Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/39/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát, so sídlom Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 17331927, proti žalovanému: A. B. C., s miestom podnikania B. XXXX/XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Koláriková, advokátka, so sídlom Stará Prešovská 10, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50472933, o zaplatenie 828,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. -182 zo dňa 4.6.2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výrokov I. a III.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva a žalovaný na ich náhradu nemá právo.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 828,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 828,00 Eur od 22.12.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Stranám konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 26.09.2018, súdu doručenou dňa 01.10.2018, domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 828,- eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.08.2017 inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj odobrali v prevádzkarni MIX TOVAR, Slovenská 18, Bardejov prevádzkovanej žalovaným postupom podľa zákona číslo o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) na verifikáciu bezpečnosti a kvality 3 kusy vzorky USB nabíjačka USB charger for IPHONE, EAN: XXXXXXXXXXXXX. Žalovanému bolo vydané potvrdenie o odbere vzoriek číslo XXX/ XX/XXXX. Odobraté vzorky boli v evidencii žalobcu zaevidované pod číslom XXX/OMTKV/XXX/XXX/ XX/XXXX. Skúšobňa Technického skúšobného ústavu Piešťany, š.p. (ďalej len „skúšobňa“) následne

vykonala požadovanú skúšku a vydala o nej protokol s výsledkom, že skúšaná vzorka nevyhovela hodnoteným požiadavkám na bezpečnosť. Vzhľadom k uvedenému si skúšobňa uplatnila nárok na úhradu nákladov skúšky v sume 828,- eur, faktúrou číslo XXXXXXXX zo dňa 23.10.2017, splatnou dňa 13.11.2017, ktorú žalobca uhradil. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle zákona číslo (ďalej len „“), žalobca si faktúrou číslo XXXXXXX zo dňa 07.12.2017 uplatnil reverzne sumu 828,- eur. Žalovaný predmetnú faktúru nenamietal, avšak neuhradil ju do doby splatnosti. Vzhľadom k uvedenému si žalobca uplatnil uvedenú sumu titulom neuhradenej faktúry spolu s úrokom z omeškania.

Vo veci vydal Okresný súd Bardejov dňa 16.10.2018 platobný rozkaz pod číslom konania -33, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. V uvedenom odpore uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný, čo odôvodnil tým, že v danom prípade sa jedná o administratívny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je potrebné riešiť a rozhodnúť v správnom konaní. Vec nemožno posudzovať podľa obchodného ani , nakoľko sa zo strany žalovaného nejedná o bezdôvodné obohatenie, pretože náklady skúšok spojené s kontrolou žalovaného sú nákladmi dokazovania, teda sú trovami žalobcu v správnom konaní a o ich nároku musí rozhodnúť samotný žalobca a nie iný orgán. Pokiaľ ide o ustanovenie , žalovaný toto ustanovenie považuje za rozporuplné so správnym poriadkom a a súčasne zmätočné, keďže zákonodarca neurčil, podľa akej právnej normy sa má posudzovať daná problematika. Toto stanovisko potvrdzujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalovaný poukázal. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca doposiaľ nezačal správne konanie a ani nevydal žiadne rozhodnutie, ktorým by ukladal povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania spojené s kontrolou žalovaného na úseku vnútorného trhu. Keďže ide o trovy dokazovania porušenia určitej povinnosti účastníka správneho konania, nahradením rozhodnutia správneho orgánu súdnym rozhodnutím by došlo k porušenia ústavných práv účastníka správneho konania tým, že by mu bola odňatá možnosť byť účastníkom správneho konania a podať odvolanie proti trovám správneho konania. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol, aby súd konanie zastavil a žalovanému priznal náhradu trov konania.

