Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/138/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: I./ K.. E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T., V. XX, II./ X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T., V. XX, právne zastúpení: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát, Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovaným I./N. N., nar. XX. XX. XXXX, Ľ. C. XXX, XXX XX C. J. právne zastúpený: JUDr. Ľudmila Bílá, advokátka, Špitálska 10, 811 09 Bratislava a II./ X.. T. F., nar. XX. XX. M., H. XX, M. XX T., právne zastúpený: JUDr. Ľudmila Bílá, advokátka, Špitálska 10, 811 09 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. I. žalobu zamieta.

II. O náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Dňa 31.08.2010 bolo Okresnému súdu Trnava doručené podanie navrhovateľov, ktoré nespĺňalo žiadne zákonom požadované náležitosti riadneho návrhu podľa § 42 ods.3 a § 79 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.).

Podaním doručeným súdu dňa 2.11.2010 bola žaloba doplnená, v zmysle ktorej sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.č. XXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2200m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia T., obec T., obidvaja v podiele 1.

Žalobcovia uviedli, že sú manželia, a že uzatvorili kúpnu zmluvu ( ďalej len „ Kúpna zmluva“), na základe ktorej nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Slovenskej republike v okrese T. v obci T. v katastrálnom území T. zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie T. ako pozemok parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2200m2 v podiele l/l-ina (ďalej len „Nehnuteľnosť“). Vklad vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy bol povolený pod číslom V XXXX/XX. V dôsledku toho mali za to, že ich vlastníctvo je nepochybné. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. zo dňa 30.04.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.1996, bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov. Bezpodielové spoluvlastníctvo k Nehnuteľnosti nebolo počas troch rokov odo dňa zániku manželstva vysporiadané dohodou ani rozhodnutím súdu a ani nebol podaný návrh na súd na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobcov. Žalobcovia vo svojom petite odkázali na ustanovenie § 149 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. ( ďalej len „ Občiansky zákonník“ ), podľa ktorého sa žalobca v 1. rade stal podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľnosti v podiele 1 a žalobca v 2. rade sa stal podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľnosti v podiele 1.

Na základe dokumentu nazvaného "Vyhlásenie o vklade do spoločnosti" zo dňa 1.2.1995 bol údajne povolený vklad vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti v prospech spoločnosti: REAL-RP, v.o.s., so sídlom: Skladová 3, 917 01 Trnava, IČO: 34 115 081, (ďalej len "REAL-RP"). Žalobcovia uviedli, že hoci ide o "dokument", na základe ktorého nie je prípustný prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti (nejde v ňom o platné scudzenie nehnuteľností), tento dokument je absolútne neplatný z dôvodu, že podpisy žalobcu v l. rade a žalobcu v 2. rade na ňom sú sfalšované. Z tohto dôvodu spoločnosť REAL-RP nenadobudla vlastnícke právo k Nehnuteľnosti a Nehnuteľnosť patrí do vlastníctva žalobcov. Vyjadrili podozrenie ohľadne sfalšovania podpisu žalobcu v 1. rade na Zápisnici z rokovania spoločníkov zo dňa 23.10.2000. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.3.2007 spoločnosť REAL-RP, (toho času v likvidácii), previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na spoločnosť REALPOS s.r.o., so sídlom Čerešňová 7822/31, 917 01 Trnava, IČO: 36 245445, za kúpnu cenu vo výške 350.000,- Sk. Vtedajšia hodnota Nehnuteľnosti však bola omnoho (rádovo 10-20 násobne) vyššia. Výška kúpnej ceny bola tak podľa žalobcov dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Kúpna zmluva zo dňa 14.3.2007 je preto taktiež ako právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Žalobcovia poukázali na fakt, že na základe Kúpnej zmluvy zavkladovanej dňa 12.5.2010 pod č. V XXXX/ XXXX nadobudli vlastnícke právo k Nehnuteľnosti žalovaný v l. rade v podiele 99/100-ín a žalovaný v 2. rade v podiele 1/100-ina. Žalobcovia na záver skonštatovali fakt, že Nehnuteľnosť nemohol nikto previesť, nakoľko oni sú vlastníkmi predmetnej Nehnuteľnosti. Žalobcovia vyjadrili názor, že nakoľko sú vlastníkmi predmetnej Nehnuteľnosti, hoci nie sú zapísaní na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX v časti „B“, majú naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti.

Žalovaní sa podaním doručeným súdu dňa 21.04.2011 písomne vyjadrili k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že skutočnosti, ktorými žalobcovia "odôvodňujú" svoje údajné vlastnícke právo k Nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území T., obec T., okres T., a to k pozemku parcely registra "C", parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2200 m-, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX sa žiadnym spôsobom netýkajú dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných k Nehnuteľnosti. Platný právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje tzv. nepeňažný vklad do imania spoločnosti. Príslušný katastrálny úrad vykonal zápis vlastníckeho práva spoločnosti REAL - RP, v.o.s. na základe splnenia zákonných podmienok a požiadaviek na takýto zápis, preto tvrdenie žalobcov o neprípustnosti prevodu vlastníckeho práva na základe "Vyhlásenia o vklade do spoločnosti" nemajú argumentačnú hodnotu. Podľa tvrdení žalobcov, ktoré preukázali výpisom z obchodného registra, bol žalobca v 1. rade spoločníkom spoločnosti REAL - RP, v.o.s. a v prípade údajného falšovania podpisov žalobcov na dokumente "Vyhlásenie o vklade do spoločnosti" sa zdá viac ako nepravdepodobné, že by na túto skutočnosť nepoukázal, resp., že by ešte počas podieľaní sa na podnikaní spoločnosti REAL - RP, v.o.s. nežiadal nápravu údajne nezákonného stavu. Údajné falšovanie podpisov sa aj v súvislosti s časovým odstupom viac ako 10 rokov zdá účelové a minimálne ako veľmi pochybné a pravdepodobne vychádza z nedostatku reálnych dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcov. Ďalej bolo zo strany žalovaných poukázané na absolútnu neprimeranosť tvrdenia žalobcov, že výška kúpnej ceny pozemku bola v roku 2007 dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a preto je Kúpna zmluva zo dňa 14.03.2007 v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka údajne neplatná. Desať až dvadsať násobne vyššia kúpna cena pozemku ako 350 000,-Sk/11 618,-€ je výsledok neodborného a ničím nepodloženého odhadu reálnej kúpnej ceny pozemku, s ťažkým prístupom, mimo zastavaného územia obce, s vedením vysokého napätia a záložným právom v prospech Daňového úradu Trnava. Právny zástupca žalovaných poukázal na opätovné a nedostatočné podloženie a nepreukázanie tvrdení žalobcov, nakoľko je toho názoru, že žiadnym spôsobom nepreukázali z akého dôvodu považujú kúpnu zmluvu za právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Dobré mravy ako všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov) boli podľa názoru odporcov, aj s prihliadnutím na súhlas záložného veriteľa s predajom pozemku, jednoznačne zachované. Právny zástupca žalovaných skonštatoval, že žalobcovia mali vôľu previesť vlastnícke právo k pozemku, zákonným spôsobom vlastnícke právo k pozemku previedli, vklad vlastníckeho práva k pozemku v prospech spoločnosti REAL - RP, v.o.s. bol príslušným katastrálnym úradom právoplatne povolený (je nepochybné, že s ohľadom na všetky právne úkony potrebné pri nepeňažnom vklade do imania spoločnosti, ktoré skúma nielen katastrálny úrad, ale aj obchodný register, museli dať obaja žalobcovia

