Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-111-2023.pdf
PDF · 90.96 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/111/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: A. B. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XX, E., Rakúsko, zastúpený: Advokátska kancelária Nagy&Zachveja s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava, proti žalovanému: ERMITA, s.r.o., IČO 46 493 387, so sídlom Mnešická 1731/63, Nové Mesto nad Váhom, zastúpený: JUDr. Vladimír Gembický, advokát, so sídlom E. Belluša 6752/8, Piešťany, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 21C/3/2022-89 zo dňa 20. septembra 2023 vo výroku II. o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, výrokom III. rozhodol o vrátení po právoplatnosti tohto uznesenia žalobcovi zo súdneho poplatku zaplateného za žalobu sumu vo výške 42,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa elektronického systému centrálnej evidencie súdnych poplatkov - Slovenskej pošty a.s..
2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania právne odôvodnil ustanoveniami § 256 ods. 1, § 257 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval vo výroku o náhrade trov konania súd prvej inštancie tým, že rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán, a to prihliadajúc na okolnosti a osobitosti danej veci, správanie procesných strán, okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby, ale aj argumenty žalovaného prezentované na pojednávaní dňa 20.9.2022. Súd prvej inštancie mal za nepochybné, že po podaní žaloby žalovaný predal nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom sporu, čím zmaril predmet žaloby, pričom žalobca k späťvzatiu žaloby pristúpil práve z uvedeného dôvodu. Na druhej strane žalobca nepreukázal, že sa pred podaním žaloby snažil spor so žalovaným vyriešiť mimosúdne. Navyše k prevodu spornej nehnuteľnosti došlo dňa 3.2.2023, pričom späťvzatie žaloby bolo zo strany žalobcu predložené deň pred pojednávaním (dňa 19.9.2023), čím došlo k zmareniu pojednávania zo strany žalobcu. Za tohto stavu mal súd prvej inštancie za to, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v okolnostiach danej veci, a preto za spravodlivé považoval stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznať.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že v tomto prípade bolo jednoznačne späťvzatie žaloby žalobcom doručeným súdu prvej inštancie jeden deň pred prvým pojednávaním vo veci, o čom sa žalovaný dozvedel až na pojednávaní dňa 21.9.2023, pričom mu účasťou na pojednávaní vznikli ďalšie trovy. Dôvody nepriznania práva na náhradu trov konania žalovanému uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie sú bezvýhradne
hmotnoprávne a nie procesné, pričom žalobca mal dostatok právnych možností zabrániť ich vzniku, ale tieto nijako nevyužil. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách konania zrušil a zaviazal žalobcu znášať trovy konania v rozsahu 100%.
4. K odvolaniu žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalovaného v odvolaní sú zavádzajúce, nedostatočné a účelové, nakoľko žalovaný v odvolaní vôbec neberie do úvahy a zrejme zámerne opomína ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku. Dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby žalobcom, ku ktorému však došlo na základe konania žalovaného, nakoľko žalobca v rámci prípravy na pojednávanie vytýčeného na deň 20.9.2023 zistil z webového portálu katastra nehnuteľností, že žalovaný aj napriek poznámke o prebiehajúcom súdnom spore previedol nehnuteľnosti, ktorých sa predmet sporu týkal, a to kúpnou zmluvou zo dňa 3.2.2023 pod číslom vkladu V-571/2023. Vzhľadom na uvedené stratila žaloba žalobcu zmysel, keďže žalovaný prestal byť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa predmet sporu týka, teda žalovaný svojím postupom po podaní žaloby zmaril podstatu a predmet žaloby a možnosť uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorého sa žalobca v danom spore domáhal, konanie sa stalo preto obsoletným a žalovaný prestal byť v spore pasívne vecne legitimovaným. Ďalej uviedol, že aj žalobcovi vznikli trovy konania spojené s podaním žaloby, ako aj spojené so späťvzatím žaloby, žalovaný bol počas celého konania, ako aj pred podaním žaloby nečinný, nevyjadril sa k podanej žalobe a nesnažil sa vyriešiť spor so žalobcom mimosúdne. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil, pričom pri rozhodovaní sa riadil práve ustanovením § 257 Civilného sporového poriadku a správne právne vyhodnotil závery v odôvodnení uznesenia. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou – stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
6. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.1.2022 domáhal uloženia povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností nachádzajúcich v katastrálnom území F. G. H., zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „C“ č. 876/89, orná pôda, vo výmere 643 m2, parcela registra „C“ č. 876/88, orná pôda, vo výmere 273 m2, parcela registra „C“ č. 876/96, orná pôda, vo výmere 230 m2, parcela registra „C“ č. 876/85, orná pôda, vo výmere 158 m2 z dôvodu porušenia záväzku uzatvoriť v dohodnutej dobe budúcu kúpnu zmluvu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.9.2023 vzal žalobu späť vzhľadom k tomu, že žalovaný nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, previedol a zmaril tak predmet žaloby. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým vo výroku o náhrade trov konania konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu z dôvodov hodných osobitného zreteľa nárok na náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že žalovaný predal nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sporu, po podaní žaloby, že žalobca nepreukázal, že pred podaním žaloby sa snažil spor so žalovaným vyriešiť mimosúdne, pričom k späťvzatiu žaloby došlo deň pred pojednávaním, čím došlo k zmareniu pojednávania zo strany žalobcu. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil s nepriznaním nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán, keď dôvody uvádzané v uznesení súd prvej inštancie považoval za hmotnoprávne a nie procesné, pričom mal žalobca dostatok možností, ako zabrániť vzniku trov konania.
7. V zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. V zmysle § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že pri zastavení konania v prípade späťvzatia žaloby treba rozhodnúť o náhrade trov konania podľa procesného zavinenia strán a dôvody nepriznania práva na náhradu trov konania žalovanému uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie pokladá za hmotnoprávne. Žalovaný tak žiadal, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd podstupoval podľa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrenej v ustanovení § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorej zásady je trovy konania povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Spornou a odvolaním nastolenou otázkou teda bolo, či súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán v zmysle ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.
10. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pri riešení otázky, či strana sporu zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a so zreteľom na procesný výsledok. Odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie predstavuje ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, neprizná súd výnimočne náhradu trov konania. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa uvedeného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať aj k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod.. Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania strane spore, ktorej na ňu vznikol nárok, možno len za predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takejto strany sporu spravodlivo požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sama hradila jej vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.
11. V preskúmavanom prípade odvolací súd konštatuje, že skutkové okolnosti, v ktorých súd prvej inštancie videl naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu boli dané a odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tejto otázke (ods. 15 uznesenia súdu prvej inštancie). V prejednávanej veci sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle na kúpnej zmluve k nehnuteľnostiam z dôvodu porušenia záväzku žalovaného uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu, žalobca sa nepokúsil vyriešiť vec mimosúdne pred podaním žaloby, žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril a v konaní pred súdom prvej inštancie bol pasívny, pričom žalovaný previedol predmetné nehnuteľnosti na iný subjekt po začatí konania vo veci a až po doručení mu žaloby a žalobca zobral žalobu späť deň pred nariadeným pojednávaním, hoci žalovaný previedol predmetné nehnuteľnosti na iný subjekt už viac ako pred pol rokom pre týmto pojednávaním. Súdom prvej inštancie v tomto smere predložené dôvody posudzované vo svetle zhora nastolených aspektov majú charakter dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď s ohľadom na okolnosti daného prípadu, ako i charakter konania, tieto možno považovať za osobitne výnimočné. Preto bolo správnym vysloviť, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu konania pred súdom prvej inštancie.
12. Odvolací súd nezistil žiadne skutkové, či právne vady napadnutého rozhodnutia. Odvolacie námietky žalovaného sú tak neopodstatnené.
13. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za preukázané, že v konaní sú dané dôvody hodné osobitného pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej strane sporu v zmysle ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, odvolací súd jeho rozhodnutie považuje za vecne správne a založené na správnom právnom názore. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
14. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).