Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21P-51-2022.pdf
PDF · 86.61 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/51/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Helenou Marcinkechovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. W., B.. XX.XX.XXXX, t.č. S. L. J. H. G. X., v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - G. W., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXXX/ X, XXX XX J. U. a otec - neuvedený, o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
I. Maloletá Q. W., B.. XX.XX.XXXX sa odníma z osobnej starostlivosti matky G. W., B.. XX.XX.XXXX a zveruje sa do ústavnej starostlivosti S. L. J. H. G. X., O. XX, XXX XX X..
II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej Q. W., B.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo životného minima na neplnoleté, nezaopatrené maloleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám S. L. J. H. G. X., O. XX, XXX XX X..
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.10.2022 sa navrhovateľ - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, domáhal nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletou Q.I. W. a nariadenia neodkladného opatrenia. Z návrhu vyplynulo, že maloletá Q. W., B.. XX.XX.XXXX je dieťaťom matky G. W., otca v rodnom liste nemá uvedeného. Matke maloletej bol nariadený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Uvedený trest bol prerušený z dôvodu tehotenstva matky na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. XNtXX/XXXX z 12.05.2022 do dovŕšenia 1 roku veku dieťaťa. Matka je tiež odsúdená na dva ďalšie tresty odňatia slobody, podľa udania matky vo výmere 52 mesiacov. Matka osobne oznámila úradu práce, že nechce ohroziť svoje dieťa, je v jeho záujme, aby bolo umiestnené do CDR X., kde sú umiestnené aj ďalšie dve deti matky. Matka uviedla, že hneď po pôrode a umiestnení svojho novorodeného dieťaťa chce nastúpiť na výkon odňatia slobody a prispievať na výživné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje Úrad práce, sociálnych vecí Dunajská Streda ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže nariadiť nad maloletou Q. W. ústavnú starostlivosť v Centre pre deti a rodiny X.W..
2. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 21P/51/2022-12 z 20.10.2022 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola maloletá Q. W.O. dočasne do právoplatného rozhodnutia vo veci samej umiestnená do Centra pre deti a rodiny X..
3. Na pojednávanie konané dňa 11.11.2022 sa dostavila kolízna opatrovníčka maloletého, matka sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavila, súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti matky. Na pojednávaní prítomná kolízna opatrovníčka navrhla maloletú Q.I. zveriť do ústavnej starostlivosti, matku zaviazať povinnosťou platiť výživné v minimálnej zákonnej výške. Matka už
nastúpila výkon trestu vo výmere 9 mesiacov, avšak je odsúdená aj na ďalšie nepodmienečné tresty odňatia slobody. Matka má ďalšie dve maloleté deti v ústavnej starostlivosti, pričom ani rodinní príslušníci o maloleté deti neprejavujú záujem.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom kolíznej opatrovníčky a oboznámením listinných dôkazov: návrh, hlásenie zmien Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby I., úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 24.08.2022, úradné záznamy z rozhovorov z 14.10.2022, z 12.10.2022, z 17.10.2022, žiadosť o umiestnenie maloletého dieťaťa, rodný list maloletej Q. W..
5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
6. Maloletá Q. W., B.. XX.XX.XXXX je dcérou matky G. W., B.. XX.XX.XXXX, otca v rodnom liste uvedeného nemá. Matka vykonávala trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nariadený jej Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. XT/XX/XXXX, ktorý jej bol prerušený do dovŕšenia jedného roku dieťaťa. Dňa 24.08.2022 oznámila matka maloletej, že nemá zabezpečené vhodné podmienky pre dieťa, nechce ho ohroziť, má záujem, aby dieťa bolo po pôrode umiestnené do Centra pre deti a rodiny. Zároveň dňa 12.10.2022 matka maloletého oznámila úradu práce, že nevyužije odklad trestu, tento chce čo najskôr vykonať, súhlasí s tým, aby dieťa bolo umiestnené do Centra pre deti a rodiny X.. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 21P/51/2022 - 12 z 20.10.2022 bola maloletá Q. W.Á. dočasne umiestnená do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu - Centra pre deti a rodiny X., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
7. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
8. Podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona č. 36/2005 Z.z. súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave.
