Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. č. XX, občan SR, zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária, Železničná 257/19, 050 01 Revúca proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 691 227 9044 0 zo dňa 22. novembra 2021 takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. 691 227 9044 0 zo dňa 22. novembra 2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 691 227 9044 0 zo dňa 8. marca 2021 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 29. januára 2021, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 08. februára 2021, požiadal žalobca o priznanie invalidného dôchodku.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava vykonala posúdenie invalidity na základe uvedenej žiadosti žalobcu, o čom bola spísaná Lekárska správa - Zápisnica zo dňa 29. januára 2021, z ktorej vyplýva, že bola posúdená invalidita žalobcu v jeho neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s o sociálnom poistení v znení (ďalej len „“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“), pričom na základe žalobcom predložených odborných nálezov posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy vyhotovil Posudok zo dňa 29. januára 2022 (ďalej aj „Posudok z 29. januára 2021“) so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 35%. Predmetný Posudok bol podkladom pre Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. 69122790440 zo dňa 08. marca 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“), ktorým bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 29. januára 2021 zamietnutá podľa Zákona o sociálnom poistení.

3. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že podľa Posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Rožňava z 29. januára 2021 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Následne uviedol, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je

obsahom pripojeného Odborného posudku o invalidite zo dňa 29. januára 2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že má diabetes, lieči sa na tlak a má problémy s močením. Namietal, že nebol prizvaný na posúdenie jeho stavu a bolo rozhodnuté bez neho. K odvolaniu pripojil fotokópie odborných lekárskych nálezov: Lekárska správa MUDr. R. Y., internista z roku 2021 (dátum nie je čitateľný pre nepresné okopírovanie, chýba deň a mesiac), ultrasonograf urotraktu vyhotovený v Nemocnici s poliklinikou, n.o., Revúca z roku 2020 ( dátum nie je čitateľný pre nepresné okopírovanie - absentuje deň a mesiac), diabetologické vyšetrenie MUDr. R. V. z 22.04.2021, v ktorom sa oproti predchádzajúcim lekárskym nálezom uvádza chronická komplikácia úplavice cukrovej makrovaskulárneho i mikrovaskulárneho charakteru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti posudkový lekár vyzval žalobcu výzvou z 25.06.2021 na predloženie komplexného cievneho vyšetrenia zameraného na postihnutie cievneho a tepnového systému, prípadne na predloženie ďalších vyšetrení týkajúcich sa ďalších komplikácií cukrovky so stanovenou lehotou do 28 dní (do 09.06.2021). Prvostupňový orgán verejnej správy Rozhodnutím č. 69122790040 zo dňa 24.05.2021 s poukazom na § 193 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení prerušil konanie o odvolaní proti rozhodnutiu o invalidnom dôchodku z dôvodu výzvy žalobcovi na doloženie ďalších odborných nálezov z vyšetrení. Žalobca následne doložil odborné nálezy z chirurgického vyšetrenia zo 04.05.2021 MUDr. X. V., neurologické vyšetrenie z 02.06.2021 a 13.07.2021 MUDr. H. Y., MR mozgu z 26.05.2021 MUDr. E. X. , EMG vyšetrenie z 22. 07. 2021 MUDr. K. F. a vyšetrenia z diabetologickej ambulancie z 25.06.2021 a 08.07.2021 MUDr. R. V.. Na základe žalobcom predložených lekárskych nálezov bol opätovne vyšetrený zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy, čo vyplýva z Lekárskej správy - Zápisnice z 20. augusta 2021, pričom bol vyhotovený Posudok zo dňa 20. augusta 2021 so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zotrval na pôvodnom posudku, odvolaniu žalobcu nevyhovel a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove.

