Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/14/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 11.200 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -121 z 11. januára 2024, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie istiny 180 eur zastavil (výrok I.) a žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.). Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

2. Okresný súd citujúc a nasl. (ďalej len „“) zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 180 eur z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti. Rozhodnutie ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol odôvodnil nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Citujúc v spojení s nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania, keďže jej podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli. Okresný súd konštatoval, že dňa 20.3.2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu C. C., a.s., Bratislava (ďalej „C. a.s.“) so žalovanou zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver v celkovej výške 17.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť v 108 mesačných splátkach po 253,46 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 12,40 %, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 12,07 %, celková čiastka spojená s úverom bola v sume 27.372,52 eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0217/2019/CE okresný súd zistil, že táto bola uzavretá dňa 22.03.2019 medzi postupcom C. a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko s.r.o. (žalobcom) a predmetom postúpenia bola okrem iných pohľadávok pohľadávka voči žalovanej celkom v sume 22.049,36 eur, ktorá pozostávala z istiny 15.628,93 eur, príslušenstva 6.420,43 eur s tým, že dátum poslednej úhrady od žalovanej je 6.1.2017. Ďalej mal súd za preukázané, že už aktuálny žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 25.11.2019 Dohodu

o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach, pričom v predmetnej dohode je uvedené, že nenastáva zmena obsahu dlhu, ale veriteľ umožňuje uhradiť dlh dlžníkovi v splátkach.

3. Okresný súd zmluvu o úvere právne posúdil ako spotrebiteľskú, a to podľa a nasl. (ďalej len „“), v spojení zo ale tiež aj príslušných ustanovení o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnom v rozhodnom čase. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru ku dňu 13.12.2020 podľa v spojení s , t.j. že právnym predchodcom žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre neurčitosť tohto právneho úkonu ( ) z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť úver. Poukázal, že právny predchodca žalobcu vo výzve na zaplatenie uviedol žalovanej sumárne dlh 4.950,73 eur, ktorú sumu dlhovala žalovaná ku dňu 27.01.2018 . V tejto výzve oboznámil žalovanú, že ak sumu neuhradí, bude banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, čím sa stane pohľadávka splatnou. Následne výzvou zo dňa 18.12.2018 oznámila banka žalovanej, že je v omeškaní so splátkami viac ako tri mesiace a dlh ku dňu 18.12.2018 je v sume 21.138,70 eur a vyzvala žalovanú sumu uhradiť, upozornila ju, že ak nedôjde k úhrade je oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe. Okresný súd uviedol, že pohľadávka sa nestala splatnou pred postúpením, čo znamená neplatne postúpenie pohľadávky podľa . Okresný súd zhrnul, že právny úkon akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý, nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba upravená v ust. vety druhej . Za rozhodujúcu otázku v prejednávanej veci označil teda otázku neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa . Uviedol, že žalobca nepreukázal, že postupca v lehote nie kratšej ako 15 dní doručil žalovanej upozornenie ohľadom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ktoré by spĺňalo podmienky aké vyžaduje od dodávateľa , nakoľko vo výzve ale i v oznámení o mimoriadnej splatnosti absentoval údaj o konkrétnej splátke kvôli nezaplateniu ktorej došlo k zosplatneniu. Právny úkon zosplatnenia je teda pre jeho neurčitosť neplatný podľa ust. , nedošlo ním k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu, žalobca tak nie je nositeľom uplatneného práva na zaplatenie žalovanej istiny, a preto okresný súd podanú žalobu zamietol. Okresný súd dodal, že keďže žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby, nezaoberal sa rozsiahlym odôvodnením vo vzťahu k uzatvorenej dohode o uznaní dlhu so žalovanou. Poukázal, že pokiaľ by mal súd z úradnej povinnosti prihliadnuť na premlčanie nároku poukazuje na Dohodu o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej je uvedené, že nenastáva zmena obsahu dlhu, ale veriteľ umožňuje uhradiť dlh dlžníkovi v splátkach. Uviedol, že žalovaná neuhradila druhú splátku v sume 100 eur splatnú 15.01.2020, dlh sa stal splatným v celosti 16.01.2020 podľa bodu 3.7. dohody a žaloba bola súdu doručená až 28.04.2023 a aj pri aplikácii špeciálnej právnej úpravy o spočívaní (neplynutí) premlčacej lehoty podľa a by nárok nebolo možné priznať žalobcovi.

4. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo ho zmenil tak, že žalobe vyhovie. Žalobca zastával názor, že jeho právny predchodca v posudzovanom prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku neplnenia splátok riadne a včas v súlade s ust. v spojení s ust. . Uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, v zmysle ktorého je pred uplatnením práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti potrebné špecifikovať, pre nesplnenie ktorej splátky je toto právo uplatnené, resp. s ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania (či už vo výzve zo dňa 27.01.2018, t. j. vo výzve pred zosplatnením, ako ani vo výzve zo dňa 01.03.2018, ktorou došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru), nakoľko to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu – resp. naopak, bolo by to úplne nadbytočné, keďže v zmysle ust. nemožno toto právo uplatniť pre nesplnenie inej splátky, než tej, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto

práva po dobu 3-mesiacov za splnenia podmienky v ust. s ohľadom na aktuálny judikatórny vývoj Najvyššieho súdu SR. Podľa jeho názoru je uvedené právne posúdenie súdu v priamom rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Taktiež sa nestotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa okresný súd odmietol zaoberať k žalobe priloženou dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.11.2019. S ohľadom na uvedené sa tak podľa žalobcu dlh premlčuje za 10 rokov od dňa keď k uznaniu dohody došlo.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (, ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku III. o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdil. Výrok I. o čiastočnom zastavení konania, nebol odvolaním napadnutý, preto ho odvolací súd ponechal nedotknutý.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a s poukazom na ustanovenie odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu.

8. K odvolacej námietke žalobcu, v ktorej uviedol, že pre samotné vyhlásenie predčasnej (resp. mimoriadnej) splatnosti úveru zákon ( a ) nevyžaduje uviesť, pre ktorú konkrétnu omeškanú splátku vyhlasuje veriteľ úver za predčasne splatný, nakoľko to je možné vyvodiť podľa ustanovenia v spojení s , odvolací súd uvádza nasledovné :

9. V prejednávanej veci nebolo sporné, že tak posledná výzva právneho predchodcu žalobcu pred zosplatnením úveru z 27.01.2018 ako ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 01.03.2018 neobsahovali žiaden údaj o tom, pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky má dôjsť k zosplatneniu predmetného úveru (t.j. k vyhláseniu úveru za predčasne splatný). Tento údaj spočívajúci v konkretizácii omeškanej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, nie je zistiteľný ani zo samotnej žaloby, ani z ostatných podkladov predložených žalobcom.

10. Podstatným pre posúdenie danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bolo posúdenie toho, či právny predchodca postupoval pri zosplatnení pohľadávky v súlade so zákonom ( , o bankách, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov), teda či zosplatnenie žalovanej pohľadávky právnym predchodcom žalobcu možno považovať za platné.

11. Účelom právnej úpravy ust. je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. 565 . Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ust. , podľa ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pri nesplnení niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd zastáva právny názor, že výzva prezumovaná je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ

v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka – spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia , nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom účelu ust. v spojení s . V nadväznosti na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov veriteľa podľa a , keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu ani nepomysleli. V kontexte z takto formulovaným právnym názorom odvolací súd poukazuje aj na relevantnú odbornú literatúru, a to I. – 450 – Komentár od Števček M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C. H. Beck, Praha, 2015 (strana 576 a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu záveru.

12. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú.

13. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní podporne poukazoval na judikatúru krajských súdov, odvolací súd poukazuje na to, že uvedené rozhodnutia odvolacích súdov nie sú pre odvolací súd rozhodnutiami vyššej súdnej autority, keď v prejedávanom spore uviedol východiská, ktoré ho viedli k vysloveným (odlišným) právnym záverom.

14. Na základe vyššie uvedených argumentov odvolací súd v súlade s rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. potvrdil a vo výroku I. ponechal nedotknutý, keďže nebol odvolaním napadnutý.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žalovanej ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanej v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj

a ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 26.10.2016, obdobne uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 28.02.2018.

16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).