Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoKR/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: JUDr. A. N., so sídlom kancelárie H. K. X, XXX XX D., správca úpadcu POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 31 711 235, právne zastúpený JUDr. Romanom Zajacom, advokátom, Letná 80, 052 01 Spišská Nová Ves, za účasti vedľajšieho účastníka SCHAUMANN Slovensko spol. s r.o., so sídlom Černyševského 26, 851 01 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Milošom Taragelom, advokátom, Starosaská 11, 058 01 Spišská Nová Ves, proti žalovaným: 1/ TATRA-AGROLEV, s.r.o., so sídlom Nový dvor 16/3002, 054 01 Levoča, IČO: 31 729 797, právne zastúpenému JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, Žriedlova 3, 040 01 Košice, 2/ Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, o odporovateľnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -254 zo dňa 17. marca 2014 zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal odporovateľnosti kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade zo dňa 1.7.2009 o prevode vlastníctva stáda hovädzieho dobytka (kde ako záložný veriteľ vystupoval žalovaný v 2/ rade), zmluvu o vzájomnom uznaní dlhu uzatvorenú medzi žalovaným v 2/ rade a žalobcom zo dňa 11.6.2009, i oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade zo dňa 31.7.2009 na vzájomnú sumu 399.208,72 eur, a vydania sumy 294.715,40 eur späť do konkurznej podstaty úpadcu.

Vychádzal z toho, že pôvodný žalobný návrh bol do konečného znenia upresnený v priebehu konania písomnými podaniami a prednesmi zástupcu žalobcu na pojednávaniach 27.5.2013 a 16.9.2013, pričom o pripustení zmeny podľa poslednej úpravy súd prvého stupňa rozhodol dňa 27.11.2013.

Po citácii ust. § 57 ods.1, 3, 4, § 60 ods.1, 2, 3, § 62 ods.1,2 zák.č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len a po citácii názorov z Komentárov k od autorov JUDr. Branislava Pospíšila a Doc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD. uviedol, že :

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že Kúpnou zmluvou zo dňa 1.7.2009 uzavretou medzi predávajúcim POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. za účasti záložného veriteľa Tatranská mliekareň, a.s., odpredal kupujúcemu TATRA -AGROLEV, s.r.o. stádo dojníc a k nim prislúchajúcu individuálnu mliečnu kvótu, stádo jalovíc v členení: 280 ks dojníc, 162 ks jalovíc a 13 kusov teliat za dohodnutú kúpnu cenu 294.715,40 eur s DPH. Zo Zmluvy vyplýva, že predávajúci je výlučným

vlastníkom uvedených hospodárskych zvierat, ktoré boli založené v prospech záložného veriteľa podľa výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 10.6.2009 pod sp.zn. zapísaného v prospech záložného veriteľa dňa 11.1.2007. Zoznam odpredaných zvierat tvorí prílohu č. 1 a č. 2 predmetnej zmluvy.

Na základe Zmluvy o vzájomnom uznaní dlhu medzi veriteľom Tatranská mliekareň, a.s. a dlžníkom POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. zo dňa 11.6.2009 došlo k uznaniu pohľadávky dlžníka POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. v celkovej výške 339.086,69 eur, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku neuhradeného zostatku pôžičky vo výške 197.337,85 eur a nezaplatených príslušných úrokov vo výške 28.496,62 eur, teda v celkovej výške 225.834,47 eur a z nezaplatených neuhradených faktúr v celkovej výške 13.252,21 eur. Na základe oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 31.7.2009 úpadca POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. započítal jednostranne vo vzťahu k Tatranskej mliekarni, a.s. medzi uvedenými účastníkmi vzájomné pohľadávky a záväzky vo výške 399.208,72 eur. Na základe týchto skutočností podnetoval jeden z veriteľov úpadcu (vedľajší účastník SCHAUMANN Slovensko, spol. s r.o.) u predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty, aby tieto úkony v rámci konkurzného konania odporoval. Vedľajší účastník SCHAUMANN Slovensko, spol. s r.o. ako veriteľ si v rámci konkurzného konania uplatnil svoj nárok na zabezpečenie pohľadávky, pričom právnym titulom tohto zabezpečenia má byť Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práv zo 6.10.2013 na zabezpečenie pohľadávky veriteľa v celkovej výške 2.187.705,50 Sk, ktorá vznikla nezaplatením kúpnej ceny za dodané kŕmne zmesi pre Poľnohospodárske družstvo Spišský Štvrtok. Na základe tejto Zmluvy mal dlžník previesť na veriteľa ako nadobúdateľa vlastnícke práva k hnuteľným veciam, ktoré boli špecifikované v prílohe č. 2 tejto zmluvy na dobu trvania akéhokoľvek záväzku dlžníka voči veriteľovi. Prílohu č. 2 mala tvoriť špecifikácia predmetu zabezpečenia - základné stádo HD (hovädzieho dobytka). K tejto zmluve bol následne podpísaný dodatok zo dňa 1.9.2006 medzi firmou SCHAUMANN Slovensko, spol. s r.o. zastúpenou splnomocnencom Ing. Z. E., a firmou POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. zastúpenou konateľom spoločnosti RNDr. A. X.. Predmetom tejto Zmluvy mala byť nová kúpna zmluva na obdobie od 1.9.2006 do 31.8.2011, čím malo dôjsť ku krytiu a zabezpečeniu doterajšej pohľadávky veriteľa vo výške 2.344.744,60 Sk ku dňu 1.9.2006 - príloha č. 1 tohto dodatku a rámcovej budúcej pohľadávky cca 1.000.000,- Sk. Krytie celého objemu je zabezpečené hnuteľným majetkom - základným stádom HD (aj s kvótou SKM) a ošípanými v zmysle štruktúry špecifikovanej v prílohe č. 2 tohto dodatku. Prílohu č. 1 k tomuto dodatku tvorí zoznam faktúr v celkovej výške 2.344.744,60 Sk a príloha č. 2 k dodatku špecifikovaná ako hnuteľný majetok na zabezpečenie krytia: 1. základné stádo HD aj s kvótou (SKM) a 2. ošípané všetkých kategórií (výkrm, predvýkrm, odstavčatá, prasnice) v počte 500 ks.

Tieto skutočnosti vo svojej výpovedi svedok RNDr. A. X. z časti poprel a z časti vyvrátil. Potvrdil, že dňa 1.9.2006 podpísal dodatok k tejto Zmluve potom, čo ho požiadal Ing. E., ale žiadnu z príloh nepodpisoval, ani o tom nevie a vzhľadom na to, že nebola špecifikácia žiadneho hovädzieho dobytka ani iného stáda, pokladal túto Zmluvu iba za formálnu. Svedok podrobne opísal celú situáciu ohľadne predaja dobytka na základe kúpnej zmluvy medzi predávajúcim POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. a kupujúcim TATRA - AGROLEV, s.r.o., pričom toto pokladal za štandardnú kúpnu zmluvu, kúpa prebehla za účasti záložného veriteľa Tatranská mliekareň, a.s. Ako konateľ spoločnosti POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. odkupoval aj časť podniku od Poľnohospodárskeho družstva Spišský Štvrtok, kde bola v tom čase kupujúcim ešte spoločnosť POLIMED, s.r.o., ktorá neskôr zmenila obchodné meno na POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. Pri odkúpení časti podniku prešli aj práva a záväzky, pohľadávky a právne vzťahy, ktoré boli zadefinované v Zmluve o predaji časti podniku, a teda Poľnohospodárske družstvo Spišský Štvrtok malo záväzky voči spoločnosti SCHAUMANN Slovensko, spol. s r.o., ktoré POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. (POLIMED, s.r.o.) prevzal, to znamená, že všetky záväzky spoločnosti voči Poľnohospodárskemu družstvu Spišský Štvrtok boli pouhrádzané. Ako konateľ spoločnosti POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o., neuznal zabezpečenie záväzkov k spoločnosti SCHAUMANN Slovensko, spol. s r.o., aj keď bola podpísaná takáto zmluva, nikdy nebol zadefinovaný predmet nejakého stáda v prospech SCHAUMANN Slovensko, spol. s r.o.

