Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 184 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (311)Rozsudok_9Co-401-2012.pdf
PDF · 91.77 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/401/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej PhD. v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, proti odporcovi: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Q. XX, o zaplatenie 3.225,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/32/2012-59 zo dňa 26. júna 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti povolenia odporcovi zaplatiť dlh v splátkach, v napadnutej zamietajúcej časti a v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e.
Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.339,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.339,26 eur od 23.05.2011 do zaplatenia, odporcovi povolil dlh zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Medzi účastníkmi bola dňa 20.10.2010 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8500001147, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.500 eur. Odporca sa zaviazal splatiť dlh v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur, celková čiastka, ktorú sa zaviazal zaplatiť, bola vyčíslená na sumu 3.375,54 eur. Právny vzťah medzi účastníkmi vyhodnotil ako spotrebiteľský a posúdil ho podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. a zákona o ochrane spotrebiteľa. Dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je možné vyhovieť iba čiastočne, pretože zmluva o revolvingovom úvere je koncipovaná nepresne, je nedostatočne určitá a pre spotrebiteľa nezrozumiteľná. Nie je z nej jednoznačné, v akej výške boli odporcovi poskytnuté finančné prostriedky. Pri RPMN vo výške 70,01% je jednoznačný úžernícky úmysel veriteľa, keďže podľa internetovej stránky Národnej banky Slovenskej republiky bol pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v októbri 2010 úrok 15,27% p.a. Úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol viac ako štvornásobne vyšší. Dohoda o výške úrokov pritom musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný, čo je najmä ten prípad, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Podľa vyjadrenia odporcu súd ustálil výšku poskytnutého úveru na 1.500 eur, odporca vrátil navrhovateľovi sumu 160,74 eur, teda je povinný vrátiť sumu 1.339,26 eur, spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 23.05.2011 (t.j. odkedy sa odporca dostal do omeškania s ďalšou splátkou). Vo zvyšnej časti prvostupňový súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný, priečiaci sa dobrým mravom, zamietol. Vzhľadom na zlú sociálnu situáciu odporcu povolil mu zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 100 eur pod hrozbou straty výhody splátok. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a
vzhľadom na len čiastočný úspech navrhovateľa žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporcu ako spotrebiteľa, oslobodeného od súdnych poplatkov, na náhradu súdneho poplatku nezaviazal.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ proti časti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým odporcovi povolil zaplatiť dlh v splátkach, proti časti výroku rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý a proti výroku o náhrade trov konania. Povolením zaplatiť dlh v splátkach bol odporca neprimerane zvýhodnený. Odporca nedodržal pôvodný splátkový kalendár a výška povolených splátok je neprimerane nízka. Pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozsudku je nepreskúmateľná, prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne právne posúdil. Záver prvostupňového súdu, že výška odplaty za úver je v rozpore s dobrými mravmi, je nedostatočne zdôvodnený, pretože prvostupňový súd tento pojem vo svojom rozhodnutí nevymedzil a neuviedol ako ho aplikoval. Prvostupňový súd nemal vyhlásiť za neplatné celé dojednanie o odplate, ale pokiaľ to bolo možné mal ponechať tento právny úkon čo len sčasti platný. Pokiaľ ide o výšku odplaty prvostupňový súd neprimerane zasiahol do zmluvnej slobody účastníkov zmluvy. V rozsudku bola výška odplaty v RPMN porovnaná s výškou úrokových sadzieb spotrebiteľských úverov uvedených na stránke NBS, avšak tento postup nebol správny, pretože úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov sú dva zásadne odlišné pojmy. Prvostupňový súd nepostupoval podľa § 53 ods. 6 OZ a pri posudzovaní primeranosti odplaty za úver neskúmal finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti úveru. Prvostupňový súd tiež neaplikoval vyhlášku č. 289/2010 Z.z., v zmysle ktorej sú uverejňované Ministerstvom financií údaje o novoposkytovaných spotrebiteľských úveroch. Z rozsudku nevyplýva, prečo prvostupňový súd zamietol návrh v časti úroku z omeškania vo výške 1,46 eur a v časti vyčíslenej zmluvnej pokuty 10,64 eur, ani prečo návrh zamietol v časti zmluvnej pokuty 0,065% denne zo sumy 3.214,80 eur od 23.05.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania 3,275% ročne zo sumy 3.214,80 eur od 23.5.2011 do zaplatenia. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo navrhovateľovi odňaté právo konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušiť a vec mu vrátiť súdu na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca. Uviedol, že voči rozhodnutiu prvostupňového súdu nemá námietky a považuje ho za primerané. Poukázal na to, že jeho mesačný príjem pozostáva len zo starobného dôchodku 762,50 eur mesačne, sú voči nemu vedené ďalšie exekúcie a má štyri ďalšie pôžičky, preto žiadal o možnosť zaplatiť dlh v splátkach po 100 eur.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanej veci bola medzi účastníkmi dňa 20.10.2010 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej navrhovateľ ako dodávateľ v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti poskytol odporcovi úver, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť spolu s dohodnutým úrokom. Odporca pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nevystupoval v rámci výkonu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, má teda postavenie spotrebiteľa. Ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Záväzok platiť úroky ako odplatu (cenu) za poskytnutie peňažných prostriedkov, je podstatnou časťou zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka). Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch, Obchodný zákonník, ani iné právne predpisy výslovne nestanovili maximálnu výšku úrokov zo spotrebiteľského úveru. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi.
Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov.
Obmedzujúce kritérium pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutie úveru, na ktoré poukazoval aj navrhovateľ vo svojom odvolaní, obsahuje ustan. § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Úrok 4,5 násobne vyšší ako obvyklý podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch.
K námietke navrhovateľa, že súd mal určiť za neplatnú len tú časť odplaty, ktorá bola v rozpore s dobrými mravmi, a teda nie celú dohodu o výške úrokov z úveru, odvolací súd uvádza, že ak sa podľa § 41 Občianskeho zákonníka dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatného obsahu. Dohoda o výške úrokov z úveru je nedeliteľným celkom zmluvy o úvere, ktorý už ďalej nie je možné deliť tak, ako to má na mysli § 41 Občianskeho zákonníka. Preto prvostupňový súd dôvodne považoval celé dojednanie o výške úrokov z úveru za neplatné.
Zmluva o revolvingovom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, pretože nebola dodržaná jej základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, t. j. 20.10.2010 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), teda neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa splátky mali priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 20.10.2010 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 20.10.2010 presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď odporcu zaviazal len na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou 1.500 eur a celkovo zaplatenou sumou 160,74 eura, t. j. na sumu 1.339,26 eur a z tejto sumy priznal navrhovateľovi len zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 23.05.2011 do zaplatenia, vo zvyšku nárok navrhovateľa uplatňovaný nad tento rozsah a v časti požadovaných zmluvných pokút ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu, inak je absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Dojednanie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v bode 14.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktoré sú síce pripojené k návrhu vo veci samej, ale nie je z nich zrejmé, že tieto konkrétne zmluvné podmienky boli pripojené aj k zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 20.10.2010, nakoľko nie sú datované a nie sú spotrebiteľom podpísané. Nie je z nich zrejmé, že práve tieto zmluvné podmienky boli pri podpise zmluvy spotrebiteľovi predložené na oboznámenie, a teda tvoria súčasť zmluvy. Vzhľadom na absenciu podpisu odporcu na týchto zmluvných dojednaniach, nie je v ich časti splnená podmienka dodržania písomnej formy uzatvorenia zmluvy. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že medzi účastníkmi došlo k dohode o platnosti týchto zmluvných dojednaní, pre absenciu ich písomnej akceptácie pri uzatváraní zmluvy odporcom. Vzhľadom na uvedené sú tieto zmluvné dojednania absolútne neplatné.
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o povolení odporcovi zaplatiť dlh v splátkach zo spisového materiálu vyplýva, že odporca je starobným dôchodcom, pričom sumu dlhu určenú rozsudkom súdu prvého stupňa chce riadne splácať, avšak v rámci svojich finančných možností. Tieto súd prvého stupňa, pokiaľ ide o výšku splátok, vyhodnotil správne.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
V odvolacom konaní bol úspešný odporca, v dôsledku čoho mu podľa ustan. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Odporca právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom podľa ustan. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil a podľa obsahu spisu mu žiadne nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.