Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Csp-177-2022.pdf
PDF · 106.91 KB
Case nature
Subarea
34Csp/177/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej: Y. G., J.. X.X.XXXX, G. I. H., I. XXXX/XX, o zaplatenie 3.763,93 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. N e p r i b e r á do konania osobitný subjekt Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Žalobcovi v r a c i a krátený súdny poplatok vo výške 148,80 Eur, ktorý mu bude vyplatený prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 ) sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 31.5.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 3.763,93 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.763,93 Eur odo dňa 21.4.2022 do zaplatenia a zaviazal žalovanú k náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu vo výške 225,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 364,06 Eur.
2. Okresný súd Košice I uznesením vydaným dňa 19.7.2022 pod č.k. 34Csp/177/2022-53 pripustil, aby z konania vystúpil doterajší žalobca Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.8.2022.
3. Žalovanej bola doručená žaloba spolu s jej prílohami dňa 12.8.2022. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 6.10.2022 žiadala súd, aby žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že pohľadávka žalobcu bola vymožená v exekučnom konaní, ktoré sa viedlo na Exekútorskom úrade Košice pred exekútorom JUDr. Jánom Ondášom so sídlom na Mlynárskej ulici 16 v Košiciach. Žalovaná pripojila k podaniu upovedomenie o začatí exekúcie na základe poverenia Okresného súdu Banská Bystrica dňa 25.10.2021.
4. Dňa 18.10.2022 bol súdu doručený návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 (ďalej len „združenie“), na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovanej. V návrhu združenie uviedlo, že spĺňa definíciu osobitného subjektu podľa ust. § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a teda má právo vystupovať v konaniach za podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Združenie zároveň požiadalo súd o zistenie stanoviska žalovanej, či súhlasí s pribratím združenia do konania na ochranu jej práv.
5. Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu dňa 21.10.2022 vzal žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť. Dôvod späťvzatia žaloby v podaní žalobca neuviedol. Zároveň požiadal súd o vrátenie kráteného súdneho poplatku za podanú žalobu.
6. Podľa ust. § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
7. Podľa ust. § 95 ods. 2 Civilného sporového poriadku subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.
8. Podľa ust. § 95 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak úkony právnickej osoby podľa odseku 1 odporujú úkonom strany, na ktorej vystupuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností tak, aby to zodpovedalo rozumnému usporiadaniu vzťahov.
9. Z výpisu registra evidencie občianskych združení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má súd za preukázanú existenciu Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov.
10. Inštitút pribratia osobitného subjektu do konania predstavuje ochranný prvok v civilnom procese v prospech strán, na ochranu ktorých sú tieto osobitné subjekty určené. Zabezpečuje sa tak čiastočná kompenzácia sprísnených pravidiel civilného procesu, predovšetkým princípu formálnej pravdy a procesnej diligencie strán v prípadoch, keď súd zváži že je to potrebné. Predpokladmi pre rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu do konania sú potreba ochrany práv strany a súhlas strany, na ochranu práv ktorej má osobitný subjekt vystupovať. Potreba ochrany práv strany ako kritérium na rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu do konania môže vyplynúť z neskúsenosti strany so súdnym konaním, neznalosti právnych noriem a neschopnosti strany dôsledne využívať svoje procesné práva a plniť si svoje procesné povinnosti alebo aj vtedy, ak súd doručuje strane písomnosti prostredníctvom fikcie doručenia. Koncepcia ust. § 95 Civilného sporového poriadku je založená na závere potreby ochrany strany sporu odborne spôsobilým subjektom, či už orgánom verejnej moci alebo inou právnickou osobou. Tretia osoba, ktorá má záujem vstúpiť do konania ako osobitný subjekt (vyšpecifikovaná v ust. § 95 Civilného sporového poriadku ods. 1 ako orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu), nie je stranou sporu ani inak zúčastnenou osobou v konaní, nepožíva preto žiadne procesné práva a povinnosti, t. j. ani právo na rozhodnutie o jej procesnom návrhu (s výnimkou prípadu, ak sama disponuje výslovným súhlasom strany s jej vstupom, ktorý súčasne s návrhom súdu predložila), a ani právo na vyžadovanie určitého procesného postupu zo strany súdu (výzva spotrebiteľovi, či súhlasí s pribratím do konania). Podanie, ktoré neobsahuje súhlas strany sporu s jej pribratím súd posúdi z hľadiska potreby ochrany práv strany.
