Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoE-106-2015.pdf
PDF · 99.68 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/106/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného MEDIATION KMCH, s.r.o., so sídlom 951 91 Hosťovce 217, IČO: 35 952 989, právne zast. JUDr. Petrom Psotkom, advokátom, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti povinnému K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, XXX XX L., okr. Y., O. K., štátny občan O., právne zast. JUDr. Evou Michalenkovou, advokátkou, so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie pohľadávky 3.599,71 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1379/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1105/2013-77 zo dňa 16. septembra 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1105/2013-77 zo dňa 16. septembra 2014 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/1105/2013-77 zo dňa 16. septembra 2014 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/47/2006-56 zo dňa 27.06.2006. Z pripojeného základného spisu okresný súd zistil, že konanie bolo skončené s opatrovníkom odporcu pre jeho neznámy pobyt.
K povinným vznesenej námietke o nedostatku právomoci a príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica prejednávať vec v exekučnom konaní okresný súd uviedol, že z adresy uvedenej v podaniach povinného vyplýva, že tento je občanom O. K., pričom v súčasnosti býva na adrese R. XXX, L., okr. Y., O. K.. Vzhľadom k tomu, že povinný má bydlisko na území O. K., okresný súd konštatoval, že nemá určený všeobecný súd podľa ust. § 85 a nasl. O.s.p.
Okresný súd tiež uviedol, že v prípade, ak v konaní vystupuje účastník, ktorý má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť splnená základná podmienka, a to podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou, či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou, alebo právnymi predpismi Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem. Pokiaľ by bola preukázaná pravdivosť tvrdenia povinného o svojom pobyte v O. K. v rozhodnom období (t.j. počas prebiehajúceho základného konania), bolo potrebné pri rozhodovaní vo veci samej aplikovať ustanovenia NARIADENIA RADY (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "nariadenie Brusel I.").
Okresný súd dospel k záveru, že právomoc exekučného súdu Slovenskej republiky je v danej veci založená na základe ustanovenia článku 22 ods. 5 nariadenia Brusel I. - výlučná právomoc členského
štátu je v konaniach o výkon rozsudku súdu členského štátu daná tomu členskému štátu, v ktorom sa rozhodnutie vykonáva, alebo sa má vykonať. V súlade s ustanovením § 7 O.s.p. v spojení s ustanovením § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je daná vecná príslušnosť okresného súdu.
Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť slovenského okresného súdu, okresný súd uviedol, že tu je namieste aplikácia ust. § 45 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje súd, ktorému bola žiadosť doručená ako prvému. Miestne príslušným súdom podľa tohto kritéria je teda ktorýkoľvek súd, v obvode ktorého povinný môže mať majetok. Oprávnený, resp. súdny exekútor nemajú povinnosť preukazovať existenciu majetku povinného v obvode súdu, na ktorý bola podaná žiadosť o udelenie poverenia. To, či vôbec majetok (podliehajúci exekúcii) má, je predmetom vlastného exekučného konania. Zisťovaním majetku by súd nahrádzal činnosť exekútora. Z rozboru danej problematiky exekučný súd Banská Bystrica ustálil, že má právomoc, vecnú aj miestnu príslušnosť v exekučnej veci konať a vydávať rozhodnutia.
K samotnému exekučnému titulu okresný súd udal, že podľa ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku platí, že jedným z predpokladov exekúcie je existencia rozhodnutia. Rozsudok, ktorý má byť v posudzovanej veci exekučným titulom, bol vydaný všeobecným súdom Slovenskej republiky. Vzhľadom na tvrdenie povinného, že v priebehu základného konania mal ako odporca pobyt v O. K., okresný súd uviedol, že si musel vyriešiť otázku, či rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/47/2006-56 zo dňa 27. 06. 2006 je exekučným titulom. Okresný súd vykonal dokazovanie ohľadne pobytu povinného počas konania prebiehajúceho na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 15C/47/2006, v rámci ktorého mu boli predložené nasledovné listiny a vyjadrenia: 1./ Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica okresnému súdu oznámilo, že K. K., nar. XX. XX. XXXX, št. príslušník O. K. mal ako cudzinec povolený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky od 31. 08. 2001 do 29. 11. 2002. O obnovenie povolenia na prechodný pobyt nepožiadal. 2./ Z výpisu Centrálnej evidencie obyvateľov O. K. okresný súd zistil, že povinný má od 19. 10. 1987 nahlásený trvalý pobyt na adrese okres Y., XXXXX L., L., R. XXX. 3./ Čestné prehlásenia od manželky a rodičov povinného, v ktorých potvrdili, že sa menovaný v rozhodnom období zdržiaval na adrese trvalého bydliska v O. K.. Keďže bolo preukázané, že povinný sa v rozhodnom období (t.j. počas prebiehajúceho základného konania), zdržiaval (býval) v O. K., okresný súd vyslovil názor, že bolo potrebné pri rozhodovaní vo veci samej aplikovať ustanovenia nariadenia Brusel I..