Žalobca aj vedľajší účastník zotrvali na tom, že zo strany úpadcu malo ísť o ukracujúce právne úkony a žalovaný v 1/ rade nemohol uzatvoriť s úpadcom Zmluvu zo dňa 1.7.2009, keďže nebol vlastníkom hovädzieho dobytka.

S poukazom na cit. ust. § 57 ods. 4 a na uvedený komentár, odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenie pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu, ktorý musí preukázať, či sa majetok dlžníka takýmito právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávok. Z toho vyplýva, že odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. V tomto konaní tak žalobca mal preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Odporovať možno len takému ukracujúcemu právnemu úkonu, ktorý bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a za splnenie kumulatívnej podmienky, že tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane z daného právneho úkonu známy. Žalobca odporovateľnosť v zmysle § 58 až 60 nenamietal a súčasne ani nepreukázal, že by tento úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka.

Súd sa stotožnil s obranou žalovaných, že k uzatvoreniu právneho úkonu - Kúpnej zmluvy zo dňa 31.7.2009, došlo v rámci bežného obchodného styku medzi úpadcom POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. a kupujúcim TATRA - AGROLEV, s.r.o. Podľa názoru súdu žalovaní o tejto skutočnosti ani nemohli mať vedomosť, pretože samotnému vyhláseniu konkurzu na úpadcu POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. predchádzala reštrukturalizácia tohto subjektu, a to až do 20.11.2009, kedy Okresný súd Prešov pod sp. zn. vyhlásil na POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. konkurz.

V danom prípade nie je na mieste ani použitie ust. § 58 ZKR, pokiaľ ide o primeranosť kúpnej ceny, keďže aj samotný žalobca vo svojom vyjadrení a úprave pôvodného petitu uviedol, že kúpna cena stanovená v Zmluve zo dňa 1.7.2009 bola stanovená primerane k predmetu predaja v tom čase, a zodpovedá hodnote vo výške 294.715,40 eur.

Podľa súdu prvého stupňa žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 60 v tom, že žalovanému v 1/ rade prípadný úmysel úpadcu o ukrátenie jeho veriteľov musel byť známy. Žalovaný v 1/ rade nemohol mať vedomosť o tom, že predávajúci nie je vlastníkom prevádzaného hovädzieho dobytka, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že na celej transakcii sa podieľal záložný veriteľ Tatranská mliekareň, a.s., ktorý taktiež nijakým spôsobom nespochybňoval vlastníctvo HD pôvodného vlastníka. Súd si osvojil aj tvrdenie žalovaného v 1/ rade, že ak by tento aj vedel o predchádzajúcom uzatvorení Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva úpadcom v roku 2003, nič nebránilo tomu, aby žalovaný v 1/ rade od úpadcu v roku 2009 nadobudol stádo, ktoré mohlo byť odlišné od predmetu Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. Neurčitosť Zmluvy potvrdil aj konateľ úpadcu RNDr. A. X. v tom, že zmluva neurčovala konkrétne kusy hovädzieho dobytka, ktoré mali byť premetom tejto zmluvy. Pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy dňa 1.7.2009 boli jednotlivé kusy hovädzieho dobytka presne špecifikované a o dobromyseľnosti žalovaného v 1/ rade neexistujú závažnejšie pochybnosti.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na ust. § 446 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „“), podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný v 1/ rade nemohol mať vedomosť o tom, že predávajúci - úpadca POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. nie je vlastníkom prevádzaného HD. Čo sa týka žalovaného v 2. rade, tento si ako záložný veriteľ voči úpadcovi uplatňoval a realizoval k veciam svoje záložné právo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. CNRzp: 801/2007, kde ako vlastník hovädzieho dobytka bol uvedený úpadca. Predmetné hospodárske stádo tvorilo záloh a nachádzalo sa fyzicky u úpadcu, ktorý ho mal aj vo svojej držbe. Správca konkurznej podstaty úpadcu práve tento právny úkon odporoval ako ukracujúci právny úkon.

Aj v tomto prípade súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka alebo tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. K podpisu predmetnej Kúpnej zmluvy zo strany záložného veriteľa došlo

z dôvodu realizácie záložného práva a následného uspokojenia týmto záložným právom zabezpečenej pohľadávky žalovaného v 2/ rade. nebráni tomu, aby záložný veriteľ mohol realizovať svoje záložné právo v dobe úpadku úpadcu, avšak pred začatím konkurzného konania. Nie je teda podstatné, či žalovaný v 2/ rade mal alebo nemal vedomosť o úpadku úpadcu v dobe uzavretia predmetnej Kúpnej zmluvy.

Súd prvého stupňa mal za to, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že sa jedná o zložitú vec a spor sa týka viacerých účastníkov konania.

2) Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Poukazuje na to, že v konaní uplatňoval odporovacie právo voči trom právnym úkonom, a to voči kúpnej zmluve z 1.7.2009, voči zmluve o vzájomnom uznaní dlhu z 11.6.2009 a voči oznámeniu o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov z 31.7.2009. Uvedené úkony spolu súvisia a vo vzájomnej, časovej a vecnej nadväznosti vytvárajú reťazec skutočností preukazujúci úmysel účastníkov právnych úkonov ukrátiť veriteľov v nastávajúcom konkurznom konaní. Súd prvého stupňa sa pritom v rámci dokazovania venoval najmä kúpnej zmluve a len okrajovo aj ostatným dvom odporovateľným úkonom, pričom podľa žalobcu nejasnosti vo faktúrach a pohľadávkach, ktoré boli predmetom uznania dlhu a započítania, mohli súd prvého stupňa doviesť k opačnému stanovisku než k akému dospel vo svojom rozhodnutí. Prvostupňový súd sa venoval v rámci dokazovania najmä otázke existencie zabezpečovacieho práva vedľajšieho účastníka konania, hoci toto podľa názoru žalobcu sa týkalo predmetu veci len okrajovo. Žalovaný v 1/ rade vo svojich vyjadreniach uviedol, že kúpna zmluva z 1.7.2009 mala riešiť nepriaznivú situáciu úpadcu ale podľa žalobcu bol tento úkon robený v snahe vyporiadať záväzok úpadcu voči žalovanému v 2/ rade. Redukciu živočíšnej výroby zo strany úpadcu nemožno považovať za úkon smerujúci k ozdraveniu družstva a k zlepšeniu jeho finančnej situácie. Výsledkom predmetnej kúpnej zmluvy bola redukcia stavu dobytka na strane úpadcu bez protiplnenia a uspokojenie jedného veriteľa úpadcu - žalovaného v 2/ rade. Toto podľa názoru žalobcu napĺňa predpoklady odporovateľnosti aj podľa ust. § 59 ZKR. Žalobca ponechal na zváženie súdu vyslovenie odporovateľnosti aj podľa tohto ustanovenia, pretože to, že sa malo jednať o ukracujúci právny úkon neznamená, že je vylúčené, aby súčasne bol právny úkon aj zvýhodňujúci a tomu ostatné okolnosti nasvedčujú. Vedomosť žalovaného v 2/ rade o existujúcom zabezpečovacom práve vedľajšieho účastníka bola najneskôr v reštrukturalizačnom konaní dlžníka. Napriek tejto vedomosti žalovaného v 2/ rade ten svoje záložné právo, ktoré v reštrukturalizačnom konaní bolo určené ako druhé v poradí, vykonal, a to v čase úpadku dlžníka, bezprostredne v čase predchádzajúcom vyhláseniu konkurzu na jeho majetok. Vedomosť žalovaného v 1/ rade o úmysle úpadcu ukrátiť odporovateľným právnym úkonom jeho veriteľov mala byť preukázaná tým, že podľa výpisu z notárskeho centrálneho registra záložných práv existovala už v roku 2007 pohľadávka veriteľa Tatranská mliekareň, a.s. voči dlžníkovi TATRA-AGROLEV, s.r.o. na sumu 294.715,40 eur titulom pôžičky. Suma pôžičky i suma kúpnej ceny v predmetnej kúpnej zmluve je do centa identická, hoci medzi týmito právnymi úkonmi je časový odstup dvoch rokov. Započítanie kúpnej ceny bolo uskutočnené na základe vopred premyslených právnych úkonov s jediným cieľom uspokojiť jediného veriteľa na úkon ostatných veriteľov v nadchádzajúcom konkurznom konaní. Žalovaný v 2/ rade mal pohľadávku voči odporcovi v 1/ rade vo výške 294.715,40 eur na základe zmluvy o pôžičke zo dňa „1.7.2007“. Žalovaný v 1/ rade sa preto podieľal na kúpnej zmluve, ktorou mali byť znevýhodnení ostatní veritelia úpadcu. Blížiaci sa konkurz na majetok úpadcu predstavoval pre žalovaného v 2/ rade riziko, že jeho pohľadávka nebude uspokojená v plnej výške, a preto po dohode s konateľom úpadcu uzatvorili 11.6.2009 zmluvu o vzájomnom uznaní dlhu, predmetom ktorej bolo uznanie dlžníka, resp. úpadcu pohľadávky veriteľa vo výške 339.086,69 eur. Túto sumu predstavuje súčet pôžičiek, úrokov a faktúr, pričom žalobca zdôrazňuje, že správca disponoval len niektorými faktúrami a o existencii ostatných faktúr správca nemá žiadne podklady. Rozdiely medzi údajmi v niektorých faktúrach a v zmluve o vzájomnom uznaní dlhu a v oznámení o jednostrannom započítaní pohľadávky a záväzku uviedli pred súdom prvého stupňa, napriek návrhu na doplnenie dokazovania neboli predmetom dokazovania. Konečná kúpna cena v kúpnej zmluve na sumu 294.715,40 eur nebola stanovená náhodne, aby odzrkadľovala hodnotu predmetu kúpy, ale opačne. Poukazuje aj na výpoveď svedka RNDr. A. X., ktorý vo svedeckej výpovedi uviedol, že ako konateľ spoločnosti úpadcu niekoľko mesiacov pred odporovanou kúpnou zmluvou rokoval aj s inými potencionálnymi kupcami, ktorí ponúkali vyššiu sumu za tento dobytok. Kúpna cena bola teda mierne podhodnotená vzhľadom na najvyššiu úžitkovosť stáda na severnom Slovensku. Výber kupujúceho

- žalovaného v 1/ rade bol ekonomicky výhodný jedine pre žalovaného v 2/ rade. Podľa výpovede svedka dokonca predseda predstavenstva žalovaného v 2/ rade počas kúpnej zmluvy vystupoval ako súkromná osoba a obdŕžal províziu ako sprostredkovateľ vo výške 10.000,- až 15.000,- eur, čo spolu s neúspešnou reštrukturalizáciou úpadcu, jeho úpadkom a nadchádzajúcim konkurzom nevyvrátiteľne dobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade vyvracajú. Preto je nepochybné, že výkon záložného práva, kúpna zmluva, zápočet kúpnej ceny boli právne úkony vykonané s úmyslom veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku pred vyhlásením konkurzu, čím došlo k ukráteniu ostatných veriteľov. Neobstojí ani aplikácia ust. § 446 Obch. zák. o ochrane dobromyseľného nadobúdateľa. Žalovaní v 1/ a 2/ rade využili svoje práva na realizáciu takejto kúpnej zmluvy, ale bolo to v čase úpadku dlžníka a v jeho neprospech. Pri aplikácii ust. § 265 Obch. zák. platí zákaz zneužitia práva, preto sa žalobca domáha poskytnutia právnej ochrany o dobromyseľnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Žalobca sa nedomáha neplatnosti právneho úkonu. Súd prvého stupňa musel rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Ani právna kvalifikácia nie je náležitosťou žaloby, a ak žalobca vyslovene neuvádza odporovateľnosť podľa ostatných ustanovení než § 60 ZKR, neznamená to, že by súdom vyslovená odporovateľnosť v prípade naplnenia náležitosti podľa ust. § 58, § 59 a § 61 bola porušením viazanosti žalobným návrhom. Kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva základného stáda hovädzieho dobytka i nadväzujúci zápočet pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným v 2/ rade sa subsumujú aj pod ust. § 59 ako zvýhodňujúci právny úkon, keďže sa jednoznačne jedná o neodôvodnené zvýhodnenie jediného dlžníkovho veriteľa oproti ostatným veriteľom a právne úkony boli urobené počas úpadku dlžníka. Žalobca sa v konaní nedomáhal určenia neplatnosti, ale určenia neúčinnosti právneho úkonu. Súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými odporovateľnosťou namietnutými právnymi úkonmi. Za daného stavu súdom prvého stupňa prijatý záver je nesprávny. Súd podľa názoru odvolateľa pri vyhodnotení dôkazov vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Preto podľa žalobcu sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. a žiada, aby odvolací súd tento rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmenil a žalobnému návrhu vyhovel.

3) Žalovaný v 1/ rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odporovacie právo tak, ako bolo uplatnené zmenou žaloby bolo uplatnené po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty, pretože k uskutočneniu podania, ktorým sa uplatňuje vyslovenie neúčinnosti dotknutých právnych úkonov došlo až podaniami zo dňa 4.5.2011 a následne na pojednávaní 16.9.2013. Pôvodne uplatnený nárok žalobou podanou dňa 25.5.2010 za takéhoto stavu už nie je ďalej predmetom konania. Zmenil sa uznesením súdu o pripustení zmeny žaloby. V pôvodnej žalobe sa žalobca formuláciou navrhovaného petitu domáhal, aby súd zaviazal oboch žalovaných vrátiť do konkurznej podstaty sumu 87.717,01 eur.

