Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cbi-10-2010.pdf
PDF · 116.46 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cbi/10/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Šperka, so sídlom kancelárie Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, správca úpadcu POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 31 711 235, právne zastúpený JUDr. Romanom Zajacom, advokátom so sídlom kancelárie Letná 80, 052 01 Spišská Nová Ves, za účasti vedľajšieho účastníka Schaumann Slovensko spol. s r.o., so sídlom Černyševského 26, 851 01 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Milošom Taragelom, advokátom so sídlom kancelárie Starosaská 11, 058 01 Spišská Nová Ves, proti žalovaným: 1/ TATRA-AGROLEV, s.r.o., so sídlom Nový dvor 16/3002, 054 01 Levoča, IČO: 31 729 797, právne zastúpenému JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom kancelárie Žriedlova 3, 040 01 Košice, 2/ Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, o uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, takto
rozhodol:
súd žalobu z a m i e t a,
o trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 5. 2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných vrátiť do konkurznej podstaty sumu 87.717,01 €.
Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že ako správca konkurznej podstaty na základe podnetu veriteľa Schaumann Slovensko, spol. s r.o. odporuje právnemu úkonu - Kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zo dňa 01. 07. 2009, kde je záložným veriteľom žalovaný v 2. rade. Ďalej namietal právny úkon - Zmluvu o vzájomnom uznaní dlhu uzatvorenú medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom zo dňa 11. 6. 2009 a v nadväznosti na oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade zo dňa 31. 7. 2009 na vzájomnú sumu 399.208,72 €. Navrhovateľ poukázal na to, že nie je doložená zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalovaným v 1. rade a 2. rade pochádzajúca z vyfakturovanej sumy žalobcom žalovanému v 1. rade faktúrou č. 090706 zo dňa 01.07.2009 na sumu 294.715,40 €. Podľa názoru veriteľa Schaumann Slovensko, spol. s r.o. a podľa predložených listín o zabezpečení jeho pohľadávky voči žalobcovi nebol oprávnený uzatvoriť kúpnu zmluvu vez súhlasu uvedeného veriteľa.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, obsahom spisu, Kúpnou zmluvou zo dňa 1. 7. 2009 a jej prílohami, oznámením žalovaného v 2. rade k výške pohľadávky ku dňu 30. 6. 2009, Zmluvou o vzájomnom uznaní dlhu zo dňa 11. 6. 2009, Oznámením o jednostrannom započítaní pohľadávok a
záväzkov zo dňa 31. 7. 2009, faktúrou č. OF090706, vyjadrením odporcov k žalobe, ďalším spisovým materiálom, výsluchom svedkov a zistil tento skutkový stav:
Uznesením č.k. 1Cbi/10/2010-22 zo dňa 20. 9. 2010 súd pripustil vedľajšie účastníctvo spoločnosti Schaumann Slovensko, spol. s r.o. na strane žalobcu
Uznesením č.k. 1K/55/2009-129 zo dňa 8. 9. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 9. 2010 bol odvolaný pôvodný správca POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. JUDr. Jozef Fedor z dôvodu jeho smrti, a na jeho miesto bol ustanovený nový správca JUDr. Ján Surma.
Uznesením č.k. 1K/55/2009-135 zo dňa 29. 9. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 10. 2010 bol odvolaný správca JUDr. Ján Surma, z dôvodu, že tento súdu oznámil, že ustanovenie do funkcie správcu s ním žiadny veriteľ neprejednal, a keďže spolupracoval pri vypracovaní reštrukturalizačného posudku, považuje sa v danom prípade za osobu vylúčenú z výkonu správcovskej činnosti.
Uznesením č.k. 1K/55/2009-151 zo dňa 8. 11. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 11. 2010 bol do funkcie správcu POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. ustanovený JUDr. Róbert Rovňák.