ako manželia súhlas napr. na vyhotovenie znaleckého posudku a prejaviť vôľu previesť vlastnícke právo k pozemku a teda rozhodne pri prevode vlastníckeho práva nebol podpísaný len dokument "Vyhlásenie o vklade do spoločnosti", ale napr. vyhlásenie správcu vkladu a pod.). Právny zástupca žalovaných poukázal na to, že pravdepodobne návrh na začatie konania vo vyššie uvedenej veci nespĺňa ani základnú podmienku konania - pasívnu vecnú legitimáciu odporcov, bez danosti ktorej nie je možné vo veci ďalej konať. Žalovaní nie sú vlastníkmi pozemku, preto žaloba o určenie vlastníckeho práva nemôže smerovať voči nim a ani neuzavreli kúpnu zmluvu, ktorej určenia údajnej neplatnosti sa žalobcovia domáhajú. Pasívna vecná legitimácia predstavuje povinnosť účastníkov vyplývajúcu z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z. hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Žalovaní sa domnievajú, že okrem toho, že žalobcovia nie sú nositeľom subjektívneho práva a teda nie sú aktívne vecne legitimovaní, tak celkom určite nie sú žalovaní nositeľmi subjektívnej povinnosti a teda nie sú pasívne vecne legitimovaní.

Na pojednávaní konanom dňa 27.04.2011 právny zástupca žalobcov zotrval na podaní doručenom súdu dňa 2.11.2010 označenom ako doplnenie a oprava žaloby a žiadal, aby súd určil, že vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území T., zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie T. ako pozemok par.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 2200 m2 je žalobca v 1.rade v spoluvlastníckom podiele 1/2 a žalobca v 2. rade v spoluvlastníckom podiele jedna polovica. Návrh bol odôvodnený tým, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy a vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XX. Následne prišlo k zmene zápisu vlastníckeho práva k predmetnej Nehnuteľnosti na základe dokumentu označeného „vyhlásenie o vklade do spoločnosti zo dňa 1.2.1995“. Bolo poukázané na to, že tento dokument nebol žalobcami nikdy podpísaný s tým, že ich podpis bol na predmetnom dokumente sfalšovaný. Následne prišlo k prevodu Nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.3.2007 na spoločnosť REALPOS s.r.o.. Keďže však predchádzajúcich vlastník nebol vlastníkom Nehnuteľnosti, nakoľko ho nadobudol na základe neplatného dokumentu, tento pozemok nemohla nadobudnúť ani spoločnosť REALPOS s.r.o.. Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcov spoločnosť REALPOS s.r.o. nikdy nebola vlastníkom danej nehnuteľnosti. Bol vyjadrený názor, že aj kúpna zmluva ktorou spoločnosť REALPOS s.r.o. nadobudla Nehnuteľnosť je neplatná z hľadiska dojednania kúpnej ceny vo výške 350.000,-Sk, ktorá je podľa žalobcov v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko hodnota pozemku bola niekoľkonásobne vyššia. Spoločnosť REALPOS s.r.o., ktorá nebola nikdy vlastníkom pozemku previedla kúpnou zmluvou zavkladovanou do katastra nehnuteľnosti dňa 12.5.2010 do vlastníctva žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade pričom podiel žalovaného v 1. rade bol 99/100-tín a žalovaného v 2. rade bola 1/100. Právny zástupca žalobcov skonštatoval, že nakoľko žalovaní nadobudli Nehnuteľnosť od nevlastníka, nie sú žalovaní vlastníkmi danej Nehnuteľnosti ale jej vlastníkmi sú žalobcovia. Zároveň bola daná do pozornosti skutočnosť, že medzičasom bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo žalobcov, ktoré nebolo vyporiadané v rámci trojročnej lehoty a v dôsledku toho v súčasnosti vlastníkmi danej Nehnuteľnosti sú v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 č. Občianskeho zákonníka každý v jednej polovici. Keďže žalobcovia nefigurujú na liste vlastníctva č. XXXX, majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Aj keď medzičasom v rámci machinácií žalovaní prišli k prevodu predmetného pozemku kúpnou zmluvou právoplatnou dňa 25.2.2011 pod č. V 839/11, žalobcovia majú v tomto konaní naliehavý právny záujem, nakoľko medzičasom bola na predmetnom liste vlastníctva vyznačená poznámka o začatí súdneho konania podľa § 44 O.s.p., to znamená, že rozsudok vydaný v tomto konaní sa vzťahuje aj na ďalších právnych nástupcov žalovaných, ktorí nadobudnú danú Nehnuteľnosť.

K tvrdeniam uvedených právnym zástupcom žalobcov sa vyjadril právny zástupca žalovaných, ktorý navrhol návrh žalobcov v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Ďalej poukázal na neurčitosť, zmätočnosť žaloby a na fakt, že žalovaní nie sú v danom konaní pasívne legitimovaní, nakoľko v prípade ak sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva, nemôžu tak vo vzťahu k osobám, ktoré ani vlastníkmi predmetnej Nehnuteľnosti nie sú. Vzhľadom na uvedené absentuje aj naliehavý právny záujem, a to jednak z dôvodu, že ide o stav, ktorý trvá niekoľko rokov ako aj o tú skutočnosť, že žalovaní nie sú vlastníkmi. Ohľadne vyhlásenia o vklade do spoločnosti bolo uvedené, že toto bolo napísané v roku 1995, pričom nebolo nikdy rozporované, ani namietané. Tiež bolo poukázané na skutočnosť, že pri vklade nepeňažného vkladu do spoločnosti, resp. nehnuteľnosti bolo nevyhnutné aby navrhovatelia uskutočnili aj iné súhlasné úkony ako súhlas s vyhotovením znaleckého posudku. Podľa komentára k Obchodnému zákonníku vypracovaného Máriou Patakyovou

„ jednoznačne právoplatnosťou rozhodnutia príslušnej Správy katastra dochádza k prevodu vlastníckeho práva na spoločnosť“. Tak to bolo aj v prípade vyhlásenia o vklade do spoločnosti zo dňa 1.2.1995. V súvislosti s podaním označeným ako doplnenie a oprava sa odkázalo na komentár k Obchodnému zákonníku od autora Jozefa Suchošu, podľa ktorého je povinnosťou likvidátora speňažiť všetok majetok spoločnosti. K pochybnostiam ohľadne výšky kúpnej ceny žalobcovia opomenuli skutočnosť, že pozemok sa nachádzal mimo zastavaného územia a bola na ňom ťarcha Daňového úradu Trnava.

