Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/677/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa: COFIDIS, a. s. so sídlom Suché Mýto č. 1, 811 03 Bratislava, IČO 36 816 337, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s. r. o. so sídlom Vlárska č. 32, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti odporcom: 1/ Z. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. G. č. XX, XXX XX M. G. a 2/ I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. G. č. XX, XXX XX M. G., v konaní o zaplatenie 1 113,73 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -60 zo dňa 25. 03. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 105 € a sumy 84,53 € zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania, potvrdzuje.

Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 889,20 € v splátkach po 35 € mesačne, splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku. V časti o zaplatenie 35 € okresný súd konanie zastavil. V časti o zaplatenie sumy 105 € a sumy 84,53 € návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 39,69 € (zaplatený súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia v sume 99,15 €, do troch dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 09. 12. 2013 domáhal voči odporcom 1/ a 2/ zaplatenia sumy 1 113,73 € ako aj náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že odporcovia neuhradili navrhovateľovi dlžné splátky úveru, ktorý navrhovateľ poskytol odporcom na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 70178985 zo dňa 01. 08. 2008 (ďalej v texte aj Zmluva ).

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01. 08. 2008 uzatvoril ako veriteľ s odporkyňou 1/ ako dlžníčkou a odporcom 2/ ako spoludlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 70178985, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné úverové podmienky (VOP), pričom odporcovia 1/ a 2/ sa pri podpise Zmluvy oboznámili