5. Zdravotný stav žalobcu bol následne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, pričom žalobca bol posúdený v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení. Z Odborného lekárskeho posudku zo dňa 4. novembra 2021 vyplýva, že v rámci hodnotenia zdravotného stavu žalobcu boli vyhodnotené lekárske nálezy z nasledovných vyšetrení: vyšetrenie z hospitalizácie Interné oddelenie Hnúšťa od 01.06. 2020 do 05.06.2020, od 16.07.2020 do 21.07.2020, diabetologické vyšetrenie z 29.05.2020 MUDr. R. V., kontrolné diabetologické vyšetrenia zo 17.09.2020 a 29.10.2020 (MUDr. R. V.) neurologické vyšetrenie z 09.10.2020 MUDr. H. Y., urologické vyšetrenie zo 16.10.2020 a 13.11.2020 MUDr. C. F., USG urotraktu z 12.11 2020 Revúca, MUDr. L., V., interné vyšetrenie z 12.03.2021 MUDr. R., diabetologické vyšetrenie z 22.04.2021 MUDr. R. V., chirurgické vyšetrenie zo 04.05.2021 MUDr. X. V., neurologické vyšetrenie zo dňa 02.06.2021 a 13.07.2021 MUDr. H. Y., EMG vyšetrenie z 22.07.2021 MUDr. F. a z diabetologickej ambulancie zo dňa 25.06.2021 a 08.07. 021 MUDr. R. V.), t.j. lekárske vyšetrenia, ktoré boli predložené v administratívnom konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a boli predmetnom posúdenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj novopredložené lekárske nálezy, ktoré boli predložené po vydaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy žalobcom v odvolacom konaní. Po posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár na základe vyššie uvedených predložených lekárskych správ a nálezov vypracoval Odborný lekársky posudok zo dňa 4. novembra 2021, v ktorom uviedol, že žalobca je viac rokov liečený na cukrovku, bez výraznejšieho efektu pri nonkompliancii pacienta. Po nasadení intenzifikovanej inzulínovej liečby došlo k stabilizácii glykemických profilov, doteraz neboli dokumentované sprievodné orgánové komplikácie cukrovky. Cukrovka je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v strednej hodnote referenčného rozmedzia, s ohľadom na pracovné zaradenie. Žalobca bol komplexne vyšetrený na internom oddelení pre polymorfmné ťažkosti. Bola zistená neliečená artériová hypertenzia s minimálnym orgánovým poškodením, funkčný nález srdca je v norme, bez patologických pomerov v srdcových dutinách, na chlopňovom aparáte bez pľúcnej hypertenzie. Ochorenie nie je z posudkového hľadiska významné a nemá vplyv na výšku MPSVZČ. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie

so sídlom Prešove uviedla, že preštudovala odborné vyšetrenia a zistila, že Posudky posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava zo dňa 29. januára 2021, 12. mája 2021 a 20. augusta 2021 sú vypracované správne a nebol zistený dôvod na zmenu Posudkov. Z Odborného posudku vyplýva záver, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

6. O podanom odvolaní rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. 691227900440 zo dňa 22. novembra 2021 (ďalej len napadnuté rozhodnutie alebo rozhodnutie žalovaného) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava dňa 20. augusta 2021, pričom tento posudkový lekár zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobcu a predložil komplexný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 4. novembra 2021. Žalovaný v odôvodnení odcitoval závery posudkového lekára uvedené v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 04.11.2011 (tak, ako sú uvedené v bode 5 tohto rozsudku). Následne žalovaný uviedol, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil úplavicu cukrovú druhého typu v intenzifikovanom inzulínovom režime, ktoré ochorenie zaradil podľa prílohy č. 4 k do Kapitoly IV. Endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položky 1- cukrovka, písm. b) - kompenzovateľná, bez komplikácií s ohľadom na pracovné zaradenie, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% (z rozpätia 30% až 40%). Za iné ochorenia účastníka konania: esenciálnu hypertenziu, chronický bolestivý chrbticový syndróm, ischemickú chorobu srdca kont., nezhubné zväčšenie prostaty, posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa neurčil. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu konania je teda 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zároveň poukázal na to, že žalobca bol posudzovaný bez jeho osobnej účasti v nadväznosti na prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou Covid- 19 v súlade s Zákona o sociálnom poistení a odcitoval lekárske správy, ktoré boli zohľadnené pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu tak, ako sú uvedené v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 04.11.2021 a v bode 5 tohto rozsudku. Konštatoval, že posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú podrobne popísal v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 4. novembra 2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozhodnutia. Žalovaný následne v odôvodnení poukázal na ustanovenia Zákona o sociálnom poistení (, ods.1) s tým, že konkrétna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, pričom sa určuje podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí a je možné ju za splnenia zákonných podmienok zvýšiť maximálne o 10%, v prípade výskytu iných závažných ochorení, alebo postihnutí. V odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek sociálnej poisťovne zhodne stanovili celkovú mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 35%. Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca nie je invalidný, napadnutým rozhodnutím bolo o jeho nároku na invalidný dôchodok rozhodnuté v súlade s a Zákona o sociálnom poistení. S poukazom na Zákona o sociálnom poistení konštatoval, že pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu za účelom rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok sú rozhodujúce závery posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorých podkladom sú aj lekárske vyšetrenia ošetrujúcich lekárov žalobcu, špecialistov v odbore. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne podľa žalovaného vo svojich odborných lekárskych posudkoch posúdili zdravotný stav žalobcu komplexne na základe zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov a svoje závery dostatočne odôvodili a vo svojich záveroch sa zhodujú. Podľa žalovaného žalobca v odvolacom konaní nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. K námietke žalobcu uplatnenej v odvolaní, že nebol osobne prítomný na posúdení jeho zdravotného stavu, žalovaný uviedol, že nie je dôvodná. Poukázal na znenie ustanovenia Zákona o sociálnom poistení a , v zmysle ktorého sa počas krízovej

