Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/323/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácii v SR, Odborárske námestie 3, 815 70 Bratislava, IČO: 30 779 618, proti žalovanému: Slovenský odborový zväz slobodných povolaní, Jakubovo námestie 14, 811 09 Bratislava, IČO:00 678 708, zast. Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o., Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, v konaní o zaplatenie 11.294 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania súdu prvej inštancie vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.02.2004 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 21.907,99 eur (pôvodne 660.000,-Sk) spolu s trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca prenechal žalovanému v objekte na P. Z. Č.. XX V. B. do nájmu nebytové priestory podľa zmluvy o nájme č. 126/91/Ba zo dňa 22.02.1991. Podľa čl. VI citovanej zmluvy bola daná žalovanému výpoveď z nájmu v zmysle dojednanej výpovednej lehoty. Po uplynutí tejto lehoty nájom nebytových priestorov skončil dňom 31.12.1997. Žalovaný bol na túto skutočnosť upozornený listom zo dňa 09.10.1997. Žalobca napriek uvedeným skutočnostiam mal záujem obnoviť nájom k nebytovým priestorom so žalovaným a rokoval s ním o uzatvorení nového nájomného vzťahu. Žalovaný odmietol nájomnú zmluvu zo dňa 27.01.1998 podpísať, priestory však nevypratal. Z dôvodu nevypratania predmetných priestorov, ktorých nájom bol ukončený, sa žalobca obrátil na príslušný súd dňa 30.01.1998 s návrhom na vypratanie nebytových priestorov. Keďže žalovaný priestory nevypratal, nájomnú zmluvu nepodpísal a priestory užíval bez právneho dôvodu, žalobca žiadal od žalovaného náhradu za neoprávnené užívanie predmetných priestorov (dve skladové miestnosti č. 008 a č. 009 a tri kancelárske miestnosti č. 23, 24 a 25 o celkovej ploche 88 m2). Náhradu za užívanie predmetných priestorov žalobca uplatňoval u žalovaného vo výške nájomného, ktoré je v mieste a čase obvyklé, a to za obdobie od 01.02.2001 do 31.01.2004.

2. Súd vydal dňa 05.05.2004 platobný rozkaz, voči ktorému podal dňa 24.05.2004 odpor, ktorý odôvodnil nasledovne. Medzi stranami konania prebieha konanie o majetkovom vyporiadaní na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. , konanie o vypratanie vedené na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. , konanie o náhrade za neoprávnené užívanie priestorov na Okresnom súde Bratislava

I, sp. zn. . Žalovaný popísal predmetné konania, pričom dospel k záveru, že v týchto konaniach sa riešia otázky, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené, žalovaný navrhol prerušiť konanie do skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. a sp. zn. . Predtým navrhol spojiť predmetné veci. Keďže v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. sa žalobca domáha nároku na základe rovnakého právneho dôvodu, avšak za iné časové obdobie, žiadal spojiť predmetné konanie pod sp. zn. .

3. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 12.11.2021 uviedol, že dňa 15.01.2021 zaslal žalobca žalovanému jednostranný zápočet pohľadávok, v ktorom deklaroval, že pohľadávku vymáhanú v predmetnom súdnom konaní si započítava voči inej pohľadávke, ktorou disponuje žalovaný voči žalobcovi. Zároveň v tomto započítacom prejave prehlásil, že predmetná pohľadávka zaniká v celom rozsahu. Dňa 27.01.2021 zaslal žalobca žalovanému opätovne jednostranný zápočet. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhlásenia žalobcu, žalovaný v toto štádiu konania žiada súd, aby vyzval žalobcu na vyjadrenie k skutkovým okolnostiam, zápočtu a k zániku pohľadávky, nakoľko nie je dôvod na pokračovanie v konaní. Žalovaný poukázal na sporné skutočnosti, a to samotnú existenciu pohľadávky s ohľadom na vyššie uvedený zápočet, či nájom nehnuteľnosti zanikol, či bola výpoveď z nájmu riadne doručená, aký bol rozsah priestorov užívaných žalovaným v nehnuteľnosti žalobcu-všetky námietky tak, ako boli vznesené žalovaným v odpore.

4. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 19.11.2021, v ktorom uviedol, že nájom nebytových priestorov skončil 31.12.1997, na čo bol žalovaný upozornený listom zo dňa 09.10.1997. Žalovaný priestory nevypratal. Na základe konania vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn následne žalovaný priestory dobrovoľne vypratal, čo vyplýva zo záznamu o odovzdaní zo dňa 23.05.2006. Žalobca požaduje náhradu za užívanie nebytových priestorov vo výmere 69,66 m2. V období, v ktorom bolo konanie v tejto veci na návrh žalovaného prerušené, žalobca časť pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania postúpil na spoločnosť XKT s.r.o., čo žalovanému dňa 27.10.2014 preukázateľne oznámil. Podľa uvedeného na postupníka bola postúpená časť istiny z vyššie uvedenej pohľadávky v sume 4.868,44 eur bez príslušenstva. Vzhľadom na uvedené, žalobca znížil výšku žalovanej sumy o túto časť postúpenej pohľadávky v sume 4.868,44 eur. Uplatnená pohľadávka v tomto konaní predstavuje pokračovanie v uplatnení predošlej pohľadávky za tie isté priestory, z toho istého titulu, ktorá bola právoplatne priznaná a ktorá bola okrem konania sp. zn. podmienkou prerušeného konania. Pôvodným návrhom žalobca uplatňoval sumu 660.000,-Sk, teda 21.907,99 eur za obdobie od 01.02.2001 do 31.01.2004, a to vo výške obvyklého nájomného v mieste a čase. Obvyklé nájomné v miesta a čase preukázal nájomnou zmluvou č. 85/97/Ba 31/99/Ba v znení jej dodatkov a nájomnou zmluvou č. 31/99/Ba s nájomcom SLOVGRAM, ktorý užíval priestory úplne rovnocenné v tej istej budove v žalovanom období. Obvyklé nájomné v žalovanom období 2001, 2002, 2003, 2004, predstavovalo minimálne sumu 3.500,-Sk/m2/rok, to je: 116 eur/m2/rok. Výmera užívaných priestorov je 69,66 m2. Pôvodne žalované obdobie bezdôvodného obohatenia: 01.02.2001 -31.01.2004. Rok 2001