s týmito VOP a prejavili súhlas byt nimi viazaní. Na základe tejto Zmluvy odporcovia prevzali na seba záväzok spoločne a nerozdielne splatiť navrhovateľovi poskytnutý úver. Navrhovateľ po posúdení podkladov, ktoré mu predložili odporcovia vyhodnotil podmienky na poskytnutie úverového limitu a dňa 11. 08. 2008 schválil úverový limit vo výške 1 660 €. Čerpanie tohto limitu sa uskutočnilo na bankový účet určený odporcami v Zmluve. Následne si dohodli zmluvné podmienky splácania úverového limitu, riadnych úrokov v dohodnutej výške 2,14 % mesačne a poistného za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,65 % aktuálneho dlhu voči navrhovateľovi v mesačnej splátke vo výške 66,35 €. Okresný súd uviedol, že odporcovia na základe Zmluvy prečerpali celkovo sumu vo výške 2 526,70 € a do podania návrhu uhradili celkovo sumu výške 3 546,12 €, pričom už žiadnu ďalšiu splátku neuhradili. Preto im navrhovateľ dňa 16. 09. 2013 zaslal pokus o zmier, ktorým ich vyzval na zaplatenie dlžnej sumy a tiež im ponúkol možnosť uzatvoriť splátkový kalendár pre prípad, že nie sú schopní dlh uhradiť jednorázovo. Odporcovia na tento pokus o zmier nereagovali. Okresný súd uviedol, že medzi účastníkmi konania ide o obchodno-záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy o úvere. Z tohto záväzkového vzťahu vyplynula pre navrhovateľa povinnosť poskytnúť odporcom úverový limit, čo navrhovateľ splnil a odporcom vznikla povinnosť platiť minimálne mesačné splátky úveru v dohodnutých pravidelných mesačných termínoch splatnosti. Navrhovateľ v žalobe uviedol, že dlh odporcov 1/ a 2/ voči navrhovateľovi predstavoval ku dňu podania žaloby sumu vo výške 1 113,73 €, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 1 029,20 € a z úroku za poskytnutie úveru vo výške 84,53 €.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ ešte pred začatím pojednávania podaním zo dňa 21. 03. 2014 vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 35 € späť a žiadal konania v tejto často zastaviť z dôvodu, že po zosplatnení úveru odporcovia vykonali úhradu dňa 23. 09. 2013 vo výške 35 € a dňa 21. 10. 2013 vo výške 35 €, pričom len prvá úhrada bola zohľadnená v žalovanej sume. Okresný súd na základe uvedeného dispozitívneho úkonu navrhovateľa konanie v časti o zaplatenie sumy 35 € postupom podľa ust. § 96 ods. 1, veta tretia OSP zastavil.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, so Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 01. 08. 2008, so Všeobecnými obchodnými podmienkami, s prílohou č. 1 ku Zmluve, s výpisom z úverového účtu odporcov, s odstúpením od Zmluvy a od poistenia zo dňa 31. 05. 2013 adresovaným odporkyni 1/ a odporcovi 2/, s pokusom o zmier zo dňa 16. 09. 2013 adresovaným odporkyni 1/ a odporcovi 2/, s podaním navrhovateľa zo dňa 21. 03. 2014, s priemernými úrokovými mierami NBS a s listinnými dôkazmi predloženými odporcami na pojednávaní týkajúcimi sa ich evidencie ako nezamestnaných občanov a týkajúcimi sa ich tvrdenia, že uhradili ďalšie splátky na žalovaný úver v celkovej výške 105,- €. Odporcovia 1/ a 2/ na pojednávaní konanom na okresnom súde uviedli, že medzičasom zaplatili ďalšie splátky žalovaného úveru a to dňa 05. 02. 2014 splátku vo výške 35 €, dňa 19. 02. 2014 splátku vo výške 35 € a dňa 20. 03. 2014 splátku vo výške 35 €. Ďalej uviedli, že po zohľadnení sumy, ktorú zaplatili nemajú námietky voči žalovanej sume, žiadajú len povolenie splátok, pretože obidvaja sú dlhodobo nezamestnaní, vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota a nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti. Žiadali povoliť splátky vo výške 35 € mesačne, v ktorej výške splátky platili aj doteraz a to na základe telefonického dohovoru s navrhovateľom. Pokiaľ ide o žalovaný nárok - neuhradený zostatok úveru vo výške 1029,20 € po čiastočnom späťvzatí vo výške 994,20 € vrátane prináležiaceho príslušenstva v podobe dohodnutého úroku z úveru vo výške 84,53 €, okresný súd uviedol, že dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam: Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa navrhovateľa zistil, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nevyžaduje bankové povolenie. Zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 01. 08. 2008 okresný súd zistil, že odporcovia sú v Zmluve označení ako fyzické osoby uvedením ich mena, priezviska, rodného čísla a bydliska. Podľa okresného súdu je teda nesporné, že dňa 01. 08. 2008 navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s odporkyňou 1/ ako dlžníčkou a odporcom 2/ ako spoludlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 70178985, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VOP a to na predtlačenom formulári. Uzavretú Zmluvu posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže navrhovateľ ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania odporcom úver ako fyzickým osobám, ktoré nekonajú v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania s tým, že táto Zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ Zmluva obsahuje takéto neprijateľné zmluvné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okresný súd konštatoval, že v Zmluve sa uvádza, že veriteľ poskytuje dlžníkovi revolvingový úver s úverovým limitom

