Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-246-2014.pdf
PDF · 106.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6C/246/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudcom JUDr. Ladislavom Vašutom, v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35717769, právne zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi E. V., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom F.. Č. XXX, K. - P., Č. E., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo nám. 7, 81102 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 42362962, zastúpeným JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 882,16 € s prísl. a zmluvnej pokuty 140,25 €, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 559,16 €, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 04.11.2012 do zaplatenia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ požiadal súd, aby vydaním platobného rozkazu zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 882,16 €, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 882,16 € od 28.09.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 140,25 € za päť mesiacov omeškania od septembra 2012 do januára 2013, spolu s náhradou trov konania a právneho zastúpenia.
Uviedol, že s odporcom uzatvoril dňa 17.01.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320120024, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 850,- € za odplatu vo výške 323,- €. Odporca sa zaviazal celkovú sumu 1.173,- € uhradiť v 13-tich mesačných splátkach a to v prvých troch mesačných splátkach po 4,25 € a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach po 116,03 €. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol navrhovateľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil, celkovo uhradil len 290,84 €, preto ho navrhovateľ v upomienke upozornil na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Oznámením zo dňa 04.01.2013 upozornil odporcu, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 27.09.2012. Preto navrhovateľ požadoval od odporcu uhradiť dlžnú sumu, ako aj zmluvne dojednané sankcie - úrok z omeškania, zmluvnú pokutu 140,25 €.
Po výzve súdu navrhovateľ upravil návrh v časti úrokov z omeškania, ktoré žiadal z uplatnenej sumy od 04.11.2012 do zaplatenia.
Súd vo veci vydal dňa 21.08.2014 platobný rozkaz, ktorým návrhu navrhovateľa po úprave vyhovel. Pri doručovaní platobného rozkazu a šetrení pobytu odporcu dožiadaným Okresným súdom v Zlíne bolo zistené, že odporca žije v Českej republike a keďže platobný rozkaz nemožno doručiť do cudziny, súd ho uznesením č.k. 6Ro/162/2014-26 zo dňa 31.10.2014 zrušil.
Do konania vstúpil dňa 19.09.2014 vedľajší účastník na strane odporcu. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.12.2014 uviedol, že z povahy postavenia účastníkov zmluvy je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a poukázal na skutočnosť, že návrh nebol podaný dôvodne v časti úrokov a poplatkov za úver, nakoľko absentujú obsahové náležitosti zmluvy a preto je potrebné považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že navrhovateľom uplatnená zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko je neprimerane vysoká, nebola individuálne dojednaná a z toho dôvodu je neplatná. Vedľajší účastník ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, vedľajšieho účastníka na strane odporcu a v neprítomnosti odporcu, ktorý si predvolanie na pojednávanie neprevzal v odbernej lehote.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320120024 spolu s obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 18.12.2012 spolu s poštovým podacím hárkom, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 04.01.2013, správami o šetrení pobytu odporcu, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 26.01.2015 a zistil tento skutkový stav.
Dňa 17.01.2012 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320120024, súčasťou ktorej sú obchodné podmienky navrhovateľa. Na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 850,- €, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 13 mesačných splátkach a to v prvých troch mesačných splátkach po 4,25 € a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach po 116,03 €, pri ročnej úrokovej sadzbe 20 % z istiny a odmene 18 % z istiny pri celkovej odplate 323,- €. V zmluve absentujú obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, a ďalej náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) - doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Z bodu 1 Obchodných podmienok vyplýva, že veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. Má právo požadovať zaplatenie celej istiny, odplaty, zmluvných pokút.
Podľa bodu 2 Obchodných podmienok, konečnou splatnosťou úveru sa rozumie v zmysle zmluvy o úvere uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.
V bode 3 Obchodných podmienok je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a to za každý, aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.
Z predžalobnej upomienky vyplýva, že navrhovateľ zaslal odporcovi na jeho adresu uvedenú v úverovej zmluve výzvu k úhrade dlžnej sumy 418,09 € a upozornil ho, že v prípade, ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, po uplynutí 15 dní bude žiadať zaplatenie celého dlhu.
Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 04.01.2013, ktoré navrhovateľ zaslal odporcovi na jeho adresu uvedenú v úverovej zmluve vyplýva, že navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý záväzok z uzatvorenej zmluvy bol ku dňu 27.09.2012 zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Po výzve súdu navrhovateľ v tejto časti dátum zosplatnenia upravil a úrok z omeškania žiadal až od 04.11.2012.
Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 26.01.2015 uviedol, že odporca doposiaľ uhradil len 5 celých splátok a jednu čiastočne a celkovo uhradil 290,84 €, ostáva mu doplatiť 882,16 €.
Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi odporcom a navrhovateľom vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odporca obsah zmluvy pred podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ vzorový text zmluvy, obchodných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Odporcovi poskytol úver v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Ide teda zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Súd mal za preukázané, že odporca uzatvoril dňa 17.01.2012 s navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere a bol mu poskytnutý úver vo výške 850,- €. Keďže táto zmluva je v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, musí obsahovať zákonné obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 tohto zákona, inak sa v zmysle § 11 ods. 1 toho istého zákona považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, preto sa v zmysle § 11 ods. 1 totožného zákona považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
V úverovej zmluve nie je obsiahnutý povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. 129/2010 Z.z. a to termín konečnej splatnosti úveru. Aj keď je v zmluve uvedené, že dlžník spláca úver v 13 mesačných splátkach, v zmluve absentuje konkrétny dátum, teda termín konečnej splatnosti úveru. Zároveň súd uvádza, že táto náležitosť musí byť presne určená v zmluve už v čase jej podpisovania účastníkmi a to konkrétnym dátumom, nie spôsobom oznámenia, že prvá splátka je splatná desiaty deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia tridsiaty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Takéto dojednanie nespĺňa požiadavku určenia konkrétneho termínu splatnosti celej zmluvy.
