Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-7-2015.pdf
PDF · 93.89 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/7/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: VÁLKY PARTNERS s.r.o., Muškátová 792/36, Bratislava, zastúpený advokátskou spoločnosťou ius aegis s.r.o., Ferienčíkova 7, Bratislava, IČO: 36 857 203, proti žalovanému: EU - POWER s.r.o., Sídlisko Lúky 1129/47, Vráble, IČO: 46 970 592, o zaplatenie 200,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/47/2014-83 zo dňa 06.10.2014 v časti uloženia povinnosti žalovanému takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/47/2014-83 zo dňa 06.10.2014 v napadnutej časti uloženia povinnosti žalovanému p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 33,55 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Nitra ako súd 1. stupňa konanie v časti istiny 200,- eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 600,- eur od 22.10.2013 do 07.11.2013, úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 400,- eur od 08.11.2013 do 09.05.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 200,- eur od 10.05.2014 do 19.06.2014 a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky 40,- eur a trovy konania 402,82 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 386,32 eura a iných trov v sume 16,50 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po citovaní ust. § 96 ods. 1 OSP, § 261 ods. 1, § 566 ods. 1 Obch. zák., § 34 ods. 2 a 3 OZ, § 266 ods. 1 Obch. zák. a § 516 ods. 1 OZ považoval za preukázané, že účastníci v čase po dni 16.05.2013 uzavreli dohodu /mandátnu zmluvu/ podľa ktorej bol žalobca - mandatár povinný za odplatu vykonať určitú obchodnú záležitosť uskutočnením inej činnosti a žalovaný - mandant sa zaviazal zaplatiť mu za to odplatu. Inou činnosťou bola pôvodne revízia žalovaným predloženej distribučnej zmluvy, pričom v procese kontraktácie prišlo k ustáleniu práv a povinností vo vzťahu k predmetu činností žalobcu tak, že predmetom inej činnosti žalobcu ako mandatára bolo vyhotovenie obdobnej, avšak kvalitatívne /vzhľadom na rozsah korekcii/ novej distribučnej zmluvy pre žalovaného, pričom táto mala byť vyhotovená v anglickej a slovenskej mutácii. Žalovaný pôvodne v odpore uvádzal, že neexistuje objednávka služieb u žalobcu, avšak na pojednávaní uviedol, že existovala objednávka, ktorá bola vykonaná ústne. Pokiaľ ide o odplatu, táto pôvodne dohodnutá nebola, pričom k jej dohode, podľa názoru súdu, prišlo v momente návrhu výšky odmeny 600,- eur s DPH s tým, že žalovaný konkludentne prijal a tým akceptoval návrh v časti odplaty za služby žalobcu, ktorá výška odplaty bola zahrnutá do faktúry č. 2013019 zo dňa 11.10.2013. V procese
ustaľovania dohody v otázke odplaty prebiehala medzi účastníkmi výmena emailov, pričom od pôvodnej ceny 1.000,- eur bez DPH cez 750,- eur, následnej po replike žalovaného a jeho predstave odplaty vo výške 100,- eur až 150,- eur, napokon žalobca fakturoval odplatu vo výške 600,- eur s DPH, pričom žalovaný tým, že plnil dňa 07.11.2013 bez námietok 200,- eur a následne pri výpovede na pojednávaní uviedol, že v čase kedy písal email zo dňa 18.12.2013 čaká na exekúciu X. a potom z tých peňazí zaplatí, mal na mysli sumu zvyšných 400,- eur, pretože dovtedy bolo už uhradených 200,- eur, súd utvrdilo v závere, že medzi účastníkmi prišlo nespochybniteľne k dohode o výške odplaty za poskytnuté služby žalobcom a to vo výške 600,- eur s DPH. Žalobca žalovanému poskytol služby spočívajúce v činnosti korektúry, resp. vyhotoveniu distribučnej zmluvy v anglickej a slovenskej mutácie a táto bola nesporne odovzdaná, pričom žalovaný postupne pred začatím konania, ale po splatnosti zaplatil žalobcovi 2x po 200,- eur, pričom po začatí konania sumu 200,- eur.
