesiacom júl 2012 povinný dobrovoľne plní úhradu určeného výživného, tak to vo svojom rozhodnutí konštatuje súd prvého stupňa, a potvrdenky

- poštové poukážky o zaplatení výživného povinným v určenej výške k rukám zákonnej zástupkyne oprávnených to potvrdzujú.

Evidentne tak úspešnosť zaplatenia súm bežného výživného v tejto exekúcii v období od júla roku 2012 nemožno pripísať súdnemu exekútorovi, ktorý sám uviedol, že mu nie je známy príjem povinného. Teda v prípade týchto platieb nešlo o vymožené sumy zrážkami z príjmu, ale o dobrovoľné platby povinného. Zjavne tak vykonávanie zrážok v rámci vedenia exekúcie nie je tým nástrojom, ktorý zabezpečuje oprávneným platby bežného výživného zo strany povinného.

Odvolací súd zdôrazňuje, že základný zmysel vedenia exekúcie vyjadruje § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

V tejto veci odvolací súd nijako nespochybňuje opodstatnenosť začatia exekúcie, ani jej ďalší priebeh, pretože bolo zistené, že povinný svoju povinnosť určenú právoplatným rozsudkom nesplnil, a po istý čas dobrovoľne neplnil.

Musel však zohľadniť súdom prvého stupňa náležite zistený skutkový stav, že počnúc júlom 2012 povinný dokonca dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť, čím súd prvého stupňa v podstate zistil, že zrážky sa od tohto momentu už ani nevykonávajú, čo je ako podmienka pre zastavenie exekúcie v § 80 Exekučného poriadku ustanovené. Ak je teda v zmysle tohto ustanovenia opodstatnené uvažovať o zastavení exekúcie už pri zabezpečenom a pretrvávajúcom vykonávaní zrážok činnosťou súdneho exekútora (teda v zásade pri stave pasivity povinného), omnoho viac je opodstatnené o tom uvažovať pri aktívnom dobrovoľnom plnení výživného povinným. A ak toto ustanovenie zveruje súdu zvažovanie pravdepodobnosti dobrovoľného plnenia výživného až v budúcnosti, o to viacej musí súd zohľadniť dobrovoľné plnenie výživného už v minulosti, v tejto veci v období viac ako dvoch rokov.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nezdieľa ani názor, že otázka budúceho nakladania s nehnuteľnosťou vo vlastníctve povinného môže byť dôvodom, pre ktorý súd exekúciu nezastaví s poukázaním na účelovosť podávania návrhov na zastavenie exekúcie.

Udržiavanie neefektívneho, neúčinného, prakticky neprínosného priebehu exekučného konania ako nejakej paralelnej hrozby použitia vykonávania zrážok (keďže povinný plní dobrovoľne) v prípade neplnenia výživného so zohľadnením, že v takejto neefektívnej exekúcii môžu vznikať zbytočné trovy súdnemu exekútorovi a tieto zaťažovať povinného, odvolací súd považuje za odporujúce podstate exekučného konania, podstate ochrany vlastníckeho práva, odporujúce zistenému skutkovému stavu veci.

Na základe správne zisteného skutkového stavu postupom vyplývajúcim z ust. § 220 O.s.p. odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil, návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu zastavil.

Poznamenáva ešte, že rovnako ako doterajšie poučenia v rozhodnutiach súdov oboznamovali povinného s možnosťou viacnásobného žiadania zastavenia exekúcie podľa § 80 Exekučného poriadku, oprávnení týmto rozhodnutím nijako neprichádzajú o možnosť v prípade porušenia povinnosti povinným, teda v stave dobrovoľného neplnenia, podať návrh na vykonanie exekúcie pre ďalšie obdobie. Rovnako tak neplnenie vyživovacej povinnosti v istých prípadoch predstavuje pre povinného naďalej hrozbu trestného stíhania.

O trovách exekúcie rozhodol odvolací súd tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal vzhľadom na ich uhradenie povinným v celom rozsahu, ako to vyplýva zo správy súdneho exekútora zo dňa 29.1.2015 (č. l. 323).

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože úspešný povinný si trovy konania neuplatnil a oprávnení neboli v odvolacom konaní úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.