Dňa 27.05.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných. Ohľadne údajnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 14.03.2007 v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu neprimerane nízkej kúpnej ceny pozemku, pričom jej "primeranosť" žalobcovia hodnotia neprimeranými predstavami o kúpnej cene nehnuteľnosti, o ktorú desaťročie nejavili žiadny záujem právny zástupca žalovaných uviedol, že podstatnou náležitosťou každej kúpnej zmluvy je aj dohoda zmluvných strán o cene. V zmysle ust. § 589 Občianskeho zákonníka kúpnu cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník teda ukladá zmluvným stranám povinnosť dojednať cenu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými je treba rozumieť zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách a na jeho základe vydané vykonávacie predpisy. Kúpna cena pozemku bola dojednaná medzi predávajúcim, oprávneným s pozemkom v celom rozsahu nakladať a kupujúcim, oprávneným v celom rozsahu vlastnícke právo k pozemku nadobudnúť slobodne a vážne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v rámci zmluvnej autonómie. Nedôvodné a ničím nepodložené tvrdenie žalobcov, že kúpna cena pozemku bola v čase predaja mnohonásobne vyššia, nevychádza z reálnej situácie rešpektujúcej ponuku a dopyt v čase predaja, ako aj odborné ohodnotenie kúpnej ceny pozemku a v žiadnom prípade nespôsobuje absolútnu (ani relatívnu) neplatnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 14.03.2007. Už samotná lokalizácia pozemku, jeho tvar, nevhodný prístup na pozemok, vedenie vysokého napätia nad pozemkom a predovšetkým záložného právo zriadené k pozemku v prospech daňového úradu, výrazným spôsobom znižovali cenu pozemku v čase predaja kupujúcemu - spoločnosti REALPOS s.r.o. Žalovaní vyjadrili názor, že žalobcovia odôvodňujú svoj nárok skreslenými informáciami, keď uviedli výšku pohľadávky daňového úradu, v márnej snahe preukázať domnienky o lacnom predaji vysoko bonitnej nehnuteľnosti, na ktorej desiatky rokov rastie len vysoká tráva, iba v polovičnej výške. Tvrdenia žalobcov o údajnej (v tomto prípade skôr relatívnej ako absolútnej) neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 14.03.2007 sú účelové a nezakladajú sa na pravde, čo v celom rozsahu potvrdzuje aj v exekučnom konaní vykonané ohodnotenie spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške 99/100, ktoré predstavuje sumu 11 500,-E. Je viac ako dôvodné predpokladať, že kúpna cena celého pozemku, t.j po započítaní spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/100, je len o málo vyššia, teda prakticky zhodná s kúpnou cenou, za ktorú pozemok kúpila spoločnosť REALPOS s.r.o. Žalobcovia tiež opomenuli fakt, že záložný veriteľ - Daňový úrad Trnava, teda subjekt, ktorý mal nepochybne najväčší záujem na predaji pozemku za čo najvyššiu kúpnu cenu, po zhodnotení primeranosti kúpnej ceny alebo prípadného výťažku z výkonu záložného práva k pozemku, vydal predávajúcemu súhlas s predajom pozemku a pohľadávka Daňového úradu bola z kúpnej ceny čiastočne uspokojená. Žalovaní poukázali na znenie § 44a O.s.p. a znenie § 159a O.s.p. v spojitosti s tým, že spoluvlastnícke právo k Nehnuteľnosti nadobudli dňa 12.05.2010, pričom žalobcovia podali návrh na začatie konania vo vyššie uvedenej právnej veci a následne návrh na zápis začatia súdneho konania do katastra nehnuteľností dňa 31.08.2010. V čase absolútne dobromyseľného nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k pozemku teda žalovaní nemali objektívne možnosť dozvedieť sa o vedení akéhokoľvek súdneho konania, ktoré sa týka vlastníckeho práva k pozemku. Ustanovenie §159a O.s.p. uľahčuje žalobcovi ustálenie okruhu pasívne legitimovaných účastníkov konania (žalovaných) a obmedzuje právne účinky nedobrornyseľných prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam po podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalovaný v 2. rade (nie žalovaní) predal pozemok po podaní žaloby nadobúdateľovi, ktorý je v celom rozsahu oboznámený s existenciou tohto sporu a so zápisom informatívnej poznámky na liste vlastníctva, na ktorom je pozemok vedený. Okruh pasívne legitimovaných účastníkov je v tomto prípade jasne daný, nedochádza k účelovým prevodom vlastníckeho práva k pozemku, ktoré by malo ust. §159a Občianskeho súdneho poriadku eliminovať a preto argumentácia žalobcov, ktorá má odôvodniť pasívnu legitimáciu žalovaných v tomto konaní, nemá oporu v platnom právnom poriadku. V zmysle zásady formálnej publicity katastra nehnuteľností platí nevyvrátiteľná domnienka vedomosti tretej osoby o skutočnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností a následky informatívnej poznámky zapísanej na príslušnom výpise z listu vlastníctva prezumuje hmotné právo vo forme nedobromyseľnosti tretieho subjektu pri predaji nehnuteľnosti počas súdneho konania. Na záver bol uvedený názor, že je zrejmé, že aplikácia ust. § 44a v spojení s ust. § 159a Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov pri odôvodnení pasívnej legitimácie žalovaných nie je dôvodná, univerzálna sukcesia spôsobila na strane žalovaných stratu pasívnej legitimácie a preto zmena účastníkov konania je prípustná.

Z výsluchu žalobcu v 1.rade na pojednávaní konanom dňa 8.06.2011 vyplynulo, že v roku 1995 bol spolumajiteľom spoločnosti, ktorá sa zaoberala aj prevádzkou colného skladu. Podmienkou pre povolenie prevádzky colného skladu bolo zloženie zábezpeky aspoň 1 miliónu Sk,- a z toho dôvodu sa dala predmetná nehnuteľnosť ohodnotiť. V zmysle ohodnotenia mal tento pozemok hodnotu 1.200.000,- Sk, takže pozemok bol vložený do spoločnosti len ako zábezpeka pre povolenie prevádzky colného skladu. Spolu s ostatnými spoločníkmi a so žalobkyňou v 2. rade sa dohodli na vložení predmetnej Nehnuteľnosti do spoločnosti len do doby, kým nebude ukončená činnosť prevádzky colného skladu s tým, že po ukončení tejto činnosti sa vlastníctvo k nehnuteľnosti vráti naspäť pôvodným majiteľom. Neskôr vznikol rozpor medzi spoločníkmi, pričom následne zistil, že boli sfalšované ich podpisy ( žalobcov) na vyhlásení o vklade do spoločnosti zo dňa 1.2.1995. Ich rozhodnutie, ktoré urobili so žalobcom v 2. rade o vklade nehnuteľnosti do spoločnosti bolo len ústnou formou urobené spolu s ostatnými spoločníkmi, ktorými bol v tej dobe X. D. a N. N.. Žalobca v 1. rade nevedel presne uviesť dátum vykonania vyššie spomenutého vyhlásenia. O tom, že bolo spísané vyhlásenie o vklade do spoločnosti s dátumom 1.2.1995 sa zistilo, až keď bol spolu so žalobcom v 2. rade vybavovať nejaké záležitosti na Daňovom úrade Trnava, kedy zistili, že spol. REAL-RP v.o.s. so sídlom v Trnave, Skladová č. 3 predala ich nehnuteľnosť. Uvedenú skutočnosť zistili v máji 2010. Následne bolo žalobcami zistené , že spol. REAL-RP v.o.s. vstúpila do likvidácie a následným nahliadnutím do obchodného registra zistil, že bola spísaná zápisnica z rokovania spoločníkov, kde bolo jednohlasne tromi spoločníkmi vrátane žalobcu v 1. rade odsúhlasené zrušenie spoločnosti likvidáciou, pričom žalobca v 1.rade podotkol, že na tejto zápisnici je on podpísaný, pričom poprel, že by šlo o jeho podpis. Táto skutočnosť bola ním zistená v máji alebo v júni minulého roku v dôsledku nahliadnutia do obchodného registra. V spoločnosti REAL - RP v.o.s. vykonával činnosť ako spoločník do roku 1998-1999. Predmetná nehnuteľnosť bola stále vedená ako zábezpeka pre colnicu Nitra. Pán D. pri osobnom stretnutí niekedy v roku 1999 sa ohľadom tejto nehnuteľnosti vyjadril tak, že pozemok bol vyňatí z pôdneho fondu za peniaze spoločnosti a že pozemok bol darovaný spoločnosti, čo nie je pravdou. Ďalej bolo uvedené, že nemal v úmysle danú Nehnuteľnosť previesť na spoločnosť REAL - RP v.o.s., a že sa nedohodol s ostatnými spoločníkmi o jej prevode na hore uvedenú spoločnosť. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, že či mal vedomosť o tom, že Nehnuteľnosť je vo vlastníctve hore uvedenej spoločnosti uviedol, že po túto dobu bol v zahraničí a X. D. odmietol Nehnuteľnosť vrátiť žalobkyni v 2. rade. Uviedol, že záložné právo bolo zriadené v prospech Daňového úradu na predmetnú Nehnuteľnosť z dôvodu, že mal dlžobu voči Daňovému úradu vo výške okolo 620.000,-Sk. Pri vklade Nehnuteľnosti do spoločnosti bol žalobcami predložený znalecký posudok s tým, že žalobca v 1. rade podpísal spoločenskú zmluvu, pričom nevedel uviesť, že by podpisoval aj iné úkony. Znalecký posudok bol vyhotovený z dôvodu, že nevedeli zohnať zábezpeku pre colnicu Nitra a žiadny zo spoločníkov nemal peniaze, tak žalobcov napadlo, že zložia ako zábezpeku predmetnú Nehnuteľnosť. Žalobca v 1. rade vyslovil, že mal reálne vôľu predmetnú nehnuteľnosť vložiť do spoločnosti ale ako zábezpeku. Ďalej uviedol, že z pozície spoločníka sa oboznámil s obsahom spoločenskej zmluvy, pričom potvrdil, že jej obsahom bolo aj ustanovenie upravujúce nepeňažný vklad. Následne však uviedol, že nemal vedomosť, že na základe spoločenskej zmluvy prevedie vlastníctvo Nehnuteľnosti na spoločnosť. Čo sa týka stavu Nehnuteľnosti uviedol, že pozemok videl len z diaľky a skonštatoval, že je na ňom neporiadok. Žalobcov dlh vo vzťahu k Daňovému úradu Trnava je podľa tvrdenia žalobcu v 1. rade uhrádzaná žalobcom v 2. rade, pričom ďalších 300 tis. bolo zaplatených z predaja Nehnuteľnosti, pretože požiadavkou Daňového úradu Trnava bolo to, že dá súhlas k predaju tejto Nehnuteľnosti v prípade ak z predaja bude uspokojená aj dlžoba žalobcu v 1.rade.