Okresný súd Bardejov vo veci rozhodol uznesením zo dňa 14.03.2019 pod číslom konania -71, ktorým konanie zastavil, vec po právoplatnosti postúpil na ďalšie konanie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v danom prípade ide medzi stranami o verejnoprávny vzťah, založený na princípe subsidiarity štátneho orgánu, ktorý kontroluje plnenie povinností podnikateľských subjektov po stránke kvality a bezpečnosti výrobkov a ako štátny orgán zasahuje do práv a povinností trhového účastníka v oblasti verejnej správy, čím je kontrola vnútorného trhu. Nejde teda o obchodnoprávny vzťah, na rozhodovanie ktorého by bola daná právomoc všeobecného súdu. Súd má za to, že náklady skúšok podľa majú súvislosť s kontrolou vykonávanou SOI na úseku vnútorného trhu, teda činnosťou správneho orgánu v oblasti verejného práva. Predstavujú preto trovy dokazovania v správnom konaní, ktoré má povinnosť uhradiť kontrolovaná osoba (žalovaný) v prípade, ak sa preukázalo na základe vykonaných skúšok, že ním predávaný výrobok nevyhovoval požiadavkám právnych predpisov na bezpečnosť alebo kvalitu. Súd v predmetnom uznesení ďalej uviedol, že rozhodovanie o trovách, ktoré vznikli správnemu orgánu v súvislosti s jeho postupom v konaní v oblasti verejnej správy, nie je rozhodovaním vo veciach, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pričom uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. februára 2008 pod spisovou značkou , zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 1/2010.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.02.2020 číslo konania -113 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Bardejov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2020. V uznesení odvolací súd uviedol, že treba prisvedčiť odvolacím námietkam žalobcu, že došlo k podstatnej zmene právnej úpravy vykonanej zákonom o bezpečnosti hračiek s účinnosťou od 01.03.2012, ktorým bol do zakomponovaný odsek 5 tohto zákona, ktorý nepochybne zakotvuje zásadnú právnu úpravu spočívajúcu v tom, že na konanie podľa až 4, teda na konanie, ktorému bol podrobený v súvislosti s kontrolnou činnosťou samotný žalovaný, sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že ku kontrolnej činnosti vo vzťahu k žalovanému a k vzniku peňažnej regresnej povinnosti žalovaného ako kontrolovanej osoby došlo už za účinnosti novely , pretože táto kontrola sa uskutočnila dňa 15.08.2017. Za týchto okolností je v prejednávanej veci daná právomoc súdu.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.09.2020 pod číslom konania -138 dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol a žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2020. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že prípustnosť dovolania v danej veci nie je daná hneď dvoma dôvodmi, a to jednak ustanovením zákona číslo (ďalej len „“), a tiež ustanovením . Z uvedeného dôvodu je dovolanie neprípustné, preto dovolací súd dovolanie odmietol.

Aplikujúc , , všetko , ako aj ust. , , , , , , všetko v spojení s na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi stranami konania je sporná právomoc súdu na prejednanie sporu a existencia obchodného vzťahu medzi stranami konania a povaha žalovaného nároku žalobcu. Naopak nesporným medzi stranami je odobratie vzoriek žalobcom žalovanému a vykonanie skúšky bezpečnosti a nespornou sa javí aj samotná výška žalovanej pohľadávky. Podstatou sporu medzi sporovými stranami je teda právomoc súdu na rozhodnutie vo veci samej ako aj to, či náklady skúšky bezpečnosti vykonanej na odobratých vzorkách výrobkov, ktoré žalovaný ponúkal na predaj sú trovami žalobcu v rámci správneho konania, alebo či tieto žalobca môže uplatniť v rámci konania pred súdom.