- 11 mesiacov, rok 2002 - 12 mesiacov, rok 2003 - 12 mesiacov, rok 2004 - 1 mesiac. Ročné obvyklé nájomné predstavuje v tom čase 116 eur/rok x 69,66 m2 = 8.081 eur/rok. To je za rok 2001 - 8.081:12=673 eur/mesiac-mesačné nájomné za 11 mesiacov = 7.403 eur, rok 2002, 673 x 2 mesiace = 8.081.- eur, rok 2003 - 12 mesiacov = 8.081 eur, rok 2004 - 1 mesiac a 12 dní - 673 + 264 eur = 937 eur. Žalobca si týmto podaním uplatňuje bezdôvodne obohatenie za obdobie: od 12.02.2002 do 12.02.2003, od 12.02.2003 do 12.02.2004, teda za obdobie 2 rokov pred podaním žaloby, ktorá bola podaná dňa 12.02.2004. Bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu: 8.081 x 2 roky = 16.162 eur. Sumu 16.162 eur je potrebné ponížiť o sumu, ktorá bola postúpená spoločnosti XKT s.r.o. Bratislava, IČO:47 517 654, teda sumu 4.868,44 eur, čo predstavuje celkový nárok požadovaný v predmetnom konaní v sume 11.294 eur. Žalobca si súčasne uplatňuje úroky z omeškania za obdobie od 12.02.2004 vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby (základná úroková sadzba 6,00 % x 2 = 12 % od roku 2004 do zaplatenia).

5. Súd uznesením zo dňa 10.01.2008 prerušil predmetné konanie do právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. a sp. zn. . Predmetné rozhodnutie stranám konania bolo doručené 15.01.2008. Následne súd po právoplatnosti rozhodnutí vydaných v týchto konaniach pokračoval v predmetnom konaní.

6. Súd na pojednávaní konanom dňa 18.01.2022 uznesením vo výroku I zastavil konanie v časti istiny vo výške 10.613,99 eur a vo výroku II pripustil navrhovanú zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi sumu 11.294 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy 11.294 eur od 12.02.2004 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi. Žalovaný navrhol na predmetnom pojednávaní konanie prerušiť do skončenia konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. .

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil nasledovný skutkový stav.

8. Dňa 22.02.1991 bol medzi stranami konania uzavretý záväzkový vzťah, označený ako zmluva o nájme (dočasnom užívaní) odborového majetku - nebytových priestorov v zmysle zákona číslo V článku 2 tejto zmluvy bolo uvedené, že zmluva upravuje vzťahy medzí prenajímateľom, ktorý má právo hospodárenia k odborovému majetku a nájomcom v súvislosti s užívaním nebytových priestorov v budove odborov V. B. na P. Z. XX, ktoré sú špecifikované v prílohe číslo 2. V čl. 3 predmetnej zmluvy bolo dohodnuté, že užívateľ smie majetok určený v prílohe č. 2 tejto zmluvy užívať výlučne ako nebytové priestory pre svoju činnosť a nie je oprávnený užívané priestory alebo ich časť dať do ďalšieho užívania. V čl. 5 tejto zmluvy sa nájomca zaviazal platiť nájomné za užívanie prenajatých priestorov vždy do 15. 5. bežného roka vo výške uvedenej vo výpočtovom liste (príloha 1). Spôsob platby bol dohodnutý bezhotovostným stykom na číslo účtu žalobcu. Podľa čl. 6 tejto zmluvy nájom sa uzatvoril na dobu neurčitú. K jeho skončeniu mohlo dôjsť na základe dohody ku ktorémukoľvek dňu, alebo uplynutím vzájomne dohodnutej 36 mesačnej výpovednej lehoty jednej zo zmluvných strán, ktorá začala plynúť 1. dňom roka nasledujúceho po doručení výpovede. Od zmluvy nebolo možné odstúpiť jednostranným vyhlásením v niektorej zo zmluvných strán. Podľa čl. 7 citovanej zmluvy nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy bol výpočtový list úhrad za užívanie nebytových priestorov (príloha č. 1) a špecifikácia užívaných nebytových priestorov (príloha č. 2 ). V čl. 7, bod 4 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že odberateľsko - dodávateľské vzťahy, týkajúce sa dodávok tepla, elektrickej energie, vodného a stočného, odvozu smetí a spojových služieb v objekte realizuje vo vlastnom mene nájomca. Tieto uhrádza zo svojich rozpočtových prostriedkov a v plnom rozsahu zodpovedá za ich úhradu v príslušných zúčtovacích obdobiach, vrátane úhrady za ďalších užívateľov objektu. Z prílohy č. 1 k zmluve (výpočtový list) zo dňa 22.02.1991 vyplýva, že celková ročná úhrada za užívanie nebytových priestorov bola dohodnutá v sume 52.220,-Sk ( išlo o užívanie 10 kancelárskych miestností o rozlohe 262,3 m2, so sadzbou 160,-Sk za meter štvorcový = ročná úhrada 41.968,-Sk, 5 nekancelárskych miestností vo výmere 72 m2, so sadzbou 100,-Sk/m2 = ročná úhrada 7.200,-Sk, alikvotná časť z ostatných nebytových priestorov - sociálnych a iných priestorov o rozlohe 43,6 m2, so sadzbou 70,-Sk/m2 = ročná úhrada 3.052,-Sk, spolu 52.220,-Sk). Z prílohy č. 2 k zmluve (špecifikácia) zo dňa 22.02.1991 vyplýva, že predmetom nájmu bolo 5 kancelárií na 1. poschodí vo výmere 135,80 m2, 5 kancelárií na 2. poschodí vo výmere 126,50 m2, spolu o výmere 262,30 m2, a 3 miestnosti (sklady) v suterénne vo výmere 46 m2, kuchynka na 1. poschodí vo výmere 12,8 m2, archív na 2. poschodí vo výmere 13,2 m2, spolu 72 m2. Rekapitulácia prenajatých priestorov: 10 kancelárskych miestností vo výmere 262,30 m2, 5 nekancelárskych miestností vo výmere 72 m2, podiel na sociálnych a iných priestoroch vo výmere 43,6 m2, celkom 377,9 m2.

9. Dňa 19.11.1991, t. j. 9 mesiacov po uzavretí nájomnej zmluvy, strany konania uzavreli doplnok č. 1 k nájomnej zmluve označený ako výpočtový list, na základe ktorého si strany dohodli, že úhrada za užívanie prenajatých priestorov (nájomné) nebude žiadna s tým, že úhrady za služby spojené s užívaním nebytových priestorov bude hradiť nájomca vo vlastnom mene.

