Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sd/24/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: U. E., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX C., D. č. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vaškom, so sídlom S. č. X, XXX XX S., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o povinnosti navrhovateľa vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok a iné, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.12.2014 a iné, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.12.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.11.2014 v spojení s rozhodnutiami odporkyne č. XXX XXX XXXX X - II., III. zo dňa 11.12.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

III. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.12.2014 a rozhodnutie odporkyne č. 62X XXX XXXX 0 - I. zo dňa 11.12.2014 p o t v r d z u j e .

IV. Navrhovateľovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 598,59 €, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Vaška, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.12.2014 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava uložila navrhovateľovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok v celkovej sume 332,40 €, do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podľa potvrdenia Strednej odbornej školy, Vinohradnícka 8, 971 01 Prievidza zo dňa 25.1.2011 a z rozhodnutia tejto školy č. zo dňa 25.1.2011 synovi navrhovateľa B., nar. XX.X.XXXX bolo povolené prerušiť štúdium od 1.2.2011 do 1.2.2013. Potvrdenie spolu s rozhodnutím bolo odporkyni doručené dňa 27.1.2011. Uvedené potvrdenie a rozhodnutie neobsahovalo identifikačné údaje podľa § 235 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., čiže rodné čísla všetkých poberateľov dávok, na ktoré sa predložené listinné dôkazy vzťahujú a nebol priložený ani vysvetľujúci sprievodný list, akých dôchodkových dávok sa týkajú. Sociálna poisťovňa identifikovala tieto doklady ako patriace k dávkovému spisu B. E., predložené na účely posúdenia nároku na výplatu sirotského dôchodku. Navrhovateľ Sociálnej poisťovni neoznámil riadne a včas v lehote do 8 dní podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č.

555/2007 Z.z. rozhodujúce skutočnosti pre trvanie nároku na výplatu vdoveckého dôchodku. Vdovecký dôchodok poberal, hoci vedel, že jeho syn prerušil štúdium, pričom musel z okolností predpokladať, že sa mu vdovecký dôchodok vypláca neprávom. Nesplnením riadnej ohlasovacej povinnosti a prijímaním vdoveckého dôchodku vyplateným neprávom navrhovateľ spôsobil, že sa vdovecký dôchodok poskytol neprávom. Tento sa vyplácal v dobe od 4.2.2011 do 3.6.2011 v sume 83,10 € mesačne, hoci nepatril. Syn navrhovateľa B. dňa 31.1.2011 ukončil štúdium na vlastnú žiadosť a z pripojeného rozhodnutia z 25.1.2011 Strednej odbornej školy, Vinohradnícka 8, Prievidza vyplýva, že mal povolené prerušenie štúdia od 1.2.2011 do 1.2.2013, čím prestal spĺňať podmienku nezaopatrenosti dieťaťa podľa § 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. S poukázaním na ust. § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. nakoľko navrhovateľ včas a riadnym spôsobom neoznámil ukončenie štúdia jeho syna a prijímal vdovecký dôchodok, hoci vedel, že sa vypláca neprávom, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého mu nepatrila, t. j. od 4.2.2011 do 3.6.2011, kedy sa mu vyplácal vdovecký dôchodok v sume 83,10 € mesačne, celkový preplatok je 332,40 €. Uvedeným rozhodnutím odporkyňa realizovala rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -60 zo dňa 15.5.2014.

Toto rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že odporkyňa nesprávne posúdila vec, keď opomenula § 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., lebo je invalidný a jeho zdravotný stav je veľmi nepriaznivý a stále sa zhoršuje, takže v období, za ktoré má dôchodok vrátiť, trval mu nárok na jeho výplatu podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. Výplata vdoveckého dôchodku mu mala byť ihneď obnovená, a tento mu mal byť spätne doplatený. Spätné zastavenie výplaty vdoveckého dôchodku je v rozpore so zákonom i Ústavou SR, k otázke retroaktivity sa už Ústavný súd SR jednoznačne vyjadril, že je neprípustná. Na základe uvedeného navrhol, aby bolo napadnuté rozhodnutie v rámci autoremedúry zrušené a ak jeho návrhu nebude vyhovené, aby ho súd zrušil z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a), b, d) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Súčasne navrhol navrhovateľovi nahradiť trovy konania k rukám jeho advokáta JUDr. Jána Vašku podľa vyčíslenia na pojednávaní do troch dní.

V písomnom vyjadrení zo dňa 2.2.2015 z dôvodov, uvedených aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.12.2014 ako vecne správne potvrdiť.

Navrhovateľ tiež podal návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.12.2014, ktorým odporkyňa podľa § 74 ods. 2 a 3, § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. zastavila navrhovateľovi výplatu vdoveckého dôchodku od 4.6.2011. V dôvodoch tohto rozhodnutia odporkyňa okrem iného poukázala na rozsudky Krajského súdu v Trenčíne č. -119 zo dňa 27.1.2014 a zo dňa 15.5.2014 a uviedla, že vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne pri posudzovaní nároku na výplatu vdoveckého dôchodku navrhovateľa vychádzala z ust. § 9, § 74 ods. 2 a 3 písm. b) a § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.. Odporkyňa posúdila zdravotný stav navrhovateľa posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Žilina dňa 29.10.2014 a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 20.11.2014 bola navrhovateľovi znížená suma invalidného dôchodku od 4.5.2010 na 292,80 € mesačne z dôvodu, že pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je od 22.10.2010 50 %. Nakoľko navrhovateľ nie je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, nespĺňa podmienku nároku na výplatu vdoveckého dôchodku uvedenú v ust. § 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z.. Rozhodnutie o zastavení výplaty vdoveckého dôchodku č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.3.2011 bolo navrhovateľovi doručené 24.3.2011 a zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.4.2011 mu bolo doručené dňa 12.5.2011, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na doručenkách. Pretože navrhovateľ nesplnil ani jednu z podmienok uvedených v § 74 ods. 3 zákona, nárok na výplatu vdoveckého dôchodku mu zanikol a jeho výplata mu bola zastavená v súlade s § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. od 4.6.2011, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vdovecký dôchodok vyplatil.