Žalovaný v priebehu konania poukazoval na škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku zmluvy vyhotovenej žalobcom, pričom však relevantným spôsobom neuplatnil a nekonkretizoval, resp. neprodukoval dôkazy vzťahujúce sa k obsahu práv a povinností, pri uplatnení ktorých by zodpovedal mandatár aj za výsledok jeho inej činnosti pre mandanta. Taktiež súd poukazuje na časové súvislosti, kedy až v momente po vydaní a doručení platobného rozkazu v jeden deň 19.06.2014 najskôr žalovaný zaplatil zvyšok dlžnej sumy 200,- eur, ale zároveň adresoval "reklamáciu" poskytnutých služieb žalobcom. Súd v takomto prístupe a z uvedeného dôvodu (čas uplatnenia) nevidí relevanciu tvrdených skutočností ohľadne škody majúcej sa žalovanému prihodiť ako dôsledok činnosti žalobcu, pričom však platí, že neboli žalovaným produkované tvrdenia a dôkazy k tejto okolnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca pred začatím pojednávania zobral žalobu v časti istiny vo výške 200,- eur späť z dôvodu, že žalovaný dňa 19.06.2014 zaplatil túto časť istiny, súd konanie v tomto rozsahu zastavil, pričom predmetom konania zostali úroky z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 600,- eur od 22.10.2013 do 07.11.2013, úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 400,- eur od 08.11.2013 do 09.5.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 20,- eur od 10.05.2014 do 19.06.2014, a paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania podľa § 365, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 Obch. zák. a § 1 nariadenia č. 21/2013 Z. z., keďže splatnosť dohodnutej odplaty vo výške 600,- eur bola dňa 21.10.2013. Pričom žalovaný postupne plnil v dňoch 07.11.2013 sumu 200,- eur, dňa 09.05.2014 sumu 200,- eur a dňa 16.09.2014 sumu 200,- eur, čím bol v omeškaní. Úroková sadzba podľa sadzby ECB (hlavné refinančné operácie bola v čase omeškania 1,50% resp. 1,25%), preto má žalobca aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 600,- eur od 22.10.2013 do 07.11.2013, úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 400,- eur od 08.11.2013 do 09.05.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 200,- eur od 10.05.2014 do 19.06.2014. Taktiež má žalobca nárok na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa § 369c ods. 1 Obč. zák. v spojení s nariadením č. 21/2013 Zb.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, resp. § 146 ods. 2 OSP. Žalobcovi majúcemu plný úspech vo veci, resp. žalovaný zavinil zastavenie konania v rozsahu 200,- eur vo dôsledku plnenia po začatí konania, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal a čiastočne trovy konania zavinil.
Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie v zákonnej lehote nesúhlasiac s výrokmi rozsudku, ktorými mu bola uložená povinnosť. Uviedol, že žalobca neposkytol právne služby spočívajúce vo vypracovaní distribučnej zmluvy v slovenskom a anglickom jazyku. Táto zmluva bola žalobcovi zaslaná preddefinovaná v anglickom jazyku. Žalobca mal urobiť len jej korekciu v nevyhnutnom rozsahu. Účastníci nedohodli kúpnu cenu, preto žalovaný ani nikdy nemal povinnosť žalobcovi žalovanú sumu uhradiť. Emailovú a telefonickú komunikáciu žalovaný nepokladá za relevantný dôkaz preukazujúci nárok žalobcu.
Odvolateľ v ďalších dôvodoch odvolania uviedol, že bola podaná reklamácia služby zo dňa 19.06. 2014, na ktorú žalovaný nereagoval...“ Žalobcovi bola uhradená celá suma, ktorú fakturoval žalovanému. Preto záväzok neexistuje a žalovaný z tohto dôvodu nemôže platiť žalobcovi žiadne úroky z omeškania,
žiadne trovy konania a ani trovy právneho zastupovania. Doplnil, že na čiastočné úhrady nemal žalobca námietky, pretože mu bolo vysvetlené, že žalovaný mu bude postupne platiť „akonáhle bude mať určité úhrady na účte“.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobou uplatnené úroky z omeškania vyčíslil v súlade s príslušnými ustanoveniami Obch. zák. a nar. vlády č. 21/2013 Z. z. Súd 1. stupňa podľa žalobcu postupoval v súlade s ust. OSP a pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Žalobca poukázal na zavádzajúci a nepravdivý charakter tvrdení žalovaného týkajúcich sa spochybňovania existencie záväzku žalovaného voči žalobcovi. Vyjadrenia žalovaného na súdnom pojednávaní dňa 06.10.2014 sú v rozpore s uvedeným tvrdením žalovaného. Tvrdenia žalovaného sú účelové, mätúce a v rozpore so skutočnosťou. Žalobca v reakcii na žalovaným uvádzanú reklamáciu zdôraznil, že údajná reklamácia bola obsiahnutá v liste žalovaného nazvaného „Reklamácia služby - úprava zaslanej zmluvy“, ktorý je dotovaný k tomu istému dňu ako odpor žalovaného, t. j. k 19.06.2014 a žalobcovi bol doručený 11.07.2014. Žalovaný teda zaslal žalobcovi reklamáciu až po doručení platobného rozkazu a zaplatení zvyšnej časti odmeny. Preto tieto kroky žalovaného možno značiť za vzájomne rozporuplné a absolútne nelogické. Žalobca okrem uvedeného, považuje údajnú reklamáciu žalovaného za nedôvodnú.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1 OSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní. Podľa § 214 ods. 2 OSP rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže vec prejednal súd 1. stupňa na ústnom pojednávaní, v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani verejný záujem (§ 214 ods. 1 OSP).
