Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoP-154-2015.pdf
PDF · 77.87 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/154/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov Bc. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v T. na K. ul. č. X, právne zastúpenej JUDr. Beátou Pitorákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Kováčskej ul. č. 17 a Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v T. na W. ul. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 44, v konaní o zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 23P 283/2011-204 zo dňa 18.03.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal matku na náhradu trov štátu vo výške 268,92 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Košice II, ktoré jej uložil zaplatiť v mesačných splátkach po 30 Eur pod následkom straty výhody splátok. Vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania vo výške 268,92 Eur.
V odôvodnení uviedol, že matka sa návrhom na začatie konania zo dňa 29.07.2011 domáhala, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými prvú sobotu v mesiaci od 10.00 hod do 18.00 hod.. Uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 23P 283/2011-24 zo dňa 05.12.2011 s právoplatnosťou dňa 12.01.2012 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou PhDr. R. T. z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a uznesením č.k. 23P 283/2011-48 zo dňa 09.08.2012 s právoplatnosťou dňa 03.10.2012 jej bola priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 537,84 Eur, ktorá bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu. Rozsudkom č.k. 23P 283/2011-118 zo dňa 22.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP 190/2014-171 zo dňa 27.11.2014 bolo rozhodnuté vo veci samej a súd vyslovil, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.
Súd citoval ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a matke uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v jednej polovici t.j. v sume 268,92 Eur, nakoľko matka nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Matka je zamestnaná s mesačným príjmom vo výške 908,19 Eur, poberá prídavky na deti vo výške 47,04 Eur mesačne. Otec prispieva na výživu Sandry vo výške 232,35 Eur a na výživu mal. B. vo výške 132,77 Eur. Súd prihliadol na skutočnosť, že matka zabezpečuje starostlivosť o deti, preto jej povolil zaplatiť štátu trovy konania v mesačných splátkach po 30 Eur v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p.. Štátu náhradu trov konania vo výške 268,92 Eur od otca nepriznal, nakoľko mal preukázané, že otec spĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Otec je v súčasnosti nezamestnaný, je evidovaný na Úrade, práce, sociálnych vecí a rodiny od 04.02.2014 a jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 45,90 Eur mesačne za obdobie od 01.02.2015 do
28.02.2015. Zároveň má vyživovaciu povinnosť k obom deťom, nevlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok väčšej hodnoty, preto súd štátu náhradu trov konania od otca nepriznal.
V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu matka odvolanie. Namietala, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil podstatné skutočnosti. Uviedla, že otec si voči deťom riadne neplní vyživovaciu povinnosť, preto nie je zrejmé na základe akých dôkazov dospel súd k záveru, že otec platí na výživu detí tak ako mu to bolo uložené rozhodnutím súdu. Otec platí výživné podľa svojich predstáv, preto je proti nemu vedené trestné stíhanie (konanie je vedené pod sp. zn. 8T 75/2014). Dňa 12.03.2014 bol otec odsúdený za neplatenie výživného na 10 mesiacov s podmienečným odkladom na 24 mesiacov. Poukázala na skutočnosť, že otec zavádza súd pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, aby si nemusel plniť svoje povinnosti. Uviedla, že otec má dostatok finančných prostriedkov, pretože ho v jednotlivých konaniach zastupujú advokáti a deklaruje, že má autoumyváreň. Poprela, že má príjem, ktorý je uvedený v napadnutom uznesení. Napadnutým uznesením je otec opäť zvýhodnený na úkor detí. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že podané odvolanie považuje za osočovanie svojej osoby právnou zástupkyňou matky, ktorá sa vyjadruje k okolnostiam, ktoré vôbec nesúvisia s vecou. Je zrejmé, že matka má pravidelný mesačný príjem, preto jej súd správne uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania. Poukázal na konanie matky, ktorá na neho podala množstvo trestných oznámení a vyhodila ho z bytu na K. ul. v T., ponechala si všetky finančné prostriedky a on musel začať úplne odznova bez akýchkoľvek financií. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť k deťom si plní podľa svojich schopností a možností. Po rozvode manželstva začal podnikať, avšak toto mu vzhľadom na veľké konkurenčné prostredie a dlhotrvajúcu krízu nevyšlo, preto je v súčasnosti poberateľom dávky v hmotnej núdzi a bol nútený podať návrh na zníženie výživného. Aj napriek svojej nepriaznivej finančnej situácii platí pravidelne výživné na obe deti vo výške 55 Eur. Poukázal na skutočnosť, že matka mu účelovo bráni v styku s mal. B.. Uviedol, že sa snaží nájsť si zamestnanie a to aj na dohodu o pracovnej činnosti. Matka na neho neustále posiela kontroly a inšpekcie a dokonca navrhovala súdnemu exekútorovi, aby mu bol odobratý vodičský preukaz.