situácie ustanovenie § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje. Neprítomnosť žalobcu na posúdení zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne nemá podľa žalovaného medicínsky ani právny vplyv na posúdenie zdravotného stavu, vyhotovenie Odborného posudku o invalidite a následné rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný odvolanie žalobcu posúdil ako nedôvodné.

Žaloba

7. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 19.01.2022 v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne a žiadal, aby správny súd tak rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe namietal, že k rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, bol pripojený Posudok posudkového lekára zo dňa 29. januára 2021, v ktorom absentuje pri pracovnej rekomandácii navrhované pracovné zaradenie s bližšou špecifíkáciou, resp. či je žalobca obmedzený v schopnostiach vykonávať prácu v určitom prostredí, resp. aké práce môže resp. nemôže vykonávať s bližšou konkretizáciou. V rámci odporúčaní pri pracovnej rehabilitácii, rekvalifikácii, resp. ústavnej starostlivosti nie je nič uvedené, v dôsledku čoho žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, keďže tieto skutočnosti absentujú nielen v Posudku posudkového lekára, ale aj v prvostupňovom rozhodnutí orgánu verejnej správy. Žalovaný túto vadu neodstránil, ani v rozhodnutí o odvolaní, keď sa v rámci odôvodnenia k tomuto vôbec nevyjadril, týmto okolnostiam nevenoval žiadnu pozornosť. Žalobca preto namietal, že rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy sú nepreskúmateľné, nedávajúce odpovede na podstatné, zásadné žalobcom prezentované skutočnosti, sú arbitrárne a neposkytujú záruky riadneho odôvodnenia. Žalobca argumentoval s poukazom na § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja ďalšej liečby, b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie, alebo rekvalifikácie. Z citovaného zákonného ustanovenia podľa žalobcu vyplýva, že skutočnosti ako ďalší vývoj liečby, prípadne zostávajúca schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie resp. možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie možno považovať za skutočnosti, ktoré nemajú len druhoradý odporúčací význam, ale s poukazom na všetky okolnosti v spojitosti s lekárskymi správami a údajmi zo zdravotnej dokumentácie sa posudzuje celkový pokles schopnosti posudzovanej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, čím sa na základe všetkých týchto skutočností posudzuje miera invalidity u posudzovanej osoby.

8. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že jeho zdravotný stav mu dlhodobo nedovoľuje vykonávať sústavné zamestnanie. V konaní o dávke podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je podľa žalobcu predpokladom pre rozhodnutie žalovaného nevyhnutné splnenie požiadavky dôsledného objasnenia zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. V tejto súvislosti poukázal na závery Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16. 11. 2005 (R 43/2006).