s možnosťou navýšenia úverového limitu až do maximálnej výšky 100 000,- Sk. V zmluve sa tiež uvádza, že úroková sadzba platná ku dňu podpisu Zmluvy je vo výške 2,14 % mesačne pre všetky úverové limity, RPMN sa určuje podľa čl. 5.4 VOP a suma prvého čerpania je vo výške 50 000,- Sk s tým že toto čerpanie bude poukázané na bankový účet, ktorý označili odporcovia. Okresný súd ďalej v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že podľa časti predmetnej Zmluvy týkajúcej sa poistenia, veriteľ umožnil dlžníkovi dobrovoľné poistenie schopnosti splácať úver za podmienok rámcovej zmluvy č. 7769V-09/07 dohodnutej medzi veriteľom ako poistníkom a poisťovňou a za splnenia Všeobecných poistných podmienok s tým, že dlžník vyhlasuje, že svojim podpisom žiadosti o úver pristupuje k poisteniu v zmysle VPP a že sa zaväzuje nahradiť veriteľovi uhradené poistné za jeho poistenie vo výške 0,65 % aktuálneho dlhu dlžníka voči veriteľovi za každé poistné obdobie; Zmluva bola opatrená jednak podpisom navrhovateľa ako aj podpismi odporcov.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal ďalej na čl. 4 bod 4.1 VOP, čl. 4, bod 4.1 VOP, čl. 5, bod 5.1 VOP a čl. 5, bod 5.4 VOP. Konštatoval, že v odstúpení od Zmluvy a od poistenia sa uvádza, že odporcovia porušili ustanovenie čl. 4.1 VOP a že ich aktuálny dlh predstavuje sumu 1 199 €. Súčasne je v tomto odstúpení uvedené, že v zmysle čl. 8.4 VOP navrhovateľ odstúpil od Zmluvy s tým, že toto odstúpenie je účinné momentom doručenia v súlade s bodom 12.4 VOP. Okresný súd uviedol, že účinnosťou odstúpenia od Zmluvy sa všetky peňažné záväzky vyplývajúce zo Zmluvy stávajú splatnými. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že navrhovateľ nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, že predmetné odstúpenia od Zmluvy a od poistenia boli doručené odporcom, preto nemal preukázané, že došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy o úvere a súčasne od poistenia. Z výpisu z úverového účtu odporcov za obdobie od 08/2008 do 10/2013 okresný súd zistil, že výška ich debetu predstavuje sumu 1 113,73 €. Z listinných dôkazov predložených odporcami na pojednávaní konanom dňa 25. 03. 2014 okresný súd zistil, že po podaní žaloby zaplatili odporcovia na žalovaný úver sumu v celkovej výške 105 € (3 x po 35 €).

Po zhodnotení výsledkov dokazovania okresný súd dospel k záveru, že odporcovia preukázali čiastočnú úhradu žalovanej sumy po podaní žaloby v celkovej výške 105 €, preto konštatoval, že v tejto časti dlh odporcov z titulu poskytnutého úveru zanikol splnením, pričom mal za to, že vzhľadom na dátum poslednej úhrady (20. 03. 2014) museli byť peňažné prostriedky v uvedenej sume v čase rozhodovania okresného súdu uhradené pripísaním na účet navrhovateľa v peňažnom ústave, preto návrh v časti o zaplatenie 105 € s poukazom na ust. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol a pre úplnosť uviedol, že číslo účtu príjemcu, na ktorý účet odporcovia po podaní žaloby zaplatili 3 x splátky úveru v sume 35 € a variabilný symbol je totožný s označením čísla účtu navrhovateľa a variabilným symbolom uvedenými v petite návrhu.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z úveru vo vyčíslenej sume 84,53 €, čo ročne predstavuje 25,68 %, okresný súd dospel k záveru, že takto dohodnutý a uplatnený úrok presahuje úroky poskytované bankami pri úveroch pre fyzické osoby v rovnakom období ako je obdobie uzavretia predmetnej zmluvy. V uvedenej súvislosti poukázal na to, že právny predpis neustanovuje do akej výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky, to však podľa okresného súdu neznamená, že by výška úrokov nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Uviedol, že skúmal, či dohodnutá výška úroku nie je neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom. Konštatoval, že rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru v čase jej dojednania, najmä s prihliadnutím na úrokové sadzby uplatňované bankami za poskytované úvery. Konštatoval, že priemerná úroková miera v čase uzatvorenia Zmluvy (08/2008) pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami predstavovala ročne 14,40 % (zdroj priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk, zverejnené na internetovej stránke NBS). V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že úrok uplatnený navrhovateľom vo výške 25,68 % ročne podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru 14,40 % ročne, preto dospel k záveru, že postup navrhovateľa v súvislosti s uplatňovaním dohodnutého úroku z úveru je v rozpore s dobrými mravmi a ako taký je s poukazom ust. § 39 Občianskeho zákonníka postihnutý absolútnou neplatnosťou a preto návrh navrhovateľa ohľadne tohto nároku zamietol.