V písomných dôvodoch podaného opravného prostriedku navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že rozhodnutie považuje za nesprávne, lebo odporkyňa nesprávne posúdila vec, keď

opomenula § 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., keď je invalidný a má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Odporkyňa nerešpektovala rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -119 zo dňa 27.1.2014. Výplata vdoveckého dôchodku mu mala byť ihneď obnovená, a tento mu mal byť spätne doplatený. Odporkyňa mu vdovecký dôchodok nevyplatila a bezdôvodne ho zadržiava, výplata vdoveckého dôchodku mu bola uvoľnená až od 21.7.2014. Spätné zastavenie výplaty vdoveckého dôchodku je v rozpore so zákonom i Ústavou SR, k otázke retroaktivity sa už Ústavný súd SR vyjadril, že je neprípustná. Na základe uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie v rámci autoremedúry zrušiť a pokiaľ jeho návrhu nebude vyhovené, žiada súd napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a), b), d) O.s.p., vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a zaviazať ju k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania k rukám jeho advokáta podľa vyčíslenia na pojednávaní do troch dní.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa zo dňa 2.2.2015 navrhla napadnuté rozhodnutie o zastavení výplaty vdoveckého dôchodku v spojení s ďalšími vydanými rozhodnutiami ako vecne správne potvrdiť.

Ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 11.12.2014 odporkyňa podľa § 74 ods. 2 a 3 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. uvoľnila navrhovateľovi výplatu vdoveckého dôchodku od 21.7.2014 v sume 184,50 € mesačne, pričom v uvedenej sume je zahrnuté zvýšenie podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré bolo priznané, ak by sa bol dôchodok vyplácal. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky uvedené v § 74 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., a keďže dovŕšil 52 rokov a vychoval dve deti, na základe tejto skutočnosti mu odporkyňa uvoľnila výplatu vdoveckého dôchodku.

V písomnom vyjadrení zo dňa 2.2.2015 z dôvodov, uvedených aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odporkyňa navrhla toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a doplnila, že námietka navrhovateľa, ktorou žiadal spätné vrátenie vdoveckého dôchodku na základe vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. -119 zo dňa 27.1.2014 je nedôvodná vzhľadom na to, že v predmetnom rozhodnutí krajského súdu nebolo odporkyni uložené vrátiť výplatu vdoveckého dôchodku od jej zastavenia, vec bola odporkyni vrátená na ďalšie konanie s tým, že zistenie skutočného stavu veci odporkyňou je nedostačujúce na posúdenie veci.

Dňa 11.12.2014 odporkyňa vydala ďalšie dve rozhodnutia vo veci. Prvým z nich pod č. 620 721 7192 0 - II. zo dňa 11.12.2014 podľa § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla o vyplácaní invalidného dôchodku navrhovateľovi od 21.7.2014 v sume 318,40 € mesačne a vdoveckého dôchodku od 21.7.2014 v sume 92,30 € mesačne, spolu 410,70 € mesačne s odôvodnením, že suma invalidného dôchodku je vyššia ako suma vdoveckého dôchodku, preto sa bude navrhovateľovi vyplácať vdovecký dôchodok v polovičnej sume s poukazom na ust. § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého ak sú splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdoveckého dôchodku, vypláca sa dôchodok, ktorý je vyšší, v plnej sume a nižší dôchodok sa vypláca v polovičnej sume. Druhým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 - III. zo dňa 11.12.2014 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z. zvýšila navrhovateľovi od 1.1.2015 invalidný dôchodok na 321,10 € mesačne a vdovecký dôchodok na 93,80 € mesačne.

Napokon odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.11.2014 podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov znížila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 4.5.2010 na 292,80 € mesačne. Súčasne podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z. zvýšila navrhovateľovi od 1.1.2011 invalidný dôchodok na sumu 298,10 € mesačne, podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 zvýšila navrhovateľovi od 1.1.2012 invalidný dôchodok na sumu 308,00 € mesačne, podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z. zvýšila od 1.1.2013 invalidný dôchodok navrhovateľa na sumu 313,90 €

mesačne a podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z. zvýšila invalidný dôchodok navrhovateľa od 1.1.2014 na sumu 318,40 € mesačne. V dôvodoch tohto rozhodnutia odporkyňa okrem iného konštatovala, že pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je od 22.10.2010 50 %. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe z 29.10.2014. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok navrhovateľovi vznikol 1.6.2008. Spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím navrhovateľovi podrobne vysvetlila v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX z 3.7.2008. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 1,2896. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím sa vypočítal zo 16 922 dní, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o priznaní dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 22.10.2010 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 551/2009 Z.z. €. Suma invalidného dôchodku je 275,80 € mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 1,2896 x 46,3617 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 9,2246 x 50 % = 275,80 € mesačne. K tejto sume invalidného dôchodku patrí suma zvýšenia 17,00 € mesačne, ktorá patrila k doteraz vyplácanému invalidnému dôchodku podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ďalej odporkyňa uviedla, že súčasťou odôvodnenia tohto rozhodnutia je aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, ktorý tvorí II. časť lekárskej správy z 29.10.2014 a že týmto realizuje rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. -119 zo dňa 27.1.2014.

