Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

74S/43/2021

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, XXX XX O. O., podnikajúceho pod obchodným menom Jaroslav Beneš - ŽERIAVY, s miestom podnikania Nemčianska cesta 3, 974 01 Nemce, IČO: 10 988 700, zastúpeného: Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100948569/2021 zo dňa 01. júna 2021, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2017. O výsledku daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane vyhotovil Protokol č. 101731058/2020 zo dňa 12.11.2020 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi doručený dňa 30.11.2020. Žalobca 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 2 -

v lehote stanovenej správcom dane (30 pracovných dní) vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole nepodal. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy 2. Správca dane rozhodnutím č. 100139848/2021 zo dňa 28.01.2021 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 19 947,80 € na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“). Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 22.11.2017 činila 5 379,55 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní činila 25 327,35 € a rozdiel dane predstavoval sumu 19 947,80 €. Správca dane žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane z tovaru, ktorý mu bol dodaný obchodnou spoločnosťou Gigant Trade s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 711/3, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 254 286, (ďalej len „Gigant Trade“) na základe faktúr č. 07092017, č. 08092017, č. 12092017, č. 15092017, č. 25092017 a č. 29092017. 3. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol úkony, ktoré vykonal za účelom preverenia uskutočnenia vyššie uvedených zdaniteľných obchodov žalobcu s deklarovaným dodávateľom. Správa dane na základe preverovania v daňovej kontrole zistil, že deklarovaným predmetom fakturácie medzi spoločnosťami Gigant Trade › žalobca boli v kontrolovanom zdaňovacom období september 2017 dodávky materiálu (komponenty na žeriavovú techniku). Správca dane získané dôkazy vyhodnotil tak, že žalobca nepreukázal reálne dodanie materiálu - komponentov na žeriavovú techniku v zmysle fakturácie. K uvedenému záveru dospel na základe nasledovných skutočností:

Dodávateľ Gigant Trade s ním nekomunikoval, jeho aktuálna konateľka Q. Z., Q. na predvolanie správcu dane nereagovala a požadované daňové a účtovné doklady za zdaňovacie obdobie september 2017 nepredložila. J. H., ktorý bol konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti Gigant Trade v čase preverovaných dodávok materiálu v zdaňovacom období september 2017, sa taktiež na ústne pojednávania nedostavil. Dôvod dlhodobej práceneschopnosti, ktorým svoju neúčasť ospravedlňoval, relevantným dokladom nepreukázal. Správca dane jeho konanie vyhodnotil ako vyhýbanie sa jeho úkonom a marenie výkonu správy daní. Spoločnosť Gigant Trade nepredložila správcovi dane žiadne daňové a účtovné doklady a nepriznala a neodviedla daň z preverovaných faktúr za dodávky materiálu pre žalobcu, nakoľko za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2017 podala negatívne daňové priznanie. Spoločnosť Gigant Trade je vedená ako nespoľahlivý daňový subjekt a s účinnosťou od 28.02.2018 jej bola zrušená registrácia k DPH. Žalobca nepreukázal, že o vystavení zmeniek a ich úhrade účtoval, nakoľko nepredložil správcovi dane dôveryhodné dôkazy o úhrade preverovaných faktúr zmenkami zo dňa 31.10.2017 a 15.02.2018, pretože žalobca nepredložil správcovi dane hlavnú knihu analytickej evidencie za október 2017 a február 2018, čím nepreukázal, že úhrada predmetných zmeniek bola zaúčtovaná v jeho účtovníctve. Žalobca v lehote stanovenej správcom dane nereagoval na zaslanú výzvu na predloženie dôkazov a vyjadrení. Uvedené zistenia podľa správcu dane vyvracali vierohodnosť a pravdivosť dokladov, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 3 -

4. Správca dane vyhodnotil svoje zistenia a dôkazy tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré mu vyplývalo z ustanovenia a z ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tým, že nepreukázal dostatočne relevantnými dôkazmi svoj nárok na odpočítanie DPH z prijatých faktúr vyhotovených dodávateľom Gigant Trade. Žalobca jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Naopak, správca dane preukázal na základe svojich zistení, že k dodaniu tovaru nedošlo. Nakoľko bolo preukázané, že nedošlo k dodaniu tovaru tak, ako je uvedené na faktúrach č. 07092017, č. 08092017, č. 12092017, č. 15092017, č. 25092017 a č. 29092017, tzn. že bolo preukázané, že spoločnosti Gigant Trade pri predmetných dodávkach materiálu nevznikla daňová povinnosť v zmysle o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň z predmetných dodávok materiálu. Žalobca porušil ods. l a v nadväznosti na , keďže správca dane preukázal, že fakturovaný materiál v zmysle vyššie uvedených faktúr od dodávateľa Gigant Trade nebol žalobcovi ako odberateľovi dodaný. Žalobca porušil vyššie uvedené ustanovenia tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom Gigant Trade vo výške 19 947,80 € za materiál, pričom spoločnosť Gigant Trade fakturovaný materiál nedodala, teda jej nevznikla daňová povinnosť. Na základe vyššie uvedených zistení a porušení správca dane žalobcovi neuznal v zdaňovacom období september 2017 právo na odpočítanie dane v celkovej výške 19 947,80 € 5. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca dňa 08.03.2021 odvolanie, v ktorom žiadal z dôvodu, že rozhodnutie správcu dane podľa jeho názoru vychádzalo z nesprávnych skutkových zistení a záverov z nich vyvodených a z nesprávneho právneho posúdenia veci, aby žalovaný rozhodnutie správcu dane zrušil a priznal žalobcovi nárok na odpočet DPH za príslušné zdaňovacie obdobie vo výške uvedenej v daňovom priznaní. Rozhodnutie žalovaného 6. Žalovaný rozhodnutím č. 100948569/2021 zo dňa 01.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodnutie správcu dane podľa Daňového poriadku potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol odvolacie námietky žalobcu a opísal zistený skutkový stav. Žalovaný po preskúmaní predloženého administratívneho spisu, skutočností zistených v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní ako aj námietok odvolania dospel k záveru, že správca dane v celom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, dostatočne zistil skutkový stav, ktorý posudzoval podľa ustanovení a judikatúry Najvyššieho súdu SR. Žalobca ani v podanom odvolaní nepreukázal a vierohodnými dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacích konaniach vyhodnotil správca dane. Preto žalovaný nezistil dôvody na zrušenie napadnutého 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 4 -

rozhodnutia správcu dane a námietky žalobcu uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené. 7. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že námietky týkajúce sa postupu správcu dane považoval za neopodstatnené. Správca dane pri daňovej kontrole preveroval skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie, pričom správca dane v

daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, pričom dodržal zásadu zákonnosti ako aj zásadu aktívnej súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane v daňovej kontrole overil skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie DPH, pričom postupoval v súlade so zákonnými princípmi tak, aby nedochádzalo k neprimeraným zásahom do práv a povinností daňového subjektu. Správca dane dodržal aj zásadu hodnotenia dôkazov a získané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane preveroval deklarované dodanie tovaru od spoločnosti Gigant Trade pre žalobcu, pričom preverovaním bolo zistené, že spoločnosť Gigant Trade nepriznala a neodviedla daň z preverovaných faktúr za deklarované dodávky materiálu pre žalobcu, pretože za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2017 podala negatívne daňové priznanie; nepredložila správcovi dane žiadne daňové a účtovné; bývalý konateľ spoločnosti Gigant Trade J. H., predvolania na výsluch svedka prevzal, ale zakaždým sa ospravedlnil, že na ústne pojednávania sa nemôže dostaviť z dôvodu PN. Preverovaním správcu dane bolo preukázané, že žalobcovi nebol predmetný tovar reálne dodaný spoločnosťou Gigant Trade, ktorá bola uvedená na preverovaných faktúrach ako dodávateľ a bolo preukázané, že spoločnosti Gigant Trade nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia , a tým daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa z preverovaných faktúr od spoločnosti Gigant Trade. Doklady predložené daňovým subjektom k daňovej kontrole a zistenia správcu dane nepreukázali, že žalobca fakturovaný tovar nadobudol práve od spoločnosti Gigant Trade a uvedená spoločnosť nepreukázala, že daňovému subjektu dodala fakturovaný tovar. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňovému subjektu neboli upreté žiadne práva vyplývajúce mu z Daňového poriadku a správca dane zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke správne. K námietkam týkajúcich sa preukázania dodania tovaru od deklarovaného dodávateľa Gigant Trade a dôkaznému bremenu, žalovaný uviedol, že platiteľ DPH je povinný postupovať pri uplatnení práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovení , ktoré určujú, kedy vzniká právo na odpočítanie dane, za akých podmienok je možné daň odpočítať, kedy je možné uplatniť právo na odpočítanie dane a v ktorom zdaňovacom období. Podmienky uvedené v citovaných ustanoveniach sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Žalovaný nepredložil dôkazy, ktoré by dodanie materiálu preukázali, naopak správca dane vyhodnotil získané dôkazy tak, že dodanie tovaru nebolo uskutočnené v zmysle fakturácie. K dôkaznému bremenu žalovaný uviedol, že je v daňovom konaní zásadne na strane daňového subjektu, pretože daňový subjekt je iniciátorom odpočítania dane. Jeho povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 5 -

podmienok. Žalovaný napriek tomu, že mu správca dane poskytol dostatok času, priestoru aj príležitostí na predkladanie požadovaných dôkazov, na navrhovanie ďalších dôkazov, na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, nevyužil dostatočne svoje práva a tým, že správcovi dane nepredložil relevantné dôkazy vo veci dodávok tovaru fakturovaných spoločnosťou Gigant Trade, neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle v nadväznosti na . K námietke žalobcu týkajúcej sa ustanovenia a z žalovaný uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie zistený skutkový stav neposudzoval podľa a z , preto uvedené tvrdenia žalobcu považoval za irelevantné. K rozsudkom, na ktoré žalobca v odvolaní poukazoval žalovaný uviedol, že ide o rozsudky, ktoré nie sú aplikovateľné na tento prípad, pretože sa týkajú daňového podvodu. Žalobca podľa neho neuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že ide o skutkovo a právne rovnaké prípady. 8. K dôkazom, ktoré žalobca predložil spolu s odvolaním žalovaný uviedol, že správca dane v predkladacej správe k odvolaniu predložené dôkazy vyhodnotil tak, že žalobca nepredložil žiadne doklady o preprave tovaru a nepreukázal, kto vykonal prepravu predmetného tovaru v zmysle jednotlivých faktúr od spoločnosti Gigant Trade. Žalobca neuviedol kedy bola preprava tovaru uskutočnená; neuviedol adresu, kde sa preprava začínala a kde preprava končila; neuviedol, kto zo spoločnosti Gigant Trade a kto za žalobcu bol prítomný pri odovzdaní tovaru na prepravu a pri prevzatí tovaru; neuviedol, kto hradil náklady spojené s prepravou tovaru; nepredložil doklady o úhrade faktúr za prepravu tovaru. Predložené zmluvy o dielo správca dane vyhodnotil tak, že mu tieto zmluvy boli zaslané neúplné, a to vždy len prvá a posledná strana zmluvy, a teda neboli dostatočným dôkazom o realizácii predmetného diela. Predložené odberateľské faktúry s prílohami, osvedčenia o vykonaní úradných skúšok technických zariadení ako aj faktúry za prepravu žeriavových komponentov správca

dane akceptoval ako dôkaz, že preverovaný tovar - komponenty na žeriavovú techniku, žalobca použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že fakturovaný tovar bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach, t. j. spoločnosťou Gigant Trade. Žalobca podľa správcu dane nepredložil žiadne relevantné dôkazy o reálnom dodaní preverovaného tovaru - žeriavových komponentov dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach, a to spoločnosťou Gigant Trade. Predložené zmluvy a doklady o ich plnení nie sú dôkazom o dodaní materiálu od spoločnosti Gigant Trade. Žalobné body 9. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné, nakoľko v zmysle (ďalej len „“) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 6 -

rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, nakoľko v zmysle zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko v zmysle skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, nakoľko v zmysle napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a nakoľko v zmysle vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Postupom správcu dane došlo podľa žalobcu k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a to ustanovením a Daňového poriadku v spojení s ustanovením Daňového poriadku, keď žalobcovi nebola doručená výzva na predloženie dôkazov č. 100787897/2020 zo dňa 20.04.2020. Žalobca sa o existencii tejto výzvy dozvedel až na základe Protokolu. V dôsledku uvedeného nemohol žalobca riadne a včas predložiť do konania dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o dodaní zdaniteľného plnenia spoločnosťou Gigant Trade. Žalobca dôkazy a vyjadrenia nemohol predložiť ani v dodatočnej lehote do 31.10.2020 v zmysle ustanovenia Daňového poriadku z dôvodu, že o výzve na predloženie dôkazov č. 100787897/2020 zo dňa 20.04.2020 nevedel a v čase od 20.10.2020 bol práceneschopný, čo mu znemožňovalo ako živnostníkovi realizovať jeho procesné práva v daňovom konaní. Táto práceneschopnosť trvala aj dňa 31.10.2020 kedy uplynul mesiac od skončenia pandémie pre účely daňového konania. Súčasne správca dane podľa žalobcu nesprávne postupoval aj vo vzťahu k doručovaniu Protokolu o daňovej kontrole zo dňa 12.11.2020, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 30.11.2020. Ďalej poukázal na to, že sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca sa pokúšal kontaktovať správcu dane telefonicky so žiadosťou o stanovenie najbližšieho možného termínu, kedy by mohol doklady ako aj svoje vyjadrenie k Protokolu doručiť, keďže podľa internetovej stránky správcu dane boli od 04.01.2021 zrušené úradné hodiny z dôvodu pandémie. Žalobca pritom reklamoval, že sa nemohol telefonicky spojiť ani s Ing. Q. a ani Ing. S. a za vyššie uvedeným účelom kontaktoval správcu dane e- mailom zo dňa 07.01.2021. Žalobca mal záujem vyjadriť sa k Protokolu a uvedené mu nebolo umožnené z dôvodu osobitného režimu zamestnancov správcu dane prijatého v dôsledku pandémie. Uvedeným postupom správca dane podľa názoru žalobcu zmaril predloženie a prerokovanie jeho pripomienok k Protokolu. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie správcu dane predčasné a nepredchádzalo mu prerokovanie Protokolu s daňovým subjektom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol žalobca toho názoru, že je naplnený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia , keďže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení Daňového poriadku, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 11. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca poukázal na to, že skutočnosť, že spoločnosť Gigant Trade nepriznala a neodviedla daň z preverovaných faktúr a stala sa daňovo nespoľahlivým subjektom nemôže byť na ťarchu žalobcu. Daňový subjekt nesmie byť znevýhodňovaný za 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 7 -

takéto konanie jeho dodávateľa, keďže nad ním nemá žiadne právomoci a nemôže zodpovedať za jeho konanie či nekonanie. Uvedený záver už bol viacnásobne judikovaný súdmi Slovenskej republiky. Ďalej argumentoval tým, že nezabezpečoval prepravu tovarov od spoločnosti Gigant Trade, ale prepravu zabezpečoval dodávateľ. Preto sa nevie vyjadriť k tomu, kto konkrétne prepravu vykonal a ani akým typom vozidiel, či ich EČV, a už vôbec nie k menám vodičov či k záznamom o prevádzke vozidiel. Uvedenú požiadavku správca dane opakovane deklaroval napriek tomu, že mal jednoznačnú vedomosť

o tom, že prepravu tovaru žalobca ani neplatil a ani nezabezpečoval, a že tovar bol dodaný do jeho prevádzky. Vzhľadom na uvedené žalobca považoval napadnuté rozhodnutie v tejto časti za zmätočné a nezrozumiteľné, keďže vyvodzuje závery zo skutočnosti, ktorá vôbec nemá byť predmetom konania, vzhľadom na obsah kúpnej zmluvy v ktorej bolo dojednané dodanie podľa doložky DAP doložiek Incoterms. Obdobne podľa žalobcu vyznieva aj požiadavka správcu dane na preukázanie, kto hradil náklady spojené s prepravou a na predloženie dokladov o úhrade za prepravu tovaru. O tom, že dodávky tovaru boli uskutočnené tak, ako ich žalobca deklaruje svedčia aj predložené dodacie listy k faktúram. Pri preberaní tovaru na adrese Nemčianska cesta 3, Nemce boli prítomní a tovar preberali zamestnanci žalobcu. 12. Napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu vychádza z nedostačujúceho zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy, pričom skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Vychádzajúc so žalobcom predloženej dokumentácie je preukázané použitie celého tovaru dodaného spoločnosťou Gigant Trade s výnimkou položiek, ktoré žalobca nemohol predložiť z dôvodu vady harddisku, na ktorom evidoval účtovníctvo v elektronickej podobe a nutnosti dohľadávania všetkých dokladov v listinných podkladoch. Záver žalovaného, že žalobca nepreukázal, že tovar pochádzal od spoločnosti Gigant Trade, je podľa žalobcu v rozpore s obsahom administratívneho spisu, keďže žalobca uvedený tovar nezískal od žiadnej tretej osoby, tento tovar nebol predmetom plnenia iného dodávateľa žalobcu a nemohol sa u žalobcu objaviť z ničoho. Žalobca tento tovar použil pri vlastných dodávkach, preto musela tento tovar žalobcovi dodať nejaká tretia osoba, pričom jediným subjektom ktorý mohol tento tovar žalobcovi dodať je práve spoločnosť Gigant Trade. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že riadne predložil správcovi dane doklady, ktoré je podľa zákona povinný uchovávať (t.j. faktúry) ako aj doklady týkajúce sa príjmu tovaru u daňového subjektu. Dodávateľovi, od ktorého si tovar objednával aj riadne platil a neexistuje žiadny dôkaz, na základe ktorého by si žalobca objednával tovar u inej osoby. Nepredloženie účtovníctva či faktúr dodávateľom žalobcu nesmie byť kladené na ťarchu žalobcu. Žalovaný a správca dane nedisponuje žiadnym dôkazom, ktorý by popieral dodanie tovaru práve spoločnosťou Gigant Trade a obmedzili sa len na spochybňovanie tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, pričom tieto spochybnenia vychádzajú len zo špekulácií správcu dane a z nekontaktnosti spoločnosti Gigant Trade. 13. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane podľa žalobcu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď hrubým spôsobom zasiahli do zásady neutrality DPH a nezákonným spôsobom vytvárajú ručenie žalobcu za odvedenie DPH 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 8 -

