Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoEk/5/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E. A., proti povinnému: DUPI group, a. s., so sídlom Sedmokráskova 6, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 233 192, o vymoženie 25.000,- Eur s prísl., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Ivanou Kráčalík Pohovejovou, so sídlom Exekútorského úradu F. X, XXX XX D., o návrhu navrhovateľky G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX I., právne zastúpenej JUDr. Ondrejom Barnom, advokátom, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, na vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní G. H. proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16.10.2023, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd námietku navrhovateľky G. H. o neprípustnosti vedenia exekúcie na nehnuteľnosť zapísanú pre katastrálne územie J., obec D. - J., okres D. K., na LV č. XXXX, a to ako pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/ XXX, vo výmere 10 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v celom rozsahu zamietol.

1.1 V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd (ďalej aj „exekučný súd“) uviedol, že doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 23.10.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie o vymoženie sumy 25.000,- Eur s prísl. na základe exekučného titulu: notárskej zápisnice N 402/2017, Nz 9645/2017, NCRls 9844/2017, spísanej na Notárskom úrade notárky JUDr. Luciany Rebrovej, PhD. Exekzučný súd vydal dňa 17.02.2021 súdnej exekútorke JUDr. Ivane Kráčalík Pohovejovej poverenie na vykonanie exekúcie, ktorá ju vedie pod sp. zn. 416EX 77/21. Dňa 25.09.2023 postúpila súdna exekútorka exekučnému súdu písomné podanie navrhovateľky G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX I. (ďalej v texte uvádzanej aj ako „navrhovateľka“), datované dňom 07.08.2023, označené ako „Námietka neprípustnosti exekúcie na vec podľa § 44 Exekučného poriadku“ vrátane príloh k tomuto podaniu. Súčasne súdna exekútorka predložila exekučnému súdu aj vyjadrenie oprávneného k tomuto návrhu. Navrhovateľka v predmetnom návrhu (námietke) na vylúčenie veci z exekúcie uviedla, že s povinným uzavrela dňa 23.06.2020 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je nehnuteľnosť - pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava II, obec D., A. L. J., kat. územie J.. Od povinného teda ešte pred začatím exekúcie prejavila vôľu odkúpiť a stať sa vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti a zároveň povinný prejavil vôľu predať jej dotknutú vec. Tento právny úkon bol realizovaný v dobrej viere a bez toho, aby mala akúkoľvek vedomosť o iných záväzkoch povinného. V uvedenej súvislosti navrhovateľka v návrhu na vylúčenie veci z exekúcie uviedla, že keďže bol dňa 23.03.2021 vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva aj na predmetnú nehnuteľnosť, pričom sa má exekučné záložné právo vykonať aj predajom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú kúpila od povinného v

dobrej viere a za ktorú povinnému riadne zaplatila, speňažením tejto nehnuteľnosti by došlo k vykonaniu exekúcie predajom takej veci, vo vzťahu ku ktorej exekúcia nie je prípustná. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky zo dňa 07.09.2023 uviedol, že s vyňatím predmetnej veci z exekúcie nesúhlasí.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ust. , , , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) ako aj ust. , (ďalej len „“) a uviedol, že námietka neprípustnosti exekúcie podľa Exekučného poriadku je novým právnym inštitútom a rozhodovanie o nej predstavuje prvú fázu tzv. excindačného (vylučovacieho) konania. Exekučný súd môže námietku, týkajúcu sa vylúčenia veci z exekúcie posúdiť sám, ak rozhodnutie o nej závisí len na jednoduchom právnom posúdení veci. Ustanovenie Exekučného poriadku je zároveň vyjadrením jednej zo základných zásad exekučného konania, a to zásady, podľa ktorej má byť oprávnený v rámci exekúcie uspokojený výlučne z majetku povinného. Nemožno totiž vylúčiť, že úkony súdneho exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Ustanovenie Exekučného poriadku tak predstavuje procesnú obranu tretej osoby odlišnej od oprávneného a povinného, ktorá tvrdí, že k veci, ktorá je predmetom exekúcie má právo, ktoré exekúciu nepripúšťa (exekúciu vylučuje). Z obsahu exekučného spisu a z výpisu z LV č. XXXX okresný súd zistil, že povinný je na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. J., obec D. - J., okres D. K. evidovaný ako výlučný vlastník v podiele 1/1 pozemkov tam uvedených, vrátane sporného pozemku C- KN par. č. XXXX/XXX. Na liste vlastníctva č. XXXX je evidovaná v prospech oprávneného ťarcha na základe Exekučné príkazu na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na pozemky C-KN parcela č. XXXX/XX, L. XXXX/XXX, L. XXXX/XXX, L. XXXX/XXX, L. XXXX/XXX M. L. XXXX/ XXX. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia konštatoval, že navrhovateľka vo vznesenej námietke neprípustnosti exekúcie tvrdila, že na dotknutú nehnuteľnosť - pozemok C- KN parcela č. XXXX/XXX nemožno viesť exekúciu, nakoľko uvedená nehnuteľnosť je, resp. mala by sa stať vlastníctvom navrhovateľky. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že námietku, že exekúcia nie je vo vzťahu ku konkrétnej veci prípustná, môže vzniesť u súdneho exekútora ten, kto tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo (napr. záložné) k dotknutej veci. Právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, je najmä vlastnícke právo tretej osoby. Ak určitá vec exekúcii nepodlieha, exekúcia na túto vec by vôbec nemala byť vedená. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že vlastník veci musí svoje vlastnícke právo k veci nielen namietať, ale aj preukázať. Zdôraznil, že v zmysle platí, že ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo k nej až vkladom do katastra nehnuteľností (intabuláciou) podľa osobitných predpisov, pričom uvedené platí bez výnimky. Až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností osoba (napr. kupujúci, tak ako v tomto prípade), vstupuje do všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka. Dokiaľ nedošlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, osobu, ktorá mala na podklade zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nemožno považovať za vlastníka nehnuteľnosti, pretože zatiaľ nenastali vecno-právne účinky kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti.