Navrhovateľ podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na preskúmanie i tohto rozhodnutia, považuje ho za nesprávne a retroaktívne s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PLÚS 25/05 zo dňa 7.6.2006 uverejnený v Z.z. SR čiastka 171 pod č. 460/2006. Odporkyňa mala obnoviť výplatu jeho invalidného dôchodku v pôvodnej výške. Rozhodnutie je podľa jeho názoru nepreskúmateľné, nedá sa z neho zistiť, prečo bol pri takom zlom zdravotnom stave priznaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 % a nie viac v rozpätí 40 % - 60 %, pričom odporkyňa celkom bezdôvodne hodnotila pokles na spodnej hranici. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje náležitosti v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, keď v prílohe pripája odborný posudok o invalidite, ktorý je v rozpore so zákonom a nedá sa z neho zistiť, prečo navrhovateľovi nebol priznaný invalidný dôchodok s vyššou mierou poklesu. Odporkyňa mu nemohla znížiť invalidný dôchodok spätne, ale len odo dňa posudzovania jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom, so záverov ktorého odporkyňa vychádzala, teda od 29.10.2014. Súčasne namieta závery posudkového lekára a považuje ich za nesprávne a nezákonné. Rozhodovanie odporkyne je závažným zásahom do subjektívnych práv účastníka konania, a preto nie je únosné rozhodovanie strohým, skutkovo nepodloženým a z právneho hľadiska blanketárnym spôsobom vyhotovenia rozhodnutia. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 6.9.2007, podľa ktorého všetky náležitosti rozhodnutia odporcu musia byť obsiahnuté v samotnom rozhodnutí a nemožno sa odvolávať na rôzne prílohy rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie navrhol v rámci autoremedúry zrušiť a pokiaľ jeho návrhu nebude vyhovené, žiada, aby súd toto zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), d) O.s.p., vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a súčasne ju zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania k rukám jeho právneho zástupcu podľa vyčíslenia na pojednávaní do troch dní.

V písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa zo dňa 5.3.2015 odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie o znížení sumy invalidného dôchodku ako vecne správne potvrdiť. Uviedla v ňom, že navrhovateľov zdravotný stav bol na účely invalidného dôchodku posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Žilina na základe realizácie a v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. -119 zo dňa 27.1.2014.

Ďalej poukázala na ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina zo dňa 29.10.2014 je navrhovateľ od 22.2.2010 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutia zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Keďže navrhovateľ splnil aj ostatné podmienky na vznik nároku na invalidný dôchodok, bol mu invalidný dôchodok napadnutým rozhodnutím po jeho prepočítaní znížený. Suma invalidného dôchodku bola určená v súlade s ust. § 73 ods. 2 zákona, pričom spôsob jej určenia navrhovateľ nenamietal. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Žilina dňa 23.2.2015. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ je naďalej invalidný, od 22.2.2010 podľa ust. § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav je naďalej zhoršený na úroveň invalidity (od 22.2.2010) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľovi sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o znížení sumy invalidného dôchodku, odporkyňa má za to, že o jeho žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.

Na pojednávaní konanom dňa 15.6.2015 navrhovateľ zotrval na podaných opravných prostriedkoch a potvrdil, že bol oboznámený s lekárskymi správami a posudkovými závermi jednak posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Žiline MUDr. Jozefa Šeda zo dňa 23.2.2015 ako i s lekárskymi správami a posudkami posudkových lekárov, ktorí jeho invaliditu posudzovali predtým, konkrétne MUDr. Moniky Svetlíkovej zo dňa 9.7. a 29.10.2014, 2.2.2015, MUDr. Ladislava Tačovského zo dňa 19.4.2011 a 9.10.2013, MUDr. Marty Šagátovej zo dňa 24.1.2011, MUDr. Milana Zemana zo dňa 6.7.2010, pričom k posudkovému záveru MUDr. Jozefa Šeda zo dňa 23.2.2015 sa nechcel bližšie vyjadrovať. Na posúdení invalidity bol osobne prítomný, MUDr. Šedo ho s výsledkami oboznámil. Jeho právny zástupca pri tomto rokovaní prítomný nebol. Predložil kópiu lekárskeho nálezu z pľúcneho kontrolného vyšetrenia zo dňa 5.3.2015 so záverom: chronická sympl. bronchitída, t. č. výraznejší syndróm dráždivého kašľa, stav po EAP sukcesívnej v r.2009, stav po flembotrombóze ven ĽHK (2006), trombofilný stav, zhodného so záverom pľúcneho vyšetrenia zo dňa 8.4.2014. Zároveň tvrdil, že odporkyni vrátil neprávom vyplatený vdovecký dôchodok v celkovej sume 332,40 €, nevedel však uviesť kedy, sumu uhradil poštovou poukážkou, ústrižok ktorej súdu nevedel predložiť. Nad rámec vyjadrenia svojho právneho zástupcu nemal viac čo uviesť.

Právny zástupca navrhovateľa na súdnom pojednávaní uviedol, že pre posúdenie všetkých rozhodnutí je podľa jeho názoru primárne rozhodnutie o znížení invalidného dôchodku, ktoré je nepreskúmateľné, neboli odstránené rozpory, ktoré doteraz pretrvávajú, pričom hodnotenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo ponechané len na posudkových lekároch odporkyne, ktorých posudky považuje za neobjektívne, bez presvedčivého zdôvodnenia, prečo bol invalidný dôchodok znížený, keď k zlepšeniu zdravotného stavu, ktorý by odôvodňoval zmenu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa nedošlo. Zhoršenie jeho zdravotného stavu je konštatované aj v zázname z pľúcneho kontrolného vyšetrenia zo dňa 5.3.2015. Podľa jeho názoru mala odporkyňa nariadiť znalecké dokazovanie. Znalec by mohol objektívne zhodnotiť zdravotný stav a zhodnotiť aj názory posudkových lekárov odporkyne. Potreba znaleckého dokazovania je aj z dôvodu, že u navrhovateľa bola hlásená v roku 2009 choroba z povolania, a to ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia, pričom zrejme táto choroba z povolania je absolútne opomenutá zo strany odporkyne a nevie ani z jej posudkov, že by sa touto chorobou z povolania zaoberala, pričom práve zdravotné problémy s ňou spojené sú rozhodujúcou príčinou, ktorá mala byť hodnotená podľa príslušnej prílohy z hľadiska poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľ mal naďalej poberať invalidný dôchodok v pôvodnej výške a odporkyňa nemohla