na strane subjektu Gigant Trade. Správca dane podľa žalobcu porušil princíp legitímneho očakávania. Žalobca poukázal na to, že nemá možnosť, ako zistiť, či jeho obchodný partner vykonáva svoju činnosť v súlade s právnymi predpismi - nemá možnosť nazerať do jeho účtovných dokladov, do jeho daňových záznamov, daňové úrady informácie o daňových subjektoch neposkytujú, banky o svojich klientoch informácie neposkytujú a podobne. Prípadom porušenia princípu legitímneho očakávania je samotné posúdenie dostatočnosti dôkaznej situácie vo vzťahu k posúdeniu, či došlo k dodávkam tovarov medzi jednotlivými členmi obchodného reťazca. Žalobca poukázal na to, že ak dodávateľ daňového subjektu disponuje takými dôkazmi, na základe ktorých všeobecné súdy jednoznačne v prípade súdneho sporu priznávajú dodávateľovi nárok na zaplatenie peňažných prostriedkov za dodávky tovarov, tak rovnaký rozsah dôkazov musí byť postačujúci aj pre správcu dane. Opačný prístup môže viesť k tomu, že hoci daňový subjekt bude neúspešný v súdnom spore so svojím dodávateľom a bude mu musieť zaplatiť za fakturovaný tovar, a teda z pohľadu súdu bude preukázaný nárok dodávateľa na zaplatenie ceny za tovar, tak správca dane posúdi situáciu odlišne a pri rovnakých dôkazoch nárok na odpočet DPH neprizná. Takýto dualizmus v posudzovaní je podľa žalobcu neprijateľný a predstavuje hrubý zásah do právnej istoty. Z hľadiska dôkazného bremena platí, že pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH preukazuje daňový subjekt rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom dokazovania v prípade civilného sporového konania o zaplatenie kúpnej ceny tovaru. Ustanovenie kladie na daňový subjekt jedinú dodatočnú požiadavku, ktorou je disponovanie faktúrou od platiteľa (daňový subjekt má od platiteľa faktúru). Tvrdenia žalovaného o inom rozsahu dôkazného bremena v daňovom konaní a v civilnom sporovom konaní sú podľa žalobcu účelové. Následne žalobca poukázal na záver rozsudku Najvyššieho súd SR sp. zn. a zdôraznil, že nepredkladanie účtovníctva či iných záznamov subjektami, za ktorých konanie daňový subjekt nezodpovedá, nemôže byť pri rozhodovaní na ťarchu daňového subjektu. Žalobca poukázal aj na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach č. C-576/15 Q. Q. a č. C-332/15 F. U., ktoré odkazujú na judikatúru, ktorá sa zaoberá nesplnením si povinností samotného daňového subjektu a dôsledkov z toho vyplývajúcich, avšak ani jeden z nich sa nezaoberá dopadom

nesplnenia si povinností iných členov obchodného reťazca. Žalobca zdôraznil, že za dodávky tovaru platil, a to práve subjektu, u ktorého si dodanie tovaru objednal. S odkazom na citácie ustanovenia a dôvodil, že ak si u svojho dodávateľa objednal plnenie, a predmetné plnenie mu došlo, tak bol povinný ho prijať, a to aj v prípade, ak dodávateľ plnil tento svoj záväzok prostredníctvom inej osoby, inak by sa dostal do porušenia zmluvného vzťahu, t.j. do omeškania. Navyše by podľa na žalobcu ako odberateľa prešlo nebezpečenstvo škody na tovare. Správca dane si podľa názoru žalobcu účelovo vybral žalobcu na „dodanenie“, nakoľko predpokladá, že pri dorubení DPH iným subjektom v obchodnom reťazci by bol pri vymáhaní pohľadávky neúspešný, čo je však neprípustné. Nezákonnosť tohto postupu správcu dane podľa žalobcu vyplýva okrem iného aj z a z . Zdôraznil, že ani jeden z prípadov uvedených v však nebol naplnený. Žalobca pritom poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veciach: č. C-80/11 Mahagében kft, č. C-142/11 V. P., č. C-324/11 F. I., č. C-18/13 Q. V. a č. C-642/11 Stroj trans a uviedol, že správca dane ani 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 9 -

žalovaný ani netvrdia, že by spolupráca žalobcu so spoločnosťou Gigant Trade bola poznačená akýmkoľvek daňovo podvodným konaním, spochybňujú len, že došlo k dodaniu tovaru týmto dodávateľom, a to napriek skutočnosti, že žalobca preukázateľne disponoval tovarom uvedeným na faktúrach od spoločnosti Gigant, ktorý nemohol získať od tretej osoby a ktorý použil na dodanie vlastných zdaniteľných plnení svojim odberateľom. Ďalej s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci č. C-285/11 Bonik, v spojených veciach č. C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen Ltd, Fulcrum Electronics Ltd a Bond House Systems Ltd a na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. žalobca namietol, že správca dane a žalovaný zakladajú svoje závery o tom, že tovar nebol dodaný žalobcovi spoločnosťou Gigant Trade na skutočnostiach, ktoré nie sú preukázané žiadnym dôkazom, napriek tomu, že povinní svoje pochybnosti doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) vyvracajú. Žalovaný napriek tomu opiera svoj záver o nedodaní tovaru. Žalobca argumentoval tým, že skutočnosť, že spoločnosť Gigant Trade nepriznala a neodviedla daň z preverovaných faktúr za deklarované dodávky materiálu nemožno pričítať na ťarchu žalobcu. Ďalej tým, že žalobca nemohol uviesť osobu, ktorá uskutočnila prepravu tovaru, keďže kúpa tovaru bola dojednaná s doložkou DAP a žalobca preukázal použitie rovnakého tovaru ako mu bol dodaný spoločnosťou Gigant Trade pri vlastných dodávkach, pričom žalovaný ani správca dane žiadnym spôsobom nepreukázali, že by tento tovar použitý žalobcom mohol pochádzať od tretej osoby alebo od samotného žalobcu, t.j. pochybnosti správcu dane a žalovaného o tom, že tovar, ktorý žalobca preukázateľne použil nenadobudol od spoločnosti Gigant Trade nie sú ničím odôvodnené. Žalobca tvrdil, že si riadne splnil všetky svoje povinnosti v oblasti daní. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SP sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach, sp. zn. -20 a akcentoval, že úvaha správcu dane pri hodnotení dôkazov nie je bezbrehá. Zaťažovanie daňového subjektu povinnosťou predkladať ďalšie dôkazy (ktorými ani nemá ako disponovať) z dôvodu spochybňovania jeho tvrdení, ktoré však nemá oporu v žiadnych konkrétnych a preukázateľných skutočnostiach je podľa žalobcu postupom v hrubom rozpore so zásadami dokazovania v daňovom konaní. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že daňovou kontrolou za preverované zdaňovacie obdobie správca dane zistil porušenie ustanovení a v nadväznosti na a nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Gigant Trade z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že fakturovaný materiál bol skutočne dodaný deklarovaným dodávateľom Gigant Trade a že uvedenému dodávateľovi z titulu dodania tovaru vznikla daňová povinnosť. Žalobca nepredložil dôkazy o existencii predmetného tovaru ani dôkaz, že bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach. Zistené skutočnosti správca dane vyhodnotil tak, že vyvracajú vierohodnosť a pravdivosť dokladov, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Spoločnosti Gigant Trade pri deklarovaných dodávkach materiálu nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia Zákona o 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 10 -