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia súd oznámil na svojej úradnej tabuli v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 OSP).
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.06.2015 (§ 156 ods. 1 OSP).
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).
Odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom 1. stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), po preskúmaní odvolaním napadnutej časti rozsudku a celého spisového materiálu konštatuje, že prvostupňový súd zistil v dostatočnom rozsahu skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 a nasl. OSP. S jeho skutkovými a právnymi závermi, ktoré sú vyčerpávajúco uvedené v dôvodoch rozsudku (§ 157 ods. 2 OSP) sa odvolací súd stotožnil. Preto odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP poukazujúc na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré považuje za nadbytočné opätovne uvádzať.
V reakcii na odvolacie dôvody žalovaného, odvolací súd upriamuje pozornosť na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 78/2005, podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku, odvolací súd dodáva, že predmetom odvolacieho konania je zaplatenie príslušenstva pohľadávky, resp. paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky.
Podľa § 324 ods. 1 Obch. zákonníka zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy / § 324 ods. 2 Obch. zák./.
Podľa § 340 ods. 1 Obch zák., dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal / § 340 od. 2 Obch. zák./
Tým, že žalovaný ako dlžník žalobcu zaplatil celú istinu, záväzok v časti istiny 600,- eur zanikol. Pri zániku dlhu splnením nie je rozhodujúce, na základe akej právnej skutočnosti vznikol právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Preto v tomto štádiu, po zaplatení celej istiny, nie je relevantný prípadný nesúhlas žalovaného resp. ním vyjadrená nespokojnosť s „poskytnutím služby“ zo strany žalobcu. Uvedené konštatovanie je zvýraznené tým, že žalovaný bol pred skončením dokazovania súdom 1. stupňa poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, teda, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Žalovaný po poučení uviedol, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá /zápisnica zo dňa 06.10.2014/.
Žalobou uplatnené úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky. Keďže žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil včas, dôsledkom nesplnenia záväzku včas je pritom bezvýznamný keďže zodpovednosť za omeškanie je objektívna / § 373, § 374 Obch. zák./.
Žalovaný vyčíslil trovy konania vo výške 100,66+163,12+122,54 eura, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby po 19,92 eura vypočítané zo základu 200,- eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné podanie- návrh, vyjadrenie sa k odporu a čiastočné späťvzatie, účasť na pojednávaní dňa 04.09.2014 a 06.10.2014), spolu s režijným paušálom 5x8,04 eura, sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 83,88 eura, spolu s vyčísleným DPH vo výške 100,66 eura (teda za 3 úkony právnej služby a 3x RP) a zvyšné dva úkony právnej služby a 2x RP, teda spolu 55,92 eura bez DPH (9x718,69+68,57). Ďalej náhrada za stratu času právneho zástupcu vo výške 107,20 eura podľa § 17 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch z 8 polhodín (Bratislava -Nitra a späť) - 2x pojednávanie v dňoch 04.09.2014 a 06.10.2014. Cestovné výdavky za cestu na pojednávanie dňa v dňoch 04.09.2014 a 06.10.2014 s počtom kilometrov 173,10km (BA-NR a späť) pri spotrebe 8,2l/100km a cene PHM 1,509 eura/l (resp. 1,499 eura/l) je 53,09 eura dňa 04.09.2014 a 52,95 eura dňa 06.10.2014 a amortizácia vozidla: 173,10km x 0,183 eura/km x 2 účasti na pojednávaní je podľa (nižšieho) vyčíslenia 122,54 eura. Celkové trovy konanie vzniknuté a žalobcom vyčíslené sú vo výške 122,54 eura (cestovné náhrady, vyčíslené v nižšej výške ako by mal nárok, preto súd priznal v tejto výške) za cestovné náhrady, a trovy právneho zastúpenia vo výške 100,66 eura (za 3 úkony) a 163,12 eura (za 2 úkony + náhrada za stratu času, vyčíslené v nižšej výške, preto súd priznal v tejto výške) teda trovy právneho zastúpenia vo výške 386,32 eura a tiež za zaplatený súdny poplatok 16,50 eura.
Žalovaný za omeškanie so zaplatením istiny nesie zodpovednosť vyjadrenú formou úroku z omeškania, resp. paušálnej náhrady nákladov /§ 365, §369 ods. 1,2, § 369c ods. 1 Obch. zák./.
Súd 1. stupňa dôvodne v súlade s ust. § 146 ods. 2 OSP /zavinenie žalovaného/, resp. § 142 ods. 1 OSP /úspech žalobcu vo veci samej/ priznal náhradu účelne uplatnených trov konania žalobcovi.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalobcu - v sume 33,55 eura vyčíslenej žalobcom podľa § 151 ods. 1 OSP.
V súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP je žalovaný povinný náhradu trov konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.