10. Zo zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou SLOVGRAM ako nájomcom, uzavretej dňa 31.12.1997 (t.j. v období, kedy bol ukončený zmluvný vzťah so žalovaným a v dobe, kedy začal žalovaný priestory žalobcu užívať bez právneho dôvodu) bola výška komplexného nájomného dohodnutá v sume 487.000,- Sk ročne (za 6 kancelárskych miestností č. 11 až 16 na 1. poschodí a príslušné sociálne zariadenia a spoločné priestory o celkovej ploche 162,50 m2) za obdobie od 01.01.1998 do 31.12.1998, čo predstavuje sumu 2.996,90,-SK/m2/rok a na základe dodatku číslo 1 bolo komplexné nájomné dohodnuté vo výške 569.000,-Sk ročne s účinnosťou od 01.01.1999, čo predstavuje sumu 3.501,50,-Sk/m2/ročne.

11. Súd z rozhodnutia Okresného súd Bratislava I zo dňa 22.04.2013, sp. zn. 22 C 152/2000 zistil, že súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.670,22 eur spolu s úrokom z omeškania, ktorého sa žalobca domáhal z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nebytových priestorov, teda dvoch skladových miestností č. 008 a 009 a troch kancelárskych miestností č. 23,

24, 25 o celkovej ploche 88 m2 za obdobie od roku 1998 do 01.11.2000. Súd skonštatoval, že z fotokópie overenej doručenky (keďže sa nezachoval jej originál) súd zistil, že výpoveď z nájmu bola žalovanému doručená dňa 16.06.1994, a preto podľa čl. 6 zmluvy záväzkový vzťah medzi účastníkmi zanikol k 31.12.1997. K obnoveniu pôvodného záväzkového vzťahu za rovnakých podmienok nedošlo ani s poukazom na analogickú aplikáciu ustanovenia . Zo zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou SLOVGRAM, súd zistil, že na základe dodatku číslo 1 bolo komplexné nájomné dohodnuté vo výške 569.000,-Sk ročne s účinnosťou od 01.01.1999, čo predstavuje sumu 3.501,50,-Sk/m2/ročne. Z tejto sumy komplexného nájomného potom súd považoval za potrebné odpočítať sumu 81.000,-Sk za rok, ktorá predstavovala zálohovú platbu za dodávku tepla, TUV, elektrickej energie, vodné a stočné (ktoré si v žalovanom období uhrádzal žalovaný sám) za obdobie 1 roka (viď dohodnutá výška ročného komplexného nájomného predstavuje sumu 487.000,-Sk a od 01.01.1999 sumu 569.000,-Sk, pričom v tomto dohodnutom ročnom komplexnom nájomnom je zahrnutá zálohová platba na energie čl. IV bod 2 zmluvy o nájme). Po odpočítaní tejto sumy od dohodnutého komplexného nájomného (487.000,-Sk - 81.000,-Sk = 406.000,-Sk/162,50 m2) predstavuje čisté nájomné sumu 2.498,46,-Sk/m2/rok za obdobie od 01.01.1998 -31.12.1998 a od 01.01.1999 sumu 3.003,-Sk/m2/rok (569.000,-Sk - 81.000,-Sk = 488.000,-Sk/162,50 m2). Zo zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou IFP1, ako nájomcom, uzavretá dňa 31.12.1997 (t.j. tiež v období kedy bol ukončený zmluvný vzťah s žalovaným a v dobe kedy začal žalovaný priestory žalobcu užívať bez právneho dôvodu) bola výška nájomného dohodnutá v sume 218.000,- Sk ročne (za 3 kancelárske priestory č. 03,04,05 a príslušné sociálne zariadenia a spoločné priestory o celkovej ploche 72,90 m2) za obdobie od 01.01.1998 do 31.12.1998, čo predstavuje sumu 2.990,40,-SK/m2/rok a na základe dodatku číslo 1 bolo nájomné dohodnuté vo výške 255.000,-Sk ročne s účinnosťou od 1. januára 1999, čo predstavuje sumu 3.086,40,-Sk/m2/ročne. Z tejto sumy komplexného nájomného súd potom odpočítal sumu 36.000,-Sk za rok, ktorá predstavovala zálohovú platbu za dodávku tepla, TÚV, elektrickej energie, vodné a stočné (ktoré si v žalovanom období uhrádzal žalovaný sám) za obdobie 1 roka (viď dohodnutá výška ročného komplexného nájomného predstavuje sumu 218.000,-Sk a od 01.01.1999 sumu 225.000,-Sk, pričom v tomto dohodnutom ročnom komplexnom nájomnom je zahrnutá zálohová platba na energie čl. IV bod 2 zmluvy o nájme). Po odpočítaní tejto sumy od dohodnutého komplexného nájomného (218.000,-Sk - 36.000,-Sk = 182.000,- Sk/72,90 m2) predstavuje čisté nájomné sumu 2.496,60,-Sk/m2/rok za obdobie od 01.01.1998 do 31.12.1998 a od 01.01.1999 sumu 2.592,60,-Sk/m2/rok (225.000,-Sk - 36.000,-Sk = 189.000,-Sk/72,90 m2). Zo zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou TRIAS Online, s.r.o. ako nájomcom, uzavretá dňa 29.11.2002 bola výška nájomného dohodnutá v sume 119.000,- Sk ročne (za jednu kancelársku miestnosť č. 01 a príslušné sociálne zariadenia a spoločné priestory o celkovej ploche 34 m2), čo predstavuje sumu 3.500,-SK/m2/rok. Z tejto sumy komplexného nájomného bolo potom potrebné odpočítať sumu 16.400,-Sk za rok, ktorá predstavovala zálohovú platbu za dodávku tepla, TÚV, elektrickej energie, vodné a stočné (ktoré si v žalovanom období uhrádzal žalovaný sám) za obdobie 1 roka (viď dohodnutá výška ročného komplexného nájomného predstavuje sumu 119.000,-Sk, pričom v tomto dohodnutom ročnom komplexnom nájomnom je zahrnutá zálohová platba na energie čl. IV bod 2 zmluvy o nájme). Po odpočítaní tejto sumy od dohodnutého komplexného nájomného (119.000,-Sk - 16.400,-Sk = 102.600,-Sk/34 m2) predstavuje čisté nájomné sumu 3.017,64,-Sk/m2/rok za obdobie od 01.12.2002-31.12.2005. Z vyššie uvedeného prehľadu porovnávania výšky dohodnutých nájmov vyplýva, že za rok 1998 žalobca prenajímal rovnaké priestory v rovnakej budove za čisté nájomné vo výške 2.496,60,-Sk/m2/rok resp. 2.498,46,-Sk/m2/rok a za obdobie rokov 1999-2000 vo výške 3.003,-Sk/m2/rok resp. 2.592,60,-Sk/m2/rok. Od roku 2002 čisté nájomné predstavovalo sumu 3.500,-SK/m2/rok. Ako už bolo uvedené tieto sumy predstavujú čisté nájomné, t. j. nie sú v ňom zahrnuté platby za služby spojené s užívaním nebytových priestorov. Preto argument žalovaného, že žalobca si uplatňuje výšku bezdôvodného obohatenia odvodenú z takzvaného komplexného nájomného zahrňujúceho aj platby za služby spojené s užívaním nebytových priestorov, neobstojí. Vyššie uvedené sumy predstavujú len čisté nájomné za rovnaké priestory, v rovnakej budove, v rovnakom období. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie celého roku 1998, 1999 až do 01.11.2000, pričom vychádzal (žiadal ho určiť) z priemernej výšky nájomného 2.500 SK/m2/rok. Takto určenú výšku bezdôvodného obohatenia súd považoval za primeranú, nakoľko odzrkadľuje reálnu cenu nájomného v danom mieste a čase. Ako už bolo uvedené, v roku 1998 vychádzalo tržné nájomné na sumu cca 2.500,-Sk/m2/rok a v rokoch 1999, 2000 na sumu 2.600 až 3.000,-Sk/m2/rok. Žalobca však za celé žalované obdobie požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúce spodnej hranici tržného nájomného (dokonca v období rokov 1999 -2000 pod spodnú hranicu tržného nájomného). Výpočet výšky bezdôvodného obohatenia je nasledujúci: Celková výmera

