Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_2Co-288-2014.pdf
PDF · 83.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/288/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej, v právnej veci žalobcu: Profi Credit Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti žalovaným: 1. L. Ď., J.. XX.X.XXXX, bývajúcej v K., Ž. Č.. XXX a 2. S.. N. Ď., J.. XX.XX.XXXX, bývajúcej v K., Ž. Č.. XXX, o zaplatenie 158,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 12C/498/2013-30 zo dňa 12.12.2013
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu o zaplatenie 158,06 eura s prísl. titulom zostatku úveru a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca so žalovanou v 1. rade uzavreli dňa 30.6.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300009294, na základe ktorej poskytol žalobca tejto žalovanej úver vo výške 199,16 eura, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 30-tich mesačných splátkach po 18,26 eura, splatných podľa splátkového kalendára vždy 24. dňa v mesiaci. Žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku ako spoludlžníčka podľa § 533 Občianskeho zákonníka (OZ). Zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola dohodnutá na 10.500,- Sk (348,54 eura), predpokladaná RPMN 161,41%, ročná úroková sadzba 161,41 %. Žalované úver splácali v dohodnutých splátkach v súlade so splátkovým kalendárom do 24.1.2010, následne v minimálnych splátkach do 24.4.2010, celkom zaplatili 348,74 eura. Žalobca úver zosplatnil pre omeškanie so zaplatením splátok v rozsahu viac než 3 mesiace dňom 30.5.2010.
Žalovaná v 1. rade, ktorá pre nemoc žalovanej v 2. rade tlmočila aj jej stanovisko, vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní. Nad rámec vznesenej námietky premlčania uviedla, že svoju povinnosť splatiť úver si splnila, v čase uzatvárania zmluvy a neznalá pomerov si nevšimla, že žalobca jej poskytol úver za absolútne neprimeraný úrok, hraničiaci s úžerou.
Po právnom posúdení veci súd posúdil úver ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a ako taký sa spravuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. S poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1, 2, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalobca zosplatnil úver
30.5.2010, premlčacia trojročná lehota uplynula dňom 30.5.2013 a keďže žaloba bola na súd podaná dňa 15.8.2013, súd prihliadol na námietku premlčania a žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobca nemal v konaní úspech a žalované si náhradu trov neuplatnili.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/,h/ O.s.p., ako aj z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu a tiež priznať náhradu rov konania, príp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal posúdenie námietky premlčania v zmysle Občianskeho zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a Obchodný zákonník upravuje premlčanie, pričom súčasne úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd mal aplikovať v otázke premlčania štvorročnú premlčaciu dobu v zmysle Obchodného zákonníka. Pri aplikácii štvorročnej premlčacej doby žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný.
Žalovaná v 1. rade sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že s rozsudkom súdu prvého stupňa súhlasí, teda žiadala ho potvrdiť.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach v súlade s ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Podstatou odvolacích námietok žalobcu je nesprávnosť postupu súdu, ktorý pri posúdení námietky premlčania vychádzal z trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka, hoci mal vychádzať zo štvorročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka vzhľadom na právny vzťah z úverovej zmluvy, ktorý je absolútnym obchodom.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 4.9.2009 o revolvingovom úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 ods.1 Obč. zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou je vzťahom občianskoprávnym.
Uvedené platí aj v prejednávanej veci.
V zmysle ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Zmluva o úvere neprestáva byť spotrebiteľskou zmluvou, a preto snaha použiť po zmluve a zákone o spotrebiteľských úveroch podporne Obchodný zákonník naráža na prednosť Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník z hľadiska poradia aplikovateľnosti musí ustúpiť, lebo prednosť má spotrebiteľské právo v širšom slova zmysle, t.j. Občiansky zákonník a ďalšie predpisy upravujúce vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Normy obchodného práva sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Primárne sa teda použije špeciálny predpis - zákon o spotrebiteľských úveroch a ak tento určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem obchodného práva.
V praxi to znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch.
Z vyššie uvedených dôvodov námietku premlčania nie je možné posúdiť podľa Obchodného zákonníka, pretože táto úprava je v neprospech spotrebiteľa, keďže s uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba a spôsobuje menej priaznivejšie postavenie spotrebiteľa ako dlžníka. Prednosť majú teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 100 a nasl.), ktoré aj boli aplikované na prejednávanú vec súdom prvého stupňa, a teda v prejednávanej veci súd dospel k správnemu právnemu záveru o premlčaní žalobcom uplatňovanej pohľadávky v trojročnej premlčacej dobe s poukázaním na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej.
Odvolací súd v súlade so závermi súdu prvého stupňa konštatuje, že žalobca svoj nárok uplatnil po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle súdom citovaných ustanovení §§ 100 a 101 Obč. zák.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že účastníci v zmluve o úvere dohodli možnosť splácať poskytnutý úver v splátkach s určením doby plnenia jednotlivých splátok a zároveň s určením doby splatnosti celej pohľadávky, ktorá je určená poslednou splátkou. Účastníci zmluvy sa však dohodli aj na splatnosti celej pohľadávky v prípade omeškania so zaplatením splátky za dobu dlhšiu ako 3 mesiace tak, že uplynutím tejto doby sa stávajú všetky záväzky dlžníka okamžite splatnými. Takto si účastníci zmluvy výslovne dojednali, kedy sa stane splatným celý záväzok v prípade nedodržania jednotlivých splátok a z tejto zmluvnej dohody správne vychádzal aj súd prvého stupňa. Existencia tejto dohody nie je žalobcom namietaná ani v odvolaní. V zmysle dohody účastníkov vzhľadom na omeškanie riadnych splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, sa uplynutím tejto doby, t.j. 30.5.2010 stala splatnou celá pohľadávka žalobcu a túto žalobca mohol uplatniť na súde nasledujúci deň, t.j. 31.5.2010, kedy začala zároveň plynúť trojročná premlčacia doba na zaplatenie zostatku úveru. Táto doba uplynula dňa 30.5.2013. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 15.8..2013 a žalovaná vzniesla námietku premlčania, nemal súd prvého stupňa inú možnosť, ako žalobu zamietnuť.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že právne posúdenie veci súdom prvého je správne a žalobcom uplatnené odvolacie námietky nie sú dôvodné.
Otázkou, aký právny predpis je potrebné aplikovať na posúdenie otázky premlčania v spotrebiteľských veciach, sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp.zn. 5 M Cdo 20/2009 zo dňa 25.1.2011. Z tohto uznesenia vyplýva, že základnou otázkou pre právne posúdenie, pokiaľ ide o dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, je posúdenie, či ide o obchodnoprávny vzťah, kedy je namieste použitie štvorročnej premlčacej doby alebo občianskoprávny vzťah, kedy je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu v zmysle Občianskeho zákonníka. Z tohto uznesenia ďalej vyplýva, že vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv sú vzťahmi občianskoprávnymi, a teda je potrebné na nich aplikovať ustanovenia Obč. zák. (vrátane ustanovení o premlčaní).
Ani v prejednávanej veci odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od vyššie vysloveného právneho názoru Najvyšším súdom SR. Keďže zákon o spotrebiteľských úveroch neobsahoval osobitnú úpravu premlčania, bolo potrebné otázku premlčania posúdiť podľa Občianskeho zákonníka tak, ako správne postupoval aj súd prvého stupňa.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania účastníkov.
Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.