11. Ak by v konkrétnom konaní, do ktorého mieni táto nezainteresovaná osoba vstúpiť, mal súd za to, že je jej účasť v konaní nevyhnutná pre ochranu práv strany, môže dotazovať stranu sporu, či táto súhlasí so vstupom takejto osoby do konania. Ak by však bol súd toho názoru, že účasť takéhoto subjektu nie je v konaní nevyhnutná na ochranu práv strany, návrh tejto, na konaní nezúčastnenej osoby, je bez akejkoľvek procesno-právnej relevancie a súd o ňom nemusí ani rozhodovať, teda na takéto podanie vôbec neprihliada.
12. Pokiaľ ide o druhý predpoklad pre rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu do konania, a to súhlas strany sporu s pribratím subjektu na ochranu jej práv, súd zastáva názor, že musí ísť o výslovný súhlas udelený stranou sporu. Súhlas nemožno vyvodiť ani postupom podľa ust. § 157 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vyplýva to jednak zo zásady, že nikomu nesmie byť pribratie tretieho subjektu do jeho sporu nanútené (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. februára 2013, sp. zn. 3 Cdo 188/2012), ako aj z toho, že osobitný subjekt je v konaní oprávnený podľa odseku 2 na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.
13. Inštitút pribratia osobitného subjektu je fakultatívnym inštitútom, čo znamená, že o pribratí do konania rozhoduje po splnení zákonných predpokladov výlučne súd, pričom podanému návrhu (a to ani v prípade, že sú splnené zákonné predpoklady) súd nemusí vyhovieť, ak to vzhľadom na okolnosti daného prípadu nepovažuje za potrebné. Ust. § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku stanovuje súdu možnosť, nie paušálne povinnosť pri návrhu tretej, na konaní nezúčastnenej osoby, ktorá má sama záujem vstúpiť do konania ako osobitný subjekt alebo návrhu samotnej strany sporu tomuto návrhu vyhovieť.
14. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na pribratie vyššie uvedeného združenia do konania na strane žalovanej, a to na základe nasledovných dôvodov:
15. V danom prípade má súd za preukázané, že predmetné konanie predstavuje spor s ochranou slabšej strany, spotrebiteľský spor. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ochrana spotrebiteľa je odôvodnená existenciou nerovnovážneho vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Spotrebiteľ (žalovaná) ako slabšia zmluvná strana sa proti dodávateľovi (žalobca) nachádza v znevýhodnenej pozícii, najmä pokiaľ ide o informovanosť o ekonomickej situácii na trhu s tovarom a službami, znalosť právnych predpisov, či možnosť ovplyvňovať podmienky, za ktorých dôjde k uzavretiu zmluvy. Dodávateľ je profesionál, ktorý má skúsenosti nielen s predajom tovaru a služieb, ale aj s tým spojeným uplatňovaním si svojich nárokov proti spotrebiteľovi právnymi prostriedkami. Naopak spotrebiteľ tieto skúsenosti nemá a v dôsledku nedostatku informácií či odborných znalostí nedokáže byť pre dodávateľa rovnocenným partnerom. Z uvedených dôvodov zasahuje do súkromnoprávnych vzťahov štát v snahe vyrovnať faktickú nerovnosť spotrebiteľa vo vzťahoch s dodávateľmi a eliminovať jej nežiaduce dôsledky na životy spotrebiteľov. Vysoký záujem o ochranu spotrebiteľa vyplýva aj z článku 169 Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 38 Charty základných práv EÚ. Aj podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky princíp „vigilantibus iurascripta sunt“ - právo patrí bdelým v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2017).
16. Zákonodarca teda poskytuje širokú paletu ochrany spotrebiteľa v hmotnoprávnej úprave, ktorá dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov (Občiansky zákonník priamo v Piatej hlave upravuje inštitút spotrebiteľských zmlúv a napríklad v ust. § 53 aspoň rámcovo vymedzuje ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch atď.) V procesnej rovine sú prísne dopady kontradiktórneho koncentrovaného sporu na určité subjekty nežiaduce. Odôvodnenosť tohto postulátu spočíva v objektívnej hmotnoprávnej aj procesnoprávnej nerovnosti určitých subjektov práva, ktorú musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv. Takouto skupinou sporov s ochranou slabšej strany, teda sporov, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania, sú práve spotrebiteľské spory. Civilný sporový poriadok na takýto postup odkazuje priamo v Čl. 6 Základných princípov „Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu“, taktiež v Druhej hlave upravuje zákonodarca inštitút sporov s ochranou slabšej strany a priamo prvý diel (ust. § 290 - ust. § 306 Civilného sporového poriadku) pojednáva o spotrebiteľských sporoch.