DPH a tým žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia v nadväznosti na z deklarovaných dodávok materiálu. Žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno, ktoré mu vyplýva z ustanovenia a ustanovenia Daňového poriadku a to tým, že nepreukázal dostatočne relevantnými a overiteľnými dôkazmi nárok na odpočítanie DPH v sume 19 947,80 € z prijatých faktúr vyhotovených spoločnosťou Gigant Trade ako dodávateľom. Žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt pokiaľ si uplatňuje nárok

na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu čo do priebehu a obsahu, a to osobou uvedenou v predloženej faktúre. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaných plnení od deklarovaného dodávateľa pre žalobcu tak, ako deklarovali predložené doklady. Predloženie faktúry s povinnými náležitosťami ešte nie je preukázaním splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane, pokiaľ sa nepreukáže, že fakturované plnenie bolo reálne dodané a to dodávateľom na faktúre uvedeným. Správca dane pritom nespochybnil výkon podnikateľskej činnosti žalobcu ako takú, ale neuznal odpočítanie DPH z predmetných dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa Gigant Trade, pretože prijatie deklarovaných plnení sa hodnoverne nepreukázalo na strane žalobcu ani na strane deklarovaných dodávateľov. 19. K žalobným bodom nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný uviedol, že po procesnej stránke správca dane daňovou kontrolou preveroval skutočnosti, ktoré sám žalobca uviedol v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie, pričom, ako preukazuje predložený spis, postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Správca dane vyzýval žalobcu, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane uvedenej ním v daňovom priznaní k DPH za kontrolované obdobie. Správca dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcim sa kontroly DPH a predložiť doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a dokazovanie ním uvádzaných skutočností. Správca dane všetky zistené skutočnosti vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, aj v súlade s ustanoveniami , pričom prihliadal na všetko čo vyšlo najavo. Žalovaný namietol, že skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s právnym posúdením veci správcom dane, nie je možné považovať za nepreskúmateľnosť alebo nezrozumiteľnosť rozhodnutia. K ďalším žalobným námietkam uvedeným v podanej žalobe žalovaný uviedol, že sa svojim obsahom zhodujú s námietkami podanými žalobcom v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný ako odvolací orgán verejnej správy vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom žalovaný na svojich vyjadreniach zotrval. Na základe uvedeného žalovaný trval na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane a navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 11 -

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu (správcu dane), vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe žalobcu zistil, že správna žaloba nebola dôvodná. 21. Právny zástupca žalobcu sa na nariadenom pojednávaní pridržiava podanej správnej žaloby. Nad jej rámec poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. , ktorý krátkou cestou predložil súdu aj žalovanému a na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo, z ktorého vyplýva, že nárok na odpočet dane nemôže byť neuznaný len z dôvodu spochybnenia dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Ak nebola spochybnená existencia materiálneho plnenia, muselo by ísť o podvod. Správca dane podľa jeho názoru nespochybnil dodanie tovaru. Napadnuté rozhodnutie a aj prvostupňové rozhodnutie považoval za nezákonné, nakoľko boli v rozpore so záväznou judikatúrou Súdneho dvora EÚ ako aj s praxou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, na základe čoho navrhol napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť v zmysle žalobného petitu. 22. Poverená zamestnankyňa žalovaného zotrvala na zákonnosti napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a poukázala na písomné vyjadrenie žalovaného. Vzhľadom na to navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 23. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 24. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 25. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 27. Podľa pís. a/ odaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 12 -

podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, 28. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 29. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 30. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 31. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa . 32. Podľa Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 33. Podľa Daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa a musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom20) osoby, ktorá ho podáva, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy spôsobom podľa osobitného predpisu.20aa) Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, 20ab) možno podať len prostredníctvom elektronickej podateľne podľa cez určené dátové rozhranie a v súlade s podmienkami a podrobnosťami o elektronickej komunikácii zverejnenými na webovom sídle finančného riaditeľstva podľa . Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 13 -

uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. 34. Podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou - podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov. 35. Podľa § 24 ods. 1, 2,3 a 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 36. Podľa § 30 ods. 3 a 5 Daňového poriadku (3) Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. (5) Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len „miesto doručenia“); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté. 37. Podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 14 -

osoba o uložení nedozvedela. 38. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 39. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v platnom znení (ďalej len „“) opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu 1) v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá, ak odsek 3 neustanovuje inak (ďalej len „obdobie pandémie“) a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona. 40. Podľa (v znení do 24.04.2020) (1) Počas obdobia pandémie sa daňové konanie, ktoré sa začalo pred začatím obdobia pandémie, prerušuje na žiadosť daňového subjektu, ak odsek 3 neustanovuje inak. Právne účinky úkonov vykonaných počas obdobia pandémie do dňa účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Daňové konanie, ktoré bolo prerušené pred začatím obdobia pandémie, zostáva prerušené až do skončenia obdobia pandémie, a to aj, ak počas obdobia pandémie pominuli dôvody, pre ktoré sa daňové konanie prerušilo. 41. Podľa a (v znení účinnom od 25.04.2020) (1) Daňové konanie sa prerušuje na žiadosť daňového subjektu odo dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti do skončenia obdobia pandémie. (2) V doteraz prerušených daňových konaniach sa pokračuje, ak neboli prerušené na žiadosť daňového subjektu alebo ak pominuli dôvody, pre ktoré sa daňové konania prerušili podľa osobitného predpisu. 5) Právne účinky úkonov vykonaných počas daňových konaní doteraz prerušených podľa tohto zákona zostávajú zachované. 42. Podľa (v znení od 29.09.2020) na účely opatrení podľa a 4, , až 12, až 18a, až 24a, až 24h, , a 24o, , 34, a , a a sa obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 a na účely opatrení podľa , i a sa obdobie pandémie považuje za skončené 31. decembra 2020. 43. Predmetom preskúmavacieho konania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 19 947,80 € za zdaňovacie obdobie september 2017 z dôvodu, 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 15 -

že žalobca porušil ods. l a v nadväznosti na , keďže správca dane preukázal, že fakturovaný materiál v zmysle vyššie uvedených faktúr od dodávateľa Gigant Trade nebol žalobcovi ako odberateľovi dodaný. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a postup, ktorým ich vydaniu predchádzal. Rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe ( ods.