Žalovaný v 1/ rade poukazuje na koncentračnú zásadu vyplývajúcu z aplikácie ust. § 118a ods. 1, 2 O.s.p., podľa ktorých v sporoch vyvolaných, alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada. Preto za relevantné pre predmetnú vec treba považovať len skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v pôvodnej žalobe a vo svojom vyjadrení na prvom pojednávaní 4.5.2011. Žalovaný v 1/ rade nesúhlasí ani s argumentáciou odvolateľa o tvrdenom reťazci skutočností medzi jednotlivými odporovanými právnymi úkonmi, pretože nebolo vecou žalovaného v 1/ rade vyhodnocovať výhodnosť alebo nevýhodnosť predmetného obchodného vzťahu pre úpadcu. Žalovaný v 1/ rade ponuku na kúpu prijal a uhradil relatívne vysokú sumu ako odplatu za predmet kúpy. Úvahy o tom, že úpadca teoreticky mohol získať o niečo vyššiu sumu sú pre toto konanie nepodstatné, išlo o podnikateľské rozhodnutie úpadcu, o ktorého výhodnosti, či nevýhodnosti pre úpadcu žalovanému v 1/ rade neprislúchalo rozhodovať. Žalovaný v 1/ rade nemal vedomosť o finančnej situácii úpadcu a vôbec o tom, či okrem žalovaného v 2/ rade má iného veriteľa. Žalovaní v 1/ a 2/ rade objektívne nemohli mať ani vedomosť o tom, že v minulosti v roku 2003 úpadca uzatvoril s vedľajším účastníkom zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva, pretože takýto prevod nebol nikde registrovaný. Žalovaný v 1/ rade nemohol mať vedomosť o prípadnom úmysle úpadcu ukrátiť kúpnou zmluvou jeho veriteľov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania vedomosti žalovaného v 1/ rade o prípadnom úmysle ukrátiť jeho veriteľov. Aj keby prichádzala do úvahy skutočnosť o zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretej úpadcom s vedľajším účastníkom v roku 2003, nič nebránilo v roku 2009 nadobudnutiu hovädzieho dobytka žalovaným v 1/ rade, pretože hovädzí dobytok mohol byť odlišný od predmetu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. Zmluva o zabezpečení

záväzku prevodom práva je natoľko neurčitá, že z nej nemožno jednoznačne určiť, ktoré konkrétne kusy hovädzieho dobytka sú jej predmetom. O dobrom úmysle žalovaného v 1/ rade pri nadobúdaní vlastníctva predmetného hovädzieho dobytka nemôžu byť ani najmenšie pochybnosti. Nemôže preto žalovaný v 1/ rade sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že sa ochrana dobromyseľného nadobúdateľa v tomto prípade nepoužije. Žalovaný v 1/ rade realizoval len snahu o rozšírenie svojej chovateľskej činnosti a sám nemal vedomosť o akýchkoľvek ďalších súvislostiach na strane úpadcu, vrátane jeho úpadku. Žalovaný v 1/ rade nie je si vedomý toho, že by jeho úkonom došlo k zneužitiu akéhokoľvek práva. Žalovaný v 1/ rade preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcu a vedľajšieho účastníka zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť im trovy konania.

4) Žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že pôvodne podaná žaloba vôbec nespĺňala náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p., pretože neobsahovala opísanie rozhodujúcich skutočností, z ktorých by bolo zrejmé ako právne úkony ukrátili pohľadávku veriteľa, t.j. spoločnosti SCHAUMANN Slovensko, spol. s r.o.. Až v doplnení návrhu podľa podania zo 4.5.2011 žalobca na skutkové zdôvodnenie podanej žaloby uvádza, že vlastnícke právo na tretiu osobu nebolo možné previesť bez súhlasu veriteľa (vedľajšieho účastníka), pretože vedľajší účastník mal s úpadcom uzatvorenú zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva zo 6.10.2003. Aj podľa obsahu ďalších vyjadrení žalobcu, či formulácie žalobných návrhov - petitov sa domáhal žalobca vydania hospodárskych zvierat, alternatívne vydania peňažnej náhrady vo výške 294.715,40 eur späť do konkurznej podstaty. Z týchto skutočností pre žalovaného v 2/ rade vyplynulo, že ukracujúcim úkonom mohla byť jedine kúpna zmluva, ktorou došlo k predaju hospodárskych zvierat, pričom kúpna cena vo výške 294.715,40 eur bola následne vyplatená žalovanému v 2/ rade. Z týchto žalobcom tvrdených skutočností pre žalovanú spoločnosť v 2/ rade nebolo zrejmé, prečo a v čom mala byť spoločnosť SCHAUMANN Slovensko, spol. s r.o. ukrátená v dôsledku uzatvorenia ďalších dvoch právnych úkonov, t.j. zmluvy o vzájomnom uznaní dlhu z 11.6.2009 a oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávky a záväzku zo dňa 31.7.2009, keďže v prípade úspechu žalobcu vo veci samej by spoločnosť Tatranská mliekareň, a.s. bola spoločne so žalovaným v 1/ rade v konečnom dôsledku zaviazaná vrátiť do konkurznej podstaty len sumu 294.715,40 eur. Ak odvolateľ vytýka súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal dostatočne poslednými dvomi právnymi úkonmi, tak žalovaný v 2/ rade zdôrazňuje, že práve z iniciatívy žalobcu bolo dokazovanie sústredené predovšetkým na odporovací právny úkon kúpnu zmluvu z 1.7.2009. Žalobca navodil otázku jednak platnosti zriadenia vzniku záložného práva k predmetným hospodárskym zvieratám - hovädziemu dobytku registrovanému v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp.zn. CNRzp801/2007. Žalobca sám vo svojej žalobe a v jej doplnení netvrdil, v čom spočíva ukracovanie veriteľa (predovšetkým vedľajšieho účastníka) v prípade ostatných dvoch právnych úkonov, a preto sa žalovaný v 2/ rade nestotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu, že dokazovanie v predmetnej veci bolo sústredené z podnetu žalovaných prevažne na otázku platnosti zabezpečovacieho práva pre spoločnosť vedľajšieho účastníka. Toto sa týkalo predmetu veci len okrajovo. Kúpna zmluva z 1.7.2009 bola realizovaná tak, že došlo k výkonu záložného práva, ktoré mala žalovaná spoločnosť v 2/ rade ako záložný veriteľ k predmetnému stádu hovädzieho dobytka a ani zák. o konkurze a reštrukturalizácii nebráni tomu, aby záložný veriteľ realizoval svoje záložné práva v dobe úpadku dlžníka. Podľa názoru žalovaného v 2/ rade je právne irelevantné, či v tomto prípade mala, alebo nemala táto spoločnosť vedomosť o úpadku úpadcu v dobe uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy. Ak žalobca teraz namieta neprimeranosť ceny, ktorá bola premietnutá do kúpnej zmluvy, tak žalovaný v 2/ rade poukazuje na to, že v podaní zo dňa 7.11.2013 pred súdom prvého stupňa žalobca uviedol aj to, že cena bola primeraná k predmetu zmluvy a zodpovedá hodnote predmetu v tom čase. V priebehu dokazovania pred súdom prvého stupňa žalobca nikdy nerozporoval výšku ceny, za ktorú bol tento hovädzí dobytok predaný, práve naopak mal za to, že kúpna cena zodpovedala jeho reálnej hodnote. Preto teraz použité argumentácie sú podľa žalovaného v 2/ rade účelové. Pre žalovaného v 2/ rade nie je zrejmé, čo žalobca má na mysli tým, že žalovaní využili svoje práva v rozpore s ust. § 265 Obch. zák.. Ak sám žalobca tvrdí, že žalovaný v 2/ rade zneužil svoje právo, tým implicitne pripúšťa, že žalovaný v 2/ rade mal právo realizovať svoje záložné právo avšak toto právo zneužil. Záložný veriteľ mal však právo realizovať svoje záložné právo voči záložcovi, a to i v dobe, keď je záložca v úpadku, avšak len do vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Neskôr toto záložné právo môže realizovať len v rámci konkurzného konania. Žalobca ničím vo svojom odvolaní nedoložil, v čom Tatranská mliekareň, a.s. ako záložný veriteľ toto svoje právo zneužila. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.

5) Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje so skutkovým a právnym zdôvodnením žalobcu, vrátane tvrdení o naplnení podmienok odporovateľnosti podľa §§ 58 až 60 ZKR.

K vyjadreniam žalovaných v 1/ a 2/ rade vedľajší účastník uviedol, že vo vzťahu k formulácii navrhovaného žalobného petitu Najvyšší súd SR napr. v rozsudku z 30.7.2008 vyslovil názor, že ust. § 79 ods. 1 O.s.p. nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Súd totiž do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom navrhovaný petit žaloby. Môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel. Odkázal pritom aj na závery vyplývajúce z uznesenia NS SR alebo z rozsudku NS ČR . Z týchto dôvodov podľa názoru vedľajšieho účastníka neobstoja tvrdenia žalovaného v 1/ rade, že k uplatneniu odporovacieho práva došlo až po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty na podanie takejto žaloby. Podľa vedľajšieho účastníka bola preto uplatnená žaloba včas a rovnako včas aj boli zodpovedajúco ust. § 118a ods. 1, 2 O.s.p. realizované návrhy na dôkazy. Podľa vedľajšieho účastníka k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2009 došlo už počas úpadku úpadcu a termín uzavretia zmluvy sa dá považovať za bezprostredne predchádzajúci vyhláseniu konkurzu. Úpadca právnym úkonom zmaril, aby pohľadávka vedľajšieho účastníka bola uspokojená z výťažku získaného speňažením majetku, ktorým bola pohľadávka zabezpečená, pričom bez postavenia zabezpečeného veriteľa vedľajší účastník stratil možnosť, že jeho pohľadávka bude konkurzným konaním uspokojená. Žalovaný v 2/ rade mal podľa zmluvy o uznaní dlhu zo dňa 11.6.2009 pohľadávku voči úpadcovi vo výške 339.086,69 eur. Bol si tak vedomý insolventnosti úpadcu, o čom svedčí aj skutočnosť, že úpadca si voči veriteľom a teda ani voči vedľajšiemu účastníkovi a ani žalovanému v 2/ rade vôbec neplnil záväzky z reštrukturalizácie, čo bol aj dôvod, prečo došlo ku konkurznému konaniu. Podľa vedľajšieho účastníka preto jednoznačne tieto skutočnosti svedčia o tom, že motívom predaja základného stáda úpadcom bol prevod majetku úpadcu na tretiu osobu, aby sa zamedzilo jeho speňaženiu v konkurznom konaní. Neobstojí tvrdenie žalovaného v 1/ rade o neurčitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo 6.10.2003 v spojení s dodatkom zo dňa 1.9.2006. Vedľajší účastník pred súdom prvého stupňa predložil okrem iného aj opatrenie MF SR zo dňa 16.12.2002, účtovnú osnovu k účtu 026 základné stádo a ťažné zvieratá. Citovanými predpismi je stanovené, ktoré zvieratá tvoria základné stádo s tým, že pre akékoľvek časové obdobie je predpismi upravené aj v účtovnej evidencii poľnohospodárskych firiem vedené základné stádo. V deň uzavretia prvého dodatku k zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva z 1.9.2006 tvorili základné stádo HD zvieratá vedené v účtovnej evidencii ako základné stádo a dňa 1.7.2009 tvorili základné stádo len čiastočne iné zvieratá. V oboch prípadoch sa však jednalo o presný účtovný stav zvierat aj s číslicami podľa evidencie centrálneho registra HD v Žiline. Predmet zabezpečenia podľa zmluvy z 1.9.2006 bol určitý a zrozumiteľne dojednaný. V reštrukturalizačnom konaní voči terajšiemu úpadcovi vedľajší účastník prihlásil svoju pohľadávku s nárokom na oddelené uspokojenie, prihláška bola v celom rozsahu akceptovaná. Žalovaný v 2/ rade sa o tejto skutočnosti dozvedel najneskôr v reštrukturalizačnom konaní. Napriek tomu nárok vedľajšieho účastníka nerešpektoval a vzhľadom na vysoké zadlženie úpadcu sa dohodol s úpadcom na uspokojení svojho nároku tesne pred vyhlásením konkurzu. Žalobca v znení zmeny petitu na pojednávaní zo dňa 16.9.2013 uplatnil v konaní aj vydanie peňažnej náhrady vo výške 294.715,40 eur, čo zodpovedá kúpnej cene za prevod vlastníckeho práva k základnému stádu, a teda výška uplatnenej peňažnej náhrady za poskytnuté plnenie sa rovná hodnote tohto plnenia v čase, keď bolo úpadcom poskytnuté. Preto vedľajší účastník aj v tomto vyjadrení k stanoviskám žalovaných v 1/ a 2/ rade navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe vyhovieť. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania.

6) Na prejednanie podaného odvolania Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) nariadil pojednávanie. V rámci prípravy pojednávania dal priestor účastníkom konania, aby sa prípadne aj písomne vyjadrili k možnosti (resp. nemožnosti) samostatného určenia neúčinnosti jednostranného započítania z 31.7.2009 a dohody o vzájomnom uznaní záväzkov z 11.6.2009 bez závislosti na záver o kúpnej zmluve z 1.7.2009, pri alternatíve ich nezávislosti vyzval účastníkov, aby v podaní, ktorým budú reagovať na túto výzvu uviedli, v čom z hľadiska skutkového, i z ktorých nimi produkovaných dôkazov pred súdom prvého stupňa, by mala spočívať dôvodnosť žiadaného určenia neúčinnosti úkonov z 11.6.2009 a 31.7.2009.