17. Zhrnúc vyššie uvedené je teda zákonnou povinnosťou súdu pri posúdení veci postupovať v súlade s princípom spravodlivého rozhodovania, princípom ochrany dobrých mravov a princípom ochrany slabšej zmluvnej strany, ktorou sú v tomto záväzkovom vzťahu žalovaní ako spotrebitelia. Teda súd zabezpečuje tejto strane dostatočnú ochranu a nie je tu daná potreba ochrany strany sporu odborne spôsobilým subjektom - občianskym združením ako prvého predpokladu pribratia tohto subjektu do konania. Súd taktiež konštatuje, že občianske združenie súhlas žalovanej s jej vstupom do konania v návrhu nepredložilo a taktiež neuviedlo žiaden relevantný argument, prečo tak nemohlo urobiť. K žiadosti združenia o zistenie stanoviska žalovanej, či súhlasí s pribratím združenia ako osobitného subjektu do konania na ochranu ich práv súd konštatuje, že súd nemôže nahrádzať povinnosť združenia zabezpečiť si súhlas strany sporu, nie je to zákonnou povinnosťou súdu. Nie je možné dôvodne žiadať, aby administratívu a náklady spojené s vyžiadaním súhlasu od stoviek žalovaných prevzal na seba súd, ktorý by nad rámec svojich úloh plnil povinnosti združenia, ktoré ich z neznámych dôvodov opomenulo splniť. Z dikcie ust. § 95 ods.1 Civilného sporového poriadku možno vyvodiť, že súd by mal sám zabezpečiť stanovisko strany sporu iba v prípade, ak rozhoduje o pribratí osobitného subjektu ex offo
- bez návrhu. V ostatných prípadoch musí súhlas strany sporu predložiť subjekt, ktorý navrhol svoje pribratie do konania.
18. Za daných okolností, z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, s ktorou súvisí predmet konania, jeho štádium, v ktorom sa nachádza (rozhodovanie súdu o zastavení konania na základe spätvzatia žaloby žalobcom), sa súdu javí pribratie osobitného subjektu do konania v podobe občianskeho združenia na podporu práv žalovanej ako spotrebiteľa za nehospodárne a neúčelné. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že nepriberá osobitný subjekt do konania.
19. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
20. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
21. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
22. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia (ust. § 145 Civilného sporového poriadku.) Ide súčasne o úkon fakultatívny, keďže žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť za akýchkoľvek podmienok.
23. V súlade s citovaným zákonným ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie zastavil na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť. Súhlas žalovanej k späťvzatiu žaloby nebol potrebný, nakoľko k jej späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jej prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.
24. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
25. Podľa Čl. 4 ods. 1, ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
26. Podľa Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
27. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.
28. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
29. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je v konaní preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Možno tak ustáliť, že ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
30. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje tak zodpovednosť za zavinenie sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje len z procesného hľadiska.
31. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná. Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca v podaní, ktorým vezme žalobu späť, uviedol dôvod späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov.
32. Pretože žalobca neuviedol dôvod, ktorý ho viedol k späťvzatiu žaloby, nebolo možné danú procesnú situáciu vyhodnotiť tak, že by bol žalobca vzal žalobu späť pre správanie žalovanej, a preto je potrebné v prejednávanej veci konštatovať, že žalobca zavinil zastavenie konania a žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanej však žiadne trovy v súvislosti s prebiehajúcim súdnym sporom nevznikli.
33. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
34. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z Čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“
35. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. § 262 Civilného sporového poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že konanie zastavil a žalovanej náhradu trov zastaveného konania nepriznal.
37. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov poplatok splatný podaním žaloby sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
38. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 EUR. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
39. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
40. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 155,50 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd prvej inštancie rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 148,80 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. v súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti I. a IV. výroku uznesenia nie je možné podať odvolanie.
Proti výroku II. a III. uznesenia možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.