užívaných priestorov bez uzavretej nájomnej zmluvy: 69,66 m2. Výška bezdôvodného obohatenia: 2.500,-Sk/m2/rok. Doba užívania priestorov bez platnej nájomnej zmluvy (súd viazaný žalobným petitom mohol priznať nárok len za žalované obdobie, hoci žalovaný priestory vypratal až v roku 2006): rok 1998 - vzhľadom na vznesenú námietku z premlčania, 2 mesiace a 7 dní (7 dní za október 1998 - od 25.10.1998 vrátane, nakoľko dňa 25.10.2000 už bola žaloba na súde doručená, do 31.10.1998, a za november a december 1998 rok 1999 - celý rok 2000 - 10 mesiacov do 01.11.2000. Výpočet: Za 1 rok predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 174.150,-Sk, t.j. 2.500,-Sk x 69,66 m2 = 174.150,-Sk ročne. Za 1 mesiac potom predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 14.512,50,-Sk, t.j. 174.150,-Sk/12= 14.512,50,-Sk. Za 1 deň (pokiaľ ide o mesiac október 1998, ktorý mal 31 dní) potom predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 468,15,-Sk, t.j. 14.512,50,-Sk/31 dní = 468,15,-Sk. Za rok 1998 ide o sumu 32.302,05,-Sk (t.j. 7 x 468,15,-Sk + 2 x 14.512,50,-Sk = 32.302,05,-Sk. Za rok 1999 ide o sumu 174.150,-Sk. Za rok 2000 ide o sumu 145.125,-Sk (t.j. 10 mesiacov x 14.512,50,-Sk = 145.125,-Sk) Spolu za roky 1998, 1999, 2000 to predstavuje sumu 351.577,05,-Sk/11.670,22 eur. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 11.670,22 eur a vo zvyšku súd žalobný návrh zamietol. Zamietnutá časť žalovaného nároku sa týka jednak bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.1998 do 25.10.1998 (t.j. za premlčané obdobie) ako aj nároku, ktorý zodpovedá rozdielu medzi plochou 88 m2 uplatňovanou žalobcom a skutočnou plochou, ktorú žalovaný užíval bez právneho dôvodu o rozlohe 69,66 m2 (k tejto rozlohe súd prišiel na základe opätovného premerania priestorov samotným žalobcom, pričom od tejto rozlohy súd následne odpočítal rozlohu priestoru 009, o ktorom sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že aj tento bol predmetom užívania žalovaným v žalovanom období

- viď výklad vyššie). Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamietol. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.04.2014, sp. zn. . Predmetné rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2014.

12. Okresný súd Bratislava I rozhodol vo veci sp. zn. dňa 26.04.2019, pričom predmetné rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského sudu v Bratislave uznesením zo dňa 24.11.2020 v časti potvrdené a v časti zmenené. Právoplatnosť preto rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. nadobudol dňa 16.12.2021.

13. Vyššie citované rozhodnutia (pre ktoré bolo tunajšie konanie prerušené do vydania právoplatných rozhodnutí) boli doručené tunajšiemu súdu dňa 26.04.2021.Vzhľadom na vyššie uvedené a právoplatne skončené konania vedené na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. a sp. zn. , súd pokračoval v prerušenom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. .

14. Z jednostranného zápočtu zo dňa 15.01.2021 vyplýva, že žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku v sume 17.039,55 eur z titulu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v neoprávnenom užívaní nebytových priestorov, ktoré si uplatňuje v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. , po odpočítaní časti pohľadávky v sume 4.868,44 eur, ktorá bola Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.10.2014 postúpená na spoločnosť XKT s.r.o. (ďalej ako „pohľadávka JMF I“). Pohľadávky vo výške 63.089,37 eur z titulu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v neoprávnenom užívaní nebytových priestorov nebytových priestorov priznané rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. (ďalej ako „pohľadávka JMF II“). V právnej veci žalobcu SOZSP voči žalovanému JMF o majetkové vyporiadanie vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. priznaná pohľadávka z titulu majetkového vyporiadania vo výške 97.915,31 eur (ďalej ako „pohľadávka SOZSP“). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oznámil, že JMF jednostranne započítava pohľadávku JMF I s pohľadávkou SOZSP, a to vo výške 17.039,55 eur. JMF jednostranne započítava pohľadávku JMF I (správne malo byť pohľadávku JMF II) s pohľadávkou SOZSP, a to vo výške 63.089,37 eur.

15. Z jednostranného započítania zo dňa 27.01.2021 vyplýva, že žalobca si započítal jednostranne pohľadávku JMF z trov konania so zostávajúcou pohľadávkou SOZSP, a to vo výške, v ktorej sa dané pohľadávky stretli, teda v sume 7.470,30 eur, čoho následkom započítavané pohľadávky zanikajú, pričom pohľadávka SOZSP v sume 10.316,09 eur ďalej trvá.

16. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.03.2022, sp. zn. vyplýva, že súd návrh povinného (v danom konaní žalobcu) na zastavenie exekúcie zamietol. V danom exekučnom konaní sa povinný domáhal zastavenia exekúcie, keďže pohľadávka oprávneného (v danom konaní

žalovaného) mala zaniknúť jednostranným započítaním povinného voči pohľadávke pred začatím exekučného konania, čo spôsobilo zánik vymáhaného nároku. Žalovaný sa bránil tým, že pohľadávky vo výške 17.039,55 eur vymáhanú v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , ako aj pohľadávku nároku na náhradu trov konania vo výške 7.470,30 eur neuznáva a tieto „tvrdené“ pohľadávky nie sú priznané exekučným titulom, a teda exekučný súd na započítanie týmito pohľadávkami nemôže v zmysle § 61e EP prihliadnuť. V bod 24 a 29 odôvodnenia predmetného rozhodnutia exekučný súd stranám konania vysvetlil, že v zmysle § 61e EP sa po začatí exekúcie neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mal viesť exekúciu. Ak k započítaniu došlo po začatí exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 EP, a teda okamihom, kedy poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi, exekučný súd na započítanie prihliadne len vtedy, ak pohľadávka povinného voči oprávnenému je priznaná exekučným titulom. Ak však k započítaniu došlo pred začatí exekúcie, exekučný súd prihliadne na jednostranné na jednostranné započítanie, ktorého je predmetom aj nejudikovaná pohľadávka, avšak s prihliadnutím na osobitosti započítania, ktoré v exekučnom konaní vyvstávajú. Ide predovšetkým o obmedzenia vyjadrené v EP, keď sa v exekučnom konaní neuplatňujú ustanovenia o prostriedkoch procesnej obrany, útoku, koncentrácii a intervencii. Exekučný súd prihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky najmä vtedy, ak túto uzná strana, resp. ak ju nepopiera, alebo ak ide o jednoznačné prípady, keď nejudikovaná pohľadávka je v konaní preukázaná s dostatočnou istotou oproti judikovanej pohľadávke. Exekučný súd v tomto smere vo vzťahu k pohľadávke, ktorá je predmetom konania tunajšieho súdu, skonštatoval, že ide o spornú pohľadávku práve z dôvodu prebiehajúceho konania na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. . Oprávnený predmetnú pohľadávku neuznal, povinný si uplatňuje oproti sume v exekučnom konaní pohľadávku v sume 21.907,99 eur, ako aj úroky z omeškania. Zároveň skonštatoval, že v súčasnom štádiu konanie, keď o prejednávanej veci nebolo právoplatne rozhodnuté, nie je možné na pohľadávku prihliadať.

17. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. so Zmluvou o nájme č. 126/91/Ba, s Doplnkom č. 1 nájomnej zmluvy č. 126/91, s výpoveďou z nájmu zo dňa 06.06.1964, s listom zo dňa 09.10.1997, s návrhom zmluvy o nájme zo dňa 27.01.1998 a s rozhodnutiami súdov v iných veciach predkladaných stranami v konaní, vyjadreniami strán predkladaných súdu.

18. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania- a to doloženia zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou SLOVGRAM z rozhodného obdobia. V tejto súvislosti súd uviedol, že žalobca mal dostatok času a priestoru predložiť listinné dôkazy, ktoré už k dispozícii mal, napriek tomu tieto včas nedoložil a z uvedeného dôvodu by musel súd predmetné pojednávanie odročiť. V súlade so zásadou rovnosti strán konania a hospodárnosti konania, súd návrh žalobcu zamietol. Súd len dopĺňa, že vzhľadom na ukončené konania, odpadol dôvod na rozhodovanie o spojení veci navrhovaných zo strany žalovaného.

19. K rozhodnutiu súdu v zmysle výroku I. rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia vecí vedených na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , je treba uviesť nasledovné. Podľa ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Citované ustanovenie dáva súdu možnosť zvoliť si, či preruší konanie alebo urobí iné vhodné opatrenie. Rozhodnutie súdu závisí od konkrétnych okolností. Otázky v právnych vzťahoch strán konania si môže súd prejudiciálne vyriešiť sám. Či súd preruší alebo nepreruší konanie podľa <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523109'&ucin-k-dni='30.12.9999'> , závisí od konkrétnych okolností sporu a prihliadne sa aj na štádium, v akom sa konanie nachádza (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.05.2010, sp. zn. <aspi:// module='JUD'&link='JUD73208SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv strán v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv strán konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie

konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (bližšie pozri znesenie Najvyššieho súdu SR z 21.10.2010, sp. zn. <aspi://module='JUD'&link='JUD61254SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>). S ohľadom na zánik pohľadávky v dôsledku započítacieho prejavu žalobcu (a to pred začatím exekučného konania), súd dospel k záveru, že prerušenie konania do skončenia predmetného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. nie je hospodárne a účelné a je bez právneho významu k posudzovanej veci.

20. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

21. Podľa (ďalej len „“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

22. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

23. Podľa na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

24. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

25. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

27. Podľa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

28. Podľa ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

29. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

30. Podľa skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

31. Podľa súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

32. Podľa , otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

33. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

34. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

35. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

36. Podľa rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

37. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

38. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

39. Podľa , v rozhodnom znení (ďalej len „“) právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

40. Podľa ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

41. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

42. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

43. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

44. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

45. Podľa , musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

46. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

47. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

48. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

49. Podľa ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

50. Podľa započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

51. Podľa započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

52. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

53. Podľa začatie exekúcie-vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

54. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia istiny vo výške 11.294 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia získaného užívaním nebytových priestorov s celkovou plochou 69,66 m2, pozostávajúci z 3 kancelárskych miestností a skladových priestorov označených pod č. 008, nachádzajúci sa v nehnuteľnosti na vo vlastníctve žalobcu, bez právneho dôvodu.

55. Súd považoval za nesporné, že strany uzatvorili dňa 22.02.1991 zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 126/1991 v znení jej príloh č. 1 a 2 s dojednaním nájomného vo výške 52.220,-Sk s tým, že za služby spojené s užívaním prenajatých priestorov (voda, elektrika, OLO a pod.) nesie zodpovednosť samotný nájomca, ktorý ich bude uhrádzať zo svojho. Následne strany dňa 19.11.1991 uzavreli dodatok č. 1, pričom od účinnosti tohto dodatku zmluvné strany zmenili obsah pôvodnej zmluvy o nájme nebytových priestorov a to tak, že od tohto okamihu bolo možné považovať záväzkový vzťah medzi účastníkmi ako vzťah zo zmluvy o výpožičke. Listom zo dňa 06.06.1994 žalobca zaslal žalovanému písomnú výpoveď z nájmu, označenú ako výpoveď nájomnej zmluvy, pričom táto bola žalovanému doručená dňa 16.06.1994. Predmetný vzťah medzi stranami vzniknutý z titulu o výpožičke zanikol dňa 31.12.1997. Žalovaný vypratal predmetný priestor v priebehu konania na Okresnom súde Bratislave I sp. zn. dobrovoľne v roku 2006.