Dňa 1. 7. 2009 bola uzatvorená Kúpna zmluva medzi predávajúcim - úpadcom POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o., zastúpeným záložným veriteľom Tatranská mliekareň, a.s. a kupujúcim TATRA- AGROLEV, s.r.o., ktorej predmetom bolo stádo dojníc a k nim prislúchajúcej individuálnej mliečnej kvóty a stádo jalovíc. Súhrnná kúpna cena za predmet tejto kúpy bola zmluvnými stranami dohodnutá na 294.715,40 € s DPH v prospech záložného veriteľa. Dňa 11. 6. 2009 bola uzatvorená Zmluva o vzájomnom uznaní dlhu medzi veriteľom Tatranskou mliekarňou, a.s. a dlžníkom POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o., ktorej predmetom je uznanie pohľadávky vo výške 339.086,69 € dlžníkom. Dňa 1. 7. 2009 bola spoločnosťou POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. fakturovaná spoločnosti TATRA AGROLEV, s.r.o. suma 294.715,40 € za stádo dojníc, jalovíc a teliat. Právny zástupca vedľajšieho účastníka zaslal správcovi konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Jozefovi Fedorovi podnet, v ktorom ho upozornil, že úpadca nemal právo disponovať s hnuteľným majetkom a nebol oprávnený na odovzdanie hnuteľného majetku tretej osobe, z čoho možno dôvodne predpokladať, že tak urobil s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov. Na základe toho sa domnieval, že došlo k protiprávnemu konaniu a vyzval správcu na vykonanie všetkých nevyhnutne potrebných úkonov tak, aby bolo možné zahrnúť tento hnuteľný majetok do konkurznej podstaty úpadcu POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. v konkurze.
Dňa 6. 10. 2003 bola medzi vedľajším účastníkom Schumann Slovensko, spol. s r.o. ako veriteľom a Poľnohospodárskym družstvom Spišský štvrtok uzatvorená Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorou dlžník previedol na veriteľa ako nadobúdateľa vlastnícke práva k hnuteľným veciam (základné stádo HD, ošípané všetkých kategórii v počte 500 ks). Predmetná zmluva obsahuje dodatok, ktorého predmetom je krytie a zabezpečenie doterajšej pohľadávky veriteľa (2.344.744,60 Sk) a rámcovej budúcej pohľadávky 1.000.000,- Sk, krytie celého objemu je zabezpečené hnuteľným majetkom - základným stádom a ošípanými.
Na pojednávaní dňa 4. 5. 2011 právny zástupca žalovaného zopakoval, že žiada, aby žalovaní v 1. a 2. rade vrátili úpadcovi všetky kusy hospodárskych zvierat a v prípade, že sa predmetné hospodárske zvieratá nenachádzajú u odporcu, žiada peňažnú náhradu vo výške 294.715,40 € vydať späť do konkurznej podstaty úpadcu. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalobcu priamo na pojednávaní predložil doplnenie žaloby, v ktorom žiadal upraviť petit návrhu a to tak, že právne úkony úpadcu: prevod vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1. 7. 2009 uzatvorenej medzi úpadcom a odporcov prvom rade o predaji hospodárskych zvierat za kúpnu cenu 294.715,40 €, uznanie dlhu na základe zmluvy o vzájomnom uznaní dlhu zo dňa 11. 6. 2009 medzi úpadcom a odporcom v druhom rade v sume 339.086,69 €, jednostranné započítanie pohľadávky a záväzku na základe oznámenia o jednostrannom započítaní záväzku zo dňa 31. 7. 2009, započítanie pohľadávok a záväzkov úpadcu a odporcu v druhom rade vo výške 399.208,72 € sú neúčinné voči veriteľom úpadcu, odporca je povinný vrátiť všetky kusy hospodárskych zvierat špecifikovaných v zozname č. 1 a č. 2.