Žalobca na uvedenú výzvu odvolacieho súdu odpovedal písomným podaním, v ktorom uviedol, že aj zmluva o vzájomnom uznaní dlhu a jednostranný zápočet napĺňajú znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR, a preto v tejto súvislosti je odporovateľným právnym úkonom nielen kúpna zmluva ako ukracujúci úkon podľa § 60 ZKR, ale aj ako úkon bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR. Ak konajúci súd určí neúčinnosť kúpnej zmluvy voči veriteľom v konkurze, ďalšie určenie neúčinnosti

uznania dlhu a jednostranného zápočtu nie sú pre účastníkov konania relevantné. Naopak určenie neúčinnosti uznania dlhu a jednostranného zápočtu bez určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy nenaplní význam inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu v konkurznom konaní. Žalobca zároveň oznámil, že nedisponuje zmluvou o predaji časti podniku, ktorej predloženie žiadal odvolací súd. Poukazuje aj na to, že žaloba bola podaná včas, ešte pôvodným správcom JUDr. A. U.. Neskôr v konaní bol prijatý zmenený petit, ktorý sa týkal jedine upresnenia pomenovania odporovaných právnych úkonov, prípadne zmeny formy náhrady a výšky plnenia voči odporcom. Nesúhlasí so žalovaným v 1/ rade, že nebola dodržaná koncentračná zásada. Zdôrazňuje to, že na úplné vykonanie dokazovania bolo potrebné oboznámiť sa s dokumentmi, resp. faktúrami, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú prílohu odporovaných právnych úkonov, ktorým správca v konaní odporuje. Zdôrazňuje, že JUDr. A. N. bol ustanoveným správcom úpadcu po tom, čo predchádzajúci správcovia zomreli. Správca nedisponoval úplnou účtovnou dokumentáciou a kompletným zmluvným prehľadom od začiatku konkurzu. Až v priebehu konania sa objavili ďalšie dokumenty, ktoré preto nemohol predložiť súdu do prvého pojednávania. V takýchto prípadoch a v obdobných konaniach sa upúšťa od striktnosti koncentračnej zásady. Realizáciou záložného práva žalovaným v 2/ rade nepochybne došlo k ukráteniu ostatných veriteľov v konkurze a aj v prípade, ak by vedľajší účastník bol úspešný v konaní o určenie zabezpečenia pohľadávky vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. (kde uplatňuje zabezpečenie pohľadávky vo výške 87.717,01 eur), suma prevyšujúca túto zabezpečenú pohľadávku vedľajšieho účastníka by pripadla do všeobecnej podstaty. Ak by vedľajší účastník nebol úspešný v konaní a jeho záložné právo by nebolo uznané, do všeobecnej podstaty by pripadlo všetko o čo boli veritelia ukrátení odporovanými právnymi úkonmi. Opakovane zdôrazňuje žalobca tú skutočnosť, že správca disponoval len niektorými faktúrami, a práve z nich zistil aj rozpor v údajoch uvedených v zmluve o vzájomnom uznaní dlhu z 11.6.2009. Konečná kúpna cena 294.715,40 eur nebola stanovená náhodne. Žalovaný 1/ rade mal od roku 2007 záväzok voči žalovanému v 2/ rade v identickej sume 294.715,40 eur, preto sa žalobca domnieva, že aj zápočty boli špekulatívne upravené, aby výsledkom bola rovnako identická suma. Žalobca zotrváva na svojom odvolacom návrhu uplatnenom v odvolaní.

Vedľajší účastník odvolaciemu súdu písomným podaním zo 6.5.2015 pripojil z dôvodu ním uvedenej prehľadnosti postupnosti krokov pri zabezpečení základného stáda hovädzieho dobytka zmluvu, ktorú uzatvoril 6.10.2013, výpis z Obchodného registra PD Spišský Štvrtok, odkázal na kúpnu zmluvu z 1.9.2006, i na dodatok č. 1 z 1.9.2006.

7) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací následne na dvoch pojednávaniach zo dňa 11.6.2015 a 30.6.2015 realizoval úkony smerujúce k prejednaniu podaného odvolania a aj v zmysle realizovaných procesných úkonov prednesmi účastníkov konania i oboznámením nimi predložených listín (tých, u ktorých to nebránila aplikácia ust. § 205a ods. 1 písm. c), d) O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po realizácii uvedených úkonov a po prieskume napadnutého rozhodnutia v zmysle uvedených zásad, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z obsahu podanej žaloby doručenej súdu 25.5.2010 ešte prvým správcom konkurznej podstaty úpadcu vyplynulo len to, že správca odporuje právne úkony, a to zmluvu o vzájomnom uznaní dlhu zo dňa 11.6.2009, oznámenie o jednostrannom započítaní z 31.7.2009 a kúpnu zmluvu z 1.7.2009. Pre zdôvodnenie odporovateľnosti právnych úkonov uvádza len to, že nie je k týmto listinám doložená zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalovaným v 1/ a 2/ rade pochádzajúca z vyfakturovanej sumy faktúrou č. 090706 1.7.2009 na sumu 294.715,40 eur. Pre zdôvodnenie podanej žaloby žalobca zdôrazňoval to, že nebolo možné túto kúpnu zmluvu uzatvoriť bez súhlasu záložného veriteľa (v tomto konaní vedľajšieho účastníka, ktorý mal prednostné záložné právo na predmet zálohu). Vo formulácii navrhovaného rozsudočného výroku sa premietla aj požiadavka na zaviazanie žalovaných vrátiť do konkurznej podstaty sumu 87.717,01 eur. K žalobe je pripojená kúpna zmluva i listiny, ktoré svedčia o realizácii odporovaných úkonov, ale aj podnet vedľajšieho účastníka adresovaný správcovi konkurznej podstaty na odporovanie týchto úkonov, tiež zdôvodnený predovšetkým existenciou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Podobne zdôvodňoval v konaní pred súdom prvého stupňa žalobca uplatnenú žalobnú požiadavku aj svojím prednesom na pojednávaní pred súdom prvého stupňa zo 4.5.2011. Skutkovo sa zameral na to, že dlžník (úpadca) nemohol realizovať prevod z dôvodu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom

práva zo 6.10.2003 v zmysle jeho dodatku č. 1. Podobne skutkovo odôvodňoval podaný návrh žalobca aj podaním zo 4.5.2011 (č.l. 53 - 65 spisu), kde je oproti pôvodnej žalobe formulovaný navrhovaný rozsudočný výrok aj tým, že sa žiada „ak sa hospodárske zvieratá nenachádzajú u odporcu (bez označenia u ktorého z dvoch odporcov v konaní), potom sa žalobca domáha vydať peňažnú náhradu 294.715,40 eur“.

V čase začatia predmetného konania neplatili ešte ustanovenia § 118a ods. 1, 2 O.s.p., na ktoré žalovaný v 1/ rade odkazuje v súvislosti s koncentračnou zásadou. Tieto ustanovenia O.s.p. platia podľa novely O.s.p. realizovanej s účinnosťou od 1.1.2012. Každopádne súd prvého stupňa reagoval na túto procesnú úpravu a už v predvolaní na pojednávanie na deň 1.10.2012 účastníkov konania poučuje o týchto procesných právach a povinnostiach. Podobne tak postupoval aj v súvislosti s predvolaním na pojednávanie nariadené na deň 10.2.2014 (viď č.l. 125 a č.l. 212 spisu).

Ďalší obsah pojednávaní realizovaných súdom prvého stupňa svedčí o tom, že vyjadrenia účastníkov konania i ich návrhy na dôkazy sa zamerali predovšetkým na identifikáciu zvierat, ktoré mali byť predmetom zmluvy, či už uzavretej vedľajším účastníkom pôvodne s PD Spišský Štvrtok, neskôr v zmysle dodatku k tejto zmluve aj samotným úpadcom, alebo aj identifikácii zvierat pojatých do záložnej zmluvy uzavretej žalovaným v 2/ rade s úpadcom, ktorá bola potom pojatá aj do Notárskeho centrálneho registra záložných práv.