56. Sporným v predmetnom konaní bol zánik predmetnej pohľadávky na základe jednostranného započítania vzájomných pohľadávok strán konania. Žalovaný poukázal na sporné skutočnosti, a to tej skutočnosti, či nájom nehnuteľnosti zanikol, či bola výpoveď z nájmu riadne doručená, aký bol rozsah priestorov užívaných žalovaným v nehnuteľnosti žalobcu s poukazom na podaný odpor. Žalovaný v priebehu konania namietal aj premlčanie pohľadávky, a to v časti od 01.02.2004 do 12.02.2004 a úrokov z omeškania, ktoré žalobca uplatnil v návrhu na zmenu žaloby po uplynutí premlčacej doby. Žalobca poukázal na spočívanie premlčacej lehoty. Žalovaný rozporoval aj obvyklú sumu nájomného.

57. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( O Z). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám ( ). Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal; ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu ( ). Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal ( ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada ( ).

58. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca poskytoval žalovanému plnenie bez akéhokoľvek právneho podkladu (bez právneho titulu - platnej nájomnej zmluvy k nebytovým priestorom) a bez toho, že by mu za ním poskytované plnenie bola platená náhrada. Na strane žalobcu ide teda o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia

založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak

- pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Keďže príjemca takéhoto plnenia- žalovaný, nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady ( ). Výšku tohto prospechu vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci.

59. Súd predovšetkým uvádza, že strana v konaní-žalovaný v prípade procesnej obrany, musí okrem popretí skutkových tvrdení, uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. V tomto smere však súd vo vzťahu k poukazu žalovaného na spornosť skutočností, či nájom zanikol a či bola výpoveď z nájmu riadne doručená, dospel k záveru, že odkaz na odpor, v ktorom však žalovaný riešil len návrhy na prerušenie konania a spojenie veci, nie je postačujúci. Popretie žalovaného, ktoré je len vo všeobecnej rovine, bez uvedenia vlastných skutkových tvrdení je neúčinným. Vzhľadom na uvedené, má preto súd v zmysle a za nesporné, že výpoveď z nájmu bola žalovanému doručená dňa 16.06.1994 a nájom bol preto ukončený dňa 31.12.1997.

60. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. V tomto smere súd upozorňuje, že rozsah užívaných priestorov po zmene žaloby nebol rozporný, keďže žalobca si uplatňoval nárok na bezdôvodné obohatenie za celkovú výmeru užívaných priestorov bez uzavretej nájomnej zmluvy: 69,66 m2. Súd považoval za zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady za užívanie nebytových priestorov žalovaným bez právneho dôvodu v rozsahu 69,66 m2, a to troch kancelárskych miestností a jedného skladu označeného č.008. Túto výmeru potom bral súd aj pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia.

61. Súd v tejto súvislosti upozorňuje, že žalovaný k námietke výšky bezdôvodného obohatenia nepoužil argument týkajúci sa spôsobu výpočtu nájomného z čistého obvyklého nájomného, a preto ani súdu nebolo zrejmé, či v období, v ktorom si žalobca uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodné obohatenie, žalovaný vôbec hradil služby spojené s užívaním nájomného. Žalovaný v danom konaní nepoužil skutkové tvrdenie, že žalovaný v rozhodnom období hradil služby spojené s užívaním nájomného a súd takéto tvrdenie nemôže automaticky prebrať z iného konania, pričom uvedené je na ťarchu žalovaného. Súd mal preto za nesporné, že žalobca sa domáha náhrady za užívanie nebytových priestorov v rozsahu 69,66 m2. Námietka žalovaného, že žalobca nepreukázal cenu obvyklého nájomného vo vzťahu k rozdielnej cene za skladové priestory a kancelárie osobitne, pričom predmetná cena nesmie byť rovnaká, inak je v rozpore s dobrými mravmi, nie je dôvodná. V tomto smere súd poukazuje na predchádzajúcu nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi stranami, z ktorej vyplýva, že samotné strany neprejavili vôľu v čase trvania vzťahu vyčísliť nájom osobitne ku skladovým priestorom a osobitne ku kancelárskym miestnostiam. Žalobca tvrdil, že v prípade priestorov, ktoré namieta žalovaný sa jedná o kuchynku, ktorá je rovnocenná ostatným využívaným priestorom. Súd upozorňuje, že žalovaný ani nevysvetlil, z akého dôvodu by mala byť cena obvyklého nájomného za tieto priestory, teda za kuchynku a kancelárske priestory rozdielna, pričom ani z predložených nájomných zmlúv pochádzajúcich z bezprostredne predchádzajúceho obdobia, ktorého sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov má týkať, nepotvrdzuje obvyklosť určenia rozdielnej ceny za kancelárske priestory a kuchynku.

62. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvykle nájomné je nájomným trhovým. Žalovaný užíva predmet nájmu aj po skončení nájmu a zmluvy o výpožičke a za toto neoprávnené užívanie neplatil žalobcovi odplatu. Súd ustálil, že za obdobie súvisiace s uplatňovaným návrhom, t. j. obdobie odo dňa 12.02.2002 do 12.02.2004 sa žalovaný bezdôvodne obohacoval na úkor žalobcu. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, ktorá bola sporná, vychádzal súd z výšky nájomného

obvyklého v čase uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania a následného rastu cien (inflácie) s ohľadom na zásadu primeranosti sumy hradenej ako nájomné v danej lokalite u obdobných nehnuteľností. V tejto súvislosti súd vychádzal z nájomnej zmluvy č. 85/97/ Ba v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10.12.1998 uzatvorenej medzi žalobcom a iným nájomníkom- spoločnosťou SLOVGRAM, keďže ide o nebytové priestory v rovnakej nehnuteľnosti, v danej lokalite, ako sú priestory užívané žalovaným, pričom nájomné za sklad bolo dohodnuté vo výške 569.000,-Sk ročne, za priestory o celkovej ploche 162,50 m2, teda v sume 3.501,50,-Sk/m2/rok, čo predstavuje 116,23 eur/m2/rok. Aj keď sa jedná o nájomné hradené nájomcom s účinnosťou od 01.01.1999, teda obdobie, ktoré predchádzalo žalovanému obdobiu, je možné s ohľadom na vývoj cien nájmu a infláciu uzavrieť, že predmetná cena nájmu sa v rozhodnom období neznižovala, a preto je možné ju použiť aj za rozhodné žalované obdobie, kedy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nebytových priestorov. Súd však tento nárok skúmal z pohľadu existencie pohľadávky žalobcu spôsobilej na započítanie, pričom výpočet tohto nároku po zmene žaloby, ak by nebolo došlo k započítaniu, by bol teoretickým, vzhľadom na skutočnosti popísané nižšie, a preto ho súd ďalej nevyčísloval (vyčíslil len nárok spôsobilý na započítanie na základe rozhodných skutkových okolností uvedených v jednostrannom započítaní s ohľadom na ustálenie sporných a nesporných skutkových okolností v danom spore).