1 ). V preskúmavanej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v , kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. 44. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno- právnymi a procesnými predpismi. 45. Žalobca primárne namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá mala byť následkom podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. V prvom rade namietal, že v dôsledku nedoručenia Výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 20.04.2020 nemohol riadne a včas predložiť do konania dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o dodaní zdaniteľného plnenia spoločnosťou Gigant Trade. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane uvedenú výzvu dňa 22.04.2020 odoslal na adresu splnomocnenej zástupkyne žalobcu - W. O., nar. XX.XX.XXXX, V. X, O. O. - B.. Žalobca podaním zo dňa 23.04.2020 v zmysle požiadal správcu dane o prerušenie daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie september 2017. Daňová kontrola bola prerušená odo dňa nasledujúceho po podaní žiadosti, t.j. od 24.04.2020. V uvedenom období, t. j. počas prerušenia daňovej kontroly, lehoty neplynuli a všetky právne úkony vykonané v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou v čase jej prerušenia boli právne neúčinné. Z uvedeného dôvodu nemohlo počas prerušenia daňovej kontroly dôjsť k účinnému doručeniu Výzvy na predloženie 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 16 -

dôkazov zo dňa 20.04.2020 postupom podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku, t.j. pätnástym dňom uloženia písomnosti na pošte. Lehoty na vykonanie úkonov začali znovu plynúť až 01.10.2020, t.j. po ukončení obdobia pandémie. Na Výzvu na predloženie dôkazov zo dňa 20.04.2020 sa preto hľadí, ako keby nebola doručená, a preto nevyvolávala žiadne právne účinky. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol na ústnom pojednávaní konanom dňa 11.12.2019 oboznámený s pochybnosťami správcu dane o pravdivosti údajov uvedených na faktúrach vystavených dodávateľom Gigant Trade a žalobca bol podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku správcom dane vyzvaný na riadne preukázanie pravdivosti údajov na uvedených faktúrach, nedoručenie Výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 20.04.2020 žalobcovi nemalo za následok nezákonnosť konania, pretože nepredstavovalo taký zásah do práva žalobcu na predkladanie dôkazov, ktorý by mu ich predkladanie znemožnil. Do vydania Protokolu žalobcovi nič nebránilo, aby správcovi dane predložil dôkazy o skutočnostiach, ktoré boli správcom dane spochybnené. Požadované dôkazy mohol žalobca správcovi dane doručiť aj neskôr napr. vo vyjadrení k Protokolu, vo vyrubovacom konaní alebo až spolu s podaním odvolania, čo napokon aj urobil. Nedoručenie Výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 20.04.2020 žalobcovi nepredstavuje porušenie procesných predpisov podstatným spôsobom, ktorý by mohol mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. 46. K žalobcom bližšie nešpecifikovanej námietke nesprávneho postupu správcu dane pri doručovaní Protokolu správny súd uvádza, že takto formulovaná všeobecná námietka neumožňuje súdny prieskum zákonnosti, pretože uvedená žalobná námietka je nekonkrétna a všeobecná. Správny súd je viazaný tak rozsahom, ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe. Nie je však ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá teda oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia a ani žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. To znamená, že všeobecne uplatnená námietka bez jej konkretizácie na daný prípad neumožňuje súdny prieskum. Navyše z

administratívneho spisu vyplýva, že Protokol bol dňa 30.11.2020 v súlade s § 30 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi doručený na adresu trvalého pobytu fyzickej osoby. 47. Žalobca za vadu procesného postupu správcu dane považoval aj zmarenie predloženia a prerokovania jeho pripomienok k Protokolu z dôvodu osobitného režimu zamestnancov správcu dane prijatého v dôsledku pandémie a z toho vyplývajúcej nemožnosti telefonického a e-mailového kontaktu s príslušnými zamestnancami správcu dane so žiadosťou o stanovenie termínu, kedy by žalobca mohol doklady ako aj svoje vyjadrenie k Protokolu správcovi dane doručiť, keďže podľa internetovej stránky správcu dane boli od 04.01.2021 zrušené úradné hodiny z dôvodu pandémie. Uvedené skutočnosti na strane správcu dane podľa názoru správneho súdu nemali vplyv na možnosť žalobcu predložiť správcovi dane jeho vyjadrenie k Protokolu spolu s dôkazmi a to z dôvodu, že žalobca svoj záujem v danom prípade neprejavil zákonom stanoveným spôsobom. Žalobca ako daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH, mal v zmysle § 14 ods. 1 Daňového poriadku povinnosť 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 17 -

doručovať svoje podania správcovi dane zákonom predpísanou formou - elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane teda svojím postupom neznemožnil predloženie a prerokovanie pripomienok žalobcu k Protokolu. Zmeškanie lehoty na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole nemožno v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku odpustiť. 48. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku a v jeho odôvodnení žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu v odvolacom konaní, uviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom sa tento zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. Preskúmavané rozhodnutie takýmito vadami netrpí. Žalobca v rámci tejto námietky uvádzal svoje vyjadrenia, resp. stanoviská k argumentácii žalovaného uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nesúhlas s vyhodnotením dôkazov s následnou prezentáciou svojho vlastného hodnotenia vykonaných dôkazov. Správny súd tieto vyjadrenia žalobcu vyhodnotil ako vyslovenie nesúhlasu s tvrdeniami žalovaného, resp. nesúhlasu s vyhodnotením vykonaných dôkazov, ktoré samé o sebe nespôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca tu polemizuje s vyjadreniami a so závermi správcu dane a žalovaného a prezentuje len vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov, toto však nepostačuje na záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Uvedeným námietkam chýba zrozumiteľná a určitá argumentácia odôvodňujúca, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon (predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia), čo za žalobcu správny súd nemohol doplniť, nakoľko nie je oprávnený žalobné body dopĺňať, konkretizovať. Nepostačuje, ak žalobca s hodnotením dôkazov, so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného nesúhlasil, resp. vykonané dôkazy hodnotil sám inak bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 18 -

vykonaného dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne, v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou. Len jednostranné závery, hodnotenia, domnienky a konštatovania žalobcu sami o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia neosvedčujú. Nesúhlas žalobcu s argumentáciou žalovaného uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, ani pre nedostatok dôvodov

49. Žalobca ďalej namietal, že žalobca vyvodzoval závery zo skutočností, ktoré nemali byť predmetom konania (nepriznanie a neodvedenie dane dodávateľom Gigat Trade, okolnosti dopravy tovaru, ktorú žalobca nezabezpečoval). Rovnako ani nepredloženie účtovníctva či iných záznamov subjektami, za ktorých konanie daňový subjekt nezodpovedá, nemôže byť podľa žalobcu pri rozhodovaní na ťarchu daňového subjektu. Je možné súhlasiť so žalobcom, že nezodpovedá za svojich dodávateľov, ani za ich nekontaktnosť, ani za nedostatky v ich evidencii. Správca dane a ani žalovaný však takúto zodpovednosť nepričítali žalobcovi a ani napadnuté rozhodnutia nezaložili na tom, že dodávatelia nepreukázali dodanie tovaru žalobcovi. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. „Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie) je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie.“ Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt, dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru zaťažuje v danom prípade žalobcu. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve žalobca ako daňový subjekt, ktorý znáša dôkazné bremeno a dôkazy navrhuje, na druhej strane správca dane, ktorý vykonáva a vedie dokazovanie, autonómne rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. 50. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Ten má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Od žalobcu sa preto dalo oprávnene očakávať vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov povinnosť preukázať pri predpokladanej daňovej kontrole, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a kto uvedené plnenie skutočne aj reálne poskytol. K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR napr. v Rozsudku sp. zn. z 31. mája 2018: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 19 -