navrhovateľa v roku 2014 so spätnou účinnosťou vrátiť o niekoľko rokov dozadu, pretože takýto postup je retroaktívny a neprípustný. Čo sa týka vrátenia preplatku na vdoveckom dôchodku, podľa jeho názoru neprichádza do úvahy, pretože podľa § 236 ods. 1 nemožno predpokladať a mať za to, že navrhovateľ vedel, že prijíma vdovecký dôchodok alebo jeho časť neprávom alebo vo vyššej sume, pretože odporkyňa opomína, že je tu nielen dôvod poberania vdoveckého dôchodku z dôvodu starostlivosti o nezaopatrené dieťa, ale aj podľa § 74 ods. 3 písm. b), teda že navrhovateľ mal a do dnešného dňa má nárok na invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %, takže pre vrátenie preplatku na vdoveckom dôchodku nie sú splnené zákonné predpoklady. Navrhol všetky napadnuté rozhodnutia odporkyne zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie s tým, že je povinná vo veci nariadiť znalecké dokazovanie na otázku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo strany navrhovateľa vzhľadom na všetky jeho ochorenia a súčasne v prípade úspechu uplatnil náhradu trov konania. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 30.6.2015 navrhovateľ nevedel preukázať, či a akým spôsobom odporkyni uhradil sumu 332,40 €, vyjadril sa, že doma o tom žiaden doklad nenašiel. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na jeho predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 15.6.2015, písomne podaných návrhoch na preskúmanie rozhodnutí odporkyne, mal za to, že tieto sú nepreskúmateľné a vo veci je potrebné vykonať znalecké dokazovanie v súlade s ust. § 196 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení za účelom objektívneho zhodnotenia zdravotného stavu navrhovateľa ako aj názoru posudkových lekárov odporkyne.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní navrhla napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť.

Vzhľadom k tomu, že konania o preskúmanie vyššie uvedených rozhodnutí odporkyne sa týkajú toho istého účastníka a spolu súvisia, súd postupoval podľa § 112 ods. 1 O.s.p. a veci pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , a spojil na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. .

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia i rozhodnutia vydané v spojení s nimi, oboznámil sa s administratívnymi spismi odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že navrhovateľ podal opravné prostriedky sčasti dôvodne.

Pokiaľ ide o povinnosť navrhovateľa vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok v celkovej sume 332,40 € mesačne, vo veci už rozhodoval Krajský súd v Trenčíne, ktorý v rozsudku sp. zn. z 15.5.2014 konštatoval, že odporkyňa na základe potvrdenia z 25.1.2011 v spojení s rozhodnutím z 25.1.2011 o prerušení štúdia mala zastaviť vyplácanie vo veci vdovského dôchodku už nasledujúci deň, teda po doručení potvrdenia s rozhodnutím školy 27.1.2011, preto podľa názoru tohto súdu je logické, že uvedenú dávku (vdoveckú) navrhovateľ poberal po celú dobu v dobrej viere a nevznikla mu povinnosť ju vrátiť. Podľa Krajského súdu v Trenčíne odporkyňa nezistila spoľahlivo skutkový stav a preukázanie skutočností, či navrhovateľ skutočne vedel a mohol predpokladať, že mu vdovecký dôchodok v uvedenej sume, ktorý mu bol vyplácaný, nepatrí, a to aj s poukazom na jeho tvrdenie, že Sociálna poisťovňa nevydala rozhodnutie o tejto dávke, preto je logické, že túto dávku navrhovateľ poberal po celú dobu v dobrej viere a nevznikla mu povinnosť ju vrátiť. Krajský súd tiež konštatoval, že v predmetnej veci nebol spoľahlivo zistený skutočný stav, navrhovateľ nebol vypočutý, nebol doteraz preukázaný úmysel navrhovateľa, že by poberal neprávom uvedenú dávku v zmysle § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. V tejto súvislosti Krajský súd v Žiline poznamenáva, že z dávkového spisu nevyplýva, že by odporkyňa bola navrhovateľa k okolnostiam, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 z 8.12.2014, vypočula a konkretizovala spôsob, akým zisťovala zo strany navrhovateľa preukázanie úmyslu, že poberal neprávom uvedenú dávku v zmysle § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.. Odporkyňa vydala len nové rozhodnutie 8.12.2014 a vyjadrenie k opravnému prostriedku navrhovateľa dňa 2.2.2015, kde poukázala na ust. § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 236 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona s tým, že navrhovateľ nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom a prijímal dávku, hoci vedel, alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom, teda že včas a riadnym spôsobom neoznámil ukončenie štúdia syna a prijímal vdovecký dôchodok, hoci vedel, že sa vypláca neprávom. Ktoré konkrétne skutočnosti a aké dôkazy preukazujú túto skutočnosť z hľadiska úmyslu navrhovateľa v napadnutom rozhodnutí z 8.12.2014 uvedené nie sú a otázkou tiež zostáva, prečo Sociálna poisťovňa identifikovala zaslané doklady ako patriace k dávkovému spisu B. E., keď sama mala k dispozícii aj

