Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/7/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: VÁLKY PARTNERS s.r.o., Muškátová 792/36, Bratislava, zastúpený advokátskou spoločnosťou ius aegis s.r.o., Ferienčíkova 7, Bratislava, IČO: 36 857 203, proti žalovanému: EU - POWER s.r.o., Sídlisko Lúky 1129/47, Vráble, IČO: 46 970 592, o zaplatenie 200,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -83 zo dňa 06.10.2014 v časti uloženia povinnosti žalovanému takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -83 zo dňa 06.10.2014 v napadnutej časti uloženia povinnosti žalovanému p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 33,55 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Nitra ako súd 1. stupňa konanie v časti istiny 200,- eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 600,- eur od 22.10.2013 do 07.11.2013, úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 400,- eur od 08.11.2013 do 09.05.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 200,- eur od 10.05.2014 do 19.06.2014 a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky 40,- eur a trovy konania 402,82 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 386,32 eura a iných trov v sume 16,50 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po citovaní ust. § 96 ods. 1 OSP, § 261 ods. 1, § 566 ods. 1 Obch. zák., § 34 ods. 2 a 3 OZ, § 266 ods. 1 Obch. zák. a § 516 ods. 1 považoval za preukázané, že účastníci v čase po dni 16.05.2013 uzavreli dohodu /mandátnu zmluvu/ podľa ktorej bol žalobca - mandatár povinný za odplatu vykonať určitú obchodnú záležitosť uskutočnením inej činnosti a žalovaný - mandant sa zaviazal zaplatiť mu za to odplatu. Inou činnosťou bola pôvodne revízia žalovaným predloženej distribučnej zmluvy, pričom v procese kontraktácie prišlo k ustáleniu práv a povinností vo vzťahu k predmetu činností žalobcu tak, že predmetom inej činnosti žalobcu ako mandatára bolo vyhotovenie obdobnej, avšak kvalitatívne /vzhľadom na rozsah korekcii/ novej distribučnej zmluvy pre žalovaného, pričom táto mala byť vyhotovená v anglickej a slovenskej mutácii. Žalovaný pôvodne v odpore uvádzal, že neexistuje objednávka služieb u žalobcu, avšak na pojednávaní uviedol, že existovala objednávka, ktorá bola vykonaná ústne. Pokiaľ ide o odplatu, táto pôvodne dohodnutá nebola, pričom k jej dohode, podľa názoru súdu, prišlo v momente návrhu výšky odmeny 600,- eur s DPH s tým, že žalovaný konkludentne prijal a tým akceptoval návrh v časti odplaty za služby žalobcu, ktorá výška odplaty bola zahrnutá do faktúry č. 2013019 zo dňa 11.10.2013. V procese

ustaľovania dohody v otázke odplaty prebiehala medzi účastníkmi výmena emailov, pričom od pôvodnej ceny 1.000,- eur bez DPH cez 750,- eur, následnej po replike žalovaného a jeho predstave odplaty vo výške 100,- eur až 150,- eur, napokon žalobca fakturoval odplatu vo výške 600,- eur s DPH, pričom žalovaný tým, že plnil dňa 07.11.2013 bez námietok 200,- eur a následne pri výpovede na pojednávaní uviedol, že v čase kedy písal email zo dňa 18.12.2013 čaká na exekúciu X. a potom z tých peňazí zaplatí, mal na mysli sumu zvyšných 400,- eur, pretože dovtedy bolo už uhradených 200,- eur, súd utvrdilo v závere, že medzi účastníkmi prišlo nespochybniteľne k dohode o výške odplaty za poskytnuté služby žalobcom a to vo výške 600,- eur s DPH. Žalobca žalovanému poskytol služby spočívajúce v činnosti korektúry, resp. vyhotoveniu distribučnej zmluvy v anglickej a slovenskej mutácie a táto bola nesporne odovzdaná, pričom žalovaný postupne pred začatím konania, ale po splatnosti zaplatil žalobcovi 2x po 200,- eur, pričom po začatí konania sumu 200,- eur.