Okresný súd poukázal na to, že predmetom základného konania bol zmluvný vzťah - zmluva o nájme hnuteľných vecí a zmluva o nájme hnuteľnej veci s právom kúpy prenajatej veci podľa § 489 Obchodného zákonníka. Podľa článku 2, bodu 1 nariadenia Brusel I., ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Výnimku z tohto všeobecného ustanovenia o právomoci súdov tvoria prípady uvedené v nariadení Brusel I., v oddieli 3 (vo veciach poistenia), v oddieli 4 (vo veciach spotrebiteľských zmlúv), v oddieli 6 (výlučná právomoc), ako aj v oddieli 7 (voľba právomoci). Vzhľadom na vyššie konkretizovaný predmet sporu v základnom konaní, ako aj tú skutočnosť, že v priebehu konania nebolo preukázané, že by sa účastníci zmluvy dohodli na inej, než všeobecnej právomoci v zmysle článku 2 nariadenia Brusel I., okresný súd mal za to, že v základnom konaní bola právomoc súdu založená článkom 2 nariadenia Brusel I. Pretože sa odporca (povinný) konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 15C/47/2006 nezúčastnil, nebolo možné založiť právomoc slovenského súdu, ani podľa článku 24 nariadenia Brusel I. Z uvedených dôvodov, okresný súd dospel k záveru, že v základnom konaní nemal všeobecný súd Slovenskej republiky právomoc rozhodnúť vo veci. Na prejednanie a rozhodnutie veci bol vecne a miestne príslušný všeobecný súd Českej republiky. Pripojený exekučný titul potom vydal nepríslušný orgán.
Okresný súd konštatoval, že ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o nulitný právny akt, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak, má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval, pričom sa jedná o neodstrániteľnú vadu konania (ust. § 104 O.s.p.). Keďže exekučný titul bol okresným súdom vyhodnotený ako paakt, ktorý nemá žiadnu právnu silu, existuje dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Okresný súd preto podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
K vznesenej námietke započítania pohľadávok, ku ktorej malo dôjsť ešte v roku 2002 okresný súd poukázal na to, že započítanie podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Mandátna zmluva, ktorá má preukazovať pohľadávku oprávneného voči pôvodnému veriteľovi DRUKOS, a. s., je však uzavretá s iným subjektom (DRUKOS - SKZ, a. s.), ktorý nie je totožný s pôvodným veriteľom, ani nejde o jeho právneho predchodcu, či nástupcu. Tieto pohľadávky teda nie sú vzájomnými pohľadávkami medzi rovnakým veriteľom a dlžníkom, a teda ani nie sú spôsobilé vzájomného započítania. Je právne irelevantné, či uvedené spoločnosti boli personálne prepojené, príp. spolupracovali. Tiež tvrdenie povinného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok z dôvodu, že sú v nej chybne uvedené údaje o dlžníkovi okresný súd považoval v tomto štádiu konania za právne bezvýznamné. Ohľadne platnosti postúpenia pohľadávok na oprávneného rozhodoval súd už v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu.