rodné číslo navrhovateľa a prečo vzhľadom na to, že odosielateľ dokladov bol navrhovateľ a nie jeho syn B., doklady neidentifikovala aj ako patriace k dávkovému spisu navrhovateľa. V dávkovom spise B. E. je totiž pripojený zoznam súvisiacich rodných čísel vypracovaný ešte 15.1.2009, kde je uvedený s rodným číslom aj sám navrhovateľ, pričom odporkyni vôbec nič nebránilo na základe rodného čísla navrhovateľa overiť potrebné skutočnosti aj z dávkového spisu navrhovateľa, ktorý mala k dispozícii a ohľadom jeho vdoveckého dôchodku rozhodnúť. V súvislosti s úmyslom krajský súd tiež poznamenáva, že pre úmysel priamy aj nepriamy je spoločné, že intelektuálna zložka zahŕňa predstavu rozhodujúcich skutočností aspoň ako možných. U oboch foriem je daná i vôľová zložka, hoci v rôznej miere, lebo práve v odstupňovaní vôľovej zložky je rozdiel medzi oboma rovinami úmyslu. Pri priamom úmysle by muselo byť preukázané, že navrhovateľ chcel dosiahnuť neoprávnené vyplatenie vdoveckého dôchodku, na čo v posudzovanej veci dôkazy nie sú. Pokiaľ ide o nepriamy úmysel, uzrozumenie navrhovateľa, že neráta so žiadnou konkrétnou okolnosťou, ktorá by mohla zabrániť následku, ktorý si predstavoval ako možný, žiadna skutočnosť nepriamy úmysel navrhovateľa nepreukázala a jeho ľahostajný vzťah k následku nestačí na naplnenie vôľovej zložky nepriameho následku. Tu je potrebné poukázať na dve skutočnosti a síce že potvrdenie s rozhodnutím o prerušení štúdia syna B. navrhovateľ Sociálnej poisťovni zaslal doporučene už dňa 26.1.2011, teda nasledujúci deň ako boli vystavené a pod svojím menom U. E., ako je zrejmé z pripojenej obálky v dávkovom spise odporkyne vo veci B. E., a teda nie pod menom svojho syna B.. Nie je zrejmé, prečo Sociálna poisťovňa identifikovala doklady ako výlučne patriace k dávkovému spisu B. E., keď sama mala k dispozícii aj rodné číslo navrhovateľa a prečo vzhľadom na to, že odosielateľ dokladov bol navrhovateľ a nie jeho syn, doklady neidentifikovala aj ako vzťahujúce sa na navrhovateľa, ktorého mohla v zmysle § 186 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vyzvať, aby v určenej lehote nedostatky svojho podania odstránil. Na základe vyššie uvedeného krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8.12.2014 zrušil ako vydané predčasne podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Pokiaľ odporkyňa vykonanými dôkazmi spoľahlivo nepreukáže úmysel navrhovateľa neprávom poberať vdovecký dôchodok a skutočnosť, či navrhovateľ naozaj vedel a mohol predpokladať, že mu vdovecký dôchodok v uvedenej sume, ktorý mu bol vyplácaný, nepatrí, odporkyňa nebude môcť navrhovateľovi uložiť povinnosť vrátiť vyplatený vdovecký dôchodok, ktorý mu bol vyplácaný v dobe od 4.2.2011 do 3.6.2011 v sume 83,10 € mesačne.

Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 8.12.2014, ktorým odporkyňa podľa § 74 ods. 2 a 3, § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. zastavila navrhovateľovi výplatu vdoveckého dôchodku od 4.6.2011, krajský súd sa stotožnil s právnym názorom odporkyne, že navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., teda navrhovateľ nie je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a to s poukazom na posudkové závery posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Žiline MUDr. Moniky Svetlíkovej zo dňa 9.7.2014, 29.10.2014 a 2.2.2015, ako aj posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Žiline MUDr. Jozefa Šeda zo dňa 23.2.2015, o úplnosti, správnosti a odbornosti ktorých súd nemal dôvod pochybovať.

Z obsahu dávkového spisu vyplýva, že na základe žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 11.1.2008 zdravotný stav navrhovateľa preskúmal posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza dňa 3.6.2008, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil chronickú obštrukčnú chorobu pľúc, štádium III., Kapitola VIII, oddiel B, položka 1, písm. c) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75 %. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 3.7.2008 priznala navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1 a § 274 zákona v znení neskorších predpisov od 1.6.2008 invalidný dôchodok v sume 14 896,-Sk, zvýšený podľa § 82 zákona v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 136/2008 Z.z. od 1.7.2008 na sumu 15 641,-Sk. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke uskutočnenej dňa 22.2.2010 posudkový lekár sociálneho poistenia za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa, odôvodňujúce invaliditu, určil zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly VIII: choroby dýchacej sústavy, oddiel B, choroby dolných ciest dýchacích, položka 7: iné choroby pľúc a pohrudnice, písm. b): stredne ťažkého stupňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, čo je dolná hranica z daného percentuálneho rozpätia (40 - 60 %). Ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár navýšil o 10 %: choroby podporného a pohybového aparátu; postihnutie končatín; chronická radiálna a ulnárna epikondylitída s poruchou funkcie končatiny pri záťaži, postihnutie oboch

končatín, Kapitola XV, oddiel G, položka 10, písm. b) (najviac o 10 %) a výslednú MPSVZČ určil na 50 %. Navrhovateľovi bol neskôr opakovane preskúmavaný zdravotný stav posudkovými lekármi pobočky a ústredia odporkyne v dňoch 24.1.2011, 19.4.2011, 2.4.2013, 6.5.2013 a 9.10.2013, s rovnakým výsledkom určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť celkom na 50 %.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok (§ 71 ods. 2 zákona).