Konateľ spoločnosti TATRA-AGROLEV, s.r.o. Ing. Peter Kováč na pojednávaní uviedol, že bol oslovený spoločnosťou Tatranská mliekareň, a.s. na prevzatie stáda a následnú produkciu mlieka. V zmluve bol
uvedený ako predajca aj úpadca aj Tatranská mliekareň, a.s. ako záložný veriteľ, preto v dobrej viere toto stádo odkúpili nevediac o tom, že jedno záložné právo predbieha iné záložné právo. Právna zástupkyňa Tatranskej mliekarne, a.s. uviedla, že nakoľko v predmete danej zmluvy sa nenachádzala presná špecifikácia dobytka a ošípaných a zmluva nebola ani registrovaná v centrálnom registri záložných práv, neuznávanú túto zmluvu.
Podaním zo dňa 5. 9. 2011 právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade zopakovala, že predmetná zmluva o prevode vlastníckych práv k hnuteľným veciam je neplatná z dôvodu neurčitosti predmetu zmluvy, ktorej sa dotýka prevod zabezpečovacieho práva. Navrhla preto zamietnuť žalobu v celom rozsahu, nakoľko zo strany žalovaného v 2. rade nedošlo o krátenie práv veriteľov.
RNDr. Ján Orinčák, štatutár úpadcu POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o., na pojednávaní dňa 7. 12. 2011 vypovedal ako svedok, ktorý uviedol, že aj keď v zmluve nebol presne definovaný predmet, boli len rukou dopísané čísla, systém identifikácie podľa platnej legislatívy v SR je ušné číslo, príp. analýza DNA, to znamená, že v žiadnom prípade nemôže dôjsť k zámene. Uviedol, že každé zviera musí mať zavedenú kartu, kde je spísané od dátumu narodenia cez jeho rodičov, jeho genetika a číslo, inak Daňový úrad neuzná túto položku pri kontrole. K číslu, ktoré vyjadruje stav stáda hovädzieho dobytka musí byť priložený aj zoznam s ušnými číslami z centrálnej evidencie zvierat, čiže účtovníctvo presne definuje, ktoré zvieratá sa nachádzajú v stáde. Ďalej svedok uviedol, že Zmluvu o zabezpečení prevodu záväzku zo dňa 6. 10. 2003 nepodpisoval, podpisoval ale jej dodatok z 1. 9. 2006. Svedok mal vedomosť len o prílohe č. 1, o prílohe č. 2 nevedel, žiadnu takúto prílohu nepodpisoval. V zmluve, ktorú podpísal nebola špecifikácia hovädzieho dobytka ani iného stáda, preto to pokladal len za formálnu zmluvu. Z jeho strany nikdy nebol zadefinovaný predmet stáda v prospech Schaumann Slovensko, spol. s r.o.
Podaním zo dňa 27. 2. 2012 súdu doručeným 1. 3. 2012 bol súdu doručený výpis zvierat z centrálnej evidencie hospodárskych zvierat - hovädzieho dobytka, ktoré boli predmetom záložného práva.
Uznesením č.k. 1K/55/2009-215 zo dňa 4. 5. 2012 bol za správcu POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. ustanovený JUDr. Jozef Šperka, kvôli smrti správcu JUDr. Róberta Rovňáka.
Na pojednávaní dňa 27. 5. 2013 bol upravený petit žaloby a to tak, aby súd zaviazal žalovaného TATRA- AGROLEV, s.r.o. k vykonaniu inventarizácie základného stáda, nakoľko na základe takejto inventarizácie by sa potom žalobca rozhodol, či bude žalovať vrátenie veci - základného stáda alebo peňažnú náhradu. Na to reagovala spoločnosť TATRA-AGROLEV, s.r.o. podaním zo dňa 5. 6. 2013, kde doložila zoznam zvierat, ide o pôvodný zoznam zvierat, ktoré boli pripojené ku kúpnej zmluve ešte v roku 2009, kedy sa kupovali zvieratá a vyznačené položky sú zostatok zvierat (96 kusov), ktoré zostali z pôvodného stáda.