Štát zastúpený predsedom Okresného súdu Košice II ako účastník pre toto štádium konania sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Citované ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. zakotvuje právo štátu na náhradu trov konania proti účastníkovi konania, ktoré štát za neho platil v priebehu konania. Pre záver súdu, ktorý z účastníkov konania je povinný nahradiť štátu trovy konania je rozhodujúci výsledok konania. Uvedený zákonný predpoklad však nie je totožný so zákonným predpokladom úspechu vo veci ako v § 142 ods. 1 alebo v § 143 O.s.p.. Ustanovenie § 148 O.s.p. platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada nákladov konania podľa ust. § 142 až 145 O.s.p., teda v tzv. sporovom konaní, ale aj pre konanie v ostatných veciach, v ktorých vzhľadom k povahe nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka vo veci, t.j. v nesporových konaniach. Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie
navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov, alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu bolo opodstatnené.
Z uvedeného vyplýva, že v konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 O.s.p.. V prípade, ak súd zistí, že na strane účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie, trovy, ktoré by bol inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od platenia súdnych poplatkov len sčasti alebo ak by súd dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie len sčasti, náhrada trov sa proti tomu účastníkovi zníži o rozsah oslobodenia.
Vzhľadom na to, že v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. je predpokladom pre uloženie povinnosti nahradiť štátu trovy konania jednak výsledok konania, ktorý dovoľuje záver o uložení tejto povinnosti účastníkovi a tiež skutočnosť, že ten komu má byť povinnosť uložená, nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa ust. § 138 O.s.p., skúmal odvolací súd pomery na strane matky, ktorú v zmysle vyššie uvedeného postihuje povinnosť nahradiť štátu trovy konania v rovnakom rozsahu ako otca detí. Odvolací súd zastáva rovnaký právny názor ako súd prvého stupňa, že matka nespĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a jej majetkové pomery jej umožňujú nahradiť štátu trovy konania v stanovenej výške t.j. v sume 268,92 Eur, ktoré jej navyše súd umožnil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30 Eur. Skutočnosti uvádzané matkou v podanom odvolaní týkajúce sa neplatenia výživného zo strany otca nemajú pre rozhodovanie o trovách štátu žiadnu relevanciu, preto sú odvolacie námietky matky v tomto smere neopodstatnené. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že nedosahuje taký príjem ako určil súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, odvolací súd uvádza, že matka inú výšku svojho príjmu nepreukázala. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka je zamestnaná v spoločnosti T- System v Košiciach s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od 01/2014-01/2015 približne vo výške 980 Eur a poberá tiež prídavky na deti. Pokiaľ ide o pomery otca detí, na ktoré poukazuje matka v odvolaní, tieto sú právne významné pre rozhodnutie v konaní o výživnom pre maloleté deti, kde súd vykonáva dokazovanie aj na zistenie potencionálnych možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda podľa špeciálneho hmotnoprávneho predpisu, ktorý však nie je možné aplikovať pri rozhodovaní o náhrade trov štátu, kde sa aplikujú výlučne ustanovenia O.s.p.. Navyše rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov štátu od otca detí sa žiadnym spôsobom nedotýka majetkovej sféry matky, pretože ide o vzťah medzi štátom a jedným z účastníkov konania, v tomto prípade otcom maloletých detí. Vzhľadom na to, že matka v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého uznesenia a nariadené znalecké dokazovanie a jeho výsledok boli aj v jej záujme, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.