Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/207/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o mal. Y. S. nar. X.X.XXXX bývajúceho s matkou zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: O. X. J. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na Y. ul. č. X v H. právne zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou so sídlom AK na Nerudovej ul. č. 6 v Košiciach a Z. S. nar. X.X.XXXX bývajúceho na ul. K. M. č. XX v H. právne zastúpeného JUDr. Petrom Beluščákom advokátom so sídlom AK na Jantárovej ul. č. 30 v Košiciach, v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 6.4.2022 č.k. - 97 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného od otca pre mal. Y. a o dlhu na výživnom.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. -64 zo dňa 19.11.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. -69 zo dňa 1.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -81 zo dňa 30.6.2015 tak, že zvyšuje výživné otca na mal. Y. S., nar. X.X.XXXX zo sumy 140 eur na 250 eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc od 15.10.2021 opakovane do budúcna.

II. Dlžné výživné za obdobie od 15.10.2021 do 31.3.2022 voči mal. Y. v sume 606,80 eur je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.

2. Rozhodol tak na základe návrhu matky z 15.10.2021, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného zo sumy 140 Eur mesačne na sumu 350 Eur mesačne od podania návrhu, pretože od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 6 rokov a došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletého. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa , , , o rodine a podľa (ďalej len „“) a dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Mal preukázané, že oproti predchádzajúcej úprave výživného sa zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania, a to predovšetkým u maloletého dieťaťa. Mal. Y. bol v čase poslednej úpravy žiakom I. stupňa základnej školy, a to 2. ročníka, celkové výdavky na maloletého predstavovali 250 eur mesačne. V súčasnej dobe maloletý navštevuje II. stupeň základnej školy, a to 9. ročník. Výdavky na maloletého predstavujú výdavky na zabezpečovanie stravy v sume 250 eur mesačne, náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 25 eur mesačne, výdavky na drogériu, kozmetiku 30 eur mesačne, na strihanie a úpravu vlasov 10 eur mesačne, za mobilný telefón 7 - 10 eur mesačne, vreckové 30 eur mesačne. Maloletému matka uhrádza od roku 2010 poistné v sume 24 eur mesačne, na začiatku školského roka uhrádza poplatok v škole v sume 20 eur a triedny fond spravidla v sume 15 eur ročne. Štvrťročne vynaloží na zakúpenie ošatenia a obuvi pre maloletého sumu 180 eur. Celkové výdavky maloletého matka vyčíslila na 500 eur mesačne. Matka bola v čase poslednej úpravy výživného zamestnaná s priemernou mesačnou čistou mzdou 817,48 eur. S maloletým bývala v 3 izbovom byte v jej výlučnom vlastníctve. Spolu s ňou bývala i jej matka, ktorá jej na bývanie prispievala 100 eur mesačne. V súčasnej dobe je matka zamestnaná s čistým mesačným zárobkom 1 363,25 eur a poberá na maloletého rodičovský prídavok. Spláca hypotekárny úver po 110 eur mesačne. Za telefón si uhrádza 25 eur mesačne a za internet 20 eur mesačne. Výdavky spojené s bývaním má v sume 230 eur mesačne. Poplatok za komunálny odpad uhrádza trikrát do roka po 24 eur za seba i syna. Spolu s maloletým bývajú sami v trojizbovom byte v jej výlučnom vlastníctve. Vlastní osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Sharan s rokom výroby 1998. Otec bol v čase poslednej úpravy zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 328,82 eur v súkromnej základnej škole ako údržbár. Býval v 3 izbovom byte vo výlučnom vlastníctve jeho manželky. Svoje výdavky špecifikoval v celkovej výške 414,65 eur mesačne. Tieto tvorili výdavky za platby spojené s bývaním v sume 180,82 eur, výdavky na elektrinu a RTVS 41,22 eur, náklady na telefón, TV a internet 60 eur mesačne, náklady na mobilný telefón 15 eur mesačne, poplatok za komunálny odpad 31,35 eur ročne, zakúpenie drogérie 15 eur mesačne, zabezpečenie stravy 100 