V zmysle § 71 ods. 6, 7 a 8 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Z posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré boli vypracované po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 27.1.2014 v dňoch 9.7.2014, 29.10.2014, 2.2.2015 a 23.2.2015 mal krajský súd za preukázané, že posudkoví lekári prihliadli na všetky navrhovateľom uvádzané ťažkosti, a tieto vyhodnotili tak, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú iné choroby pľúc (stredne ťažkého stupňa), čomu zodpovedá 40 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa Kapitoly VIII, oddiel B, položka 7, písm. b) Prílohy 4 k zákonu ide o dolnú hranicu z rozpätia 40 % - 60 %. Túto mieru zvýšili podľa § 71 ods. 8 zákona o maximálne možných 10 % na celkových 50 % za iné zdravotné postihnutia (Flembotrombózu žíl ľavej ruky v roku 2006, sukcesívnu embolizáciu do art. pulmonalis v r. 2009, trombofilný stav, dorzalgie C chrbtice, syndróm canalis carpi, entezopatiu lakťov a chorobu z povolania. Zmeny na HKK v dôsledku dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia). Z posudku posudkového lekára MUDr. Jozefa Šeda zo dňa 23.2.2015 pritom vyplýva, že navrhovateľ bol od júna 2008 uznaný invalidným na základe pľúcneho vyšetrenia z mája 2008, kedy rozhodujúcim ochorením bolo postihnutie pľúc s prítomnou ťažkou ventilačnou poruchou s poklesom parciálneho tlaku kyslíka v krvi bez zvýšenia parciálneho tlaku kysličníka uhličitého. Pri následnej pľúcnej kontrole dňa 4.6.2008 bola doporučená hospitalizácia v Odbornom liečebnom ústave Vyšné Hágy na dodiagnostikovanie. Hospitalizácia bola realizovaná od 8.9. do 19.9.2008, kedy bol navrhovateľ prijatý na celkové pneumologické vyšetrenie pre potrebu posudkového lekára. RTG pľúc bolo bez zrejmých ložiskových zmien, zápalové parametre boli v norme, z funkčného hľadiska prítomná ľahká obštrukčná ventilačná porucha v periférnych dýchacích cestách s normálnou hodnotou transfer faktoru. V krvných plynoch bola hodnota parciálneho tlaku kyslíka a kysličníka uhličitého v norme, stav bol so záverom chron. obštrukčná choroba pľúc štádium Gold 0 - I. Z uvedeného jednoznačne vyplýva podstatné zlepšenie pľúcnych funkcií. Následné pľúcne kontroly a kontroly funkčných vyšetrení pľúc až ku dňu 23.2.2015 (viď prechádzajúce lekárske správy od roku 2010 a v nich uvedené odborné vyšetrenia) preukazujú naďalej interminentne normálne až ľahké postihnutie pľúcnych funkcií. Tiež posledné komplexné vyšetrenie kardiopulmonálnej výkonnosti, ktoré preukazujú funkčnosť kardiovaskulárneho aj pľúcneho aparátu, dokazujú výkonnosť na úrovni NYHA I., čo v posudkovom lekárstve znamená - bez podstatného zníženia výkonu pri obvyklom telesnom zaťažení. Preto zaradenie ochorenia do Kapitoly VIII, oddiel B, položka 7, písm. b) je viac než priaznivé. Posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. Šedo ďalej konštatoval, že na základe hore uvedených tvrdení podložených odbornými nálezmi, skôr by malo byť ochorenie navrhovateľa zaradené do položky 7, písm. a). Z tohto dôvodu je v rámci rozpätia (40 % - 60 %) v položke 7, písm. b) určená dolná hranica MPSVZČ, t. j. 40 %, čo je vysvetlenie, prečo došlo k takému rozdielu hodnotenia MPSVZČ rozhodujúceho invalidizujúceho ochorenia a prečo je určená dolná hranica z určeného rozpätia. Navrhovateľ na základe subjektívneho tvrdenia, že zdravotný stav sa mu zhoršuje, bol opakovane odoslaný a vyšetrený odbornými lekármi (viď vyšetrenia v predchádzajúcich lekárskych

správach). Tieto vyšetrenia objektívne nepotvrdili subjektívne ťažkosti, sú dostatočne uvedené a popísané v predchádzajúcich lekárskych správach a nachádzajú sa aj v posudkovom spise. Iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí majú však vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto bola MPSVZČ navýšená o 10 %. Stav po flembotrombóze žíl ľavej ruky je stabilizovaný, niektoré úseky sú čiastočne rekanalizované, niektoré rekanalizované až na 80 %, miestami aj kompletne, prítomné sú početné kolaterály, drenáž žilným systémom ľavej ruky je dobrá, nie sú prítomné známky akútneho ani chronického opuchu, nie sú prítomné kožné zmeny ani defekty na ľavej ruke. Ľavá ruka je hrubšia na vrub svalstva, navrhovateľ je ľavák. Stav po sukcesívnej embolizácii do pľúcnych ciev v roku 2009 je komplexne zhodnotený vyššie v rámci funkčných vyšetrení pľúc. Trombofilný stav u navrhovateľa je sporný, pretože na základe genetického vyšetrenia ide o heterozygotný stav pre polymorfizmus jednotlivých génov ovplyvňujúcich zrážanie krvi a ako taký samotný sa nepovažuje za rizikový faktor tromboembolizmu (svedčí o tom aj fakt, že dlhšiu dobu neužíva lieky na ovplyvnenie zrážania krvi). Posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. Jozef Šedo sa zaoberal aj chorobou z povolania navrhovateľa a uviedol, že zmeny na horných končatinách v dôsledku dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia nie sú tak výrazné, aby svojou mierou prevýšili rozhodujúce zdravotné postihnutie. Pri vlastnom vyšetrení hybnosť kĺbov horných končatín navrhovateľa bola ľahko obmedzená, úchopová schopnosť rúk bola zachovaná, svalová sila a sila stisku primerané. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa je preto naďalej 50 % od 22.2.2010.

Navrhovateľ okrem nálezu z pľúcneho kontrolného vyšetrenia zo dňa 5.3.2015 iné lekárske nálezy ako tie, ktoré boli vyhodnotené posudkovými lekármi, nepredložil a ničím nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol iný ako stav hodnotený posudkovými lekármi. Posudkoví lekári sa vyjadrili aj k možnosti pracovného zaradenia navrhovateľa a skonštatovali, že môže vykonávať ľahšie práce bez prác fyzicky a psychicky náročných, bez prác v riziku chladu, vibrácií, bez prác so zdvíhaním a prenášaním ťažších predmetov. Pokiaľ ide o záver pľúcneho kontrolného vyšetrenia zo dňa 5.3.2015, tento je identický so záverom z pľúcneho vyšetrenia zo dňa 8.4.2014, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. Jozef Šedo zhodnotil už v lekárskej správe z 23.2.2015. Pokiaľ sa v správe z 5.3.2015 konštatuje zhoršenie nálezu, navrhovateľ bol odoslaný na kontrolné kompletné funkčné vyšetrenie pľúc aj na kontrolný RTG pľúc, ktoré ku dňu súdneho pojednávania neabsolvoval, preto ich zhodnotenie pneumológ zatiaľ nevykonal. V náleze z 5.3.2015 v časti spirometria F/V uvedená stredná reštriktívna ventilačná porucha a otáznik čo v súčasnosti neumožňuje zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa podľa Prílohy č. 4 pod Kapitolu VIII, oddiel B, položku 7, písm. c) - iné choroby pľúc ťažkého stupňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú v rozpätí 65 - 90 %, ako sa toho navrhovateľ domáhal.