Žalobca v 2. rade na pojednávaní zo dňa 8.06.2011 uviedol, že súhlasil s vkladom Nehnuteľnosti do spoločnosti, ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve so žalobcom v 1. rade jednak z toho dôvodu, že sa jednalo o prácu žalobcu v 1. rade a preto, že žiaden zo spoločníkov nemal peniaze, pričom oni vlastnili Nehnuteľnosť a tak ju vložili na základe dôvery. V máji 2010 bolo nimi zistené, že bolo spísané vyhlásenie o vklade do spoločnosti, pričom podpis na tomto vyhlásení podľa tvrdenia žalobcu v 2. rade nebol jeho podpisom s poukazom na ich overenie na Matrike v Trstíne s tým, že žalobca v 2. rade tam nikdy nebol. Podľa jeho tvrdenia Nehnuteľnosť bola vložená do spoločnosti pričom obaja žalobcovia nič nespisovali. V spojení s tým poukázal aj na zápisnicu z rokovania spoločnosti spol. REAL - RP v.o.s. Trnava s tvrdením, že podpis uvedený pri mene žalobcu v 1. rade nie je jeho podpisom. V roku 1998 bol osobne pán X. D. požiadaný o vrátenie tohto pozemku z dôvodu, že žalobcovia mali dlžoby s tým, že

žalobca v 2. rade uviedol, že mal kupca na Nehnuteľnosť, čo by žalobcom pomohlo usporiadať dlžoby. Na záver bolo uvedené, že žalobca v 2. rade nemal v úmysle previesť vlastnícke právo k Nehnuteľnosti na spoločnosť.

Podľa právneho zástupcu žalobcov spoločnosť mohla nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti iba na základe písomného právneho úkonu s overenými podpismi žalobcov, konkrétne na základe vyhlásenia o vklade do spoločnosti. Podľa neho je zrejmé, že žalobcovia takéto písomné vyhlásenie o vklade do spoločnosti nikdy neurobili, z toho dôvodu spoločnosť nikdy nenadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

Právny zástupca žalovaných na pojednávaní skonštatoval, že zo samotného výsluchu žalobcov vyplynulo, že mali jednoznačnú vôľu vložiť nehnuteľnosti do spoločnosti a previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na spoločnosť a aj vedomosť žalobcov o nepeňažnom vklade v podobe nehnuteľnosti do spoločnosti a ich realizácia ostatných potrebných úkonov. K otázke podpisu na vyhlásení o vklade ešte aj overeného matrikou bol vyjadrený názor, že riešenie tejto skutočnosti nie je na predmete riešenia občianskeho právneho súdu, ale je vecou riešenia a konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Ďalej z výsluchu žalobcov vyplynul fakt, že z kúpnej ceny, ktorá bola inkasovaná za predaj Nehnuteľnosti im nevadilo, že bol uhradený osobný záväzok žalobcu v 1. rade. Zo strany právneho zástupcu žalovaných bola navrhnutá predbežná otázka ohľadne skutočnosti, že či je možné v súčasnosti nadobudnutie, resp. navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako také, nakoľko podľa zápisov na LV č. XXXX kat. územie T., s poukazom na exekučné konanie, v rámci ktorého nie je možné navrátenie vlastníckeho práva ( Exekučné konanie č.k. Ex XXX/XXXX Ing. Mgr. Ivan Ružička, konanie vedené na OS Piešťany).

Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. -200 zo dňa 16.04.2015 bolo zastavené konanie voči žalovaným REAL - RP, v. o. s., v likvidácii a REALPOS, s. r. o. a zároveň bolo rozhodnuté o pripustení zmeny návrhu na začatie konania zo dňa 29.10.2010, doručeného súdu dňa 2.11.2010.

Zákonný sudca na pojednávaní zo dňa 16.04.2015 informoval účastníkov konania o doplnení dokazovania o správu Obvodného oddelenia policajného zboru Slovenskej republiky, o pripojení spisu sp. zn. Okresného súdu Piešťany a spisu sp. zn. tunajšieho súdu.