9. Žalobca ďalej v žalobe vyjadril nesúhlas s tým, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne zaradil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu pod Kapitolu IV položku písm.b) podľa prílohy 4 Zákona o sociálnom poistení a to medzi cukrovku, kompenzovateľnú, bez komplikácii, s ohľadom na pracovné zaradenie. Podľa žalobcu mal možnosť zaradiť jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie pod Kapitolu IV., položku 1, písm. c) podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, kedy by bol žalobcovi automaticky priznaný invalidný dôchodok, vzhľadom na percentuálne rozpätie obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uvedené tvrdenie žalobca oprel o skutočnosť, že v rámci uvedeného zdravotného postihnutia zaradeného pod Kapitolu IV., položku 1, písm. b) podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení sa navodzuje zdravotný stav žalobcu bez komplikácii, pričom už len z lekárskeho nálezu od MUDr. R. V. zo dňa 22.04.2021 v rámci stanovených diagnóz vyplýva: „Diabetes mellitus - t.č. na intenzifikovanej inzulínovej terapii - s chronickými komplikáciami makro i mikrovaskulárneho charakteru.“ Pri diagnóze diabetes mellitus „chronické multiorgánové komplikácie“ konštatovala lekárka MUDr. R. V. aj v lekárskom náleze zo dňa 08.07.2021, z čoho podľa žalobcu možno vyvodiť, že sa nejednalo u

žalobcu u jednorazový náhodný stav, ale o dlhodobejšie pretrvávajúce postihnutie s komplikáciami u pacienta. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 71 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení, s tým, že podľa žalobcu sa rozhodujúce zdravotné postihnutie javí ako najviac porovnateľné, skôr zdravotné postihnutie zaradené pod Kapitolu IV., položku 1, písm. c) podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, ako pod Kapitolu IV., položku 1, písm. b) podľa č. 4 Zákona o sociálnom poistení. Zaradenie tak, ako ho vykonal posudkový lekár, podľa žalobcu vykonáva viac pochybností a je otázne, či sa žalovaný dôsledne riadil § 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ by aj došlo zo strany posudkového lekára Sociálnej poisťovne k správnemu zaradeniu jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia pod Kapitolu IV., položku 1, písm. b) prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, žalobcovi nie je zrejmé, a žalovaný to nevysvetlil vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom, prečo bola žalobcovi priznaná miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozsahu 35% a prečo nie napr. v hodnote 40%, pričom odôvodenie priznania tohto konkrétneho percenta nevyplýva ani z rozhodnutia žalovaného, ani z rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, čo žalobca považuje za dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