51. Správny súd v súvislosti s problematikou rozloženia dôkazného bremena poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23.06.2010 v spojení s Rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. -17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Zo znenia § 24 Daňového poriadku však nevyplýva to, na čom žalobca založil svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena, konkrétne, že predložením povinnej evidencie, resp. účtovných dokladov, ktorých vystavenie je predpísané zákonom, je dôkazné bremeno daňového subjektu vyčerpané. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenia od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda ak nie je sporná existencia plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH. Správca dane v posudzovanom prípade dôvodne a relevantne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je uvedené v žalobcom predložených faktúrach. Správca dane nespochybnil samotné dodanie tovaru, ale jeho dodanie deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúrach, t.j. spochybnil hmotnoprávnu podmienku postavenia dodávateľa ako platiteľa dane vyplývajúcu z , v zmysle ktorého platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 52. Hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane vyplývajúce z čl. 168 písm. a/ smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky ( ) sú nasledovné: (i) status osoby

deklarovaného dodávateľa, t.j. že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (ii) materiálna existencia plnenia, t.j. že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie a (iii) následné použitie tovarov a služieb zdaniteľnou osobou pri svojej ekonomickej činnosti na účely jej vlastných zdaniteľných plnení. Formálnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie splnenia podmienok nároku príslušnými daňovými dokladmi. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie formálnych dokladov s predpísaným obsahom, ale daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa uvedeného na faktúre. Preukázanie hmotnoprávnej podmienky dodania tovaru zdaniteľnou osobou prislúcha žalobcovi, ako daňovému subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie DPH. V danom prípade žalovaný a správca dane spochybnením deklarovaného dodávateľa 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 20 -

spochybnili preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu DPH - statusu zdaniteľnej osoby skutočného dodávateľa. Žalobca bol povinný predložiť objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný zdaniteľnou osobou pre potreby jeho vlastných plnení podliehajúcich DPH. V zmysle rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. „Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba či tovar dodaná osobou deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované (a teda, že dodávateľom tovaru bola zdaniteľná osoba - jeho dodávateľ Gigant Trade), čo sa v prejednávanom prípade nestalo. 53. Aj zo záverov vyplývajúcich z najnovšej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. z 31.03.2022) vyplýva možnosť odmietnuť odpočet DPH z dôvodu, že nebolo preukázané, že predmetný tovar bol skutočne dodaný deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúre. Skúmanie preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok nároku na odpočítanie DPH predchádza povinnosti daňových orgánov preukazovať, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že poskytnutie uvedených tovarov alebo služieb súvisí s podvodom v oblasti DPH. V danom prípade neboli splnené ani podmienky na aplikáciu rozsudkov Súdneho dvora vo veci C-610/19 Vikingo Fővállalkozó Kft. a C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o. (a ani rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. predloženého právnym zástupcom žalobcu na nariadenom súdnom pojednávaní) a to z dôvodu, že preskúmavaný prípad je skutkovo a právne odlišný, pretože je založený na nesplnení hmotnoprávnych podmienok. Nebolo preto daňovými orgánmi zisťované ani preukazované, že sa žalobca aktívne podieľal na daňovom podvode alebo vedel, alebo mal vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca. Neobstojí obrana žalobcu, ktorý vzhľadom na nespochybnenie existencie plnenia s odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ poukazoval na to, že jeho vedomosť o prípadnom podvodnom konaní zo strany tretích subjektov mu nebola preukázaná. Z relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne v tejto súvislosti vyplýva, že treba rozlišovať medzi nepriznaním nároku na základe preukázania nedostatku hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie DPH a medzi nepriznaním nároku z dôvodu preukázania existencie podvodu v súvislosti s uplatnením nároku na odpočet DPH. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní hmotnoprávnej podmienky na odpočet DPH už nebolo povinnosťou daňových orgánov preukazovať podvod. Daňové orgány nepožadovali od žalobcu kontrolu jeho subdodávateľov, ale preukázanie jeho priameho dodávateľa, čo je jeho zákonnou povinnosťou, a preto na neho neodôvodnene nepreniesli dôkazné bremeno, tak ako tvrdil žalobca. Žalovaný napadnuté rozhodnutie nezaložil na tom, ako nesprávne uvádza žalobca, že dodávateľ žalobcu si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, resp. že nebol 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 21 -

kontaktný, resp. že žalobca vyvodzoval závery zo skutočností, ktoré nemali byť predmetom konania. Napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane sú založené na tom, že v daňovej kontrole a ani počas vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že boli splnené podmienky na odpočet dane, pričom dôkazné bremeno na preukazovanie splnenia týchto podmienok znášal žalobca. 54. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo nemá v ňom oporu. Konkrétne žalobca s poukazom na

ním predložené doklady o zdaniteľných plneniach, ktoré poskytol pre tretie subjekty (IGNOS, a. s., OFZ, a.s., PURECO, s.r.o., RAVEN, a.s.), namietal záver správcu dane a žalovaného o nepreukázaní dodania tovaru od dodávateľa Gigant Trade a tvrdil, že tovar dodaný spoločnosťou Gigant Trade bol pri týchto plneniach použitý. Správca dane a žalovaný tieto žalobcom predložené doklady akceptovali ako dôkaz, že preverovaný tovar žalobca použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ale nepovažovali ich za dôkaz o dodaní tovaru od spoločnosti Gigant Trade pre žalobcu. Uvedené dôkazy vyhodnotili tak, že žalobca nimi nepreukázal, že fakturovaný tovar bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach (t.j. spoločnosťou Gigant Trade). Takého vyhodnotenie dôkazov daňovými orgánmi je podľa názoru správneho súdu v súlade s ich obsahom a skutkové zistenia daňových orgánov zodpovedajú obsahu vykonaných dôkazov ako aj zásadám logického myslenia. Z uvedeného dôvodu správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 55. V rámci žalobného bodu týkajúceho sa neprávneho právneho posúdenia veci žalobca namietal porušenie princípu legitímnych očakávaní správcom dane. Prípadom porušenia princípu legitímneho očakávania bolo podľa žalobcu samotné posúdenie dostatočnosti dôkaznej situácie vo vzťahu k posúdeniu, či došlo k dodávkam tovarov medzi jednotlivými členmi obchodného reťazca. Namietol neprípustný „dualizmus“ v posudzovaní rovnakých dôkazov v súdnom spore o zaplatenie ceny za dodaný tovar a v daňovom konaní pri posudzovaní nároku na odpočet DPH. Je možné súhlasiť so žalobcom, že princíp legitímneho očakávania je jedným zo základných pilierov právneho štátu. Doktrína legitímneho očakávania je doktrínou verejného práva, ktorá spočíva v tom, že súkromná osoba ako účastník právneho vzťahu, má voči orgánu verejnej moci isté odôvodnené očakávania. Tieto odôvodnené očakávania sa vzťahujú na postup orgánu verejnej moci, prípadne rozhodnutie tohto orgánu. Postup orgánu verejnej moci totiž musí byť predvídateľný (vzhľadom na právnu úpravu) a orgán verejnej správy nemôže v skutkovo podobných prípadoch rozhodovať rozdielne. Judikatúra SR definuje legitímne očakávania ako „kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánu verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali“ (Nález ÚS SR č. ). Táto doktrína však nie je absolútna a nie všetky očakávania účastníka sa považujú za legitímne. Tvrdenia žalovaného o inom rozsahu dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní a daňovom konaní uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalobca považoval 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 22 -