Zo skutkového stavu tvoreného písomnými vyjadreniami strán sporu a predloženými dôkazmi žalobcom vyplýva, že žalobca ako oprávnená osoba podľa vykonal u žalovaného kontrolu zameranú na zistenie, či výrobky a služby poskytované žalovaným v rámci jeho obchodnej činnosti sú v zmysle v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné a v správnej kvalite. Na základe uvedeného dňa 15.08.2017 žalobca vykonal v prevádzke žalovaného MIX TOVAR, so sídlom Slovenská 18, Bardejov kontrolu, pri ktorej odobral na verifikáciu 3 kusy vzorky USB nabíjačky USB charger for IPHONE, EAN: XXXXXXXXXXXXX. Vykonanou skúškou v skúšobni bolo následne zistené, že odobraté vzorky nevyhovujú hodnoteným požiadavkám na bezpečnosť. Skúšobňa na základe vykonanej bezpečnostnej skúšky vystavila žalobcovi faktúru číslo XXXXXXXX zo dňa 23.10.2017 vo výške 828,- eur. Žalobca túto faktúru uhradil dňa 08.11.2017. Na základe uvedeného žalobca následne refakturoval túto faktúru žalovanému, a to faktúrou číslo XXXXXXX zo dňa 07.12.2017 vo výške 828,- eur so splatnosťou dňa 21.12.2017.

Z uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 25.02.2020 pod číslom konania -113, je zrejmé, že právne posúdenie uplatneného nároku je úlohou súdu. Pokiaľ ide o samotný vzťah medzi stranami konania, na tento sa v zmysle a nasl. vzťahujú ustanovenia . V prípade právneho dôvodu podanej žaloby je súd názoru, že uplatnený nárok nie je možné právne posúdiť ako bezdôvodné obohatenie, ako to uviedol žalobca, pretože na strane žalobcu vykonané plnenie vo vzťahu ku žalovanému nie je majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, ako to upravuje ustanovenie . Vo vzťahu k žalovanému ide o nárok vyplývajúci mu z osobitného predpisu, ktorým je , konkrétne z ustanovenia tohto zákona, a preto dôvodnosť tohto nároku súd právne posúdil podľa . Uvedený záver vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 06.05.2021. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu poprel, keď primárne namietal nedostatočnú právomoc súdu. Túto spornú časť konania však vyriešil odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 25.02.2020 pod číslom konania -113 keď uviedol, že novelizáciou sa vylúčila aplikácia zákona číslo o správnom konaní (ďalej len „“) na konanie podľa až 4 zákona

o štátnej kontrole, pričom kontrola žalobcu bola vykonaná až po účinnosti predmetnej novelizácie. Za týchto okolností je v prejednávanej veci daná právomoc súdu. Prvoinštančný súd je v konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ako súdu vyššej inštancie a preto k námietke nedostatku právomoci súd poukazuje na odôvodnenie vyššie spomenutého uznesenia odvolacieho súdu, teda že novelizáciou došlo k zavedenia nového odseku 5 k ustanoveniu predmetného zákona, ktorý v konaniach podľa tohto zákona vylúčil postup podľa správneho poriadku. Vzhľadom k tomu bol žalobca oprávnený refakturovať si náklady, ktoré mu vznikli titulom preskúšania výrobkov ponúkaných na predaj v rámci jeho obchodnej činnosti.