10. Žalobca ďalej namietal, že mu nie je zrejmé, prečo za iné zdravotné postihnutia mu nebolo priznané zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rámci možného percentuálneho rozpätia 0 až 10%, keďže žalobcovi boli okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia diagnostikované ďalšie choroby: esenciálna hypertenzia, chronický bolestivý chrbticový syndróm, ischemická choroba srdca NYHA II. a nezhubné zväčšenie prostaty, pričom posudkový lekár vo svojom Posudku z 29.01.2021 (pripojený k prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zo dňa 08.03.2021 o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok) k tomu len uviedol, že „ostatné dokumentované ochorenia, vrátane choroby vysokého tlaku krvi sa liečbou stabilizovali, nie sú posudkovo významné a neodôvodňujú percentuálne navýšenie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“ Žalobca vyjadril nesúhlas s týmto tvrdením, podľa neho sa jedná o jednostranné vágne tvrdenie vyslovené výlučne v prospech žalovaného a v neprospech samotného žalobcu, ktoré sa nezakladá na žiadnych hodnoverných záveroch a odborných vyšetreniach. Žalobca poukázal na to, že mu boli okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia diagnostikované ďalšie štyri (vyššie citované ) choroby nemenej závažného charakteru, kde napr. „Chronický bolestivý chrbticový systém“ (správne malo byť uvedené „syndróm“) je možné zaradiť pod Kapitolu XV., oddiel E, položka 5, písm. a) alebo písm. b) podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení. Upresnenie tejto diagnózy bez ďalších konkrétnych vyšetrení, napr. u ortopéda, kam žalobca nebol žiadnym doposiaľ ošetrujúcim lekárom vyslaný, však podľa žalobcu nie je možné, čo má za následok nedostatočne zistený skutkový stav a žalobcovi nie je zrejmé, ak samotné ochorenie tohto typu samo o sebe napĺňa možnosť percentuálneho navýšenia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, aby takéto percentuálne navýšenie nebolo zohľadnené v rámci zvýšenia percentuálnej miery v rámci iných zdravotných postihnutí u žalobcu. Podľa žalobcu aj ďalšie diagnózy, ktorými trpí, sú vážneho charakteru a tieto môžu samé o sebe viesť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a kvality jeho života, v niektorých prípadoch vedú v prípade komplikácií dokonca k smrti (ischemická choroba srdca, hypertenzia). Žalobca preto namietal, že žalovaný nedostatočným, resp. žiadnym hodnoverným spôsobom neodôvodnil, prečo žalobcovi nepriznal žiadne percento možnosti zvýšenia percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti za iné zdravotné postihnutia a nepostupoval tak ani v súlade s § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Podľa žalobcu označenie choroby v rámci iných zdravotných postihnutí ako „esenciálna hypertenzia“ nie je úplne presný, keď u žalobcu ani z dostupných vyšetrení nebolo zrejmé, akým stupňom arteriálnej hypertenzie žalobca trpí, keď v rámci vyšetrení z 12.03.2021 a 18. 10.2021 u MUDr. Y. R. bola uvedená arteriálna hypertenzia 3. stupňa, avšak v rámci kardiologického vyšetrenia z 03.06.2020 u MUDr. U. S. a v rámci vyšetrenia z 22.04.2021 u MUDr. R. V. bola diagnostikovaná hypertenzia 2. stupňa. Túto nezrovnalosť ani žalovaný, ani prvostupňový orgán verejnej správy nijakým spôsobom neozrejmili vo vydaných rozhodnutiach a tieto rozhodnutia preto podľa žalobcu trpia vadou zmätočnosti, keďže uvedená skutočnosť môže znamenať aj postupné zhoršovanie zdravotného stavu u žalobcu, ktoré nebolo, avšak malo byť zohľadnené minimálne v rámci zvýšenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci iných zdravotných postihnutí. Žalobca poukázal aj na to, že v rámci stanovených diagnóz bola u neho v lekárskej správe z 18.10.2021 od MUDr. Y. R. uvedená aj diagnóza „emočne nestabilná osobnosť F60.30“, avšak táto diagnóza nebola nijakým spôsobom premietnutá do Posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, resp. k tejto diagnóze neboli vykonávané žiadne vyšetrenia, kam by ho bol odoslal ošetrujúci lekár. Podľa žalobcu tak žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keď u žalobcu absentujú lekárske vyšetrenia zrejme od psychiatra. Ďalej žalobca uviedol, že 14.01.2022 absolvoval neurologické vyšetrenie u MUDr. H. Y., lekársku správu pripojil k žalobe a z tejto o.i. vyplýva postupné zhoršovanie

jeho zdravotného stavu vo vzťahu k bolestiam chrbtice, ktoré prerastajú do tŕpnutia nôh, na CT obličkách boli zistené výrazné degeneratívne zmeny, žalobca v rámci subjektívneho vyšetrenia uvádzal aj občasné pálenie pri močení. Žalobca pripojil k žalobe vyššie citované lekárske nálezy z vyšetrení u odborných lekárov.

11. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že nebol prizvaný ani k jednému vyšetreniu posudkovým lekárom, všetky prebehli bez jeho osobnej prítomnosti. Túto námietku vzniesol aj v rámci podaného odvolania, v ktorom namietal , že na posúdenie zdravotného stavu nebol prizvaný. Žalovaný odôvodnil osobnú neprítomnosť žalobcu na posúdenie jeho zdravotného stavu odkazom na § 153 a § 293eu ods.1 Zákona o sociálnom poistení. Takýto postup žalobca považoval za nesprávny a rozporný so zákonnou úpravou, keď sa snažil podľa žalobcu navodiť dojem, že aj napriek tomu, že lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, tak táto osobná účasť posudzovanej osoby nebola možná vzhľadom na krízovú situáciu, t.j. zrejme s ohľadom na vyhlásený núdzový stav v krajine. Žalobca k tomu argumentoval, že núdzový stav v Slovenskej republike bol vyhlásený od 01.10.2020 a trval až do 14.05.2021, neskôr bol vyhlásený dňa 25.11. 021 na dobu 90 dní (ktorý trval aj v čase podania žaloby). Z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného podľa žalobcu vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava dňa 20.08.2021 a neskôr posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove dňa 04.11.2021, takže v obidvoch prípadoch vzhľadom na dátumy vykonania vyšetrení platí, že na území SR nebol v uvedených dátumoch vyhlásený núdzový stav a teda podľa žalobcu nič nebránilo posudkovým lekárom vykonať vyšetrenie žalobcu osobne za jeho prítomnosti, najmä ak sa toho žalobca s poukazom na § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, veta za bodkočiarkou dožadoval, keďže z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť osobné posúdenie zdravotného stavu žalobcu. Týmto spôsobom žalovaný podľa žalobcu postupoval v rozpore so zákonom a uprel žalobcovi jeho procesné práva.