Na pojednávaní konanom dňa 16.04.2015 právny zástupca žalobcov zotrval na svojich doterajších prednesov, pričom ako novú skutočnosť uviedol, že na aktuálnom liste vlastníctva je uvedený ako vlastník spornej nehnuteľnosti spoločnosť HRUBST, s. r. o, avšak podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcov to nemá význam pre toto konanie, nakoľko po začatí konania bol podaný návrh na zápis poznámky a preto výsledky tohto konania budú záväzné aj pre akýkoľvek ďalších nadobúdateľov Nehnuteľnosti. Zdôraznil, že podanou žalobou sa žalobcovia dožadujú určenia vlastníckeho práva, pretože nakoľko sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti s odkazom na to, že žalobcovia nikdy neuzatvorili žiadnu písomnú zmluvu, ktorou by previedli vlastnícke právo na tretiu osobou, alebo ktorou by vložili vlastnícke právo k nehnuteľnosti do nejakej spoločnosti. Problém spočíva v tom, že spoločnosť REAL - RP mala údajne nadobudnúť vlastnícke právo k Nehnuteľnosti na základe zmluvy o vklade tejto Nehnuteľnosti do spoločnosti. Právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia žiadnu zmluvu nepodpísali s trvaním názoru, že ich podpis bol sfalšovaný, napriek tomu, že na predmetnej listine sa nachádza osvedčovacia doložka z Matriky vedenej v Trstíne. Vzhľadom na hore uvedené bolo ako dôkaz navrhnuté posúdenie pravosti podpisu žalobcov na listine „ vklad do spoločnosti zo dňa 1.02.1995“ z odboru písmo-znalectva a posúdenie pravosti podpisu žalobcu v 1. rade na listine „zápisnica z rokovania spoločníkov, ktoré sa konalo dňa 23. 10. 2000“, ktorá bola podkladom pre prevod vlastníckeho práva Nehnuteľnosti na spol. REALPOS s.r.o., tým, že žalobcovia nikdy neprejavili vôľu previesť túto nehnuteľnosť, spoločnosť REAL RP v.o.s. sa nikdy nestala vlastníkom Nehnuteľnosti. Ďalej bol navrhnutý výsluch X. D., K. U., N. N. ako aj doplnenie dokazovania a to dopytom matriky v Trstíne. Ďalej poukázázal na neprimeranosť kúpnej ceny, za ktorú bola Nehnuteľnosť prevedená na žalovaných, čo podľa ich názoru spôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy čo je zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Ako listinný dôkaz bol súdu predložený znalecký posudok vypracovaný Ing. Jozefom Záreckým č. 3/2012 v ktorom stanovil všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti na sumu 77 100,- EUR. Ohľadne exekúcie vedenej súdnym exekútorom Ing. Mgr. Ivanom Ružičkom uviedol názor, že v rámci exekúcie malo prísť k speňažovaniu Nehnuteľností, pričom podľa žalobcov je zrejmé, že k predmetnej exekúcii malo prísť iba za účelom tzv. očistenia Nehnuteľnosti, keď žalovaný v 1. rade a 2. rade nadobudli

za približne sedminu skutočnej ceny túto nehnuteľnosť, pričom jeden to kupuje v podiele 1/100, druhý 99/100, aby následne tváriac sa zhodou okolností, že nadobúdateľ, ktorý má 99/100, spíše notársku zápisnicu s doložkou vykonateľnosti, aby na základe nej voči nemu v krátkej dobe bolo vedené exekučné konanie, v rámci ktorého príde k speňaženiu predmetnej Nehnuteľnosti.

Právny zástupca žalovaných na pojednávaní opätovne namietol pasívnu legitimáciu žalovaných a to najmä z dôvodu, že súd rozhodol o zmene pôvodného žalobného návrhu, s poukazom na to, že žalovaní nie sú toho času vlastníkmi predmetnej Nehnuteľnosti. Zároveň v súvislosti s pripomienkou žalobcov ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu údajného rozporu s dobrými mravmi bola namietnutá zo strany právneho zástupcu žalovaných aj aktívna legitimácia žalobcov, nakoľko tí neboli účastníkmi tohto právneho úkonu a teda týmto právnym úkonom nemôžu byť ani dotknutí. Pokiaľ sa žalobcovia dovolávajú neplatnosti kúpnej zmluvy ako právneho úkonu z titulu § 40 OZ, v tejto súvislosti bola vznesená aj námietku premlčania a to s poukazom na to, že relatívne neplatný právny úkon sa považuje za platný úkon pokiaľ sa dotknutá osoba v lehote troch rokov odo dňa jeho uskutočnenia nedovolá relatívnej neplatnosti. Žalovaní vzniesli námietku premlčania z opatrnosti, nakoľko z hľadiska svojej pozície poukázali na to, že Nehnuteľnosti nadobudli dobromyseľne, bez akejkoľvek vedomosti prípadu v súdnom konaní, resp. hroziacom súdnym konaním. V tom čase nebola žaloba podaná a ani žiadna informatívna poznámka v katastri zapísaná. Právny zástupca dal do pozornosti fakt, že z predošlých výsluchov na pojednávaniach vyplynulo, že bola spoločenská zmluva ohľadne vloženia nepeňažného vkladu podpísaná, tiež, že dali súhlas na vyhotovenie znaleckého posudku pre účely zápisu do príslušného obchodného registra a až do 31. 08. 2010 nikdy a žiadnym spôsobom nenamietali platnosť vyhlásenia o vklade. Predložený znalecký posudok žalobcami bol zo strany žalovaných spochybnený s poukázaním na znalecký posudok z roku 2011, ktorý sa nachádza v exekučnom spise pod sp. zn. č. Okresného súdu Piešťany, podľa ktorého cena predmetnej Nehnuteľnosti bola stanovená vo výške cca. 11 600,- EUR. Ďalej bolo opätovne poukázané na fakt, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bolo na danej nehnuteľnosti záložné právo Daňového úradu a z predmetného predaja nehnuteľností bola vysporiadaná pohľadávka jedného zo žalobcov. Odhliadnuc od uvedeného Daňový úrad sám udelením svojho súhlasu verifikoval uzavretie danej kúpnej zmluvy.

Zákonný sudca na predmetnom pojednávaní oboznámil účastníkov konania s podstatným obsahom uznesenia Obvodného oddelenia policajného zboru Trnava ČVS: ORP-1404/02-TT-2010, ktorým bolo trestné stíhanie začaté pre prečin poškodzovania cudzích práv zastavené, nakoľko sa v danom prípade nejedná ani o prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, ani prečin poškodzovania cudzích práv. Toto uznesenie bolo doručované E. W., X. W.. Ďalej bolo dané do pozornosti uznesenie č.k. -59 zo dňa 30. 12. 2010 Okresného súdu Piešťany, ktorým bol schválený príklep udelený dňa 20. 10. 2010 súdnym exekútorom na dražbe spoluvlastníckeho podielu povinného N. N. vo veľkosti 99/100, na nehnuteľnosti listu vlastníctva č. XXXX, vydražiteľovi X.. T. F. za najvyššie podanie vo výške 11 500,- EUR. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 01. 2011. Tiež zo spisu sp. zn. tunajšieho súdu súd zistil, že dňa 08. 11. 2010 bola podaná žaloba o vylúčenie veci z exekúcie, ktorou sa žalobcovia X. W. a K.. E. W. proti žalovanému X.. C. N. domáhajú vylúčenia spoluvlastníckeho podielu 99/100 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX z exekúcie vykonávanej Ing. Mgr. Ivanom Ružičkom, č. exekučného konania EX/XXX/XXXX. V tomto konaní nebolo doteraz rozhodnuté, konania je prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Trnave sp. zn. .

Na pojednávaní konanom dňa 14.07.2015 právny zástupca žalobcov opätovne uviedol, že žalobcovia sú vlastníkmi Nehnuteľnosti, ktorá podľa ich názoru bola neplatne prevedená na spoločnosť REAL RP v.o.s. a REALPOS s.r.o. a následne na žalovaných a tým pádom sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Čo sa týka údajne tvrdeného nadobudnutia originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných v exekučnej dražbe, mali za to, že tento nebol dobromyseľný. S ohľadom na všetky okolnosti tohto prípadu, je zrejmé, že nebol dobromyseľný. V zmysle ust. § 148 ods. 2 písm. l) exekučného poriadku, možno aj voči nemu hoci nebol dobromyseľný uplatňovať práva, pretože dobromyseľný nadobúdateľ sa stáva vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Žalovaní boli účastníkmi neplatnej zmluvy. V exekučnej dražbe mal nadobudnúť vlastnícke právo X.. F. a bol aj účastníkom neplatnej zmluvy, preto s ohľadom na všetky okolnosti je podľa názoru žalobcov zrejmé, že nebol dobromyseľný. Žalobcovia svojimi tvrdeniami o nedobromyseľnosti mali na mysli uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 12. 05. 2010, pod číslom vkladu V XXXX/XXXX, na základe ktorej X.. F. nadobudol 1/100 nehnuteľnosti a N. N. 99/100 Nehnuteľnosti a táto zmluva bola uzavretá medzi nimi a spoločnosťou REALPOS s.r.o..