Vo zvyšnej časti uplatneného nároku, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom zastavení konania a čiastočnom zamietnutí žaloby považoval okresný súd návrh navrhovateľa za dôvodný. Konštatoval, že odporcovia voči uplatnenému nároku navrhovateľa v sume 889,20 € nemali žiadne námietky, žiadali len o povolenie splátok. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd na ust. § 160 ods. 1 OSP a uviedol, že povolil odporcom 1/ a 2/ splácať priznanú sumu vo výške 889,20 € (po čiastočnom zastavení konania v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu a čiastočnom zamietnutí návrhu) v splátkach po 35 €, splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že prihliadol na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť odporcov ako aj na v konaní prejavenú snahu odporcov splácať dlžnú sumu v splátkach. Pri povolení splátok vychádzal okresný súd z pomerov odporcov, ktorí, sú obidvaja dlhodobo nezamestnaní, vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradom práce sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Rimavskej Sobote, bez nároku na dávku v nezamestnanosti, čo mal okresný súd preukázané rozhodnutiami Sociálnej poisťovne so sídlom v Rimavskej Sobote zo dňa 14. 03. 2014 a dňa 13 .03. 2013 a rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Rimavskej Sobote, o zaradení odporcov do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 03. 12. 2012 a zo dňa 18. 02. 2013, ako aj potvrdeniami tohto istého úradu zo dňa 09. 09. 2013. Vzhľadom na tieto skutočnosti okresný súd považoval určené splátky za primerané pomerom odporcov, ktorí sú vlastne bez príjmu a žijú z podpory rodičov a z úspor. Pri určení výšky splátok okresný súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že odporcovia aj doteraz splácali úver v splátkach po 35 € mesačne.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že proti tej časti rozhodnutia vo veci samej, v ktorej okresný súd jeho návrhu nevyhovel v celom rozsahu, podáva v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal navrhovateľ na ust. § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej na ust. § 2 písm. c) citovaného zákona a uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú Všeobecné úverové podmienky, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva Zmluvy o úvere a príloh 1. až 4. a potvrdzujú, že sa s nimi odporcovia riadne oboznámili, považujú ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavujú súhlas byť nimi viazaní. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporcovia podpisom Zmluvy o úvere potvrdili, že sa so Zmluvou o úvere oboznámili, súhlasia s ňou a uzatvárajú ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Svojím podpisom tiež zobrali na vedomie, že Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva Zmluvy a prílohy 1. až 4. sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, považujú ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavujú súhlas byť nimi viazaní.

Podľa názoru navrhovateľa, navrhovateľ odporcov dostatočne upozornil na nevyhnutnosť preštudovania si nie len Zmluvy o úvere, ale aj jej neoddeliteľných súčastí. Nakoľko odporcovia prejavili súhlas nielen s uzatvorením Zmluvy o úvere, ale aj súhlas byť viazaný Všeobecnými obchodnými podmienkami, podľa názoru navrhovateľa odporcovia o povinnosti platiť úroky za poskytnutie úveru vedeli.

Pokiaľ ide o rozpor úrokov s dobrými mravmi, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že inštitút dobrých mravom by nemal byť súdmi používaný len vo vzťahu k spotrebiteľovi, ale mal by sa aplikovať na záväzkový vzťah ako taký, pričom súčasťou dobrých mravov je okrem iného aj pravidlo vyváženosti postavenia zmluvných strán dvojstranných právnych úkonov ako aj zásada, že nikto sa nesmie nadmerne obohacovať na úkor iného. Táto zásada platí rovnako pre veriteľa ako aj pre dlžníka.

Okrem uvedenej argumentácie poukázal navrhovateľ v odvolaní na č. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a uviedol, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právne normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktoré predpisuje zákon. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ v závere odvolania navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 83,34 € s DPH, pozostávajúce z odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 73,69 € s DPH a režijného paušálu k uvedenému právnemu úkonu vo výšky 9,65 € s DPH.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 105 € a sumy 84,53 € zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil. Vo zvyšnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania je preskúmanie odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie do tej časti rozsudku okresného súdu, v ktorej okresný súd návrhu navrhovateľa nevyhovel v celom rozsahu. Z výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že okresný súd žalobe nevyhovel - zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 105 € a sumy 84,53 €; predmetom odvolacieho konania je však v súlade s ust. § 206 ods. 2 OSP, veta druhá OSP aj súvisiaci výrok o trovách konania.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo v časti o zaplatenie sumy 105 € a v časti o zaplatenie sumy 84,53 € žalobu zamietol. Odporca v odvolaní vo vzťahu k zamietnutiu návrhu v časti o zaplatenie sumy 105 € neuviedol žiadne odvolacie námietky; vo vzťahu k zamietnutiu návrhu v časti o zaplatenie sumy 84,53 € navrhovateľ spochybnil rozhodnutie okresného súdu len vo forme odvolacích námietok všeobecného charakteru, keď opakovane v odvolaní zdôraznil, že odporcovia svojim podpisom Zmluvy potvrdili, že sa oboznámili so Zmluvou, súhlasia s ňou a uzatvárajú ju v súlade so svojou slobodnou a vážnou voľou. Tiež zobrali na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva Zmluvy o úvere a prílohy 1 - 4, pričom potvrdili, že sa s nimi riadne oboznámili, považujú ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavujú súhlas byť nimi viazaní. Z uvedeného potom navrhovateľ v odvolaní vyvodil záver, že nakoľko odporcovia prejavili súhlas nielen s uzatvorením Zmluvy o úvere ale aj s súhlas byť viazaní Všeobecnými obchodnými podmienkami, teda o povinnosti platiť úroky za poskytnutie úveru vedeli, sú povinní zaplatiť navrhovateľovi celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, medzi ktoré sa zaraďuje aj úrok za poskytnutie úveru. Takáto argumentácia navrhovateľa ako odvolateľa vo vzťahu k zamietnutiu uplatneného nároku na úrok za poskytnutie úveru vyčíslený v sume 84,53 € (a absencia akejkoľvek argumentácie vo vzťahu k zamietnutiu nároku na zaplatenie sumy 105 €) uvedená v odvolaní, však žiadnym spôsobom nespochybňuje správnosť záverov okresného súdu vo vzťahu k zamietnutiu uplatneného nároku na úrok za poskytnutie úveru vyčíslený v sume 84,53 €, ktoré zamietnutie okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odôvodnil tak, že „pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z úveru vo vyčíslenej sume 84,53 € (2,14 % mesačne), ktorý ročne predstavuje 25,68 % dospel k záveru, že takto dohodnutý a uplatnený úrok presahuje úroky poskytované bankami pri úveroch pre fyzické osoby v rovnakom období ako je obdobie uzavretia predmetnej zmluvy. Priemerná úroková miera v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (08/2008) pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami predstavovala priemerne ročne 14,40 % (zdroj: priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk, zverejnené na internetovej stránke NBS). Úrok uplatnený navrhovateľom (25,68 % ročne) podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru (14,40 % ročne), preto súd dospel k záveru, že postup navrhovateľa v súvislosti s uplatňovaním dohodnutého úroku z úveru je v rozpore s dobrými mravmi a ako taký je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka postihnutý absolútnou neplatnosťou, preto návrh navrhovateľa ohľadne tohto nároku zamietol.“ V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že predmetom každého odvolacieho konania je preskúmanie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. Týmto rozsahom odvolania uvedeným v odvolaní je odvolací súd viazaný. Okrem rozsahu odvolania je odvolací súd viazaný aj odvolacími dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo znamená, že z hľadiska iných odvolacích dôvodov ako namietaných odvolateľom v odvolaní nemôže odvolací súd správnosť záverov okresného súdu preskúmavať, aj keby takéto dôvody zistil. Riadne vymedzenie odvolacích dôvodov je teda jedna zo základných procesných povinností odvolateľa, ktorú nemôže odvolací súd suplovať. V danom prípade navrhovateľ ako odvolateľ v úvode odvolania síce uviedol, že podáva odvolanie proti tej časti rozhodnutia okresného súdu, v ktorej okresný súd návrhu navrhovateľa nevyhovel a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom v tej časti uplatneného nároku, v ktorej okresný súd návrh zamietol, však navrhovateľ právne relevantným spôsobom v odvolaní nevyargumentoval.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 105 € a sumy 84,53 € zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny, podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešní odporcovia 1/ a 2/ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili (ust. § 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.