12. Žalobca ďalej namietal, že z prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva žiadne odôvodnenie v texte tohto rozhodnutia, nie je v ňom uvedená zrejmá úvaha orgánu verejnej správy, prečo došlo k zamietnutiu žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, nie je v ňom uvedená žiadna argumentácia, ktorá by sa vysporiadala so spornými otázkami zaradenia zdravotných postihnutí žalobcu medzi rozhodujúce a iné znamenajúce zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Určité odôvodnenie síce vyplýva z pripojeného Odborného posudku o invalidite zo dňa 29.01.2021, pripojeného k prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, avšak tento Odborný posudok predstavuje len podklad k rozhodnutiu, nie rozhodnutie samotné a ani tam uvedené odôvodnenie nie je dostatočné, je vágne, nevychádza z odborných záverov a v niektorých smeroch nekorešponduje so zdravotnými postihnutiami žalobcu. V tejto súvislosti žalobca namietal, že považuje za pochybenie, ak posudkový lekár vo vypracovanom Lekárskom posudku argumentačne vôbec nezdôvodní svoj postup pri stanovovaní percenta vyjadrujúceho mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, k čomu poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 07.06.2006 R 50/2007, z ktorého vyplýva, že ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár v konaní o dávke musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti, pričom skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia, nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa žalobcu v Posudku nemôžu rovnako absentovať zistenia a závery týkajúce sa porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby, čo okrem iného absentovalo v posudzovanom prípade vypracovaného Posudku posudkového lekára. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.05.2006 (R51/2007). Podľa žalobcu ani prvostupňový orgán verejnej správy, ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach dostatočným a preskúmateľným spôsobom nevysvetlili a neodôvodnili, prečo v rámci iných zdravotných postihnutí, ktorými žalobca bez pochyby trpí, nenavýšili percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom aj táto skutočnosť zakladá nespreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobca v tomto smere opakovane namietal aj skutočnosť, že nebol prizvaný zo strany zo strany žiadneho posudkového lekára na žiadne osobné vyšetrenie a to ani v priebehu odvolacieho konania, kedy už neplatí núdzový stav na území

Slovenskej republiky, napriek tomu, že žalobca sa osobného vyšetrenia dožadoval. Spochybnil teda postup Sociálnej poisťovne, pretože mu nebolo doručované žiadne predvolanie na žiadne vyšetrenie, žiadne predvolanie neobdržal, ak by bol opak pravdou, v spise by sa mali nachádzať doručenky. Takýmto postupom podľa žalobcu došlo k odňatiu účasti žalobcu na procese vyšetrenia jeho zdravotného stavu bezdôvodne a to bez opory v zákone. V tejto súvislosti žalobca poukázal na porušenie § 199 a 2012 Zákona o sociálnom poistení. Argumentoval, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia byť v takýchto prípadoch individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať ich zákonnosť s prihliadnutím na ich odôvodnenie a nie na obsah posudkov, ktoré sú iba podkladom týchto rozhodnutí. Žalobca k tomu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, kedy došlo v obdobných prípadoch k zrušeniu rozhodnutí (sp. zn. , zo 04.05 2016, sp. zn. z 03. 05.02018 a sp. zn. z 27.05.2021). Žalobca poukázal aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.06.2006 (R 29/2007), z ktorého vyplýva, že „pred rozhodnutím o dávke podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení a posúdení všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa o dávku, o určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, aj o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú zvýšenie posúdenia miery takéhoto poklesu.“