Účastníkom kúpnej zmluvy so spol. REALPOS s. r. o. bol T. F.. Podľa žalobcov je táto zmluva neplatná a to z dvoch dôvodov, že kúpna cena je v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na znalecký posudok, ktorý výšku Nehnuteľnosti stanovil na sumu 77 100 eur, pričom kúpna cena v spomínanej zmluve bola dojednaná na nižšiu sumu ako je jej skutočná hodnota podľa názoru žalobcov. Ako druhý dôvod bola uvedená skutočnosť, že účelom tejto zmluvy bolo ukrátiť žalobcov o vlastnícke právo, aby to nadobudli X.. F. v 1/100 a p. N. v 99/100 s tým, aby sa následne táto Nehnuteľnosť prehnala cez dražby, aby žalobcovia už nemohli uplatniť svoje vlastnícke právo k Nehnuteľnosti. Za ďalší dôvod neplatnosti bol uvedený fakt, že žalobcovia nepreviedli vlastnícke právo na niekoho tretieho. Opätovne bolo poukázané na falšovanie žalobcových podpisov na zmluve o vklade do spoločnosti. Zároveň boli právnym zástupcom žalobcov vznesené návrhy na dokazovanie.

K vyjadreniu právneho zástupcu žalobcov sa vyjadrili žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu s odvolaním sa na uznesenie Obvodného oddelenia policajného zboru Trnava, z ktorého jasne vyplýva, že konanie bolo zastavené, nakoľko sa nepreukázala skutočnosť ohľadne falšovania podpisov žalobcov. Ďalej bolo poukázané na to, že žalobcovia po dobu vyše desiatich rokov nerozporovali vlastnícke právo spoločnosti REAL- RP v.o.s. k dotknutej nehnuteľnosti, rovnako tak nerozporovali ani jej vstup ku dňu 31. 12. 2000 do likvidácie, pričom až v roku 2010 v žalobe začali spochybňovať podpis na predmetnej zápisnici z valného zhromaždenia, v rámci ktorej bolo rozhodnuté o vstupe do likvidácie. Žalobca v 1. rade bol pri tom od vzniku spoločnosti až do jej výmazu z obchodného registra jej riadnym spoločníkom. K znaleckému posudku predloženého žalobcami bolo zo strany žalovaných uvedené, že je neobjektívny a skreslený vôbec nezohľadňujúc fakt, že ponad daný pozemok vedie vzdušné vedenie vysokého napätia, pričom Nehnuteľnosť je situovaná za priemyselnými budovami a jej pripojenie je možné len vybudovaním sto metrov prípojok. Uvedené informácie boli čerpané zo znaleckého posudku vyhotoveného Ing. Pisklom, čo bol stav z roku 2010 a teda určite časovo bol tento Znalecký posudok objektívnejší k času uzavretia kúpnej zmluvy medzi REAL- RP v.os. a REAL POS s.r.o.. Taktiež nebolo v znaleckom posudku predloženom žalobcami zohľadnené, že na danom pozemku viazlo záložné právo v prospech Daňového úradu a to daňová pohľadávka voči žalobcovi v 1. rade, ktorá bola asi vo výške 620 000 Sk. K otázke dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva v rámci exekúcie bolo poukázané na § 61 exekučného poriadku, podľa ktorého nie je možné navrátenie do predošlého stavu a 07. 01. 2011 sám súd verifikoval a potvrdil schválenie príklepu. Tvrdenia žalobcov o údajnom nedobromyseľnom nadobudnutí nehnuteľnosti žalovanými, žalovaní považujú za účelové. Žalovaní dobromyseľnosť argumentovali tým, že objektívne nemohli mať vedomosť o tomto konaní, o akejkoľvek podanej žalobe, nakoľko v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou nadobudli predmetnú Nehnuteľnosť nebola v katastri zapísaná žiadna informatívna poznámka, pričom tá bola zapísaná až dňa 31. 08. 2010. K rozsudku, ktorý predložil právny zástupca žalobcov sp. zn. Ncdo 20/2011, ktorým poukázal údajne, že navrátenie v rámci exekučného konania do pôvodného stavu je možné, je toto tvrdenie právneho zástupcu žalobcov podľa žalovaných nesprávne, nakoľko daný judikát vyslovene hovorí o dobrovoľných dražbách a v jeho kontexte sa vyslovene uvádza, že je to odchýlka od dražieb v rámci exekučného poriadku. Z hľadiska právneho stavu spol. REAL - RP v.o.s. bola od r. 1995 až počnúc do predaja danej nehnuteľnosti v r. 2007 dobromyseľným držiteľom a v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka by boli tak, či tak splnené aj zákonné predpoklady pre vydržanie.

Na otázku zákonného sudcu, že či žalobca v 1. rade podal návrh na zrušenie uznesenia valného zhromaždenia z 23. 10. 2000 bolo odpovedané negatívne. Ďalej zákonný sudca zhrnul, že na základe doteraz vykonaného dokazovania považuje za preukázané, že v konaní vedenom Okresným súdom Piešťany sp. zn. na základe príklepu na dražbe dňa 21. 10. 2010 prešlo vlastníctvo na vydražiteľa a za nepreukázané považuje naliehavý právny záujem žalobcov na určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a tiež skutočnosť, či žalobcovia podpísali vklad nehnuteľnosti do obchodnej spoločnosti.

Právny zástupca žalobcov uviedol, že naliehavosť právneho záujmu žalobcov spočíva v tom, že v súčasnosti nie sú zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci sporných nehnuteľností, nemôžu ich užívať, užívať z nich plody a nakladať s nimi ako vlastníci, to je dôvod, prečo sa domáhajú určenia vlastníckeho práva a v tom spočíva naliehavosť právneho záujmu mojich klientov. Následne navrhol vykonanie ďalšieho dokazovania, avšak súd predmetný návrh zamietol.

Podľa § 20 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa § 1 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 2 ods. 1,2 3 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „ Exekučný poriadok“ ) právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§55)

Podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

Podľa § 150 ods. 2 Exekučného poriadku ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ( § 23).

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd sa zaoberal skutkovým odôvodnením žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a súd túto žalobu zamietol z dôvodov, že z daného stavu vyvodil, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe rozhodnutia štátneho orgánu podľa ustanovenia § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s podmienkami uvedenými v ustanovení § 150 ods. 2 Exekučného poriadku.

Základom rozhodnutia vo veci je určenie vlastníckeho práva k pozemku parc.č. XXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2200m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia T., obec T., v podiele 1, resp. či jeho podielovými vlastníkmi v rovnakom podiele 1 sú žalobcovia. Súd sa oboznámil s listinami predloženými žalobcami, žalovanými, inými listinami a zároveň si pripojil si spis Okresného súdu Piešťany a spis tunajšieho súdu.

Súdu bola predložená listina označená ako „ Vyhlásenie o vklade do spoločnosti zo dňa 1.02.1995“, ktorej predmetom bolo vloženie Nehnuteľnosti (pozemku parc.č. XXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2200m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia T., obec T., ) do spoločnosti REAL-RP, v.o.s. ako nepeňažný vklad. Na predmetnej listine sa nachádzajú úradne osvedčené podpisy oboch žalobcov. Následne na základe tejto listiny bol Správou katastra Trnava povolený vklad pod.č.V XXX/XX-pol.XXX/XX zo dňa 10.02.1995 v prospech spoločnosti REAL-RP, v.o.s.. Z uznesenia Obvodného oddelenia policajného zboru Trnava ČVS: ORP-1404/02-TT-2010, vyplynula skutočnosť, že trestné stíhanie začaté pre prečin poškodzovania cudzích práv bolo zastavené, nakoľko sa uznieslo na tom, že v danom prípade sa nejednalo ani o prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, ani prečin poškodzovania cudzích práv. Toto uznesenie bolo doručované E. W., X. W..

Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 14.03.2007 uzatvorenej medzi spoločnosťou REAL-RP, v.o.s. v likvidácii ako predávajúcim a spoločnosťou REALPOS s.r.o. ako kupujúcim, sa vlastníkom predmetnej Nehnuteľnosti stala vyššie uvedená spoločnosť, pričom vklad bol povolený Správou katastra Trnava pod č. V XXXX/XX dňa 17.07.2007. V čase tohto prevodu bola na liste vlastníctva č. XXXX v časti „C“ zapísaná ťarcha Daňového úradu v Trnava C.649/3/6968/1995, rozhodnutie o určení záložného práva C.649/Z-106/2971 na zabezpečenie pohľadávky voči daňovému dlžníkovi - žalobcovi v 1. rade vo výške 618 460,- Sk. Na základe rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. /HER/22 zo dňa 21.03.2007 vo veci daňového subjektu - X. W. bolo zrušené rozhodnutie o určení záložného práva č. C.649/Z-106/2971 vydané Daňovým úradom Trnava dňa 20.03.1995 na zabezpečenie pohľadávky daňového dlžníka - X. W., na základe ktorého Správa katastra Trnava vykonala zmenu na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. XXXX/XX dňa 21.05.2007.

Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 11.05.2010 zavkladovanej dňa 12.05.2010 pod č. V 2289/2010 nadobudol vlastníctvo k Nehnuteľnosti žalovaný v 1. rade v podiele 99/100-ín a žalovaný v 2. rade v podiele 1/100-ina.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany č.k. súd zistil podstatnú skutočnosť a to, že uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. - 59 zo dňa 30.12.2010 bol súdom schválený príklep udelený dňa 21.10.2010 súdnym exekútorom na dražbe spoluvlastníckeho podielu povinného N. N. (žalovaného v 1. rade) vo veľkosti 99/100-ín na nehnuteľnosti evidovanej Správou katastra Trnava, katastrálne územie T., zapísaná na liste LV č. M., parcela registra „C“, parcela č. M./XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2200 m2, vydražiteľovi X.. T. F. (žalovaný v 2. rade), ktorý vydražil spoluvlastnícky podiel povinného za najvyššie podanie vo výške 11 500,- eur. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.01.2011.

Z pripojeného spisu sp. zn. Okresného súdu Trnava súd zistil, že dňa 8.11.2010 bola podaná žaloba o vylúčenie veci z exekúcie, ktorou sa žalobcovia X. W. a K.. E. W. proti žalovanému X.. C. N. domáhajú vylúčenia spoluvlastníckeho podielu 99/100 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX z exekúcie vykonávanej Ing. Mgr. Ivanom Ružičkom, č. ekekučného konania . V tomto konaní

nebolo doteraz rozhodnuté, konanie je prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Trnave sp. zn. .

Súd po vykonanom dokazovaní a preštudovaní predložených listinných materiálov zo strany žalobcov, žalovaných a pripojených spisov dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Podstatnou skutočnosťou, na základe ktorej súd dospel k uvedenému je fakt, že v priebehu konania bolo zistené, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe rozhodnutia štátneho orgánu podľa ustanovenia § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 150 ods. 2 Exekučného poriadku. Predaj v dražbe v rámci exekučného konania je verejnoprávnym úkonom, pričom Nehnuteľnosť, ktorej určenia vlastníckeho práva sa domáhajú žalobcovia bola predmetom prevodu viacerých prevodov na základe kúpnych zmlúv. Na základe uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. - 59 zo dňa 30.12.2010 bol súdom schválený príklep udelený dňa 20.10.2010 súdnym exekútorom na dražbe spoluvlastníckeho podielu povinného N. N. vydražiteľovi X.. T. F. - žalovanému v 2. rade. Pre súd je rozhodnou skutočnosťou práve uskutočnená dražba predmetnej Nehnuteľnosti v roku 2010, na základe ktorej vydražiteľ udeleným príklepom nadobudol vlastnícke právo k Nehnuteľnosti. Náš právny poriadok rozlišuje medzi dobrovoľnou dražbou a nútenou dražbou, pričom základným rozdielom je iba tá skutočnosť, že nútená dražba sa uskutočňuje za účasti štátneho orgánu, pričom účelom oboch typov dražieb je uspokojenie pohľadávok veriteľov z majetku povinného, a nie z majetku osôb, ktoré nemajú postavenie dlžníka. V oboch prípadoch sa vlastníctvo odvodzuje z vlastníctva dlžníka, pričom prevod a prechod v tejto súvislosti treba chápať vo všeobecnej rovine, spočívajúcej v zmene vlastníctva. V ustanovení § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú upravené spôsoby nadobúdania vlastníctva. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností stanovených zákonom. Z uvedeného je zrejmé, že vlastníctvo sa nadobúda buď originárne (pôvodne), alebo derivatívne (odvodene). Pri originárnom nadobudnutí sa nadobúda vec do vlastníctva bez ohľadu na prípadné vlastnícke právo predchodcu, napr. jedná sa o vyvlastnenie, vydržanie, ale i zhotovenie novej veci, prírastok či zmluvné nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka tam, kde to zákon umožňuje. Pri odvodenom nadobudnutí (zmluva, dedenie) sa nadobúdateľ stáva zásadne vlastníkom len pokiaľ bol jeho predchodca vlastníkom; platí zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám mal. Ten, kto nadobudol vec od nevlastníka v dobrej viere, môže sa stať len jej oprávneným držiteľom, ak nejde o prípad, kedy právo pripúšťa nadobudnutie od nevlastníka. Do skupiny nadobudnutia vlastníckeho práva originárnym spôsobom patrí i nadobudnutie na základe iných skutočností stanovených zákonom, okrem iných, i nadobudnutie veci pri nútenej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o dobrovoľných dražbách“), ale aj v dražbách podľa Exekučného poriadku. Vychádzajúc z podmienok uvedených v § 150 ods. 2 Exekučného poriadku, ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľností ku dňu udelenia príklepu. Z uvedeného je zrejmé, že udelením príklepu a jeho deklarovaním súdnym rozhodnutím, dochádza k prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa, tzv. originárnym spôsobom k predmetu dražby, pričom dražba ako privilegovaný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva má prednosť pred vlastníckym právom predchodcu. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na Nález ÚS SR sp. zn. 289/08 ( ďalej len „ Ústavný súd ), z ktorého vyplýva, že existujúce vlastníctvo má prednosť pred samotným určením vlastníctva, o ktorom má súd iba rozhodnúť. Ďalej Ústavný súd v náleze vyslovil: „ Ak exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou právnou úpravou, t. j. ak exekučný súd, ako aj exekučným súdom poverený súdny exekútor pri nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia predajom (dražbou) nehnuteľných vecí vychádzajú z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností, a osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam právo spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa nedomáha tohto svojho práva včas (pred predajom nehnuteľnosti) podaním vylučovacej žaloby, nič nebráni tomu, aby sa vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným súdom schválený príklep, stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu bez ohľadu na „pravdivosť“ vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol do okamihu udelenia príklepu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník. Skutočný vlastník exekuovanej nehnuteľnosti, ktorý sa voči povinnému z exekúcie nedomáhal ochrany svojho vlastníckeho práva pred jej predajom, sa môže od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci. Táto osoba sa však nemôže domôcť samotného vydania exekuovanej veci od vydražiteľa, ktorý sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom, navyše odobreným rozhodnutím štátu (schválenie udelenia príklepu), ktorý sa spomedzi spôsobov

nadobudnutia vlastníckeho práva upravených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za „privilegovaný“ (prioritný) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva majúci prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým iným, zákonom predvídaným spôsobom. Ak sa skutočný vlastník exekuovanej veci nemohol domôcť svojho vlastníckeho práva k nej v dôsledku nesprávneho postupu exekučného súdu alebo súdneho exekútora, môže sa domáhať proti týmto subjektom náhrady škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku“.

