Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-45-2024.pdf
PDF · 84.86 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/45/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, E. F., právne zastúpenej JUDr. Gabrielou Holmovou Divkovou, MBA, advokátkou, so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO: 42 273 773, proti žalovaným 1/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XXX, E. F., právne zastúpenej JUDr. Tomáš Dopita, ADVOKÁT, s. r. o., so sídlom Vazovova 6838/9B, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 998 791 a žalovanému 2/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, K., o uloženie povinnosti zdržania sa rušivých zásahov a odstránenia oplotenia, na odvolanie žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. februára 2024, č. k. PB-6C/43/2022-154, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti – vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Žalobkyni proti žalovanej 1/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie z dôvodu späťvzatia žaloby za aplikácie ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2 CSP zastavil. Výrokom II. žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznal. Výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán, žalobkyňa ani žalovaný 2/, nemajú právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa upravenou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa rušivých zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne ako vlastníčky rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na pozemku parcely registra „C“, parc č. 1275 a pozemku parcely registra „C“, parc. č. 1275 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 389 m2, zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie L. I. spočívajúcich (I.) v zamedzovaní prístupu k tomuto rodinnému domu po pozemku parcely registra „E“, parc. č. 3677/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 287 m2, zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie L. I. a (II.) zdržania sa parkovania motorových vozidiel osobných a nákladných na pozemku parcely registra „E“, parc. č. 3677/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 287 m2, zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie L. I. a tiež, aby súd uložil žalovanému 2/ povinnosť odstrániť (III.) oplotenie nachádzajúce sa na pozemku parcely registra „E“, parc. č. 3677/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 287 m2, zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie L. I. tak, ako je to zakreslené na GP č. .... zo dňa .... bodmi A, B. C. D a (IV.) smreky v počte 4 ks vysadené na pozemku parcely registra „E“, parc. č. 3677/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 287 m2, zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie L. I. v časti od horného rohu hospodárskej budovy bez súp. čísla stojacej na parcele KNE č. 3677/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 287 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. L. I.. Písomným podaním zo dňa 01.12.2023 žalobkyňa vzala žalobu späť čo do povinnosti žalovaného II/ odstrániť oplotenie, s tým, že v tomto smere si žalovaný II/ v priebehu konania splnil svoju povinnosť. Písomným podaním zo dňa 08.12.2023 žalobkyňa vzala žalobu späť čo do povinnosti žalovaného II/ odstrániť smreky, keďže aj v tejto časti žalovaný II/ v priebehu konania splnil svoju povinnosť. Na pojednávaní dňa 07.02.2024 vzala žalobkyňa žalobu späť aj vo zvyšnej časti čo do uloženia povinnosti žalovaným
1/, 2/ zdržať sa rušivých zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne spočívajúcich (I.) v zamedzovaní prístupu k rodinnému domu a (II.) zdržania sa parkovania motorových vozidiel a žiadala, aby súd prvej inštancie konanie zastavil a o trovách konania rozhodol v zmysle § 257 CSP a aplikoval vo veci dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovaným náhradu trov konania súd prvej inštancie neprizná, a to s poukazom na osobné a majetkové pomery žalobkyne. Uviedla, že je vdova, žije sama v 2-izbovom byte. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a žalovaní 1/, 2/ so späťvzatím žaloby súhlasili, súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách konania žalovanej 1/ súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Konštatoval, že žalobkyňa sa vo vzťahu k žalovanej 1/ domáhala dvoch nárokov, a to zdržania sa zásahov vo forme zamedzovania prístupu a parkovania. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa voči žalovanej 1/ vzala žalobu späť v priebehu konania čo do oboch nárokov bez uvedenia dôvodu, resp. s prihliadnutím na existujúci stav dôkaznej núdze, žalovanej 1/ ako procesne úspešnej strane sporu, vznikol nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie však považoval za potrebné aplikovať vo veci § 257 CSP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa, žalovanej 1/ nepriznať náhradu trov konania. Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa je dôchodkyňa, vdova, v pokročilom veku (86r), má viaceré závažné zdravotné problémy a s tým súvisiace zvýšené výdavky na lieky, ktoré len sťažka pokrýva zo svojho jediného príjmu vo forme starobného dôchodku vo výške 520,- eur. O trovách konania žalobkyne a žalovaného 2/ súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Konštatoval, že žalobkyňa sa voči žalovanému 2/ domáhala štyroch nárokov, a to zdržania sa zásahov vo forme zamedzovania prístupu, zdržania sa zásahov vo forme parkovania, odstránenia oplotenia a odstránenie smrekov. Žalovaný 2/ v priebehu konania odstránil sporné oplotenie ako i smreky, na základe čoho žalobkyňa vzala v tejto časti žalobu späť. Vo vzťahu k zvyšným dvom nárokom (zdržania sa zásahov vo forme zamedzovania prístupu a zdržania sa zásahov vo forme parkovania) vzala žalobkyňa voči žalovanému 2/ žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Z uvedeného vyvodil, že pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovaného 2/ bol v predmetnom konaní rovnaký, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán - žalobkyňa ani žalovaný 2/ nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti uzneseniu vo výroku II. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 1/. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej 1/ prizná nárok na náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zastávala názor, že v predmetnom konaní nebol naplnený prípad osobitného zreteľa ohľadne žalobkyne, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá je vlastníčkou minimálne dvoch nehnuteľností a tiež osobou, ktorá bola v konaní zastúpená právnou zástupkyňou. Žalobkyňa mala k dispozícii dostatok času na to, aby prehodnotila, prípadne sa poradila o následnom postupe pred súdom. Napriek tomu sa rozhodla podať žalobu, na podaní ktorej opakovane trvala, čím žalovanej 1/ zapríčinila nielen stratu času, ale aj výdavky v podobe trov právneho zastúpenia. Žalovaná 1/ dôvodila, že s predmetným konaním jej vznikli náklady spojené s právnym zastúpením a rovnako je dôchodkyňou, preto argumentácia, že žalobkyňa je dôchodkyňa nie je dostatočná, nemôže obstáť. Žalovaná 1/ uviedla, že rozhodne sa s nikým súdiť nechcela. Žalobkyňa vedela o neopodstatnenosti podanej žaloby, resp. o nej vedieť mohla a mala vzhľadom k tomu, že bola v konaní zastúpená právnou zástupkyňou – kvalifikovanou osobou. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého uznesenia. Poukazovala na to, že so žalovanou 1/ sa pokúšala viackrát dohodnúť, dokonca požiadala súd, aby konanie prerušil za účelom mimosúdnej dohody. So žalovaným 2/ sa dohodla, tento nároky žalobkyne akceptoval, avšak žalovaná 1/ žalobkyňu neustále osočovala, tvrdiac, že keď ona nie je držiteľkou oprávnenia a ani motorového vozidla, že ona na danej ceste nemôže parkovať, pričom sa nevie vyjadriť, komu dané autá patria, a teda že sa nemá so žalobkyňou o čom dohodnúť. Žalobkyňa poukazovala na to, že so žalobou predložila množstvo dôkazov vrátane skôr vydaného zákazu parkovania vozidiel na ceste parc. KN 1274 /D. XXXX/X/ katastrálne územie L. I., ktorý vydal Obecný úrad v L. I. dňa 23.07.2002, fotografie motorových vozidiel zabraňujúcich v prechode k jej nehnuteľnostiam, Upozornenie Obce L. I. č. 175/2018 zo dňa 10.09. 2018, takže sa nejedná len o výmysel žalobkyne, ale dlhodobé nezhody, ku ktorým sa žalovaná 1/ svojim správaním pričinila. Žalobkyňa uviedla, že je staršou osamelou osobou (vdova vo veku 86 rokov), ktorá nie je technicky zručná, aby vedela zabezpečiť kvalitné a čitateľné fotografie, ktorými by preukázala svoje tvrdenia. Uvedená prístupová cesta je bočnou cestou, cez ktorú, okrem žalobkyne, nikto neprechádza a v podstate žalovaná 1/ si touto rozšírila akoby svoj pozemok – dvor, ktorý jej slúži na parkovanie, čím neoprávnene zasahuje nie len do práv žalobkyne ako vlastníka susednej nehnuteľnosti. Dôvodila, že má podlomené zdravie s množstvom závažných zdravotných problémov a s tým súvisiace zvýšené výdavky na lieky, pričom bez ohrozenia výživy a zdravotného stavu jej zo
starobného dôchodku 520,- eur veľa peňazí nezostáva. S poukazom na uvedené žiada, aby aj odvolací súd prihliadol na jej osobné, majetkové, zdravotné pomery a s tým súvisiacu výdavkovú povinnosť, ako aj na okolnosti, ktoré ju viedli k podaniu danej žaloby, na ktoré poukázala v súvislosti aj so skôr riešenými upozorneniami zo strany obecného úradu voči žalovanej 1/ a jej rodinných príslušníkov.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu – vo výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej časti nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.
5. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
9. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy teda v prípadoch, keď sú síce naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom, alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť takéhoto prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Do úvahy treba brať okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne, alebo úplne úspešnej strany sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
10. Judikatúra na strane druhej však tiež konštatovala, že uvedené ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (príkladmo viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2MCdo/17/2009), nejde o predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vychádzajúc zo zásady zodpovednosti zavinenia zastavenia konania vo vzťahu k odvolateľke je síce pravdou, že na strane žalobkyne vzhľadom na dôvody vedúce k späťvzatiu žaloby by bola v zásade povinnosť nahradiť trovy žalovanej 1/, avšak v konkrétnostiach posudzovanej veci z obsahu spisu vyplývajú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa je vo veku 87 rokov, starobná dôchodkyňa poberajúca starobný a vdovský dôchodok spolu mesačne 535,20 eur, ktorý je jediným zdrojom jej príjmu, je vdova, žije sama v 2-izbovom byte, sama uhrádza poplatky
súvisiace s užívaním bytu, mesačne má výdavky na lieky súvisiace s jej zdravotným stavom, nakoľko je onkologickým pacientom a má aj iné zdravotné problémy. Vzhľadom na vek je zrejmé, že nejde o pomery prechodné, tieto sú ovplyvnené jednak vekom a tiež aj zdravotným stavom žalobkyne, skutočnosťou nezávislou na vôli žalobkyne. Faktom je, že reálne je životná situácia žalobkyne nepriaznivou do takej miery, že uhradenie trov konania by prichádzalo do úvahy s určitými ťažkosťami, čo nie je možné zo strany súdu pri posudzovaní dotknutej osoby ignorovať. Na ťarchu žalobkyne pri posudzovaní možnosti aplikácie ust. § 257 CSP nemôže ísť ani pokiaľ ide o právne zastúpenie, a to práve s prihliadnutím na vek a zdravotný stav žalobkyne.
12. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej 1/ ako nedôvodné. Výrok II. napadnutého uznesenia plne zodpovedá zákonným ustanoveniam v ňom citovaným. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní žalobkyni, o výške náhrady rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).