13. Žalobca v žalobe pre objektivitu posúdenia jeho zdravotného stavu ponechal na úvahu súdu, aby tento do konania pribral znalca z príslušného odboru s poukazom na (ďalej len „“). Uviedol tiež, že ak mal žalovaný pochybnosti o zdravotnom stave žalobcu mal takto postupovať už samotný orgán verejnej správy v priebehu administratívneho konania. V súvislosti s aplikáciou žalobca odkázal na Dôvodovú správu k , v ktorej sa okrem iného uvádza, že takáto požiadavka je odôvodnená vtedy, ak účastník namieta objektívnosť posudkového lekára z dôvodu jeho závislosti na Sociálnej poisťovni. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.1Sdo/21/2005 z 30.05.2006 (R62/2006), podľa ktorého „...samotná skutočnosť ak Sociálna poisťovňa bez vykonania ďalšieho dokazovania rozhodla na základe posudku o zdravotnom stave vypracovaného posudkovým lekárom, ktorý je s ňou v zmluvnom vzťahu, môže vzbudzovať pochybnosti o objektivite a nezaujatosti jej rozhodnutia. Môžete byť preto dôvodom zrušenia rozhodnutia sociálnej poisťovne, ak jej rozhodnutiu nepredchádzalo riadne znalecké dokazovanie, alebo posúdenie vykonané nezávislým znaleckým subjektom.“ Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.1 So10/2005 z 28.03.2006 (R 30/2007), z ktorého vyplýva, že „v konaní o priznanie dávky podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je orgán sociálneho poistenia povinný vykonať všetky dôkazy potrebné pre riadne zistenie skutočného stavu veci, vrátane prípadného dokazovania súdnym znalcom, pričom nadradenosť záverov jeho posudkových orgánov nad inými dôkazmi o zdravotnom stave nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení.“ Aj podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24. 09.2003 (R 9/2005) podľa žalobcu platí, že „posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie, alebo odňatie dávky podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom rovnakú právnu hodnotu, ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom. Žiadnym z týchto dôkazných prostriedkov nie je súd viazaný, a posudzuje ich podľa svojej úvahy jednotlivo, ale tiež v ich vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi“.

14. Žalobca ďalej v žalobe opísal svoj zdravotný stav s tým, že máva naďalej bolesti hlavy, závraty, boli ho celá chrbtica a driek, výrazne mu tŕpnu nohy od drieku nadol, zvykne mávať kŕče, je na inzulíne, udáva bolesti pri pravej obličke, páli ho niekedy pri močení a chodieva častejšie močiť. Aj z týchto skutočností s poukazom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu je podľa neho uplatnenie na trhu práce nemysliteľné a tak nárok žalobcu o invalidný dôchodok je potrebné posudzovať aj z hľadiska SR a čl. 58 Dohovoru o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia č.102 (Oznámenie FMZV č. ).

15. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a existujú dôvody na jeho zrušenie podľa , , , , . K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci podľa žalobca uviedol, že žalovaný mal priradiť k rozhodujúcemu ochoreniu žalobcu iné ustanovenia pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, a to zodpovedajúce pod Kapitolu IV., položku 1, písm. c) podľa prílohy 4 Zákona o sociálnom poistení a nie pod Kapitolu IV., položku 1, písm. b) podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný navyše podľa žalobcu v rozpore s a Zákona o sociálnom poistení nevykonal osobné vyšetrenie žalobcu u posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, najmä v rámci odvolacieho

konania a na žiadne takéto vyšetrenie mu nebolo zo strany Sociálnej poisťovne doručené predvolanie, napriek tomu, že sa takéhoto vyšetrenia za jeho osobnej prítomnosti dožadoval. Žalovaný sa dôsledne neriadil ani ustanovením § 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, kedy pri posudzovaní veci neboli objasnené rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo neprospech účastníka konania a to najmä pri stanovení rozhodujúceho zdravotného postihnutia u žalobcu a jeho konkrétneho percenta, pri nepriznaní žiadneho percenta v rámci iných zdravotných postihnutí u žalobcu ohľadne možnosti navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pri stanovovaní diagnóz (arteriálna hypertenzia 2. alebo 3. stupňa), pri nevyslaní posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne na ďalšie podstatné vyšetrenia (ochorenia chrbtice - ortopéd, emočne nestabilná osobnosť - psychiater).