63. K námietke zániku pohľadávky jednostranným započítaním súd uvádza nasledovné. Žalobca vykonal jednostranný zápočet pohľadávok oznámením zo dňa 15.01.2021, doručený žalovanému dňa 27.01.2021 a oznámením zo dňa 27.01.2021, doručeným žalovanému dňa 17.02.2021 (zistil súd z listiny založenej na č.l. 233), v dôsledku ktorého došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok, a to spätne k dátumu, kedy sa pohľadávky stretli.

64. V zmysle ustanovenia započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 26. mája 2010).

65. Predpoklady zániku pohľadávok započítavaním sú vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnení, spôsobilosť pohľadávok k započítaniu a právny úkon smerujúci k započítaniu. Ku kompenzácii je treba, aby jedna zo strán konania vykonala prejav k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma takého právneho úkonu nie je predpísaná, musí spĺňať všeobecné náležitosti stanovené v a z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje započítanie proti pohľadávke veriteľa. K zániku peňažitých pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, dochádza okamžikom, kedy sa pohľadávky stretli. Z je zrejmé, že zákon vylučuje možnosť jednostranným prejavom započítať pohľadávky premlčané. Nezáleží pritom na tom, kedy bol vykonaný prejav k započítaniu; premlčanie sa posudzuje k okamžiku, kedy sa pohľadávky stretli. Pre posúdenie toho, či je pohľadávka premlčaná, je rozhodujúci okamih, kedy sa pohľadávky stretli. Pri splnení zákonných predpokladov platí, že bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v okamihu, kedy dospela pohľadávka neskôr splatná, je zánik záväzku jednostranným započítaním vylúčený. Ustanovenie tiež vylučuje možnosť započítať jednostranným právnym úkonom pohľadávku, ktorá nie je ešte splatná, proti splatnej pohľadávke.

66. Na danom mieste súd upozorňuje, že žalobca si oznámením o jednostrannom započítaním skutkovo vymedzil svoju pohľadávku z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a započítal nárok za užívania nebytového priestoru bez právneho dôvodu v období od 01.02.2001 do 31.01.2004. Predmetný prejav žalobcu spĺňa všetky náležitosti pre započítania pohľadávky v zmysle v spojení s

. Podľa je dlžník, teda žalovaný, povinný splniť dlh prvého dňa potom, keď bol o plnení veriteľom požiadaný. Pritom výzva k plneniu je spôsobilá vyvolať splatnosť len u takej pohľadávky, ktorá existuje. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok. Započítací prejav je možné urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretli, teda od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď bol urobený až po splatnosti oboch pohľadávok, má účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). K tomuto okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia, zaniká len do výšky protipohľadávky, vo zvyšku zostáva naďalej v platnosti.

67. Z vyššie uvedeného po posúdení započítacieho prejavu vyplýva, že samotná pohľadávka žalobcu uplatnená z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa stala splatnou doručením výzvy na úhradu bezdôvodného obohatenia žalovanému, čo bolo doručením platobného rozkazu dňa 13.05.2004 v rozsahu, v ktorom je vymedzená v predmetnom započítacom prejave. Pohľadávka žalovaného, s ktorou sa započítavala pohľadávka žalobcu sa stala splatnou k 01.01.1998 (uvádzal aj samotný žalovaný na pojednávaní konanom dňa 25.10.2022, nebolo sporné), čo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.04.2019, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 24.11.2020, sp. zn. (bližšie pozri bod 15 odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu). Súd preto dospel k záveru, že účinky započítacieho prejavu nastali spätne k stretu pohľadávok, a to ku dňu 13.05.2004.

68. V tomto smere je treba zdôrazniť, že v dôsledku platného započítania pohľadávky žalobcu, ktorý vystupuje v exekučnom konaní ako povinný, jednostranným právnym úkonom dňa 15.01.2021 proti pohľadávke žalovaného, došlo k jej zániku, t.z., že pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. dňa 30.03.2021 zanikla pohľadávka žalobcu započítaním ku dňu 13.05.2004, kedy sa vzájomné pohľadávky stretli, pričom v zmysle v spojení s je zrejmé, že takéto započítanie možné bolo. Súd poukazuje na , avšak pripomína, že predmetné rozhodnutie exekučného súdu do rozhodnutia predmetnej veci nie je právoplatné, a preto sa súd v tomto rozhodnutí nezaoberá závermi exekučného súdu a jeho vplyvom na dané rozhodnutie. Vyššie citované ustanovenia majú vplyv len na posúdenie tej skutočnosti, či došlo k platnému započítaciemu prejavu, keďže ak by k započítaniu došlo po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, súd by v zmysle vychádzal z toho, že započítanie možné nebolo. V tomto smere však súd pripomína, že k zániku pohľadávok došlo ešte pred zmenou žaloby a započítanie vychádzalo zo skutkových okolností pôvodne podanej žaloby, kedy si žalobca uplatnil sumu 17.039,55 eur ako pohľadávku, ktorá predstavuje zostávajúcu časť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v neoprávnenom užívaní nebytových priestorov kancelárskych a skladových priestorov za obdobie od 01.02.2001 do 31.01.2004, teda v pôvodnom rozsahu 88 m2, po odčítaní sumy 4.868,44 eur, ktorá bola postúpená na inú spoločnosť. Tak ako bolo vysvetlené vyššie, pohľadávku žalobcu, ktorá bola premlčaná, teda nárok za obdobie od 01.02.2001 do 11.02.2002 nie je možné započítať. Preto pri zistení, v akej sume bola pohľadávka žalobcu započítaná a v akej výške sa táto pohľadávka stretla s pohľadávkou žalovaného, je treba vychádzať z nároku na bezdôvodné obohatenie za užívanie nebytových priestorov zistených len v rozsahu 69,66 m2 za obdobie od 12.02.2002 do 31.12.2004 (skutočnosť, že priestory boli užívané len v rozsahu 69,66 m2 sporná ani nebola). V tomto smere súd zdôrazňuje, keďže žalobca svoj nárok pôvodne uplatňoval v sume 21.907,99 eur pôvodne bez odpočítania postúpenej pohľadávok (takto bol vymedzený aj v jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok), je zrejmé, že vychádzal z navrhovaného konceptu navrhovanej zmluvy o nájme, kde bolo dojednané nájomné v sume 220.000,-Sk bez služieb spojených s užívaním spojených s predmetom nájmu. Vzhľadom na uvedené, je zrejmé, že žalobca si pôvodne započítaval sumu 7.302,66 eur na 1 rok (pôvodne 220.000,-Sk) v rozsahu 88 m2 plochy užívania nebytového priestoru, teda v sume 82,98 eur/m2/rok (obdobie od 01.02.2001 do 31.01.2004 predstavuje obdobie 3 rokov). S ohľadom na skutočne zistený rozsah užívania plochy nebytových priestorov 69,66 m2, je v prepočte násobkom s jednotkovou sumou zisteného obvyklého nájmu suma 82,98 eur/m2/rok (v konaní bola zistená cena obvyklého nájmu vyššia, a to až v rozsahu 116,23 eur/ m2/rok, pôvodne sume 3.501,50,-Sk/m2/rok), a preto výsledný nárok na bezdôvodné obohatenie, ktoré si mohol žalobca uplatniť započítacím prejavom, je v celkovej sume 5.780,39 eur na rok. S ohľadom na obdobie, za ktoré si žalobca mohol uplatniť nárok na bezdôvodné obohatenie a ktoré nebolo premlčané, teda od 12.02.2002 do 31. 01.2004 (1 rok a 353 dní), je z celkovej sumy 17.039,55 eur, nárok na bezdôvodné obohatenie za užívanie nebytových priestorov v rozsahu 69,66 m2 za obdobie