Až na pojednávaní 10.2.2014 žalobca vyslovuje úvahu o odporovateľnosti právnych úkonov odvádzanú od zhodnosti výšky ceny hovädzieho dobytka a výšky poskytnutej pôžičky a tvrdí aj to, že kúpna cena bola mierne podhodnotená.

Samotný obsah listín o žalobcom odporovaných právnych úkonoch ani obsah úplného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv o registrovanom záložnom práve v prospech záložného veriteľa Tatranská mliekareň, a.s. (napr. č.l. 218 spisu) v konaní, rozporovaný nebol.

Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právneho úkonu ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétne právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľ. K tomu dôjde v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok.

Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.

Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena navrhovateľa a dokazovania, ktoré súd v každom jednotlivom prípade vykoná. Úspešnosť odporovateľnosti je závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky.

Predaj za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, dochádza len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník namiesto hmotného majetku získa finančný majetok.

Navrhovateľ musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku.

Súd môže pri rozhodovaní o právnej neúčinnosti právneho úkonu vychádzať len z pohľadávok tých veriteľov, ktorým nezaniklo postavenie účastníka konania (napr. v dôsledku popretia pohľadávky veriteľa). Navrhovateľ môže v záujme úspešnosti svojho návrhu preukazovať ukrátenie celej sumy pohľadávky všetkých veriteľov, ktoré mu vznikli v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, ktorý mu odporuje.

Aktívne vecne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je aj správca konkurznej podstaty. ukladá správcovi povinnosť preskúmať všetky právne úkony úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 . Týmto postupom správcu sa má zabezpečiť také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali, keby odporovateľne právny úkon nebol urobený.

Ten, kto sa domáha odporovateľnosti (správca konkurznej podstaty alebo veriteľ) musí preukázať, ktorá riadne prihlásená pohľadávka bola právnym úkonom dlžníka ukrátená. O odporovateľnosti sa nemôže rozhodnúť skôr, kým nebude v konkurznom alebo incidenčnom konaní zistená oprávnenosť pohľadávky, ktorej uspokojenie malo byť ukrátené.

Veriteľské práva z odporovateľnosti bez ohľadu na to, či návrh podá veriteľ alebo správca je možné uplatniť na súde jedným návrhom alebo dvojstupňovo. Aktívne legitimovaný subjekt môže podať len odporovaciu žalobu na súde a domáhať sa určenia právnej neúčinnosti konkrétneho úkonu dlžníka. V prípade úspešnosti návrhu bude výsledkom určovací výrok o tom, že určitý právny úkon je právne neúčinný, ktorý je materiálne nevykonateľný. Určovacie rozhodnutie súdu však v konkurznom konaní oprávňuje správcu zapísať do súpisu majetku, ktorý bol nadobudnutý na základe odporovateľného právneho úkonu. Zapísaný majetok je správca potom oprávnený speňažovať, pretože súpis majetku podstát je listinou oprávňujúcou správcu speňažiť majetok. V žalobe sa správca alebo veriteľ môže domáhať súčasne vyslovenia právnych neúčinnosti, ako aj plnenia z odporovateľného právneho úkonu.

Takto posudzoval v predmetnej veci aj podaný návrh súd prvého stupňa, keď okrem určovacieho petitu na určenie právnej neúčinnosti sa uplatňovalo aj vydanie plnenia z odporovateľného právneho úkonu, predovšetkým kúpnej zmluvy. Vo vzťahu ku oznámeniu o jednostrannom započítaní pohľadávok a vo vzťahu k zmluve o uznaní záväzkov takáto formulácia na vydanie toho plnenia nie je v žalobe (či v jej zmene) uplatnená.

Oprávnenie na odporovanie právnym úkonom podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 3, 4 ZKR, ako ich citoval súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia treba vykladať aj v nadväznosti na ďalšie ustanovenia o skutkových podstatách týkajúcich sa odporovateľných právnych úkonov.

V zmysle ust. § 58 ZKR, ktorý upravuje oprávnenie odporovať právny úkon bez primeraného protiplnenia sa môže odporovať len vtedy, ak spôsobil úpadok dlžníka, alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Pre vyslovenie právnej neúčinnosti sa teda vyžaduje: a) právny úkon dlžníka bez primeraného protiplnenia, b) príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, alebo vykonanie právneho úkonu už počas existujúceho úpadku, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.

Aj tu podobne ako všeobecne pri odporovateľnosti právnych úkonov odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o existencii všetkých predpokladov je na žalobcovi, ktorým je v predmetnej veci správca.

Zákon všeobecne otáča dôkazné bremeno, ak bol právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. Toto však v predmetnej veci nebolo ani tvrdené, ani dokazované.

Pri iných právnych úkonoch, ako tých, ktoré je možné zaradiť do jednotlivých skutkových podstát sa musí preukázať, že dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov. Súčasne musí preukázať, že druhej strane právneho úkonu musel byť úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov známy. Existenciu úmyslu dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle alebo osoby, v prospech ktorej bol právny úkon urobený je povinný preukázať žalobca. Na žalovanom je, aby

preukázal opak. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle sa zákonom predpokladá vtedy, ak dlžník urobil právny úkon v prospech osoby s ním spriaznenej.

Toto vyplýva aj z aplikácie ust. § 60 ods. 1, 2, 3 ZKR, ktorý tiež citoval v dôvodoch rozhodnutia prvostupňový súd.

Pri aplikácii ust. § 153 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na aplikáciu ust. § 120 ods. 1, 4, ust. § 118a ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd osobitne zdôrazňuje vyššie uvedenú dôkaznú povinnosť žalobcu preukazovať skutočnosti, ktoré podmieňujú vyhovenie uplatnenej odporovacej žalobe.

Tak, ako je už uvedené žalobca a aj vedľajší účastník (vystupujúci na jeho strane) sa pred súdom prvého stupňa mobilizovali skôr na preukázanie skutočnosti, ktoré by svedčili alebo mohli svedčiť posudzovaniu platnosti uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1/ rade a úpadcom o prevode vlastníctva hovädzieho dobytka. V konaní sa tieto procesné strany v konaní nezamerali nato, aby preukazovali skutočnosti o tom, že kúpna zmluva a ďalšie právne úkony s ňou súvisiace, či už zmluva o uznaní vzájomných záväzkov, alebo listina o oznámení o jednostrannom započítaní pohľadávok realizovaná ešte pred konkurzným konaním vyhláseným na majetok úpadcu mala za následok ukrátené uspokojenie pohľadávok veriteľov, či veriteľa. Z obsahu podaní žalobcu pred súdom prvého stupňa vyplýva to, že by oznámil súdu napríklad to, akí veritelia si pohľadávky prihlásili, ktorých pohľadávky prihlásené do konkurzného konania sú ohrozené, aký bol stav majetkovej podstaty úpadcu, aké pohľadávky boli predmetom zabezpečenia, a teda spĺňajúce podmienky na oddelené uspokojenie a podobne.