Úverová zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom neobsahuje ani ďalšiu obligatórnu náležitosť a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. 129/2010 Z.z. V úverovej zmluve je uvedené, že zmluva sa má plniť v prvých 3 mesačných splátkach po 4,25 € a v ďalších 10 mesačných splátkach po 116,03 €, avšak z uvedeného nevyplýva, koľko z jednotlivých
splátok ide na splátku úveru (istiny), koľko ide na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov. Nevyplýva to ani z obchodných podmienok. Zákon pritom jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala určité náležitosti, tieto nemôžu byť poskytnuté až dodatočne. Uvedený názor vyslovil aj Krajský súd v Trnave, keď v rozhodnutí 9Co/401/2012 zo dňa 06.08.2013 uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny a úrokov znamená povinnosť veriteľa uviesť rozčlenenie jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku mesačných splátok, ale je potrebné uviesť, koľko presne pripadá zo splátky na úhradu istiny a koľko úroku. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť ekonomickosť poskytnutého úveru a posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho prijateľný a výhodný.
Obdobný názor zaujal aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku 6Co/523/2014 zo dňa 14.07.2014, v ktorom uviedol, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a taktiež konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, možno dospieť len k tomu záveru, že takéto náležitosti sú obligatórnymi (povinnými) náležitosťami, s následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný a bez poplatkov. Účelu úpravy spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad ustanovenia, že každý z údajov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených položiek teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Uvedený účel nespĺňa zmluva, ktorá neobsahuje aj vyčíslenie výšky splátok istiny, výšky splátok úrokov a výšky splátok iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Len takýto výklad požiadavky zákona spĺňa účel spotrebiteľského práva a to zvýšenú pozornosť venovanú ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy poskytnutého úveru a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).
Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že keďže úverová zmluva neobsahovala v čase jej podpisu všetky podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., považuje sa podľa § 11 ods. 1 toho istého zákona za bezúročnú a bez poplatkov.
Keďže súd ustálil, že predmetná úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov a podľa vyjadrenie navrhovateľa, odporca uhradil navrhovateľovi celkovo 290,84 €, súd zaviazal odporcu na zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru vo výške 559,16 € (850,- € - 290,84 €).
Súd rozhodol aj o uplatnenom príslušenstve pohľadávky a úrok z omeškania posúdil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3, 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Keďže k vzniku záväzkového vzťahu došlo pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB. Za rozhodujúci deň pre určenie výšky úroku z omeškania považuje súd deň nasledujúci po zosplatnení celého úveru, t.j. deň 04.11.2012, kedy bola základná sadzba ECB 0,75 %, ktorá sa zvyšuje o 8 percentuálnych bodov. Preto súd ako dôvodný priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 559,16 €, od 04.11.2012 do zaplatenia.
Ďalej sa súd zaoberal uplatneným nárokom navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú žiadal vo výške 140,25 € za 5 mesiacov omeškania odporcu (5x 28,05 €). Je pravdou, že výška zmluvnej pokuty za každý mesiac omeškania odporcu so splácaním úveru vyplýva z bodu 3 Obchodných podmienok navrhovateľa, teda 3,3 % z istiny poskytnutého úveru 850,- €, podľa názoru súdu však tento nárok nemožno priznať, nakoľko súd považuje dojednané ustanovenie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a preto v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnú. Nepochybne ide o ustanovenia nachádzajúce sa v Obchodných podmienkach navrhovateľa, ktoré odporca nemohol pred podpisom zmluvy ovplyvniť, boli navrhovateľom využívané vo vzťahu k väčšiemu množstvu spotrebiteľov, o čom má súd z úradnej činnosti vedomosť, preto nemožno tvrdiť, že by odporca mohol ovplyvniť ich obsah, a že boli individuálne
dojednané. Zároveň je súd toho názoru, že zmluvná pokuta vo výške 3,3 % mesačne z istiny poskytnutého úveru je neprimerane vysoká, keďže ide o ročnú sankciu vo výške 39,6 %, pričom je formulovaná „do zaplatenia“. Takto by sa v prípade nesplácania úveru dlh odporcu neprimerane zvyšoval každý rok o viac ako bola dohodnutá celková odplata úveru, preto je takéto ustanovenie pre svoju neprijateľnosť neplatné a plnenie z neho súd nemôže priznať. Zároveň súd podotýka, že aj keď navrhovateľ nežiada zmluvnú pokutu do zaplatenia, ale iba za 5 mesiacov omeškania, nemožno mu vyhovieť ani v tejto časti, nakoľko plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky nemožno priznať ani čiastočne, teda nie je možné moderovať ustanovenie o zmluvnej pokute, ktoré je pre neprijateľnosť neplatné.
Z uvedeného dôvodu súd vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
Keďže navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia 882,16 € a zmluvnej pokuty 140,25 € a súd mu vyhovel iba v časti o zaplatenie 559,16 €, každý z účastníkov mal v konaní len čiastočný úspech, preto súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Z uvedených dôvodov nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.