Záverom okresný súd dodal, že keďže exekúciu ako neprípustnú zastavil (teda vyhovel účelu námietok povinného vznesených proti exekúcii), považoval za nadbytočné rozhodnúť aj o vyhovení námietkam povinného vznesených proti exekúcii.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že vydaný exekučný titul, ktorý je právoplatný a vykonateľný, je záväzný pre všetky orgány, a teda aj pre samotný súd. Súd v exekučnom konaní má preskúmavať len to, či exekučný titul spĺňa zákonné náležitosti po formálnej stránke. Súd však nie je oprávnený preskúmavať exekučný titul z hľadiska jeho vecnej správnosti, nakoľko túto činnosť už vykonal súd v samotnom základnom konaní, ktoré sa skončilo vydaním exekučného titulu. Súčasne súd nie je v exekučnom konaní oprávnený posudzovať postup orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Vyslovil názor, že samotné zisťovanie právomoci v základnom konaní ohľadne rozhodnutia veci prináležalo samotnému Okresnému súdu Banská Bystrica (t.j. súdu v základnom konaní), ktorý vo veci rozhodoval. Ak okresný súd posúdil, že mal v základnom konaní právomoc konať a rozhodovať, pričom žiadna zo strán konania tento jeho údajný nedostatok právomoci nenamietala, nie je možné, aby túto skutočnosť opätovne preskúmaval exekučný súd. Považoval za potrebné uviesť, že preskúmavanie už právoplatného a vykonateľného rozsudku exekučným súdom je zakázané určite aj s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné vykonanie jednotlivých dôkazov, ktoré boli vykonané v základnom konaní s prihliadnutím na časový odstup, ktorý často nastane medzi vydaním súdneho rozhodnutia a samotným exekučným konaním vedeným na jeho podklade, nie je často v exekučnom konaní možné. To znamená, že exekučný súd by v prípade, ak by mal zákonom umožnené opätovne preskúmavať právoplatný exekučný titul, nemusel mať možnosť vykonať totožné dôkazy, ako boli vykonané v základnom konaní, čo by v konečnom dôsledku viedlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu konania exekučným súdom. Poukázal na skutočnosť, že so záverom exekučného súdu, že okresný súd v základnom konaní nemal dostatok právomoci rozhodnúť vo veci, a teda samotný exekučný titul je nulitný právny akt, je spojených veľa následkov (napr. kvalifikované plynutie času), pričom veriteľovi by v prípade akceptácie tohto záveru zostávalo buď opätovne žalovať povinného na zaplatenie dlžnej sumy, alebo prípadne žalovať štát na náhradu škody z dôvodu nezákonného postupu Okresného súdu Banská Bystrica pri vydaní exekučného titulu. Poukázal na skutočnosť, že postup okresného súdu je zmätočný, pretože nedostatok právomoci neposudzoval už pri rozhodovaní o udelení poverenia, prípadne pri rozhodovaní o námietkach, ale rozhodoval o tejto skutočnosti až pri zastavení exekúcie z dôvodu neprípustnosti exekučného konania. Preto mal za to, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, pričom opísaný postup okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia je v rozpore so zákonom.
Ku konštatovaniu okresného súdu o nedostatku právomoci Okresného súdu Banská Bystrica rozhodovať v základnom konaní, ako aj vydať exekučný titul oprávnený uviedol, že pokiaľ ide o spory vznikajúce zo zmlúv podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel I. je možné osobu s bydliskom na území členského štátu žalovať na území druhého členského štátu na súde podľa miesta zmluvného plnenia. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I. sa za miesto plnenia, v prípade poskytovania tovarov, považuje miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli, lebo mali poskytnúť. V tomto prípade na základe Zmluvy č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXXX boli odporcovi dodané hnuteľné veci - tovar, ktorý
mu bol dodaný na území Slovenskej republiky. Mal za to, že v základnom konaní bola s prihliadnutím na ustanovenie čl. 5 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel I. daná právomoc (okresného) súdu Slovenskej republiky vec prejednať a rozhodnúť o nej, pričom mal za to, že miestne a vecne príslušným súdom na prejednanie veci bol Okresný súd Banská Bystrica. Preto uviedol, že je zrejmé, že okresný súd (exekučný súd) nesprávne posúdil ním tvrdenú neexistenciu právomoci súdu Slovenskej republiky prejednať vec a rozhodnúť o nej v základnom konaní.