eur mesačne. V súčasnej dobe je zamestnaný u totožného zamestnávateľa na pracovnej pozícii školníka s priemernou čistou mesačnou mzdou v sume 611,56 eur. Zo svojho príjmu uhrádza za bývanie 150 eur, 50 eur uhrádza na ďalšie výdavky spojené s bývaním. Manželke prispieva na zabezpečenie stravy 200 eur mesačne. Za lieky mesačne uhrádza 28 eur. Nevlastní nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pri stanovení rozsahu zvýšenia výživného súd vychádzal predovšetkým z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom platí premisa, že deti rovnakého veku majú v zásade rovnaké potreby (s výnimkou osobitných situácií, spočívajúcich napr. v zdravotnom stave a pod., ktoré skutočnosti v danom prípade zistené neboli), preto ich nie je potrebné osobitne preukazovať. Matkou špecifikované výdavky na maloletého, a to i s poukazom na jeho fyzické proporcie, súd považuje za primerané. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba takmer 7 rokov. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd považoval za primerané zvýšenie výživného na maloletého na sumu 250 eur, ktorá predstavuje zvýšenie o 110 eur mesačne, t.j. 3,67 eur denne. Zvýšenie v takejto sume je odôvodnené už len uplynutím času, a to i s prihliadnutím na rast životných nákladov. Navyše zmena pomerov je u mal. Y. odôvodnená i nástupom na II. stupeň základnej školy. Súd zdôrazňuje, že každý z rodičov je povinný upraviť si svoje pomery tak, aby dokázal zabezpečiť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Pri poslednej úprave výživného súd vychádzal zo mzdy otca dosahovanej u jeho bývalého zamestnávateľa, u ktorého ukončil pracovný pomer, a to zo sumy 503 eur. Aktuálne je otec zamestnaný s priemerným mesačným príjmom 611,56 eur. Jeho tarifný plat predstavuje 715,50 eur mesačne brutto, čomu zodpovedá čistá mzda v sume 573,34 eur. V novembri 2021 mu boli vyplatené odmeny, a preto bol jeho príjem v tomto mesiaci vyšší, a to v sume 783,78 eur netto. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti má za to, že v konaní je potrebné vychádzať i z potenciálnych schopností otca, jeho schopností zvýšiť si svoj príjem pri zvolení aktívneho prístupu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Je zároveň povinnosťou súdu v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadnuť aj k zjavne nevyužitým schopnostiam a možnostiam otca. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje právo, ani povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však v § 62 ods. 1 zakotvuje výslovne povinnosť živiť dieťa, takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej sa rodič dlhodobo nesnaží zvýšiť si svoj príjem, a preto nie je schopný splniť si svoju vyživovaciu povinnosť v dostatočnej miere. Takýto prístup nie je možné vyhodnotiť na ťarchu maloletého dieťaťa. Pre určenie výšky výživného nie je vôbec smerodajné koľko si rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Potencionálny príjem nie je to, čo skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, zručnosti a tiež situáciu na trhu práce. Otec je osobou v produktívnom veku bez preukázaných zdravotných ťažkostí obmedzujúcich či vylučujúcich ho z vykonávania pracovnej činnosti. I keď uvádza zdravotné ťažkosti, v tejto súvislosti mu nebol priznaný invalidný dôchodok, nebol uznaný za osobu so zmenenou pracovnou schopnosťou. Je vyučený ako umelecký rezbár. Naposledy vykonával pozíciu údržbára. Podľa informácií prístupných na internetovej stránke www.platy.sk na pozícii údržbár je dosahovaná mzda od 831 do 1 707 eur. Otec sám priznal, že podľa ním zisteným informácií u predchádzajúceho zamestnávateľa by dosahoval mzdu vyššiu o cca 100 eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pri rozhodovaní súd prihliadol i na skutočnosť, že otec sa na starostlivosti o maloletého žiadnym spôsobom nepodieľa a s maloletým sa nestretáva. Taktiež čiastočne prihliadol i na skutočnosť, že v krátkej dobe maloletý začne navštevovať strednú školu. Ku skutočnostiam uvádzaným otcom súd považuje za potrebné uviesť, že sporadické poskytnutie finančného daru jeho sestrou maloletému nenahrádza jeho vyživovaciu povinnosť. V zmysle citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť živiť dieťa majú rodičia. K dohodám o výživnom v súvislosti s vyporiadaním BSM s matkou dieťaťa súd poukazuje, že výživné na maloleté deti nie je možné započítať s inými pohľadávkami, a tieto skutočnosti sú pre rozhodnutie vo veci irelevantné. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd má za to, že zvýšené výživné zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a taktiež schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré sú limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Poukazuje tiež na to, že zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie existovalo. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol, nakoľko prihliadol na skutočnosť, že pomery na jej strane sa od posledného rozhodovania taktiež zmenili. Príjem matky sa zvýšil a vzhľadom na vek dieťaťa už neplní svoju vyživovaciu povinnosť prevažne osobnou starostlivosťou, avšak túto naďalej plní starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení ako je bývanie a pod.. Zvýšením vyživovacej povinnosti otca od podania návrhu od 12.10.2020 do 31.3.2022, vznikla otcovi povinnosť zaplatiť matke za uvedené obdobie dlžné výživné voči mal. Y. v sume 606,80 eur (alikvótna časť v mesiaci október 2021 16 dní á 3,55 + 5 mesiacov á 110 eur). I keď ide o výživné, ktoré má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, vzhľadom na sumu dlžného výživného a majetkovú situáciu otca súd určil dlhšiu lehotu a zaviazal otca uhradiť dlžné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že mu zvýši výživné na maximálne 187,50 Eur mesačne od 15.10.2021 opakovane do budúcna. Zvýšené výživné v sume 250 Eur mesačne považuje za neprimerané svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Poukázal na to, že pracuje ako údržbár s priemerným mesačným príjmom 611,56 Eur mesačne. Namietal, že súd žiadnym spôsobom nešpecifikoval spôsob, akým zisťoval jeho potencionálny príjem, z ktorého vychádzal pri zvýšení výživného. Má za to, že bolo potrebné doplniť dokazovanie ohľadom jeho potencionálneho príjmu, a to preskúmaním aktuálnej situácie na relevantnom trhu práce vo vzťahu k ponúkaným voľným pracovným miestam na pozíciu údržbár, na ktorú spĺňa predpoklady vzdelania a praxe, resp. či v košickom kraji existujú ponuky na prácu údržbára za mzdu od 831 eur do 1.707 eur. Portál www.profesia.sk <http:// www.profesia.sk> síce ponúka v košickom kraji 20 pracovných miest na pozíciu údržbár, no je vyučený ako umelecký rezbár, a preto mnoho z týchto miest obsadiť nemôže pre požiadavku vzdelania (vodár, kúrenár, elektrikár). Pracovných miest, ktoré by mohol obsadiť, je len pár, kde je ponúkaná hrubá mzda cca 800-950 Eur, čo predstavuje čistú mzdu cca 640-740 eur. Uznal, že u predchádzajúceho zamestnávateľa mohol zarábať o 100 Eur viac, ako v súčasnosti, čo aj zodpovedá jeho potencionálnej mzde. Uviedol, že so zreteľom na trh práce a jeho pracovné skúsenosti by mohol zarábať maximálne 750 Eur mesačne. Aj keď v SR nie je zákonom upravený spôsob výpočtu výživného, pre deti navštevujúce základnú alebo strednú školu sa súdna prax ustálila na výživnom v sume 20 - 25% z čistého príjmu povinného rodiča, pričom 25% je pre deti navštevujúce strednú školu (seminár JUDr. I. N., sudkyne Okresného súdu v Bratislave špecializujúcej sa na rodinné právo, 2.12.2020). V predmetnom prípade 25% zo 750 Eur mesačne predstavuje sumu 187,50 Eur.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny. Z odôvodnenia odvolania otca je zrejmá len jeho nespokojnosť s rozhodnutím ako takým. Tá však nesvedčí ani jednému z možných odvolacích dôvodov a nemôže byť dôvodom na podanie odvolania. Otec nespochybňoval skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že vo vykonávaní práce mu nebránia žiadne skutočnosti. V minulosti pracoval práve na pozícii údržbára a aj v podanom odvolaní v podstate uvádza, že by túto prácu vedel vykonávať. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, ak pri posudzovaní príjmov otca vychádzal z potencionality jeho príjmu v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine.