za účelové. S uvedeným názorom žalobcu sa správny súd nemohol stotožniť z dôvodu, že pri dokazovaní v civilnom sporovom konaní a daňovom konaní sa jedná o neporovnateľné prípady z hľadiska dôkaznej situácie i právneho posúdenia. V daňovom konaní má žalobca povinnosť preukázať splnenie podmienok pre priznanie odpočítania DPH stanovených v , na rozdiel od civilného sporového konania, v ktorom sa v obchodnej veci posudzuje povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar v zmysle ustanovení , ktoré podmienky sú nepochybne rozdielne. 56. Žalobca v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia veci poukazoval aj na ustanovenia , a a tvrdil, že ak si u svojho dodávateľa objednal plnenie a plnenie mu došlo, bol povinný ho prijať, a to aj v prípade, ak dodávateľ plnil tento svoj záväzok prostredníctvom inej osoby, inak by sa dostal do porušenia zmluvného vzťahu, t.j. do omeškania. Žalovaný pri tejto argumentácii však neuviedol, aký mala táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane. Správny súd navyše poukazuje na to, že pre posúdenie uplatneného nároku na odpočítanie DPH žalobcom bol správca dane povinný posúdiť splnenie podmienok podľa príslušných ustanovení , a teda nie podľa ustanovení . Všeobecnú námietku nesprávneho právneho posúdenia obchodnoprávnych vzťahov pri dodaní tovaru preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 57. Žalobca ďalej namietal, že správca dane nezákonným spôsobom a v rozpore so zásadou neutrality systému DPH na neho prenášal zodpovednosť za zaplatenie DPH z tovaru a umelo tým vytvára ručenie žalobcu za spoločnosť Gigant Trade. Žalobca tvrdil, že nezákonný pokus o solidaritu daňových subjektov je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a správca dane si účelovo vybral žalobcu na „dodanenie“, nakoľko predpokladal, že pri dorubení DPH iným subjektom v obchodnom reťazci by bol pri vymáhaní pohľadávky neúspešný. Takéto tvrdenie nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane a žalovaného. Žalobca ďalej dôvodil, že neboli splnené podmienky uvedené v v spojení s na vyrubenie dane žalobcovi. So žalobcom citovaného ust. vyplýva, že daň uvedená na faktúre, ktorú dodávateľ v lehote splatnosti podľa neuhradil alebo uhradil len jej časť (ďalej len „nezaplatená daň“), je povinný uhradiť platiteľ, ktorý ručí za daň podľa (ďalej len „ručiteľ“)“. Podmienky, za ktorých platiteľ ručí podľa

za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú vo faktúre, sú upravené v , pričom žalobca v podstate tvrdí, že tieto podmienky nie sú v preskúmavanom prípade splnené, a preto je uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť DPH výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd však poukazuje na skutočnosť, že rozdiel dane za posudzované zdaňovacie obdobie nebol žalobcovi vyrubený ako platiteľovi dane, ktorý ručí podľa za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre na podklade splnenia podmienok stanovených v a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani z rozhodnutia správcu dane nevyplýva konštatovanie, že by bola uložená daňová povinnosť žalobcovi po splnení (niektorej) z podmienok stanovených v . Žalobca tak nepochybne nebol v postavení ručiteľa. Z uvedeného dôvodu žalobcova námietka nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 23 -

dane z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci nie je dôvodná a nemá oporu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. 58. Žalobca v podanej správnej žalobe opakovane poukazoval na jednotlivé rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vrátane citácie rozsiahlych častí z ich odôvodnenie, ako aj na rozsudky Súdneho dvora EÚ, rovnako vrátane citácií časti z ich odôvodnenia, ktoré rozhodnutia sa týkajú problematiky uplatňovania odpočítania DPH, resp. podmienok zamietnutia resp. nepriznania uplatneného odpočítania dane, ako aj problematiky rozloženia dôkazného bremena. V tejto súvislosti možno odkázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „je nepochybné, že rozhodovacia činnosť Súdneho dvora je pre oblasť dane z pridanej hodnoty mimoriadne rozsiahla. Pre správne posúdenie preskúmavanej veci podľa názoru kasačného súdu nie je podstatné „množstvo“ judikátov, ktoré ten ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je to, čo z týchto rozhodnutí Súdneho dvora je možno aplikovať na preskúmavanú vec, teda k akým právnym záverom s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v tam riešenom prípade dospel, a ako následne tieto právne závery dopadajú aj na preskúmavanú vec“. Práve konkretizácia dopadov záverov rozsudkov Súdneho dvora EÚ na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v správnej žalobe chýba. Nepostačovalo tak na rozsudky Súdneho dvora EÚ poukázať, stotožniť sa s nimi, konštatovať ich relevanciu na prejednávanú vec a pod. Na ich účinné použitie bolo potrebné, aby žalobca najprv ozrejmil ich právny a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona alebo právne záväzných aktov EÚ, relevantné právne závery (s analýzou ich dopadu na skutkové a právne okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím, ktoré v zásade nikdy nemôžu byť úplne zhodné) a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výňatky odôvodnení rozsudkov a konštatácie názorov žalobcu k nim takéto kritériá nespĺňajú. Takto formulované námietky (vo forme polemiky) považuje správny súd len za vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením správcu dane, ktoré samé o sebe, (bez tvrdenia, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí), nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Nakoľko žalobca v uvedených žalobných bodoch dostatočne nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil, alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo s logickým uvažovaním, resp. konštatoval skutočnosti, na ktorých napadnuté rozhodnutie založené nebolo, v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom sformulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť. 59. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel záveru, že žaloba nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa zamietol. 60. O trovách konania správny súd rozhodol podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 24 -

ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis 7 4 S / 4 3 / 2 0 2 1 - 25 -

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.