Ďalšia obrana žalovaného spočívala v tom, že žalobca vykonal kontrolu výrobkov nespôsobilými osobami, žalovaný však tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. žalobcovi priznáva, resp. mu ukladá povinnosť takéto kontroly vykonávať, pričom žalobca pri výkone svojej činnosti v tomto smere pôsobí ako akreditovaný orgán zastupujúci štát. Protokol o skúške číslo XXXXXXXXX/X/XXXX/XXX vydaný Technickým skúšobným Piešťany, š.p. preukázal, že vzorka predávajúceho - žalovaného týmto požiadavkám osobitných predpisov nevyhovuje a preto je žalovaný povinný uhradiť tieto náklady skúšky zo zákona. V konaní žalovaný nenavrhol žiaden dôkaz, ani takýto dôkaz nepredložil, ktorým by preukázal svoje tvrdenie, a to že kontrolovaná vzorka vyhovuje požiadavkám zákona. Preto súd závery vykonanej kontroly považoval za správne, ktoré odôvodňujú nárok žalobcu podľa . Obrana žalovaného je preto v tomto smere nepreukázaná a nedôvodná. Súd mal na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností za preukázané, že nárok žalobcu je plne dôvodný a preukázaný, keď žalovaný nespochybnil ani samotnú výšku žalovanej pohľadávky. Povinnosť žalovaného uhradiť náklady kontroly vyplýva priamo zo zákona, ide o povinnosť žalovaného vyplývajúcu z v spojení s . Žalobca výpisom z účtu preukázal, že tieto náklady skúšky Technického skúšobného ústavu Piešťany, š.p. uhradil, a preto je povinný sumu žalobcovi nahradiť. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona nesplnil, preto súd rozhodol tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 14.11.2017 do zaplatenia. Na výšku úrokovej sadzby, t. j. sadzbu, ktorú si žalobca uplatnil je potrebné aplikovať ustanovenia , keďže vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom, na ktorý sa aplikujú ustanovenia . Žalobca bol oprávnený uplatniť si úrok z omeškania v sadzbe podľa ustanovení a nariadenia, t. j. 8 %, resp. 9 % ročne podľa , nariadenia, avšak uplatnil si nižšiu sadzbu úroku z omeškania podľa ustanovení . V danom prípade si žalobca uplatnil v nižšej sadzbe (5 % ročne) než si mohol žiadať, preto súd priznal žalobcovi ním uplatnenú sadzbu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne. Pokiaľ ide o počiatok plynutia tohto nároku na úrok z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil, žalobca tvrdil, že tento mal začať plynúť dňom 14.11.2017. Zo žaloby a z pripojených listinných dôkazov však nie je zrejme od čoho žalobca tento počiatok odvodil, keď samotná faktúra číslo XXXXXXX, na základe ktorej si žalobca v konaní uplatňuje svoju pohľadávku bola vystavená dňa 07.12.2017 s dátum splatnosti 21.12.2017. Žalobcovi teda nie je možné priznať uplatnený úrok z omeškania skôr, ako odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavenej faktúry v zmysle , pričom tiež splatnosť žalovaný ani nepopieral. Z uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.11.2017 do zaplatenia, ale iba vo výške 5 % ročne od 22.12.2017 do zaplatenia. V časti žalobcom uplatneného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.11.2017 do 21.12.2017 preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia a , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v 99,56 % uplatneného práva (priznaná suma vo výške 970,92 eur, t. j. istina vo výške 828,- eur a úroky z omeškania vypočítané ku dňu 04.06.2021 (od 14.11.2017 do 04.06.2021), t. j. ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu vo výške 142,92 eur, z pôvodne žalobcom uplatnenej sumy vo výške 975,23 eur, t. j. istina vo výške 828,- eur a úroky z omeškania vypočítané ku dňu 04.06.2021 (od 22.12.2017 do 04.06.2021), t. j. ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu vo výške 147,23 eur), po odčítaní neúspechu žalobcu v rozsahu 0,44 %, by mal žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,12 % (99,56 %

úspech žalobcu - 0,44 % neúspech žalobcu). Súd však nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane konania, pretože žalobca na pojednávaní dňa 06.05.2021 uviedol, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje a úspech žalovaného bol v pomere k jeho neúspechu v takom rozdiele, že mu nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať (žalovaný mal v konaní úspech iba vo výške 0,44 %).

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobe vyhovel ako aj proti závislému výroku o náhrade trov konania podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov, že táto vec nepatrí do právomoci súdov ako aj z toho dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v spise žalobcu sa nenachádza žiaden písomný doklad, ktorý by dokazoval, že výrobok bol vyhodnotený odborom metodiky technickej kontroly ÚI SOI. V spise sa nachádza len inšpekčný záznam o doručení protokolu žalovanému, ktorý absentuje akékoľvek hodnotenie predmetného výrobku obsahu odborom metodiky technickej kontroly ÚI SOI. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že výrobok za nebezpečný vyhlásili len samotní inšpektori SOI Prešov v inšpekčnom zázname o doručení protokolu o výsledku skúšok, ktorý na vyhlásenie nebezpečnosti výroku nemajú oprávnenie. Táto skutočnosť zrejme ušla pozornosti Okresného súdu Bardejov, pričom bola namietaná celým týmto konaním.