5. Otec v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní. Namietal, že súd prvej inštancie neuviedol, kde v rámci rozmedzia 831 eur až 1770 eur ustálil jeho potencionálny príjem. V odvolaní poukázal na konkrétnu výšku odmeny za ponúkanú prácu údržbára v rámci košického kraja, pre ktorú by spĺňal požadované vzdelanie a prax. Dodal, že spôsob určenia potencionálneho príjmu matka nespochybnila. Na podporu svojich tvrdení predložil 5 konkrétnych ponúk práce s odmenou od 750 Eur do 1.150 Eur z portálu www.profesia.sk <http://www.profesia.sk>, kde sa pri všetkých ponukách vyžaduje od záujemcu technické vzdelanie. Tieto ponuky preukazujú jeho tvrdenia, že s jeho vzdelaním a praxou by mohol dosahovať maximálny hrubý príjem v sume 950 Eur mesačne, čo predstavuje maximálne 750 Eur mesačne v čistom.

6. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

7. Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania ( ).

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

9. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa , bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a správne rozhodol o zvýšení výživného od otca pre maloletého zo 140 Eur mesačne na 250 Eur mesačne od podania návrhu opakovane do budúcna. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2015 s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s Zákona o rodine a nepochybil, ak ustálil, že došlo k podstatnej zmene pomerov mal. dieťaťa odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom, čo v konečnom dôsledku otec ani nenamietal. V priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami otca, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

12. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd považuje sumu 250 Eur mesačne, na ktorú bolo zvýšené výživné, za adekvátnu zvýšeným potrebám mal. Y. rešpektujúc jeho vývojové potreby a vývoj životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zák. o rodine. Pokiaľ ide o pomery otca, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného na 140 Eur mesačne súd vychádzal z jeho potencionálneho príjmu 503 Eur mesačne, ktorý by dosahoval, ak by naďalej pracoval u predchádzajúceho zamestnávateľa ako údržbár. Súd prvej inštancie nepochybil, ak aj v súčasnosti vychádzal z potencionálnych príjmov otca v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine, ktoré by mohol dosahovať, ak by pracoval na tejto pozícii aj naďalej a neakceptoval jeho deklarovaný príjem 611 Eur mesačne, ktorý priemerne tabuľkovo zarába ako školník v škole, ktorej zriaďovateľkou je jeho manželka. Z odvolania otca je zrejmé, že aplikáciu potencionality jeho príjmov nenamietal, žiadal len, aby súd jeho potencionálny príjem konkrétne ustálil na sume 750 Eur v čistom mesačne so zreteľom na jeho vzdelanie a predchádzajúce pracovné skúsenosti. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v danej veci je možné akceptovať takto vyčíslený potencionálny príjem otca so zreteľom na jeho vzdelanie, vyučenie predchádzajúce pracovné skúsenosti a aktuálnu situáciu na trhu práce. Tento záver v konečnom dôsledku nie je v rozpore so skutkovými zisteniami a úvahami súdu prvej inštancie, pretože pri zvýšení výživného vychádzal z potencionálneho rozmedzia príjmu otca od 831 eur do 1.707 eur v hrubom. Zvýšenie príjmu otca o 247 Eur mesačne z predchádzajúcich 503 Eur na súčasných 750 Eur mesačne bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočné na zvýšenie výživného o 110 Eur mesačne berúc do úvahy vývoj životných nákladov otca. Vzhľadom k tomu, že suma zvýšeného výživného predstavuje zo zvýšenia príjmu otca menšiu čiastku, ako ostáva otcovi, neobstoja námietky otca, že zvýšenie výživného v danej veci nebolo primerané za situácie, ak u neho od predchádzajúcej úpravy výživného nedošlo k podstatnému zvýšeniu jeho nevyhnutných výdavkov. Argumentácia otca preto v tejto časti pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči mal. Y. nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletého preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Rozhodnúť v súlade s návrhom otca a zvýšiť výživné len na 187, 50 Eur mesačne by v tomto prípade znamenalo neúmerne posunúť ešte väčší podiel zodpovednosti za duševný a fyzický rast mal. Y. na matku, ktorá si plní svoju vyživovaciu povinnosť nielen materiálnym dopĺňaním zdroja jeho výživy, ale aj formou osobnej starostlivosti a starostlivosti o domácnosť, v ktorej maloletý vyrastá. Ak otec napriek všetkému tvrdí, že mu jeho pomery neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť vo zvýšenom rozsahu 210 Eur mesačne, odvolací súd poukazuje na to, že výživné pre maloleté deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho maloletého dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.

13. Odvolací súd neakceptoval tvrdenie otca, že výživné pre mal. dieťa by malo predstavovať 20-25% z čistého príjmu povinného rodiča. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že určenie rozsahu výživného, resp. aj zvýšenie výživného na dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na oprávnené dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj ). Pri posúdení a zhodnotení zákonom stanovených východísk na určenie, resp. zvýšenie výživného preto súd postupuje diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrváva na určitých striktných hraniciach (k tomu porovnaj ), ani na percentuálnom rozmedzí, ako navrhoval otec. Pre odvolací súd nie sú záväzné vyjadrenia JUDr. I. N., sudkyne Okresného súdu v Bratislave, špecializujúcej sa na rodinné právo prezentované na seminári dňa 2.12.2020, na ktoré sa otec na podporu svojich tvrdení odvolával, a s týmito sa nestotožňuje so zreteľom na vyššie popísané argumenty.

14. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).