9. Podľa § 54 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z.z ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
10. Podľa § 54 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
11. Podľa § 62 ods. 1- 5 zákona č. 36/2005 Z.z. 1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) 4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
14. Podľa § 81 zákona č. 36/2005 Z.z. ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
15. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Ak ide o situáciu, keď výchova dieťaťa nie je síce narušená, ale záujem maloletého dieťaťa nevyhnutne vyžaduje zabezpečenie jeho výchovy, je žiaduce, aby súd nariadil ústavnú starostlivosť potom, keď iné riešenie, najmä využitie výchovných opatrení alebo zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo jeho osvojenie, neprichádza do úvahy. Ústavnú starostlivosť maloletých detí súd nariadi buď pre závažné narušenie ich výchovy prejavujúce sa v ich značne negatívnom správaní a za situácie, keď predchádzajúce iné výchovné opatrenia nesplnili svoje poslanie, alebo keď rodičia maloletého nezabezpečovali alebo nezvládli jeho výchovu. Za vážne narušenie výchovy dieťaťa je treba považovať skutočnosť, že rodičia zanedbávajú svoje povinnosti pri výchove detí, vytvárajú pre ne nevhodné rodinné prostredie alebo priamo ohrozujú ich duševný, telesný alebo mravný vývoj, alebo keď rodičia ani pri náležitom úsilí nemôžu zvládnuť výchovu detí pre nedostatky v ich duševnom, telesnom alebo mravnom vývoji, alebo keď z objektívnych dôvodov nezávislých od rodičov nemožno zabezpečiť výchovu detí vo vlastnej rodine, pričom spravidla nejde o deti, v ktorých správaní by boli zistené vážne závady. Za iné výchovné opatrenie, ktoré treba v zásade vyčerpať pred nariadením ústavnej starostlivosti, bolo označené každé kvalifikované opatrenie štátnych orgánov a spoločenských organizácií smerujúce k zabezpečeniu výchovy dieťaťa, t. j. napr. napomenutie dieťaťa alebo jeho rodičov, uloženie dohľadu nad maloletým, uloženie obmedzenia maloletému, obmedzenia alebo pozbavenia rodičovských práv, zverenie dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča. K nariadeniu ústavnej starostlivosti možno bez predchádzajúcich výchovných opatrení prikročiť len v závažných prípadoch, ak výchova u iného občana neprichádza do úvahy, keď uloženie iného výchovného opatrenia by neviedlo k náprave a znamenalo by len ďalšie ohrozenie výchovy dieťaťa, alebo ak ide o prípady vážneho ohrozenia telesného alebo duševného vývoja detí. (Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/118/2019 z 29.10.2019)
16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka maloletej Q. je odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorého výkon bol práve z dôvodu jej tehotenstva prerušený. Matka má vykonať viaceré tresty odňatia slobody, v čase súdneho pojednávania už mala, ako to vyplynulo z vyjadrenia kolíznej opatrovníčky, nastúpiť výkon trestu. Ostatní príbuzní o maloleté dieťa neprejavujú záujem. V centre pre deti a rodiny X. už sú umiestnené dve staršie maloleté deti matky G. W.. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že maloletej Q. W. je potrebné nariadiť ústavnú starostlivosť bez predchádzajúcich výchovných opatrení. Z vykonaného dokazovania totiž celkom zjavne vyplýva, že matka nie je schopná sa o novorodené dieťa postarať, otca maloletá Q. v rodnom liste uvedeného nemá a ostatní príbuzní o ňu záujem neprejavujú.
17. Keďže súd nad maloletou Q. W. nariadil ústavnú starostlivosť, podľa § 81 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine zároveň zaviazal matku maloletej povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na účet Centra pre deti a rodiny X.. Ide o minimálnu zákonnú vyživovaciu povinnosť podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na zárobkové a majetkové pomery matky, ktorá je bezmajetná, vo výkone trestu odňatia slobody, t.j. v blízkej budúcnosti ani nebude mať možnosť výrazným spôsobom (okrem možnosti prác vo výkone) zlepšiť svoju majetkovú a príjmovú situáciu.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).