1.3 Vychádzajúc z uvedeného exekučný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia konštatoval, že nie je daný dôvod na vylúčenie dotknutej nehnuteľnosti z exekúcie, pretože podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je nesporné, že dotknutá nehnuteľnosť je naďalej vo vlastníctve povinného, pričom ku dňu rozhodovania o námietke navrhovateľky nebolo exekučnému súdu predložené také rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľky, prípadne iný dôkaz, ktorým by bolo relevantne spochybnené vlastnícke právo povinného k dotknutej nehnuteľnosti. V uvedenej súvislosti exekučný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia zdôraznil, že údaje vedené v katastri nehnuteľností je treba považovať za hodnoverné, kým nie je preukázaný opak (§ 70 ods. 1 Katastrálneho zákona) a ten v rámci tohto konania preukázaný nebol. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že navrhovateľka nemala ku dňu podania námietky, ako aj ku dňu vydania rozhodnutia o nej aktívnu legitimáciu na podanie takejto námietky, nakoľko nie je ešte vo vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti nositeľom vlastníckeho práva. V nadväznosti na uvedené exekučný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že sporná nehnuteľnosť, evidovaná na LV č. XXXX, je vo vlastníctve povinného, a preto nie je daný dôvod, pre ktorý by nemohla byť postihnutá exekúciou,

pričom existencia kúpnej zmluvy zo dňa 23.06.2020 na uvedenej skutočnosti z vyššie uvedených dôvodov nemôže nič zmeniť.

2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie sa G. H. (ďalej aj „odvolateľka“) prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolala a v odvolaní uviedla, že odvolanie podáva z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Uviedla, že súd prvej inštancie posúdil jej návrh (námietku) na vylúčenie veci z exekúcie tak, že nevzhliadol dôvod na vylúčenie predmetnej nehnuteľnosti z prebiehajúcej exekúcie, lebo navrhovateľka nepreukázala vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti. Za smerodajné považoval exekučný súd údaje uvedené v katastri nehnuteľností. Exekučný súd sa však nezaoberal otázkou, ktorá svedčí v prospech jej námietky, teda tým, že preukázateľne existuje scudzovacia zmluva, ktorá je platná a je uzavretá so značným časovým odstupom od začatia exekúcie, teda zmluvné strany prejavili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu pred začatím exekúcie, pričom žiadna zo zmluvných strán nemala v úmysle poškodiť akéhokoľvek veriteľa. Až následne s odstupom času došlo k zriadeniu exekučného záložného práva na dotknutú nehnuteľnosť. Exekučný súd sa nezaoberal samotnou kúpnou zmluvou, nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie a oprel sa len o údaje zapísané na liste vlastníctva. Za rozhodujúce považoval len to, že vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti z povinného na ňu neprešlo, ale nedal do súvisu to, že toto vlastnícke právo nemohlo a nemôže prejsť na ňu práve kvôli prebiehajúcej exekúcii a nevyňatiu dotknutej nehnuteľnosti zo súpisu majetku povinného. V závere odvolania odvolateľka poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 03. júla 2019, kde ústavný súd uvádza : „Vychádza sa z koncepcie, že predmetom a účelom vylučovacej žaloby nie je určenie vlastníctva, to znamená, nerieši sa ňou zmena zápisu v katastri nehnuteľností, a preto výrok súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhovie tejto žalobe nie je spôsobilým podkladom pre zmenu v úradnej evidencii. V konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, a to len za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam, pričom súd sa s touto otázkou vysporiada iba v odôvodnení rozhodnutia, nie v samotnom enunciáte. Jej účelom je dosiahnuť vylúčenie určitého majetku zo súpisu a predísť jeho speňaženiu “. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie odvolateľky v rozsahu a z dôvodov daných odvolaním podľa ust. a ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. (a contrario) a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. , potvrdil.

4. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Právo namietať neprípustnosť exekúcie nepatrí dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči nemu. Námietka má na exekúciu vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok. Na opakované námietky z tých istých dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.

5. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, o uplatnení práva podľa odseku 1 exekútor upovedomí oprávneného a vyzve ho, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec.

6. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak oprávnený na exekúcii postihujúcej namietanú vec trvá, súd na podnet exekútora vyzve osobu, ktorá právo podľa odseku 1 uplatnila, alebo oprávneného podľa toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo na vylúčenie veci, alebo aby strpel vedenie exekúcie na vec, a to na všeobecnom súde žalovaného príslušnom podľa , a túto skutočnosť exekútorovi osvedčil.

7. Podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, namiesto výzvy podľa odseku 2 môže súd o vylúčení veci rozhodnúť v prípadoch, ak rozhodnutie závisí len na jednoduchom právnom posúdení veci. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

8. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom; to neplatí, ak pred začatím exekučného konania sa začalo konanie o určenie vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou. V takom prípade môže

oprávnený vstúpiť do takého konania ako intervenient na strane povinného. Ustanovenia odsekov 2 až 6 sa v takom prípade nepoužijú.

9. Podľa , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 167 ods. 1 Exekučného poriadku, na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.

11. Po prejednaní odvolania odvolateľky odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, pretože vychádza zo správneho skutkového zistenia, že odvolateľka G. H. nebola v čase podania námietky týkajúcej sa vylúčenia veci z exekúcie a ani v čase rozhodovania exekučného súdu o tejto námietke vlastníčkou dotknutej nehnuteľnosti. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zároveň zo správneho právneho posúdenia veci, t. j. zo správnej interpretácie a aplikácie ust. Exekučného poriadku v spojení s ust. . Z ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že právo namietať, že exekúcia na určitú konkrétnu vec nie je prípustná patrí tomu kto tvrdí a zároveň preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ z ustanovenia vyplýva, že ak je predmetom prevodu na základe zmluvy nehnuteľnosť, tak vlastnícke právo k nej sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, nemožno úspešne vo vzťahu k preukázaniu vlastníckeho práva k tejto veci argumentovať tým, že bola uzatvorená scudzovania zmluva, s ktorej existenciou sa súd v dostatočnej miere nevysporiadal, pretože táto skutočnosť (uzavretie kúpnej zmluvy) sama osebe na preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je postačujúca. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že pokiaľ navrhovateľka nepreukázala, že je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a dotknutá nehnuteľnosť je stále evidovaná na LV č. XXXX ako vlastníctvo povinného, nie je daný zákonný predpoklad, aby dotknutá nehnuteľnosť nemohla byť z dôvodu tvrdeného odvolateľkou postihnutá exekúciou, t. j. nevznikol dôvod na vylúčenie dotknutej nehnuteľnosti z exekúcie, vedenej na majetok povinného.

12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. a ako vecne správne potvrdil konštatujúc, že v odvolaní citované rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 03. júla 2019, nespochybňuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, pretože je z neho zrejmé, že súd musí vždy pri rozhodovaní o návrhu na vylúčenie veci z exekúcie ako otázku predbežnú vyriešiť otázku vlastníctva veci dotknutej návrhom na vylúčenie veci z exekúcie, čo v danom prípade aj súd prvej inštancie urobil, pričom zistil, že navrhovateľku nie je možné v súlade s ust. považovať za vlastníčkou veci, ktorej vylúčenia z exekúcie, vedenej na majetok povinného, sa podaným návrhom na vylúčenie veci z exekúcie domáhala, čo znamená, že na vylúčenie dotknutej veci z exekúcie neboli splnené predpoklady vyžadované ust. Exekučného poriadku, ako správne uviedol v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia súd prvej inštancie.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).