od 12.02.2002 do 31.01.2004 vo výške 11.371,91 eur. Ide o nárok na bezdôvodné obohatenie, ktoré si žalobca ako pohľadávku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia označenú ako pohľadávku JMF I uplatňoval na základe skutkového vymedzenia v započítavacom prejave, nárokom, ktorý si mohol uplatniť a v časti ktorej tento nárok pred rozhodnutím súdu a zmenou žaloby (ako aj začatím exekúcie) aj zanikol. Zmena žaloby je tak bez právneho významu k zisteniu nároku na bezdôvodné obohatenie v časti, ktorá zanikla jednostranným započítaním pohľadávky. Vo vzťahu k zisteniu časti pohľadávky uplatňovanej zmenou žaloby, a to 12 dní užívania nehnuteľnosti a úrokov z omeškania z predmetnej pohľadávky, súd upozorňuje, že tieto neboli predmetom započítavania (viď nižšie).

69. Na danom mieste súd vo vzťahu k námietke premlčania za obdobie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov v období od 01.02.2004 do 12.02.2004 (12 dní) a úroku z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 11.294 eur od 12.02.2004 až do zaplatenia, zdôrazňuje, že tieto nároky neboli predmetom jednostranného započítania žalobcu zo dňa 15.01.2021 a 27.01.2021, a preto je potrebné ich preskúmať.

70. Súd uvádza, že posudzoval námietku premlčania aj k istine pohľadávky vznesenú žalovaným, ktorá bola za obdobie od 01.02.2004 do 12.02.2004 dôvodná. Žalobca už od počiatku mal vedomosť, že žalovaný od 01.01.1998 užíva jeho priestory bez platnej nájomnej zmluvy, a teda od počiatku vedel, že tu vzniká bezdôvodné obohatenie ako aj to, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Keďže k rozšíreniu žaloby o tento nárok v danom rozsahu došlo dňa 19.11.2021, v zmysle , nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobca neuplatňoval najneskôr v lehote dvoch rokov, od kedy tento nárok vznikol, teda v období od 01.02.2006 do 12.02.2006, za každý deň jednotlivo, nie je možné ich priznať v súdnom konaní (ostávajú vo forme naturálnej obligácie, súd ich však nemôže priznať). K námietke premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania, súd uvádza, že aj tento nárok je premlčaný. Súdne konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. bolo prerušené v období od 15.01.2008 (právoplatné uznesenie o prerušení konaní) do 13.08.2021 (kedy začal súd konať po právoplatnom ukončení konaní, pre ktoré bolo tunajšie konanie prerušené), pričom v tomto období premlčacia doba spočívala ( ). Samotná pohľadávka uplatnená z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa stala splatnou doručením výzvy na úhradu bezdôvodného obohatenia žalovanému, čo bolo doručením platobného rozkazu dňa 13.05.2004 ( ). Nasledujúcim dňom došlo k omeškaniu s úhradou predmetného nároku a od tohto momentu by vznikol nárok na úroky z omeškania z dlžnej istiny, ak by nedošlo k započítaniu pohľadávky ex tunc k okamihu, kedy sa pohľadávky stretli, čo bol rovnaký deň. S ohľadom na tú skutočnosť, že premlčacia doba začala spočívať až v období od 15.01.2008 (právoplatnosť uznesenia o prerušení konania) do 13.08.2021, je viac ako zrejmé, že navyše uplynula aj dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie úrokov z omeškania v období od 14.05.2004 (prvý deň na uplatnenie úrokov z omeškania). Keďže ide o občianskoprávny spor, úroky z omeškania sa nepremlčujú každý deň samostatne, ale premlčacia lehota začala plynúť splatnosťou samotnej pohľadávky dňa 14.05.2004. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nárok na bezdôvodné obohatenie v časti istiny, ktorý si žalobca uplatnil po rozšírení žaloby a ktorý nebol predmetom započítania, je premlčaný. V prípade úrokov z omeškania, keďže hlavný záväzok- resp. pohľadávka, od ktorej si žalobca uplatňoval a ktoré si žalobca započítal za obdobie od 01.01.2001 do 31.01.2004 (nárok vzniknutý z titulu bezdôvodného obohatenia od 01.01.2001 do 12.02.2002 ako premlčanú pohľadávku nebolo možné započítať), vznikla a stala sa splatnou dňa 13.05.2004, kedy bola v zmysle doručená výzva žalovanému na úhradu predmetného nároku a zároveň sa v tento deň vzájomné pohľadávky strán stretli v dôsledku započítania, z čoho je zrejmé, že nárok žalobcu na úroky z omeškania z príslušnej istiny ani nevznikol.

71. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, súd žalobu zamietol.

72. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

74. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

75. O trovách konania súd rozhodol podľa , v spojení s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný ako aj z dôvodu procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania, keďže súd zohľadnil aj zastavenie konania v časti sumy 10.613,99 eur z dôvodov na strane žalobcu (postúpenie pohľadávky, zmena žaloby a s ňou spojený rozdielny výpočet nároku na bezdôvodné obohatenie). O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá .

Poučenie:

Proti výroku I. rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozsudku vo výroku II. a III. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( -Exekučný poriadok).