Na pojednávaní dňa 16. 9. 2013 právny zástupkyňa žalobcu žiadala pozmeniť petit žaloby, a to tak, že žiadajú, aby súd zaviazal žalovaných vydať peňažnú náhradu vo výške 294.715,40 € späť do konkurznej podstaty úpadcu, pričom alternatívnu časť návrhu, že žiadajú vydať základné stádo späť, berú späť. Žiadajú teda, aby súd určil, že právne úkony úpadcu - prevod vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1. 7. 2009 uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade o predaji hospodárskych zvierat za kúpnu cenu 294.715,40 €, uznanie dlhu na základe zmluvy o vzájomnom uznaní dlhu zo dňa 11. 6. 2009 medzi úpadcom a odporcom v 2. rade v sume 339.086,69 €, jednostranné započítanie pohľadávky a záväzku na základe oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávky a záväzku z dňa 31. 7.2 2009, započítanie pohľadávok a záväzkov úpadcu a žalovaného v 2. rade vo výške 399.208,72 €, súd neúčinné voči veriteľom úpadcu. Súd uznesením zo dňa 27. 11. 2013 pripustil zmenu petitu.
Na základe takto zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Podľa § 57 ods. 3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa ZKR možno odporovať len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Nemusí teda dôjsť k ukráteniu všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, ale stačí, keď v dôsledku právneho úkonu nastane ukrátenie len niektorého z veriteľov prihlásených pohľadávok. Význam to má najmä v prípade, že sa odporuje zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, ktorý neukracuje uspokojenie všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, ale len niektorých z nich, najmä nezabezpečených veriteľov. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide teda o všeobecnú podmienku, ktorá sama osebe neznamená nič, ale vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov . Ak teda právnym úkonom nedošlo k ukráteniu niektorej z prihlásených pohľadávok, právnemu úkonu nie je možné podľa ZKR odporovať, bez ohľadu na to, že inak napĺňa niektorú zo skutkových podstát odporovateľných právnych úkonov. Opačne, ak právnym úkonom došlo k ukráteniu niektorej z prihlásených pohľadávok, ale právny úkon nenapĺňa niektorú zo skutkových podstát odporovateľných právnych úkonov právnemu úkonu nie je možné podľa ZKR odporovať (Komentár k ZKR, JUDr. Branislav Pospíšil, Komentár k ZKR, Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.).
Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa § 60 ods. 2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Ukracujúcim právnym úkonom sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (nezáleží pritom akým spôsobom). Ukracujúcemu právnemu úkonu potom možno odporovať vtedy ak: a) bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov; to, či bol právny úkon urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, preukazuje ten, kto právnemu úkonu odporuje (správca, resp. veriteľ prihlásenej pohľadávky); ak však ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom dôkazné bremeno sa obracia; b) úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov bol alebo musel byť druhej strane známy; to, či druhej strane bol alebo musel byť tento úmysel dlžníka známy, preukazuje ten, kto právnemu úkonu odporuje (správca, resp. veriteľ prihlásenej pohľadávky); ak však ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom (pozri § 9), dôkazné bremeno sa obracia; c) bol urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania; d) ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (pozri § 57 ods. 4); vzhľadom na povahu tejto skutkovej podstaty požiadavka, aby právny úkon ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, bude v tomto prípade naplnená vždy; e) odporovacie právo nezaniklo v dôsledku márneho uplynutia prekluzívnej šesťmesačnej lehoty určenej na uplatnenie odporovacieho práva(Komentár k ZKR, JUDr. Branislav Pospíšil, Komentár k ZKR, Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.).
Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa § 62 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,
b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.
Primárne pasívne legitimovaný - teda ten, proti komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatňuje ako proti prvému, je ten, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, prípadne ten, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil, prípadne ten, kto z odporovateľného právneho úkonu priamo nadobudol prospech (napr. v prípade zmluvy v prospech tretieho). Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti singulárnym právnym nástupcom primárne pasívne legitimovaného, ak: a) v čase, keď singulárny právny nástupca právo nadobudol, mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi práva - teda proti jeho predchodcovi; to, či okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu boli alebo museli byť singulárnemu právnemu nástupcovi známe, preukazuje ten, kto právnemu úkonu odporuje (teda správca, resp. veriteľ prihlásenej pohľadávky); b) singulárny právny nástupca právo nadobudol bezodplatným právnym úkonom alebo c) singulárny právny nástupca je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom práva, ibaže singulárny právny nástupca preukáže, že v čase nadobudnutia práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi práva; tieto okolnosti sa v tomto prípade teda predpokladajú a dôkazné bremeno o tom, že ich nemohol poznať(Komentár k ZKR, JUDr. Branislav Pospíšil, Komentár k ZKR, Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.).
Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že Kúpnou zmluvou zo dňa 1. 7. 2009 uzavretou medzi predávajúcim POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. za účasti záložného veriteľa Tatranská mliekareň, a.s., odpredal kupujúcemu TATRA -AGROLEV, s.r.o. stádo dojníc a k nim prislúchajúcu individuálnu mliečnu kvótu, stádo jalovíc v členení: 280 ks dojníc, 162 ks jalovíc a 13 kusov teliat za dohodnutú kúpnu cenu 294.715,40 € s DPH. Zo Zmluvy vypláva, že predávajúci je výlučným vlastníkom uvedených hospodárskych zvierat, ktoré boli založené v prospech záložného veriteľa podľa výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 10.6.2009 pod sp. zn. CNRzp:801/2007 zapísaného v prospech záložného veriteľa dňa 11.1.2007. Zoznam odpredaných zvierat tvorí prílohu č. 1 a č. 2 predmetnej zmluvy.
Na základe Zmluvy o vzájomnom uznaní dlhu medzi veriteľom Tatranská mliekareň, a.s. a dlžníkom POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. zo dňa 11. 6. 2009 došlo k uznaniu pohľadávky dlžníka POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. v celkovej výške 339.086,69 €, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku neuhradeného zostatku pôžičky vo výške 197.337,85 € a nezaplatených príslušných úrokov vo výške 28.496,62 €, teda v celkovej výške 225.834,47 € a z nezaplatených neuhradených faktúr v celkovej výške 13.252,21 €. Ďalej je nepochybné, že na základe Jednostranného započítania pohľadávok a záväzkov zo dňa 31.7.2009 úpadca POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. započítal jednostranne vo vzťahu k Tatranskej mliekarni, a.s. medzi uvedenými účastníkmi vo výške 407.215,41 € ku dňu 31. 7. 2009 celkové pohľadávky voči Tatranskej mliekarni, a.s. vo výške 104.393,32 € a záväzky voči Tatranskej mliekarni, a.s. vo výške 399.208,72 €.
Práve na základe týchto skutočností podnetoval jeden z pôvodných veriteľov v tomto konaní vedľajší účastník Schaumann Slovensko, spol. s r.o. u predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty, aby tieto úkony v rámci konkurzného konania odporoval. Vedľajší účastník Schaumann Slovensko, spol. s r.o. ako veriteľ si v rámci konkurzného konania uplatnil svoj nárok na zabezpečenie pohľadávky, právnym titulom tohto zabezpečenia poukázal na Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práv zo 6. 10. 2013 a zabezpečenie pohľadávky veriteľa v celkovej výške 2.187.705,50 Sk, ktorá vznikla nezaplatením kúpnej ceny za dodané kŕmne zmesi pre Poľnohospodárske družstvo Spišský Štvrtok. Na základe tejto Zmluvy mal dlžník previesť na veriteľa ako nadobúdateľa vlastnícke práva k hnuteľným veciam, ktoré boli špecifikované v prílohe č. 2 tejto zmluvy na dobu trvania akéhokoľvek záväzku dlžníka voči veriteľovi. Prílohu č. 2 mala tvoriť špecifikácia predmetu zabezpečenia - základné stádo HD (hovädzieho dobytka). K tejto zmluve bol následne podpísaný dodatok zo dňa 1. 9. 2006 medzi firmou Schaumann Slovensko, spol. s r.o. zastúpenou splnomocnencom Ing. Martinom Kočišom, a firmou POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. zastúpenou konateľom spoločnosti RNDr. Jánom Orinčákom. Predmetom tejto Zmluvy mala byť nová kúpna zmluva na obdobie od 1. 9. 2006 do 31. 8. 2011, čím malo dôjsť ku krytiu a
zabezpečeniu doterajšej pohľadávky veriteľa vo výške 2.344.744,60 Sk ku dňu 1. 9. 2006 - príloha č. 1 tohto dodatku a rámcovej budúcej pohľadávky cca 1.000.000,- Sk. Krytie celého objemu je zabezpečené hnuteľným majetkom - základným stádom HD (aj s kvótou SKM) a ošípanými v zmysle štruktúry špecifikovanej v prílohe č. 2 tohto dodatku. Prílohu č. 1 k tomuto dodatku tvorí zoznam faktúr v celkovej výške 2.344.744,60 Sk a príloha č. 2 k dodatku špecifikovaná ako hnuteľný majetok na zabezpečenie krytia: 1. základné stádo HD aj s kvótou (SKM) a 2. ošípané všetkých kategórií (výkrm, predvýkrm, odstavčatá, prasnice) v počte 500 ks.
