Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-30-2015.pdf
PDF · 82.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/30/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členov senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. T. K. R.. X.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detašovaným pracoviskom Košice IV dieťaťa rodičov A. K. W.. R. R.. XX.XX.XXXX D.P. R. T. B.. Č.. X C. J. zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Mäsiarskej ul. č. 4 v Košiciach a S. K. R.. X.X.XXXX D. R. B.. N. O. Č.. X C. J. zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom so sídlom Advokátskej kancelárie na Vojenskej ul. č. 14 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 19.11.2014 č.k. 27P 46/2014-64 v spojení s opravným uznesením z 1.12.2014 č.k. 27P 46/2014-69 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zvýšil výživné od otca pre mal. T. zo 70,- € na 140,- € mesačne od 17.2.2014 a zaviazal ho platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 657,50 € za obdobie od 17.2.2014 do 30.11.2014 zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Otec podal odvolanie v zákonnej lehote proti rozsudku aj opravnému uzneseniu podľa §-u 205 ods. 2 písm. f/ a d/ s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konajúci súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na § 62 ods. 2, § 75 a § 78 Zákona o rodine, ktoré upravujú základné pravidlá pre správne a zákonné určenie rozsahu zvýšenia výživného. Uviedol, že v čase poslednej súdnej úpravy bol jeho príjem 557,81 € a matky 639,63 € a za uplynulé obdobie sa jeho príjem znížil o 21 %, keďže konajúci súd vychádzal z jeho predpokladaného príjmu 503,- € mesačne, ale príjem matky sa zvýšil o 46 % a v súčasnosti predstavuje 817,48 €. Uznal zvýšenie odôvodnených potrieb mal. Timoteja od poslednej súdnej úpravy ale zdôraznil, že uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, preto podľa jeho názoru pri správnej aplikácii ust. §-u 62, §-u 65 a §-u 78 Zákona o rodine mal súd prvého stupňa návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a návrh matky zamietnuť a v prípade, že by odvolací súd dospel k opačnému právnemu záveru, žiadal zmeniť rozsudok v spôsobe zaplatenia dlhu tak, že by ho otec mohol splatiť s bežným výživným po 20,- € mesačne až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Matka maloletého dieťaťa sa vo vyjadrení nestotožnila s tvrdeniami otca uvedenými v odvolaní, tieto označila za účelové. Zdôraznila, že otec maloletého bez relevantného dôvodu zmenil lepšie platené zamestnanie a zamestnal sa u svojej súčasnej manželky, ktorá je zriaďovateľkou súkromnej základnej
školy, kde pracuje s podstatne nižším príjmom konkrétne 350,- €. Vyjadrila názor, že otec dieťaťa so zreteľom na svoju kvalifikáciu, na trhu práce stále žiadanú, je schopný si privyrobiť braním bočných objednávok, ktoré sa pohybujú v poslednom období v priemere od 33,- € do 100,- €. Zdôraznila, že otec maloletého ani v konaní netvrdil, že by mu jeho vek, zlý zdravotný stav alebo vyťaženosť v zamestnaní neumožňovali dosahovať zárobok aj v ďalšom zamestnaní. Konštatovala, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec maloletého nemá v úmysle sa zamestnať v dohľadnej dobe na pozícii, ktorá by zodpovedala jeho dosiahnutému vzdelaniu prípadne jeho získaným znalostiam a skúsenostiam vodára- inštalatéra, preto konajúci súd správne pri rozhodovaní vychádzal z potencionality jeho príjmu a po riadnom zistení skutkového stavu a vyhodnotení dôkazov zákonne o návrhu na zvýšenie výživného rozhodol. V závere odvolania zdôraznila, že mal. Timotej začal navštevovať povinnú školskú dochádzku v dôsledku čoho došlo k podstatnému zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb, preto navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Kolízny opatrovník mal. Timoteja sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 cit. zák. ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného pre mal. T. od podania návrhu, pretože sa 2.9.2014 stal školopovinným a výživné 140,- € mesačne, je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. Timoteja, a že otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zmenu výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. §-u 62 ods. 1,2,4,5 a ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má rozhodne prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ust. §-u 75 ods. 1 druhej vety Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania zárobku alebo majetkového prospechu nemusí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Toto
zákonné ustanovenie je potrebné aplikovať aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na zníženie príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadať iba v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Odvolací súd konštatuje, že v tejto právnej veci sa otec mal. Timoteja bezdôvodne vzdal vyššieho príjmu, preto súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z jeho potencionálneho príjmu t.j. príjmu, ktorý by bol dosahoval bez zmeny zamestnania, konkrétne 503,- € mesačne. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných skúseností v pomerne lukratívnej oblasti mohol a môže si organizovať svoje aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému, ktorý je v období intenzívneho psychického a fyzického vývoja, primerane jeho odôvodneným potrebám. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať, ani právo resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená, ale rozhodne Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia otca, že si nemôže plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému v rozsahu v akom ho určil súd prvého stupňa a že aj jeho predpokladaný príjem, z ktorého konajúci súd vychádzal je o 21 % nižší ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného. Rovnako sú irelevantné námietky otca vo vzťahu k podstatnému zvýšeniu príjmu matky maloletého, pretože otec je povinný rodič, ktorému sa určuje výživné a nie matka, ktorá si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o maloletého a tiež finančným doplňovaním zdroja jeho výživy, nakoľko doposiaľ určené výživné v rozsahu 70,- € mesačne rozhodne nemohlo postačovať na uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb maloletého. Odvolací súd tiež považuje za potrebné poukázať na tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z §-u 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolací súd považuje rozsah zvýšenia výživného súdom prvého stupňa za akceptovateľný so zreteľom na dobu 6 rokov uplynulých od poslednej súdnej úpravy výživného, počas ktorých sa bez ďalšieho zvýšili odôvodnené potreby maloletého primerane jeho veku a započatiu povinnej školskej dochádzky. Odvolací súd tiež dodáva, že reálne možnosti a schopnosti otca sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného pre mal. T. na 140,- € mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb dieťaťa za uplynulých 6 rokov, ktoré je v období intenzívneho vývoja, by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča limitujúce, nebolo možné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca vo väčšom rozsahu.
Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného, preto rozsudok podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie jeho správnosti podľa §-u 219 ods. 2 O.s.p. ho doplnil o ďalšie dôvody.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.