V rozpore s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v ods. 28 je podľa žalovaného zrejmé, že žalovaný nenamietal, že žalobca vykonal kontrolu výrokov nespôsobilými osobami, tak ako to nesprávne uviedol súd prvej inštancie, teda ani takúto skutočnosť nemusel preukazovať. Žalovaný namietal len tú skutočnosť, že inšpektori žalobcu nemali a nemajú oprávnenie na vyhlasovanie výrobkov za nebezpečný, ako svojvoľne vykonali v inšpekčnom zázname o odovzdaní protokolu o skúškach žalovanému, ako je vyššie uvedené, v spise sa nenachádza žiaden dôkaz, že vyhodnotením jeho obsahu metodiky technickej kontroly ÚI SOI bolo zistené, že skúšaná vzorka nevyhovela hodnoteným požiadavkám na bezpečnosť, ako to žalobca uvádza v návrhu na platobný rozkaz.

Okresný súd Bardejov sa vôbec nevysporiadal so stavom akým spôsobom sa vyhlasuje výrobok za nebezpečný, žalovaný nemá žiadny vzťah s Technickým skúšobným Piešťany, š.p., teda je toho názoru, že okresný súd nepreskúmal vec dostatočne, objektívne a najmä nepreskúmal, či postup žalobcu pri vyhlásení výrobku za nebezpečný bol zákonný alebo nezákonný. Napríklad, či žalobca postupoval aj podľa ustanovenia , pričom žalovaný na túto skutočnosť poukazoval od začiatku konania. Zároveň namietal, že súd používa inú kvalifikáciu hodnotenia predmetného výrobku ako ju používa žalobca v návrh na platobný rozkaz, čo žalovaný považuje za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.

Z odôvodnenia Okresného súdu Bardejov nie je zrejme, aký má názor na rozsudky, na ktoré žalovaný v konaní poukazoval, a to na názor KS Bratislava č. k. zo dňa 20.04.2017, teda rozsudok, ktorý bol vydaný po novelizácii Žalovaný poukazuje v tomto odvolaní na tento rozsudok a je toho názoru, že tento vyššie citovaný názor KS Bratislava je na danú vec správny, lebo ide o identický prípad ako je prípad žalovaného.

Žalovaný sa z rozsudku súdu prvej inštancie nedozvedel názor súdu k problematike , ktorú žalovaný uviedol už predchádzajúco v tomto konaní. V tejto súvislosti žalovaný opakovane uvádza, že náklady za vzorky sú nákladmi žalobcu v správnom konaní (trovy dokazovania) a tie má právo žalobca uplatniť v správnom konaní vo svojom rozhodnutí. Žalovaný teda do dnešného dňa nevie, aký poriadok sa vlastne vzťahuje na konanie odberu vzoriek, ktorý žalobca vykonáva podľa ust. až 4 v znení neskorších predpisov, pokiaľ v je uvedené, že na konanie podľa odsekov 1 až 4 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pričom ani neodkazuje na žiaden iný právny predpis, ktorým by sa toto konanie riadiť. V tomto prípade citovaného zákona ukladá okrem povinností uvedených v ods. 4 aj iné práva

a povinnosti kontrolovanej osobe, tak sa potom ani tieto porušenie povinnosti kontrolovaných osôb nemôžu spôsobom podľa správneho poriadku vyžadovať, ani trestať, čiže ide o stav, ktorých povinnosť sa nemôže vymáhať zákonom.

