Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21C-3-2022.pdf
PDF · 83.81 KB
Case nature
Subarea
21C/3/2022
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu: Q. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. J. XX, XXXX E., S., zastúpený: Advokátska kancelária Nagy&Zachveja s.r.o., IČO: 36 868 272, so sídlom Štúrova 11, Bratislava, proti žalovanému: ERMITA, s.r.o., IČO: 46 493 387, so sídlom Mnešická 1731/63, Nové Mesto nad Váhom, zastúpený: JUDr. Vladimír Gembický, advokát, so sídlom E. Belluša 6752/8, Piešťany, o nahradenie prejavu vôle, takto
rozhodol:
I. Konanie sa zastavuje.
II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Súd vracia po právoplatnosti tohto uznesenia žalobcovi zo súdneho poplatku zaplateného za žalobu sumu vo výške 42,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa elektronického systému centrálnej evidencie súdnych poplatkov - Slovenskej pošty a.s.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.01.2022 sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu.
2. Dňa 19.09.2022 (t.j. pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej) žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby, ktoré odôvodnil tým, že v rámci prípravy na pojednávanie zistil, že žalovaný aj napriek poznámke o prebiehajúcom súdnom spore, previedol nehnuteľnosti, ktorých sa predmet sporu týka na tretiu osobu. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd konanie zastavil a vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok, krátený v príslušnej stanovenej výške. Žalobca ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania, nakoľko žalovaný zmaril predmet žaloby tým, že previedol sporné nehnuteľnosti.
3. Na pojednávaní konanom dňa 20.09.2023 právny zástupca žalovaného uviedol, že nesúhlasia s priznaním náhrady trov konania žalobcovi, keďže žalovaný nebol vyzvaný zo strany žalobcu k uzatvoreniu zmluvy. Neprebehla oficiálna komunikácia strán sporu, pričom žalovanému písomná výzva na uzatvorenie zmluvy zo strany žalobcu nebola zaslaná. Z uvedeného dôvodu si žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov konania.
4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu účinne v celom rozsahu späť, a to ešte skôr, než sa vo veci začalo predbežné prejednanie alebo bolo otvorené prvé pojednávanie, súd rešpektujúc dispozičné právo žalobcu postupoval podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení a konanie zastavil. Takto postupoval aj bez súhlasu žalovaného, pretože tento sa v danom štádiu konania nevyžadoval (na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by sa neprihliadalo)
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Ide o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojim prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou (podľa petitu) domáhal a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/147/2022 zo dňa 29.03.2022).
14. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie ustanovenia § 257 CSP teda negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, z ktorého dôvodu musí použite tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti Civilný sporový poriadok bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v
konaní. Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania neprizná. Už zo slovného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach strán sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Významnými z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod.. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania a nepriznať tak náhradu trov úspešnej strane sporu, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana sporu nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
15. Súd sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania riadil vyššie uvedenými úvahami a postupoval podľa citovaných zákonných ustanovení a rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán, a to prihliadajúc na okolnosti a osobitosti danej veci, správanie procesných strán, okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby, ale aj argumenty žalovaného prezentované na pojednávaní dňa 20.09.2022 (zaznamenané na zvukovom zázname). Je nepochybné, že po podaní žaloby žalovaný predal nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom sporu, čím zmaril predmet žaloby, pričom žalobca k späťvzatiu žaloby pristúpil práve z uvedeného dôvodu. Na druhej strane žalobca nepreukázal súdu, že sa pred podaním žaloby snažil spor so žalovaným vyriešiť mimosúdne. Žiaden listinný dôkaz preukazujúci oficiálnu komunikáciu strán sporu (v listinnej alebo elektronickej podobe medzi riadne identifikovanými osobami) nepredložil. Navyše k prevodu spornej nehnuteľnosti došlo dňa 03.02.2023, pričom späťvzatie žaloby bolo zo strany žalobcu predložené deň pred pojednávaním (dňa 19.09.2023), čím došlo k zmareniu pojednávania zo strany žalobcu. Za tohto stavu mal súd za to, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v okolnostiach danej veci, a preto súd za spravodlivé považoval stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznať.
16. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
17. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
18. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1% najmenej však 6,70 Eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
19. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, orgány uvedené v § 3, ktoré a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
20. Nakoľko žalobca uhradil súdny poplatok za podanú žalobu v plnej výške, to je vo výške 49,50 Eur, súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia a zastavenie konania ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, rozhodol tak, ako je uvedené v tretej výrokovej vete tohto uznesenia a žalobcovi vrátil uhradený súdny poplatok, krátený o 6,70 Eur, vo výške 42,80 Eur, a to prostredníctvom Slovenskej pošty a.s.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto rozhodnutia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.
Proti výroku III. odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie urobil.