Navrhovateľ v priebehu administratívneho ani súdneho konania nepredložil žiadne ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré by spochybňovali záver posudkových lekárov o stupni invalidity ani o tom, že by rozhodujúce zdravotné poškodenie bolo závažnejšie, ako ustálili posudkoví lekári. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že posudky posudkových lekárov sú úplné, objektívne a presvedčivo odôvodňujúce záver o zatiaľ iba 50 % miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť. Tento záver v priebehu súdneho konania nebol spochybnený. Z toho dôvodu, keďže odporkyňa v súlade s ust. § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. správne zastavila navrhovateľovi výplatu vdoveckého dôchodku odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vdovecký dôchodok vyplatil, t. j. od 4.6.2011, súd považoval napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8.12.2014 za súladné so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Navrhovateľ opravným prostriedkom z 2.1.2015, totožným s opravným prostriedkom z 29.12.2014 proti vyššie uvedenému rozhodnutiu, žiadal aj o preskúmanie správnosti rozhodnutia o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku od 21.7.2014 rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 11.12.2014 a žiadal o jeho spätné vrátenie, pričom poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -119 zo dňa 27.1.2014. Uvedeným rozhodnutím odporkyňa podľa § 74 ods. 2 a 3 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. uvoľnila navrhovateľovi výplatu vdoveckého dôchodku od 21.7.2014 v sume 184,50 € mesačne. V uvedenej sume je zahrnuté zvýšenie podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré bolo priznané, ak by sa bol dôchodok vyplácal.

Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa výplata dávky zastaví alebo uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Podľa § 74 ods. 2 zákona má vdovec nárok na výplatu vdoveckého dôchodku počas jedného roka od smrti manželky.

Po uplynutí jedného roka od smrti manželky má vdovec nárok na výplatu vdoveckého dôchodku podľa § 74 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., ak spĺňa aspoň jednu z uvedených podmienok: a) stará sa o nezaopatrené dieťa, b) je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo c) vychoval aspoň tri deti, d) dovŕšil vek 52 rokov a vychoval dve deti, e) dovŕšil dôchodkový vek.

Navrhovateľ, narodený 21.7.1962, dovŕšil vek 52 rokov dňa 21.7.2014 a vychoval dve deti, preto odporkyňa postupovala v súlade so zákonom, keď mu uvoľnila výplatu vdoveckého dôchodku dňom 21.7.2014. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že výplata vdoveckého dôchodku mu mala byť ihneď obnovená a vdovecký dôchodok mu mal byť spätne doplatený, s poukazom na ust. § 74 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré odporkyňa opomenula, krajský súd takúto námietku navrhovateľa s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil ako nedôvodnú. Keďže rozhodnutie odporkyne č. zo dňa 11.12.2014 bolo vydané v súlade so zákonom, krajský súd ho podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Pokiaľ ide o rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 20.11.2014 o znížení invalidného dôchodku navrhovateľa od 4.5.2010 na 292,80 € mesačne, krajský súd, i keď sa stotožnil so závermi posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina MUDr. Moniky Svetlíkovej zo dňa 9.7.2014, 28.10.2014, 2.2.2015 a Sociálnej poisťovne, ústredie vysunuté pracovisko v Žiline MUDr. Jozefa Šeda zo dňa 23.2.2015, v zmysle ktorých je celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa od 22.2.2010 50 %, je potrebné toto rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z nasledujúcich dôvodov.

Na to, aby bolo rozhodnutie odporkyne vyhodnotené ako zákonné, musí splniť všetky podmienky postupu stanovené zákonom č. 461/2003 Z.z.. Jednou zo základných požiadaviek je vykonať v postačujúcom rozsahu všetky úkony predpokladané v ust. § 201 zákona č. 461/2003 Z.z..

Podľa § 201 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne (§ 124) vykonávajú procesné úkony v obvode svojej pôsobnosti.

Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na tú časť napadnutého rozhodnutia odporkyne, kde v konkrétnych podrobnostiach zdravotného stavu navrhovateľa odporkyňa odkázala na lekársku správu z 29.10.2014. Takýto postup však nezodpovedá požiadavke na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, lebo odborný posudok, lekárska správa alebo iné odborné vyjadrenie alebo iná listina sú podľa § 195 ods. 2 v spojení s § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. jedným z podkladov na vydanie rozhodnutia v konaní vo veciach sociálneho poistenia (viď tretia časť zákona č. 461/2003 Z.z.).

Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Zákonnou úlohou odporkyne je potom každý posudok posudkového lekára, lekársku správu alebo inú odbornú listinu (v terminológii zákona č. 461/2003 Z.z. ide nepochybne o odborný posudok), ako dôkaz vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (v zmysle aplikácie § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. a procesnej zásady voľného hodnotenia dôkazov). Následne poznatky získané v tomto hodnotiacom procese musí správny orgán v jasnej, stručnej a najmä presvedčivej forme vyjadriť účastníkovi prostredníctvom odôvodnenia svojho rozhodnutia. Nie je preto možné zúžiť sa iba na rozhodovanie vo forme výroku s odkazom, aby si účastník na zvyšok odôvodnenia vytvoril svoj vlastný úsudok - to znamená ponechať na subjektívnej predstavivosti účastníka konania, aby túto úlohu (ktorá je prinajmenej založená na odbornej erudovanosti, hlbokej znalosti interpretačných techník a bohatej skúsenosti pracovníkov odporkyne) zvládol každý účastník sociálno-poistných vzťahov sám. Pritom, ako výkladovú pomôcku a za účelom zabezpečenia prístupu účastníka k relevantným informáciám a údajom, správny orgán napríklad pripojí lekársku správu, odborný posudok alebo inú odbornú listinu so súčasným sprievodným odkazom. Za tejto situácie, ktorá je netradičná v právnom štáte, vlastne správny orgán stavia správne súdnictvo nie pred úlohu, aby preskúmal právne závery a názory konajúceho správneho orgánu, ale naopak, aby preskúmal úvahy, ku ktorým by asi dospel účastník sám. Takýto prístup k súdnej a právnej ochrane zaručenej jednotlivcom prostredníctvom Ústavy Slovenskej republiky je neprípustný. Nedostatočne odôvodnené rozhodnutie odporkyne negatívne ovplyvňuje aj ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo na ochranu ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie v medziach vykonávacieho zákona.