Žalovaný bol toho názoru, že v tomto prípade ide o svojvoľný postup žalobcu, nakoľko žalovaný aj ostatné kontrolované osoby sa nevedia riadne brániť voči takémuto konaniu zo strany žalobcu, ako aj je mu upreté právo sa brániť v tejto veci pred súdom. Žalovaný napríklad nemá možnosť pred správnym orgánom a potom prípadne aj pred súdom napadnúť spôsob odberu vzoriek, spôsob vykonávania skúšok, samotný protokol o skúškach, rozhodnutie, ktorým bol výrobok vyhlásený za nebezpečný atď. Veď aj vykonávanie skúšok má určený svoj zákonný spôsob, a čo by sa stalo keby žalovaný v konaní zistil, že tento postup nebol dodržaný, teda protokol o výsledku skúšok nie je zákonný? Už len týmto konaním žalobcu, resp. jeho svojvoľným výkladom ust. a následným odobrením tohto výkladu okresným súdom žalovanému je upreté právo na obhajobu pred konaním orgánu verejnej správy vo veci konania odoberania vzoriek za účelom posúdenia ich bezpečnosti a následného účtovania nákladov za tieto skúšky.

Okresný súd Bardejov vôbec neodôvodnil, o aký spor má v danej veci ísť, a ani neodôvodnil, či v danej veci má ísť súkromnoprávny alebo o iný spor ako súkromnoprávny, ktorý , a to uznesenie Krajského súdu Prešov č. k. zo dňa 31.03.2014 a uznesenie Krajského súdu Košice č. k. zo dňa 14.06.2017 s tým, že bol toho názoru, že vyššie uvedené uznesenia krajských súdov vychádzajú z právneho názoru NS SR uvedené v rozsudkoch sp. zn. a sp. zn. .

S poukazom na uvedené v rámci svojho odvolacieho návrhu žalovaný žiadal, aby odvolací súd podľa zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávneným subjektom – stranou, v ktorej v neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (, ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuly a na webovej stránske minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (napr. pozri Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. ).

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne práve závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súd pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom. Ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie žalovaným odvolaním v napadnutom rozsahu za vecne správny. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku v tomto smere dopĺňa nasledovné.

Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol dva odvolacie dôvody, a to vyššie uvádzané nesprávne právne posúdenie veci, ako aj to, že Okresný súd Bardejov rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

V súvislosti s touto odvolacou námietkou odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie v tejto veci zo dňa 25.02.2020, kde ohľadom žalovaného citovaných rozhodnutí, podľa ktorých náklady skúšok podľa predstavujú trovy správneho orgánu súvisiace s kontrolou vykonávanou Slovenskou obchodnou inšpekciou na úseku vnútorného trhu s tým, že rozhodovanie o uvedených trovách nepatrí do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní. Poukázal na skutočnosť, že od vydania týchto rozhodnutí došlo k podstatnej zmene právnej úpravy vykonávanej s účinnosťou od 01.03.2012, ktorým bol zo zakomponovaný ods. 5 tohto zákona, ktorý nepochybne zakotvuje zásadnú právnu úpravu spočívajúcu v tom, že na konanie podľa až 4, teda na konanie, ktorému bol podrobený v súvislosti s kontrolnou činnosťou samotný žalovaný, sa nevzťahujú všeobecné predpisy a správnom konaní. Na základe tejto legislatívnej úpravy sa v prejednávanej veci nemôže uplatniť o správnom konaní a náklady súvisiace s kontrolnou činnosťou, ktorej bol podrobený aj žalovaný, nemôžu byť považované za trovy správneho konania. Zároveň v tomto rozhodnutí odvolací súd uviedol, že ku kontrolnej činnosti vo vzťahu k žalovanému a vzniku peňažnej regresnej povinnosti žalovaného ako kontrolnej osoby došlo až za účinnosti spomínanej novely , pretože táto kontrolná činnosť sa uskutočnila dňa 15.08.2017, a teda v prejednávanej veci je daná právomoc súdu. S poukazom na uvedené preto táto odvolacia námietka žalovaného neobstojí.