Za takéhoto stavu, keď sa žalobca a ani vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane nezameral aj na to, aby tvrdil a preukazoval na strane žalovaného v 1/ rade úmysel ukrátiť veriteľov a ak žalovaný v 1/ rade kúpnu cenu za hovädzí dobytok riadne zaplatil, pričom neboli pred súdom prvého stupňa tvrdené a dokazované skutočnosti o neprimeranosti ceny, nemá ani odvolací súd pochybnosť o správnosti zamietnutia žaloby o odporovateľnosť právnych úkonov proti žalovanému v 1/ rade v celom rozsahu. Bez akéhokoľvek významu sa zdá byť odvolacia námietka poukazujúca na to, že výška kúpnej ceny je totožná výške pôžičky poskytnutej žalovaným v 2/ rade žalovanému v 1/ rade. Táto pôžička nemá akýkoľvek vplyv na pomery úpadcu.

Žalovaný v 2/ rade bez akýchkoľvek pochybností mal registrované v Notárskom centrálnom registri záložné právo v prospechu uspokojenia jeho pohľadávky. K výkonu záložného práva pristúpil ešte pred vyhlásením konkurzu. Ani vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade teda žalobca pred súdom prvého stupňa neprodukoval skutočnosti a dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že by úmyslom aj tohto žalovaného bolo ukrátiť uspokojenie pohľadávky niektorého z veriteľov, alebo všetkých veriteľov, ktorí prihlásili pohľadávky do konkurzného konania voči úpadcovi.

Žalobca pred súdom prvého stupňa teda vyššie uvedené podmienky odporovateľnosti, nielen kúpnej zmluvy ale ani oznámenia o započítaní, či zmluvy o uznaní vzájomných záväzkov z 11.6.2009 nepreukázal. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje. Aj keď dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa sa v podstate zamerali na odôvodnenie zamietnutia odporovacej žaloby vo vzťahu ku kúpnej zmluve, je odvolací súd toho názoru, že ide o 3 právne úkony, ktorých súvislosť nespochybnili ani účastníci konania vo svojich vyjadreniach realizovaných na výzvu odvolacieho súdu. Ak nemožno vyhovieť odporovacej žalobe vo vzťahu ku kúpnej zmluve, potom nemožno vyhovieť ani žalobnému návrhu žiadajúcemu odporovanie týmto dvom súvisiacim právnym úkonom. Aj keď dôvody rozhodnutia súdu 1.stupňa sú v tomto nezodpovedajúce aplikácii ust. § 157 ods. 2 O.s.p., po poskytnutom priestore na vyjadrenie odvolacím súdom, nešlo o takú vadu konania, ktorá by viedla ku zrušeniu inak vecne správneho rozhodnutia.

Ak sa žalobca (či vedľajší účastník) snažia až v odvolacom konaní poukazovať na „pochybnosti“ vo faktúrach uvedených v dohode o uznaní záväzkov, na tvrdený stav úpadku dlžníka v čase uzavretia kúpnej zmluvy, na skutočnosti, ktoré mali vyplynúť z realizácie reštrukturalizačného plánu voči úpadcovi, mali význam týchto skutočností (pre toto konanie) tvrdiť a preukazovať pred prvostupňovým súdom (§ 118a, § 120 ods. 1, 4, § 205a ods. 1 písm. c), d) O.s.p.).

Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo ani to, že v pôvodnej odporovacej žalobe bola uplatnená požiadavka na to, aby žalovaní vrátili do konkurznej podstaty sumu 87.717,01 eur. Ďalšou úpravou

žalobného návrhu realizovanou so súhlasom súdu sa už žiadala peňažná náhrada vo výške 294.715,40 eur k rukám správcu do oddelenej podstaty veriteľa SCHAUMANN Slovensko, spol. s r.o..

Takéto „rozšírenie“ žalobnej požiadavky vo vzťahu k odporovateľnosti právnych úkonov bolo nepochybne realizované po prekluzívnej 6-mesačnej lehote upravenej v ust. § 57 ods. 2 ZKR. Ak sa žiadalo dodatočnou úpravou žalobného návrhu o odporovateľnosti právnych úkonov plnenie prevyšujúce v ďalšom konaní sumu 87.717,01 eur, treba aj na takéto rozšírenie žalobného návrhu pri aplikácii ust. § 57 ods. 2 brať zreteľ. Návrhu na záväzok žalovaných vrátiť do konkurznej podstaty sumu presahujúcu 87.717,01 eur nebolo možné ani z tohto dôvodu vyhovieť.

Pokiaľ sa týka povinnosti tvrdenia, povinnosti dôkaznej odvolateľ namietal v podanom odvolaní, že sa domáhal zabezpečenia listín, ktoré by mali byť pojaté do zmluvy o uznaní záväzku i do oznámenia o započítaní s tým, že tieto listiny - faktúry, či iné listiny by po ich oboznámení mohli svedčiť záveru o dôvodnosti odporovacej žaloby. Z obsahu spisu však vyplýva, že na poslednom pojednávaní pred súdom prvého stupňa 17.3.2014 bola uplatnená iba požiadavka na realizáciu dôkazu spočívajúceho v oboznámení zmluvy o predaji časti podniku, ktorá mala byť uzavretá medzi Poľnohospodárskym družstvom Spišský Štvrtok a POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o.. Takýto návrh na dôkaz bol zamietnutý súdom prvého stupňa tak, ako je to uvedené v zápisnici o pojednávaní. Po vyhlásení tohto uznesenia účastníci, ani ich právni zástupcovia ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania vo veci už nemali a odkázali len na svoje záverečné návrhy z 10.2.2014. Žalobca teda nekonkretizoval požiadavku na realizáciu ďalších dôkazov, ktoré by súd prvého stupňa mal realizovať pre zistenie skutkového stavu veci.

V odvolacom konaní bolo napokon objasnené aj to, že vedľajší účastník uplatnil v konkurznom konaní voči úpadcovi pohľadávku vo výške 87.717,01 eur a uplatnil aj požiadavku na to, že táto pohľadávka je zabezpečená zmluvou o zabezpečovacom prevode práva. Toto zabezpečenie správca konkurznej podstaty poprel a určenie zabezpečenia má byť predmetom konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. .

V priebehu odvolacieho konania bolo zistené aj to, že voči žalovanému v 1/ rade bola uznesením Okresného súdu Prešov z 15.12.2014 povolená reštrukturalizácia. Každopádne žalobca (podľa jeho vyjadrenia) neuplatnil do označeného reštrukturalizačného konania predmetnú pohľadávku na vydanie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy z 1.7.2009 (odporovanej v tomto konaní). Odvolací súd riešil otázku, či sa ex lege prerušilo predmetné konanie o odporovacej žalobe proti žalovanému v 1/ rade a dospel k záveru, že ak sa pohľadávka neprihlásila do reštrukturalizačného konania, nie sú splnené podmienky pre to, aby sa predmetné konanie vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade postupom podľa § 118 ods. 4 prerušovalo. Preto nebránilo odvolaciemu súdu pre rozhodnutie o podanej žalobe ani reštrukturalizačné konanie žalovaného v 1/ rade.

Z uvedených dôvodov teda odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Prvostupňový súd nerozhodol o náhrade trov konania, pretože si nechal priestor na rozhodnutie o náhrade trov konania na samostatné uznesenie. Za takéhoto stavu ani odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania, pretože aj o týchto rozhodne prvostupňový súd samostatným uznesením (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.