Oprávnený poukázal na to, že rozhodovanie o námietkach proti exekúcii a rozhodovanie o návrhu na zastavenie exekúcie sú dvomi odlišnými, relatívne samostatnými konaniami v rámci exekučného procesu. Uviedol, že zo strany súdu nebol dodržaný pri prebiehajúcej exekúcii zákonný postup, nakoľko okresný súd napadnutým uznesením rozhodol o zastavení exekúcie, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s podaným odvolaním povinného proti rozhodnutiu, ktorým okresný súd zamietol námietky povinného proti exekúcii a následným vyjadrením oprávneného. Mal za to, že okresný súd nemal napadnutým uznesením rozhodovať o zastavení exekúcie, ale mal s prihliadnutím na podané odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii najprv rozhodnúť o odvolaní povinného. Vzhľadom na to, že, že okresný súd nepostupoval procesne správne, postupom okresného súdu bolo porušené ústavné právo oprávneného na spravodlivý súdny proces, pričom aj toto pochybenie súdu spôsobuje to, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné. Nakoniec oprávnený namietal, že napadnuté uznesenie okresného súdu nie je dostatočne odôvodnené, je zmätočné a zároveň nepreskúmateľné. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako nezákonné zrušil. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 126,71 Eur.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. Vo vyjadrení vyjadril svoj nesúhlas s odvolaním oprávneného a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Súčasne si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že okresný súd sa nezaoberal preskúmavaním exekučného titulu z hľadiska aplikácie noriem hmotného práva ohľadne nároku, ktorý si žalobca uplatnil vo svojej žalobe v základnom konaní. Poukázal na to, že sa nikdy nedozvedel o konaní základného konania, nikdy mu nebolo doručené žiadne predvolanie na súd, žiadneho pojednávania sa nezúčastnil, nikdy mu nebol doručený rozsudok súdu a k žalobe sa nemohol vyjadriť a brániť svoje práva a vyjadrovať sa ku všetkým otázkam hmotného, aj procesného práva. Zdôraznil, že oprávnený uviedol do omylu súd v základnom konaní, keď v návrhu na začatie súdneho konania chybne a nesprávne označil povinného za slovenského občana s bydliskom v obci Donovaly, čo v čase podania žaloby na súd, t.j. v roku 2006 nezodpovedalo skutočnosti, v dôsledku čoho súd chybne určil svoju miestnu príslušnosť podľa ust. § 85 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že nezavinil, že oprávnený nadobudol pohľadávku voči nemu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom, v ktorej bol ako dlžník chybne označený miestom bydliska a štátnym občianstvom. Vyjadril svoj nesúhlas s právnym názorom ohľadne aplikácie čl. 5 ods. 1 nariadenia Brusel I. Stotožnil sa s názorom okresného súdu, že exekučný titul vydal vecne a miestne nepríslušný súd, je nulitný právny akt, ktorý nikoho nezaväzuje a teda nie je vykonateľný v exekučnom konaní.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 03.04.2013 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 30.04.2013 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/47/2006-56 zo dňa 27.06.2006. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 26.08.2013 súdny exekútor doručil okresnému súdu námietky povinného proti exekúcii. V námietkach proti exekúcii povinný uviedol, že v čase rozhodovania Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý rozhodoval vo veci v základnom konaní už viac ako 4 roky nemal pobyt v Slovenskej republike, že je štátnym občanom O. K., pričom nikdy nebol štátnym občanom Slovenskej republiky. Na Slovensku mal ako cudzinec iba povolenie na pobyt za účelom podnikania, pričom šlo o jednoročný pobyt trvajúci od 29.11.2001 do 29.11.2002 a tento nikdy nebol predĺžený. Právnemu predchodcovi oprávneného, t.j. veriteľovi Drukos, a.s. v čase začatia základného konania bola táto skutočnosť známa, a preto mal túto skutočnosť oznámiť okresnému súdu konajúcemu v základnom konaní. Túto skutočnosť si mohol overiť aj samotný Okresný súd
Banská Bystrica dotazom na orgáne Cudzineckej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru SR v Banskej Bystrici. Navrhovateľ, ani okresný súd nevenovali dostatočnú pozornosť riadnemu a presnému označeniu jeho, ako odporcu v základnom konaní a konanie si zjednodušili tým, že mu ustanovili opatrovníka v osobe zamestnanca súdu. V dôsledku uvedeného okresný súd vydal nespôsobilý exekučný titul, kde uviedol v čase vydania rozsudku neexistujúcu adresu neexistujúceho pobytu jeho osoby a súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie chybne uviedol, že je štátnym občanom Slovenskej republiky. Ďalej v námietkach proti exekúcii povinný uplatnil námietku započítania podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka. Z dôvodov uvedených v námietkach proti exekúcii povinný žiadal podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f), g) Exekučného poriadku exekúciu zastaviť. Podaním doručeným okresného súdu dňa 30.09.2013 sa k námietkam povinného proti exekúcii vyjadril oprávnený. Navrhol, aby súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol, resp. v prípade, ak okresný súd posúdi námietky povinného ako návrh na zastavenie exekúcie navrhol, aby súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Uznesením č.k. 2Er/1105/2013-49 zo dňa 11.02.2014 okresný súd námietky povinného proti exekúcii zamietol. Uvedené uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený. Následne okresný súd vykonal dokazovanie zisťovaním bydliska povinného v O. K., pobytu povinného na území Slovenskej republiky prostredníctvom Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, pripojením spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/47/2006 a predložením listinných dôkazov preukazujúcich pravdivosť jeho tvrdenia, že počas prebiehajúceho základného konania na Okresnom súde Banská Bystrica, t.j. od 13.03.2006 do 16.08.2006 sa zdržiaval na území O. K.. Následne okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Brusel I., ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch členského štátu.
Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Brusel I. osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
Podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel I. osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby.
Podľa čl. 5 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I. osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:
- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,
- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť.
Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) nariadenia Brusel I., ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).
Článok 2 nariadenia Brusel I. zakotvuje základné pravidlo súdnej príslušnosti obsiahnutej v nariadení, podľa ktorého by mala byť osoba s bydliskom v niektorom členskom štáte, bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, žalovaná pred súdmi tohto členského štátu. Článok 3 ods. 1 nariadenia Brusel I. stavuje, že osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I. v prípade, ak je predmetom žaloby pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať je príslušným súdom súd miesta, kde podľa zmluvy služba bola, alebo mala byť poskytnutá.
V danom prípade predmetom základného konania bol zmluvný vzťah vzniknutý medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným vzniknutý na základe Zmluvy o nájme č. XXXXXXXXX zo dňa 03.10.2001 a Zmluvy o nájme č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2001, ktorými boli povinnému dodané hnuteľné veci - tovar na území Slovenskej republiky. Uvedené zmluvy o nájme zároveň neobsahovali údaje o štátnom občianstve povinného, ako účastníka tohto zmluvného vzťahu. Zo spisu vyplýva, že povinný mal ako cudzinec v čase dodania hnuteľných vecí - tovaru, t.j. od 31.08.2001 do 29.11.2002 povolený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu v danom
prípade na prejednanie sporu vzniknutého medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným v základnom konaní bol podľa čl. 5 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I. príslušným súdom súd Slovenskej republiky. Odvolací súd preto dospel záveru, že okresný súd nesprávne rozhodol, že exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, pretože v základnom konaní nemal všeobecný súd Slovenskej republiky právomoc rozhodnúť vo veci a na prejednanie a rozhodnutie veci bol vecne a miestne príslušný všeobecný súd Českej republiky.
Okresný súd tiež pochybil, keď v predmetnej exekučnej veci neskúmal, či exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/47/2006-56 zo dňa 27.06.2006 bol riadne doručený povinnému, či bol daný dôvod na ustanovenie opatrovníka povinnému v základnom konaní, teda, či predmetná exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z obsahu základného spisu odvolací súd tiež zistil, že okresný súd okrem iného vykonal zisťovanie pobytu odporcu (povinného) v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, pričom z potvrdenia o trvalom pobyte založeného v spise vyplýva, že odporca (povinný) mal hlásený od 31.08.2001 dlhodobý pobyt cudzinca. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne doručené, vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností o okolnostiach doručenia, získaných pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde pri tom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd bude musieť najprv rozhodnúť o námietkach povinného proti exekúcii a až následne o návrhu povinného na zastavenie predmetnej exekúcii. V ďalšom konaní okresný súd sa bude musieť vysporiadať so skutočnosťou, či bol v základnom konaní odporcovi (povinnému) správne ustanovený opatrovník a či rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 15C/47/2006-56 zo dňa 27.06.2006, ktorý je exekučným titulom v tejto veci bol riadne doručený odporcovi - povinnému, t.j. či mohol vôbec nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.