V ďalšom žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie za účelom preukázania, že výrobok, ktorý bol kontrolovaný bol vyhodnocovaný odborom metodiky technickej kontroly ÚI SOI s tým, že v protokole doručenom žalovanému absentuje akékoľvek hodnotenie predmetného výroku obsahu odborom metodiky technickej kontroly ÚI SOI. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že výrobok za nebezpečný vyhlásili len samotní inšpektori inšpektorátu SOI Prešov v inšpekčnom zázname o doručení protokolu o výsledku skúšok, ktorý na vyhlásenie nebezpečnosti výrobku nemajú oprávnenie.

K uvedenému odvolací súd uvádza, že predmetnými námietkami žalovaného sa súd v tomto konaní ani nemá zaoberať a tieto námietky si mal žalovaný uplatniť samostatnou žalobou v správnom konaní, v ktorom by mal okrem vyššie uvedených námietok možnosť napadnúť spôsob odberu vzoriek, spôsob vykonávania skúšok a samotný protokol o skúškach, tak ako to ďalej namietal žalovaný, ktorý uviedol, že takúto možnosť nemal pred správnym orgánom, ako aj to, že sa nemohol brániť v tejto veci pred súdom. Žalovanému nič nebránilo podať správnu žalobu, ktorou by sa mohol domáhať v správnom konaní zrušenia správneho aktu, na základe ktorého si žalobca okrem iného uplatnil v tomto konaní regresný nárok v zmysle zákona č, Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ods. 5 sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú len na ods. 1 až 4 cit. zákona, z čoho je nepochybné, že žalovanému nič nebránilo, aby sa svojho práva domáhal na súde správnou žalobou o zrušenie správneho aktu, na základe ktorého ako správneho rozhodnutia si žalobca uplatnil voči žalovanému regresívny nárok, ktorý je odvodený, tak ako to vyplýva z citovaného ods. 4 zákona z rozhodnutia správneho orgánu v prípade, ak výrobok nedosahuje deklarovanú bezpečnosť, alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov, alebo, ak bol zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu. Tak ako už bolo deklarované všeobecným predpisom o správnom konaní sa nevzťahuje len na konania podľa ods. 1 až 4 s tým, že ods. 1, 2 sa týkajú práv a povinností kontrolovaných osôb pri odbere vzoriek, ods. 3 povinnosti kontrolovanej osoby ohľadom odstránenia zistených nedostatkov a ods. 4 citovaného úhrady nákladov. Žiadne z týchto ustanovení však nebráni kontrolovanej osobe v prípade, ak inšpekcia konštatuje, že deklarovaná bezpečnosť výrobkov alebo ich kvalita nevyhovuje požadovaným predpisom, obrátiť sa na príslušný správny súd a domáhať sa zrušenia rozhodnutia, v ktorom je táto okolnosť deklarovaná.

Pokiaľ sa Slovenská obchodná inšpekcia domáha regresného nároku v zmysle § 7 ods. 4 v civilnom konaní pred súdom, nemôže už kontrolovaná osoba namietať, tak ako to urobil aj žalovaný, spôsob odberu vzoriek, spôsob vykonávania skúšok, obsah samotného protokolu o skúškach, resp. rozhodnutie, ktorým bol výrobok vyhlásený za nebezpečný, ale v tomto konaní môže výlučne namietať výšku nároku, t. j. výšku nákladov vzoriek a skúšok na overenie bezpečnosti kvality a výrobkov, keď základ nároku bol určený samotným rozhodnutím správneho orgánu o tom, že tieto výrobky nedosahujú deklarovanú bezpečnosť alebo kvalitu podľa osobitných predpisov.

Žalovaný však v tomto konaní samotnú výšku nákladov na odber vzoriek a skúšok žalobcu nijako nespochybnil, rovnako tak neurobil ani v podanom odvolaní, keď nenamietal ani výpočet a výšku úrokov z omeškania. Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , potvrdiť.

V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak, plne úspešný bol žalobca, ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ), a to v plnej výške, o ktorej v súlade s ust. rozhodne súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).