Tieto skutočnosti vo svojej výpovedi svedok RNDr. Ján Orinčák z časti poprel a z časti vyvrátil. Potvrdil, že dňa 1. 9. 2006 podpísal dodatok k tejto Zmluve potom, čo ho požiadal Ing. Kočiš, ale žiadnu z príloh nepodpisoval, ani o tom nevie a vzhľadom na to, že nebola špecifikácia žiadneho hovädzieho dobytka ani iného stáda, pokladal túto Zmluvu iba za formálnu. Svedok podrobne opísal celú situáciu ohľadne predaja dobytka na základe kúpnej zmluvy medzi predávajúcim POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. a kupujúcim TATRA - AGROLEV, s.r.o., pričom toto pokladal za štandardnú kúpnu zmluvu, kúpa prebehla za účasti záložného veriteľa Tatranská mliekareň, a.s. Ako konateľ spoločnosti POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. odkupoval aj časť podniku od Poľnohospodárskeho družstva Spišský Štvrtok, kde bola v tom čase kupujúcim ešte spoločnosť POLIMED, s.r.o., ktorá neskôr zmenila obchodné meno na POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. Pri odkúpení časti podniku prešli aj práva a záväzky, pohľadávky a právne vzťahy, ktoré boli zadefinované v Zmluve o predaji časti podniku, a teda Poľnohospodárske družstvo Spišský Štvrtok malo záväzky voči spoločnosti Schaumann Slovensko, spol. s r.o., ktoré POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. (POLIMED, s.r.o.) prevzal, to znamená, že všetky záväzky spoločnosti voči Poľnohospodárskemu družstvu Spišský Štvrtok boli pouhrádzané. Ako konateľ spoločnosti POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o., neuznal zabezpečenie záväzkov k spoločnosti Schaumann Slovensko, spol. s r.o., aj keď bola podpísaná takáto zmluva, nikdy nebol zadefinovaný predmet nejakého stáda v prospech Schaumann Slovensko, spol. s r.o.
Žalobca ako aj vedľajší účastník zotrvali na svojich prednesoch, pričom poukázali na ust. § 57 a nasl. ZKR s tým, že zo strany úpadcu malo ísť o ukracujúce právne úkony a žalovaný v 1. rade nemohol uzatvoriť s úpadcom Zmluvu zo dňa 1. 7. 2009, keďže nebol vlastníkom hovädzieho dobytka.
S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 57 ods. 4 ZKR a na uvedený komentár, odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenie pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu, ktorý musí preukázať, či sa majetok dlžníka takýmito právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávok. Z toho vyplýva, že odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. V tomto konaní tak žalobca mal preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Odporovať možno len takému ukracujúcemu právnemu úkonu, ktorý bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a za splnenie kumulatívnej podmienky, že tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane z daného právneho úkonu známy. Žalobca odporovateľnosť v zmysle § 58 až 60 ZKR nenamietal a súčasne ani nepreukázal, že by tento úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka.