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný nález sa týka dražby nehnuteľnosti a zaoberá sa postavením vydražiteľa nehnuteľnosti, súd má za to, že právne závery v ňom sú aplikovateľné aj na danú vec. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Piešťany mal súd za preukázané, že vlastnícke právo k Nehnuteľnosti (pozemku parc. č. XXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2200m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia T., obec T.) nadobudol žalovaný v 2. rade, pričom predmetné exekučné konanie sa uskutočnilo v súlade s platnou právnou úpravou, keďže súdny exekútor ako aj exekučný súd pri nútenom výkone súdneho rozhodnutia dražbou nehnuteľnosti vychádzali z aktuálnych záznamov o vlastníkoch nehnuteľnosti vedených v katastri nehnuteľností. Vydražiteľ (žalovaný v 2. rade) sa bez ohľadu na žalobcami spochybňované vlastníctvo povinného ( žalovaného v 1. rade) a žalovaného v 2. rade ako aj bez ohľadu na vedomosť, resp. nevedomosť žalobcov o prebiehajúcom exekučnom konaní, stal sa legitímnym vlastníkom Nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu. Tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak žalovaný v 2. rade previedol predmetnú Nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy na ďalšiu osobu, previedol ju ako vlastník. Žalovaní nadobudli predmetnú Nehnuteľnosť na základe riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy od spoločnosti, ktorá v čase predaja bola na príslušnom liste vlastníctva zapísaná ako vlastník predmetnej Nehnuteľnosti, ktorá ju nadobudla tiež zákonným spôsobom. V danej veci nebolo možné aplikovať právny názor uvedený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.12.2012, nakoľko daný judikát sa zaoberá dobrovoľnými dražbami nie dražbami konanými v rámci exekučného konania, ktoré sú vykonávané prostredníctvom exekútora ako štátom splnomocnenou osobou pod kontrolou súdu.

Vzhľadom na hore uvedené dôvody súd má za to, že žalobcovia sa nemohli dôvodne domáhať určenia vlastníckeho práva na základe tvrdenej skutočnosti, že nakoľko po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka k jeho vyporiadaniu, stali sa podielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľnosti a tiež na základe skutočnosti spočívajúcej v spochybňovaní listiny „Vyhlásenie o vklade do spoločnosti zo dňa 1.02.2015“ z dôvodu pravdepodobne sfalšovaných podpisov žalobcov a napadnutia platnosti vyššie uvedených kúpnych zmlúv. Ďalej súd je toho názoru, že žalobcovia nevyužili svoje právo voči oprávnenému spočívajúce v podaní včasnej a odôvodnenej žaloby na vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko súd z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. zistil, že žaloba o vyučenie veci bola síce podaná, avšak neskoro ( 8.11.2010), nakoľko príklep bol udelený dňa 21.10.2010 a súdom potvrdený uznesením č.k. - 59 zo dňa 30.12.2010. Ako ďalší právny prostriedok ochrany žalobcovia mohli využiť podanie žaloby o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. konštatoval, že neplatnosť dražby môže súd určiť len v samostatnom konaní o určení jej neplatnosti, ktoré sa začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní , než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku predjudiciálnu. Žalobcovia tvrdia, že povinný - žalovaný v 1. rade v čase vykonania dražby nebol vlastníkom predmetu dražby ( Nehnuteľnosti vo vzťahu ktorej sa domáhajú určenia vlastníckeho práva), avšak v danom prípade platia podmienky uvedené v § 55 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by žalobcovia využili okrem iného aj hore uvedené právo zakotvené v ustanovení § 21ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách na ochranu svojich údajných práv. Súd vzhľadom na vyššie uvedené má jednoznačne preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom v exekučnom konaní, udelením a schválením príklepu. Súd ďalej konštatuje, že v tejto veci nemohol skúmať okolnosti pred dražbou, teda ani dobromyseľnosť vydražiteľa v exekučnej veci. V dôsledku toho súd má zato, že na rozhodnutie vo veci nebolo potrebné vykonávať rozsiahle navrhované dokazovanie, nakoľko predmetné exekučné konanie sa uskutočnilo v súlade s platnou právnou úpravou, keďže súdny exekútor ako aj exekučný súd pri nútenom výkone súdneho rozhodnutia dražbou nehnuteľnosti vychádzali z aktuálnych

záznamov o vlastníkoch predávanej Nehnuteľnosti a vykonanie dokazovania by bolo neúčelné a nehospodárne.

K hore uvedeným skutočnostiam súd ešte poukazuje na to, že nemal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov a tiež fakt, či podpísali „ vyhlásenie o vklade nehnuteľnosti do spoločnosti“. Vo všeobecnosti pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Žalobcovia počas konania nepoukázali na skutkové okolnosti, ktoré by dostatočne odôvodnili fakt, či tu právny vzťah je alebo právo je alebo nie je, alebo resp. vysvetlili, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý predmetný spor vyrieši. Súd v predmetnej veci mal jednoznačne preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva príklepom, pričom žalovanými sú jednak osoby, ktoré v súčasnosti nie sú vlastníkmi Nehnuteľnosti, ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhali a jednak žalobcovia, ako súd vyššie skonštatoval nevyužili svoje právo včas podať vylučovaciu žalobu alebo žalobu o určenie neplatnosti dražby, ktoré by bolo účinnejším prostriedkom ochrany v predmetnom prípade. Ohľadne listiny „vyhlásenie o vklade nehnuteľnosti do spoločnosti“ behom konania z výsluchu žalobcu v 1. rade ako aj žalobcu v 2. rade súdu vyplynul fakt, že žalobcovia mali vôľu vložiť Nehnuteľnosť do spoločnosti, tiež že vedeli o nepeňažnom vklade do spoločnosti v podobe Nehnuteľnosti. Podľa súdu je zvláštne, že žalobcovia na jednej strane sa domáhajú určenia svojho údajného vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti v dôsledku čoho namietali aj platnosť jednotlivých kúpnych zmlúv, pričom na druhej strane z dôkazného materiálu vyplynula skutočnosť, že z kúpnej ceny, ktorá bola zaplatená za predaj Nehnuteľnosti došlo súčasne k uspokojeniu osobného záväzku žalobcu v 1. rade v prospech Daňového úradu Trnava, čo žalobcovia zjavne v danom konaní opomenuli. Čo sa týka spochybňovania zápisnice z konania valného zhromaždenia spoločnosti REAL-RP v.o..s. - v likvidácií zo dňa 23.10.2000 z výsluchu žalobcu v 1. rade vyplynula skutočnosť, že do dnešného dňa nepodal návrh na zrušenie prijatého uznesenia, hoci v tomto konaní poukazuje na jeho neplatnosť z dôvodu údajného sfalšovania jeho podpisu. Predmetné súd považuje za právne bezvýznamné, nakoľko uvedené mal žalobca riešiť v rámci obchodnoprávneho konania.

Súd rozhodne o trovách konania samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej ( § 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.