Žalovaný v priebehu konania poukazoval na škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku zmluvy vyhotovenej žalobcom, pričom však relevantným spôsobom neuplatnil a nekonkretizoval, resp. neprodukoval dôkazy vzťahujúce sa k obsahu práv a povinností, pri uplatnení ktorých by zodpovedal mandatár aj za výsledok jeho inej činnosti pre mandanta. Taktiež súd poukazuje na časové súvislosti, kedy až v momente po vydaní a doručení platobného rozkazu v jeden deň 19.06.2014 najskôr žalovaný zaplatil zvyšok dlžnej sumy 200,- eur, ale zároveň adresoval "reklamáciu" poskytnutých služieb žalobcom. Súd v takomto prístupe a z uvedeného dôvodu (čas uplatnenia) nevidí relevanciu tvrdených skutočností ohľadne škody majúcej sa žalovanému prihodiť ako dôsledok činnosti žalobcu, pričom však platí, že neboli žalovaným produkované tvrdenia a dôkazy k tejto okolnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca pred začatím pojednávania zobral žalobu v časti istiny vo výške 200,- eur späť z dôvodu, že žalovaný dňa 19.06.2014 zaplatil túto časť istiny, súd konanie v tomto rozsahu zastavil, pričom predmetom konania zostali úroky z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 600,- eur od 22.10.2013 do 07.11.2013, úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 400,- eur od 08.11.2013 do 09.5.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 20,- eur od 10.05.2014 do 19.06.2014, a paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania podľa § 365, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 Obch. zák. a § 1 nariadenia č. 21/2013 Z. z., keďže splatnosť dohodnutej odplaty vo výške 600,- eur bola dňa 21.10.2013. Pričom žalovaný postupne plnil v dňoch 07.11.2013 sumu 200,- eur, dňa 09.05.2014 sumu 200,- eur a dňa 16.09.2014 sumu 200,- eur, čím bol v omeškaní. Úroková sadzba podľa sadzby ECB (hlavné refinančné operácie bola v čase omeškania 1,50% resp. 1,25%), preto má žalobca aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 600,- eur od 22.10.2013 do 07.11.2013, úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 400,- eur od 08.11.2013 do 09.05.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 200,- eur od 10.05.2014 do 19.06.2014. Taktiež má žalobca nárok na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa § 369c ods. 1 Obč. zák. v spojení s nariadením č. 21/2013 Zb.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, resp. § 146 ods. 2 OSP. Žalobcovi majúcemu plný úspech vo veci, resp. žalovaný zavinil zastavenie konania v rozsahu 200,- eur vo dôsledku plnenia po začatí konania, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal a čiastočne trovy konania zavinil.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie v zákonnej lehote nesúhlasiac s výrokmi rozsudku, ktorými mu bola uložená povinnosť. Uviedol, že žalobca neposkytol právne služby spočívajúce vo vypracovaní distribučnej zmluvy v slovenskom a anglickom jazyku. Táto zmluva bola žalobcovi zaslaná preddefinovaná v anglickom jazyku. Žalobca mal urobiť len jej korekciu v nevyhnutnom rozsahu. Účastníci nedohodli kúpnu cenu, preto žalovaný ani nikdy nemal povinnosť žalobcovi žalovanú sumu uhradiť. Emailovú a telefonickú komunikáciu žalovaný nepokladá za relevantný dôkaz preukazujúci nárok žalobcu.

Odvolateľ v ďalších dôvodoch odvolania uviedol, že bola podaná reklamácia služby zo dňa 19.06. 2014, na ktorú žalovaný nereagoval...“ Žalobcovi bola uhradená celá suma, ktorú fakturoval žalovanému. Preto záväzok neexistuje a žalovaný z tohto dôvodu nemôže platiť žalobcovi žiadne úroky z omeškania,

žiadne trovy konania a ani trovy právneho zastupovania. Doplnil, že na čiastočné úhrady nemal žalobca námietky, pretože mu bolo vysvetlené, že žalovaný mu bude postupne platiť „akonáhle bude mať určité úhrady na účte“.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobou uplatnené úroky z omeškania vyčíslil v súlade s príslušnými ustanoveniami Obch. zák. a nar. vlády č. 21/2013 Z. z. Súd 1. stupňa podľa žalobcu postupoval v súlade s ust. OSP a pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Žalobca poukázal na zavádzajúci a nepravdivý charakter tvrdení žalovaného týkajúcich sa spochybňovania existencie záväzku žalovaného voči žalobcovi. Vyjadrenia žalovaného na súdnom pojednávaní dňa 06.10.2014 sú v rozpore s uvedeným tvrdením žalovaného. Tvrdenia žalovaného sú účelové, mätúce a v rozpore so skutočnosťou. Žalobca v reakcii na žalovaným uvádzanú reklamáciu zdôraznil, že údajná reklamácia bola obsiahnutá v liste žalovaného nazvaného „Reklamácia služby - úprava zaslanej zmluvy“, ktorý je dotovaný k tomu istému dňu ako odpor žalovaného, t. j. k 19.06.2014 a žalobcovi bol doručený 11.07.2014. Žalovaný teda zaslal žalobcovi reklamáciu až po doručení platobného rozkazu a zaplatení zvyšnej časti odmeny. Preto tieto kroky žalovaného možno značiť za vzájomne rozporuplné a absolútne nelogické. Žalobca okrem uvedeného, považuje údajnú reklamáciu žalovaného za nedôvodnú.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1 OSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní. Podľa § 214 ods. 2 OSP rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže vec prejednal súd 1. stupňa na ústnom pojednávaní, v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani verejný záujem (§ 214 ods. 1 OSP).

Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia súd oznámil na svojej úradnej tabuli v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.06.2015 (§ 156 ods. 1 OSP).

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom 1. stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), po preskúmaní odvolaním napadnutej časti rozsudku a celého spisového materiálu konštatuje, že prvostupňový súd zistil v dostatočnom rozsahu skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 a nasl. OSP. S jeho skutkovými a právnymi závermi, ktoré sú vyčerpávajúco uvedené v dôvodoch rozsudku (§ 157 ods. 2 OSP) sa odvolací súd stotožnil. Preto odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP poukazujúc na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré považuje za nadbytočné opätovne uvádzať.

V reakcii na odvolacie dôvody žalovaného, odvolací súd upriamuje pozornosť na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku, odvolací súd dodáva, že predmetom odvolacieho konania je zaplatenie príslušenstva pohľadávky, resp. paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky.

Podľa § 324 ods. 1 Obch. zákonníka zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy / § 324 ods. 2 Obch. zák./.

Podľa § 340 ods. 1 Obch zák., dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal / § 340 od. 2 Obch. zák./

Tým, že žalovaný ako dlžník žalobcu zaplatil celú istinu, záväzok v časti istiny 600,- eur zanikol. Pri zániku dlhu splnením nie je rozhodujúce, na základe akej právnej skutočnosti vznikol právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Preto v tomto štádiu, po zaplatení celej istiny, nie je relevantný prípadný nesúhlas žalovaného resp. ním vyjadrená nespokojnosť s „poskytnutím služby“ zo strany žalobcu. Uvedené konštatovanie je zvýraznené tým, že žalovaný bol pred skončením dokazovania súdom 1. stupňa poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, teda, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Žalovaný po poučení uviedol, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá /zápisnica zo dňa 06.10.2014/.

Žalobou uplatnené úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú podľa § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky. Keďže žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil včas, dôsledkom nesplnenia záväzku včas je pritom bezvýznamný keďže zodpovednosť za omeškanie je objektívna / § 373, § 374 Obch. zák./.

Žalovaný vyčíslil trovy konania vo výške 100,66+163,12+122,54 eura, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby po 19,92 eura vypočítané zo základu 200,- eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné podanie- návrh, vyjadrenie sa k odporu a čiastočné späťvzatie, účasť na pojednávaní dňa 04.09.2014 a 06.10.2014), spolu s režijným paušálom 5x8,04 eura, sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 83,88 eura, spolu s vyčísleným DPH vo výške 100,66 eura (teda za 3 úkony právnej služby a 3x RP) a zvyšné dva úkony právnej služby a 2x RP, teda spolu 55,92 eura bez DPH (9x718,69+68,57). Ďalej náhrada za stratu času právneho zástupcu vo výške 107,20 eura podľa § 17 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch z 8 polhodín (Bratislava -Nitra a späť) - 2x pojednávanie v dňoch 04.09.2014 a 06.10.2014. Cestovné výdavky za cestu na pojednávanie dňa v dňoch 04.09.2014 a 06.10.2014 s počtom kilometrov 173,10km (BA-NR a späť) pri spotrebe 8,2l/100km a cene PHM 1,509 eura/l (resp. 1,499 eura/l) je 53,09 eura dňa 04.09.2014 a 52,95 eura dňa 06.10.2014 a amortizácia vozidla: 173,10km x 0,183 eura/km x 2 účasti na pojednávaní je podľa (nižšieho) vyčíslenia 122,54 eura. Celkové trovy konanie vzniknuté a žalobcom vyčíslené sú vo výške 122,54 eura (cestovné náhrady, vyčíslené v nižšej výške ako by mal nárok, preto súd priznal v tejto výške) za cestovné náhrady, a trovy právneho zastúpenia vo výške 100,66 eura (za 3 úkony) a 163,12 eura (za 2 úkony + náhrada za stratu času, vyčíslené v nižšej výške, preto súd priznal v tejto výške) teda trovy právneho zastúpenia vo výške 386,32 eura a tiež za zaplatený súdny poplatok 16,50 eura.

Žalovaný za omeškanie so zaplatením istiny nesie zodpovednosť vyjadrenú formou úroku z omeškania, resp. paušálnej náhrady nákladov /§ 365, §369 ods. 1,2, § 369c ods. 1 Obch. zák./.

Súd 1. stupňa dôvodne v súlade s ust. § 146 ods. 2 OSP /zavinenie žalovaného/, resp. § 142 ods. 1 OSP /úspech žalobcu vo veci samej/ priznal náhradu účelne uplatnených trov konania žalobcovi.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalobcu - v sume 33,55 eura vyčíslenej žalobcom podľa § 151 ods. 1 OSP.

V súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP je žalovaný povinný náhradu trov konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.