Súd sa stotožnil s obranou žalovaného v 1. a 2. rade, že k uzatvoreniu právneho úkonu - Kúpnej zmluvy zo dňa 31. 7. 2009, došlo v rámci bežného obchodného styku medzi úpadcom POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. a kupujúcim TATRA - AGROLEV, s.r.o. Podľa názoru súdu žalovaní o tejto skutočnosti ani nemohli mať vedomosť, pretože samotnému vyhláseniu konkurzu na úpadcu POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. predchádzala reštrukturalizácia tohto subjektu a to až do 20. 11. 2009, kedy Okresný súd Prešov pod sp. zn. 1K/55/2009 vyhlásil na POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. konkurz.
V danom prípade nie je na mieste ani použitie ust. § 58 ZKR, pokiaľ ide o primeranosť kúpnej ceny, keďže aj samotný žalobca vo svojom vyjadrení a úprave pôvodného petitu uviedol, že kúpna cena stanovená v Zmluve zo dňa 1. 7. 2009 bola stanovená primerane k predmetu predaja v tom čase, a zodpovedá hodnote vo výške 294.715,40 €.
Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 60 ZKR v tom, že žalovanému v 1. rade prípadný úmysel úpadcu o ukrátenie jeho veriteľov musel byť známy. Žalovaný v 1. rade nemohol mať vedomosť o tom, že predávajúci nie je vlastníkom prevádzaného hovädzieho dobytka, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že na celej transakcii sa podieľal záložný veriteľ Tatranská mliekareň, a.s., ktorý taktiež nijakým spôsobom nespochybňoval vlastníctvo HD pôvodného vlastníka. Súd si osvojil aj tvrdenie žalovaného v 1. rade, že ak by tento aj vedel o predchádzajúcom uzatvorení Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva úpadcom v roku 2003, nič nebránilo tomu, aby žalovaný v 1. rade od úpadcu v roku 2009 nadobudol stádo, ktoré mohlo byť odlišné od predmetu Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. Neurčitosť Zmluvy potvrdil aj konateľ úpadcu RNDr. Ján Orinčák v tom, že zmluva neurčovala konkrétne kusy hovädzieho dobytka, ktoré mali byť premetom tejto zmluvy. Pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy dňa 1.7.2009 boli jednotlivé kusy hovädzieho dobytka presne špecifikované a o dobromyseľnosti žalovaného v 1. rade neexistujú závažnejšie pochybnosti.
V tejto súvislosti treba poukázať aj na ust. § 446 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.
Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný v 1. rade nemohol mať vedomosť o tom, že predávajúci - úpadca POĽNOHOSPODÁR Spišský Štvrtok, s.r.o. nie je vlastníkom prevádzaného HD. Čo sa týka žalovaného v 2. rade, tento si ako záložný veriteľ voči úpadcovi uplatňoval a realizoval k veciam svoje záložné právo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. CNRzp: 801/2007, kde ako vlastník hovädzieho dobytka bol uvedený úpadca. Predmetné hospodárske stádo tvorilo záloh a nachádzalo sa fyzicky u úpadcu, ktorý ho mal aj vo svojej držbe. Správca konkurznej podstaty úpadcu práve tento právny úkon odporoval ako ukracujúci právny úkon.
Súd aj v tomto prípade zastáva názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka alebo tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. K podpisu predmetnej Kúpnej zmluvy zo strany záložného veriteľa došlo z dôvodu realizácie záložného práva a následného uspokojenia týmto záložným právom zabezpečenej pohľadávky žalovaného v 2. rade. ZKR nebráni tomu, aby záložný veriteľ mohol realizovať svoje záložné právo v dobe úpadku úpadcu, avšak pred začatím konkurzného konania. Nie je teda podstatné, či žalovaný v 2. rade mal alebo nemal vedomosť o úpadku úpadcu v dobe uzavretia predmetnej Kúpnej zmluvy.
S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods.3 O.s.p., vzhľadom na to, že sa jedná o zložitú vec a spor sa týka viacerých účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.