Tiež krajský súd poukazuje na rozpor, keď podľa lekárskej správy z 23.2.2015 celková miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 50 % od 22.2.2010 a odporkyňa vo výroku uviedla, že invalidný dôchodok navrhovateľa znížila od 4.5.2010, čo žiadnym spôsobom nevysvetlila ani sa s námietkou navrhovateľa o nemožnosti spätného odňatia invalidného dôchodku žiadnym spôsobom nevysporiadala.

Naviac, napadnuté rozhodnutie odporkyne obsahuje štyri ďalšie výroky o valorizácii invalidného dôchodku navrhovateľa od 1.1.2011, 1.1.2012, 1.1.2013 a 1.1.2014, ktoré nie sú žiadnym spôsobom odôvodnené a nie je z nich zrejmé, o aké presné sumy bol invalidný dôchodok navrhovateľa postupne od 1.1.2011 zvýšený, pričom nie je povinnosťou navrhovateľa si tieto sumy vypočítavať, resp. tieto skutočnosti zisťovať, keďže odporkyňa necituje ani celé znenie príslušných opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné pre ostatných účastníkov konania.

Keďže v napadnutom rozhodnutí o znížení invalidného dôchodku navrhovateľa zo dňa 20.11.2014, ktoré nie je možné označiť ako vydané v súlade so zákonom, mali svoj podklad aj ďalšie dve rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - II. z 11.12.2014 a č. XXX XXX XXXX X - III. z 11.12.2014, musel ich súd v spojení s vyššie označeným rozhodnutím zrušiť ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože obidve vychádzali z vypočítanej výšky invalidného dôchodku navrhovateľa 318,40 € mesačne.

Odporkyňa s poukazom na ust. § 250r O.s.p. je právnym názorom súdu viazaná a je potrebné, aby v ďalšom konaní odstránila uvedené nedostatky, konkrétne, aby vo veci opätovne rozhodla a svoje rozhodnutia riadne odôvodnila v zmysle ust. § 209 ods. 1 a 4 Zákona o sociálnom poistení a vysporiadala sa aj s tvrdeniami navrhovateľa uvádzanými v administratívnom i tomto súdnom konaní. Stručný odkaz na dikciu zákona bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie odporkyne, akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, ako sa vysporiadala s námietkami účastníka, nezodpovedá náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia (§ 209 ods. 1 a 4 Zákona o sociálnom poistení).

Navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu

vo vyčíslení trov konania podanom v zákonnej lehote v celkovej výške 653,60 €, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to: tarifná odmena za 2 úkony po 61,87 € a 2 po 64,53 €, t. j. 188,80 € (v roku 2014 prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na preskúmanie 2x, v roku 2015 prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na preskúmanie 2x), paušálna náhrada za 2 úkony po 8,04 € a 2 po 8,39 €, t. j. 32,86 €, tarifná odmena za 2 úkony po 64,53 € + zvýšenie o 1/3 zo sumy 193,59 €, t. j. o 64,53 €, teda za 2 úkony po 129,06 € (účasť na pojednávaní dňa 15.6.2015 a 30.6.2015), t. j. spolu 258,12 €, paušálna náhrada za 2 úkony po 8,39 €, t. j. spolu 16,78 €, náhrada cestovných výdavkov vo výške 73,16 €, náhrada za stratu času v súvislosti s pojednávaním dňa 15.6.2015 a 30.6.2015 spolu vo výške 83,88 €, spolu teda 653,60 €.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom navrhovateľa a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu za 5 úkonov právnej služby a hotové výdavky. Poznamenáva, že priznal plnú náhradu trov konania účastníkovi aj napriek tomu, že mal vo veci len čiastočný úspech, keďže neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti. Čo je to pomerne nepatrná časť, zákon nevymedzuje a zatiaľ v tomto smere nezaujala stanovisko ani súdna prax. Výklad tohto pojmu je preto ponechaný len na úvahu súdu v každom prípade jednotlivo.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 1.7.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len „výpočtový základ“).

Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje 804 € a pre rok 2015 839 €.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby 1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za 1 úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu.

1/13 výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje sumu 61,85 €, pre rok 2015 sumu 64,53 €.

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutí v dávkovej veci sociálneho poistenia (ktorými sú dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti), keďže sa jednalo o prieskum zákonnosti rozhodnutí o vdoveckom a invalidnom dôchodku, a teda za zastupovanie v takejto veci za 1 úkon právnej služby patrí odmena vo výške 1/13 výpočtového základu.

Súd priznal odmenu za 5 úkonov právnej služby, a to za:

1) písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej (návrh na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 30.12.2014) v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 61,85 €, 2) písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej (návrh na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 29.12.2014) v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 61,85 €, 3) písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej (návrh na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 12.12.2014) v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 61,85 €, 4) účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 15.6.2015 v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. d) a § 13 ods. 3 vyhlášky vo výške 107,55 € (64,53 € + 43,02 €), 5) účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 30.6.2015 v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. d) a § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 107,55 € (64,53 € + 43,02 €), 6) režijný paušál za 2 úkony právnej služby v súlade s ust. § 15 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky podľa špecifikácie zo dňa 1.7.2015 vo výške 16,78 € (2x8,39 €), 7) náhrada za stratu času spolu vo výške 83,88 € v súlade s § 15 písm. b) vyhlášky (6 polhodín x 13,58 €), 8) náhrada za použitie vlastného motorového vozidla z Prievidze do Žiliny a späť na pojednávanie dňa 15.6.2015 a 30.6.2015 spolu vo výške 73,10 € v súlade s § 16 ods. 4 vyhlášky,

čo spolu predstavuje sumu 598,59 €.

Súd nepriznal odmenu za písomné podanie - návrh na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 11.12.2014, keďže toto bolo obsahovo zhodné s návrhom na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 29.12.2014 vrátane použitej argumentácie, pričom súd tomuto opravnému prostriedku nevyhovel.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 598,59 € považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 598,59 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Vaška, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v bodoch I. a II. odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku v bodoch III. a IV. je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 30. júna 2015 JUDr. Zuzana Jančárová samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková