Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15C-186-2014.pdf
PDF · 80.61 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/186/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: K. J., I. H. XX, zast.: JUDr. Ján Kuriačka, advokát Bernoláková 2 Levice proti odporcovi: R. samosprávny kraj, C. tr. XX R. o zaplatenie 308,36 eur istiny s príslušenstvom takto sudcom JUDr. Jánom Kováčom:
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 308,36 eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania od 1.3.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
Podaným návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť 308,36 eur s 5,25% úrokom z omeškania od 1.3.2014 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia.
Odporca sa vyjadril, že žiada návrh zamietnuť. Tvrdil, že navrhovateľ nemá nárok na žalovanú sumu lebo k pozemku, ktorý odporca užíva ma odporca zriadené vecné bremeno.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania a oznámil prečítaním obsah pripojených listín.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav.
Podľa LV č. XXXX k.ú K. Q., obec K. Q. okres Levice, parcela č. XXXX, orná pôda výmera 158 436 m2 je pod B/4 evidovaná vo vlastníctve navrhovateľa podiel 30/50-in. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že parcela č. XXXX/X výmera 5 161 m2 bola vytvorená geometrickým plánom č. 15/2011 vyhotoviteľ K. H., K. 8 T., k.ú. K. Q., obec K. Q., autorizačne overil 9.3.2011 X.. C. J. úradne overené dňa 22.3.2011 č. 198/2011 Správa katastra Levice z pôvodnej parcely č. XXXX výmera 158 436 m2 LV č. XXXX k.ú. K. Q., obec K. Q.. Teda navrhovateľ je vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXXX/X výmera 5 161 m2 podiel 30/50-in.
Podľa písomnej poznámky k tomuto Geometrickému plánu: právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech správcu cesty v rozsahu jedného dielu o výmere z pozemku parcela č. X XXX podľa geometrického plánu. Z popisnej časti tejto listiny Výkaz výmer diel 1 výmera 5 161 m2 bol v rámci zmien k parcele č. X XXX/X.
Navrhovateľ tvrdí, že má nárok, aby mu odporca zaplatil 308,36 eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania od 1.3.2014, za čas od 1.1.2013 do 31.12.2013. Prepočtom 5 161 : 50= 103,22 * 30= 3096,60 m2.
Odporca tvrdí, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Záznamom č. Z.5980/2011 zo dňa 28.9.2011 bolo zriadené vecné bremeno vo verejnom záujme v prospech vlastníka cesty-
oprávneného z vecného bremena, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou cesty III/510 001 je zrejmé, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastralnom území. To sa stalo 28.9.2011. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.1.2015 potvrdil, že je vlastníkom predmetnej komunikácie, dňa 9.11.2011 bol vykonaný zápis o zriadení vecného bremena záznamom Z- 5 980/2011. Odporca ako vlastník cesty má právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 6.3.2015 potvrdil, že nespochybňuje vlastníctvo pozemnej komunikácie. Je zrejmé, že navrhovateľ ani nemá možnosť niečo namietať lebo vecné bremeno sa zriadilo podľa zákona č. 66/2009.
Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 15.6.2011 č.k. XXC/XX/XXXX-XXX uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 616,72 eur spolu 8,5% úrokom z omeškania ročne od 21.1.2009 do zaplatenia. V tomto konaní účastníci konania vystupovali v rovnakom procesnom postavení. Z dôvodov tohto rozsudku je zrejmé, že bol vypracovaný Geometrický plán č. 15/2011, na ktorom bol zakreslený diel 1 čo predstavuje teleso cesty vo výmere 5 161 m2. Podiel pripadajúci na navrhovateľa 3 096,61 eur. Odporca má cesty na základe delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku dňom 1.1.2014. Dňa 29.12.2006 bola medzi odporcom a Regionálnou správou a údržbou ciest Levice, a.s. uzatvorená Zmluva o výkone správy a údržby ciest, mostov a cestného hospodárstva. Výška nájomného bola dojednaná 3 SK/ 1m2/rok. Výpočet: 3096,60 * 3SK= 9289,80 SK : 30,126 SK= 308,36 eur.
Podľa článku 20 ods. 1 veta prvá, druhá Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 66/2009 ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa zákonného ustanovenia § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa zákonného ustanovenia § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Súd zistený skutkový stav posúdil podľa horecitovaných zákonných ustanovení. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností k.ú. K. Q., obec K. Q. parcela č. X XXX, orná pôda 158 436 m2, podiel 30/50- in zapísanej na LV č. XXXX. Na tejto parcele bola vybudovaná cesta, ktorú cestu odporca prevzal 1.1.2004. Vlastníkom je odporca. Súd nárok navrhovateľa vyhodnotil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Horeuvedené skutočnosti mal súd za preukázané listom vlastníctva č. 1 XXX k.ú. K. Q. obec mýtne Q. a obsahom horecitovaných listín.
Po skončení dokazovania súd voľne posúdil výsledky voľne vykonaného dokazovania a na základe toho zistil horeuvedený skutkový stav. Súd každý dôkaz zhodnotil z hľadiska jeho pravdivosti voľnou úvahou. Starostlivo prihliadol nato, čo vyšlo v konaní v tejto veci najavo ako aj nato čo uviedli účastníci, či už vo forme svojich prednesov alebo výsluchov. Súd každý dôkaz zhodnotil osobitne a všetky dôkazy v ich vzájomnom vzťahu (§-132 OSP).
Podľa zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlho má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis.
Podľa zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, lebo podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Podľa zákonného ustanovenia § 559 ods. 2 OZ dlh musí byť splnení riadne a včas. Podľa zákonného ustanovenia § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Právne následky omeškania dlžníka spočívajú v povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania. Navrhovateľ má nárok na úroky z omeškania. Podľa podaného návrhu na začatie konania prvý deň omeškania 1.3.2014. Podľa § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. účinného dňa 1.3.2014 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. prvý deň omeškania 1.4.2014. Výpočet: 5 percentuálnych bodov+ 0,25%= 5,25%.
Záverom súd pripomína, že inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde je povinný takýto získaný prospech vrátiť (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie. Podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol ( rozsudok NS ČR 33 Odo 882/2006 zo dňa 24.6.2008). Posúdenie, že medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 451 ods. 1,2 OZ. Bezdôvodné obohatenie je v OZ konštruované ako záväzkový vzťah- právny vzťah medzi tým kto sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Tento inštitút vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť ( nález Ústavného SR z 26.4.2013, č.k. IV. ÚS 554/2012-35).
Vecné bremeno môže byť zriadené na nehnuteľnosti aj zo zákona a to aj bez súhlasu vlastníka. Samosprávy môžu zriadiť vecné bremeno pozemkom pod stavbami, ktoré vlastnia. Teda vzniká v ich prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Jeho obsahom je držba a ožívanie pozemku pod stavbou. Vzniká nárok na náhradu za znehodnotenie pozemku. Zákon č. 66/2009 dostala samospráva možnosť zriadiť vecné bremeno a nájomný vzťah k pozemkom pod stavbami, ktoré získala prechodom štátu bez majetkového právneho usporiadania vlastníctva k pozemkom. To isté platí aj pre odporcu ako samosprávny kraj, ktorý je vlastníkom stavby- cesty. Vlastníci pozemkov sa v zmysle tohto zákona môžu dožadovať náhrady- náhradného pozemku a ak taký nie je finančnej náhrady.
Podľa zákonného ustanovenia § 151 ods. 3 OSP súd o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
.
Okresný súd Nitra,
dňa 16.7.2015