16. V rámci námietky o nepreskúmateľnosti preskúmavaných rozhodnutí podľa žalobca namietal, že rozhodnutia orgánu verejnej správy sú nepreskúmateľné, keď sú nezrozumiteľné, t.j. nejasné, či protirečivé alebo nedostatočne odôvodnené, a teda z ich obsahu nie je zrejmé aké úvahy viedli orgány verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci a pod. Z prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa žalobcu vôbec nevyplýva žiadne odôvodnenie v texte tohto rozhodnutia, nie je tam uvedená zrejmá úvaha, prečo došlo k zamietnutiu žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, nie je v ňom uvedená žiadna argumentácia, ktorá by sa vysporiadala so spornými otázkami zaradenia zdravotných postihnutí žalobcu medzi rozhodujúce a iné znamenajúce zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Hoci určité odôvodnenie vyplýva z pripojeného Odborného posudku o invalidite z 29.01.2021 pripojeného k tomuto prvostupňovému rozhodnutiu, tento Odborný posudok predstavuje len podklad k rozhodnutiu, nie rozhodnutie samotné a aj tam uvedené odôvodnenie je podľa žalobcu nedostatočné, vágne, nevychádzajúce z odborných záverov a v niektorých smeroch nekorešponduje so zdravotnými postihnutiami žalobcu. Podľa žalobcu, tak žalovaný, ako i prvostupňový orgán verejnej správy, vo svojich rozhodnutiach dostatočne, resp. nezdôvodnili, prečo žalobcovi priznali stanovené konkrétne percentuálne rozpätie stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a vôbec nezdôvodnili, prečo žalobcovi nepriznali za iné zdravotné postihnutie aspoň nejaké percentá poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia prvo-stupňového orgánu verejnej správy žalobca videl aj pri stanovení druhu rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu, pri stanovení diagnóz, pri nezdôvodnení nevyslania žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia na ďalšie podstatné vyšetrenia. Tieto skutočnosti majú za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy žalobca považuje za nedostatočne odôvodnené a v niektorých otázkach za vôbec neodôvodnené a arbitrárne.

17. K námietke podľa žalobca uviedol, že zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce pre riadne posúdenie veci. Žalobca konkrétne argumentoval, že v rámci stanovených diagnóz u žalobcu bola v Lekárskej správe z 18.10. 2021 od MUDr. R. uvedená aj diagnóza emočne nestabilná osobnosť F60.30, avšak táto nebola nijakým spôsobom premietnutá do posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, resp. ohľadne tejto diagnózy neboli vykonávané žiadne vyšetrenia, kam by bol žalobca vyslaný doposiaľ ošetrujúcimi lekármi. Uvedená skutočnosť podľa žalobcu spôsobuje nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď u žalobcu absentujú aj lekárske vyšetrenia napr. od psychiatra. Žalobca poukázal opakovane na to, že okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia mu boli diagnostikované ďalšie štyri choroby nemenej závažného charakteru, keď napr. „chronicky bolestivý chrbticový systém“ je možné podľa neho zradiť pod Kapitolu XV., odd. E,) položku 3, písm. a) alebo písm. b) podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení alebo pod Kapitolu XV., odd. E), položku 5, písm. a) alebo písm. b) podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení. Upresnenie tejto diagnózy bez ďalších konkrétnych vyšetrení (napr. u ortopéda, kam žalobca nebol vyslaný) však nie je možné, čo má tiež za následok nedostatočne zistený skutkový stav zo strany žalovaného. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovanému nič nebránilo dať si v preskúmavanej veci vypracovať znalecký posudok na objektívne zistenie zdravotného stavu žalobcu.

18. V rámci žalobného bodu podľa žalobca uviedol, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je výsledkom príslušného administratívneho konania a musí vychádzať zo skutkového stavu zisteného dokazovaním a vyplývajúceho z administratívnych spisov žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nezrovnalosti pri stanovovaní diagnóz, najmä pri arteriálnej hypertenzii, kde

nebolo ustálené, či táto bola 2.alebo 3. stupňa, bez akýchkoľvek pochybností sa nezaobišlo ani zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu pod Kapitolu IV., položku 1, písm. b) podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, ktoré predpokladá nekomplikovaný stav u pacienta, avšak opak bol pravdou.

19. Žalobca v rámci žalobného bodu podľa namietal, že žalovaný v rozpore s a Zákona o sociálnom poistení, ako aj a 212 Zákona o sociálnom poistení nevykonal osobné vyšetrenie žalobcu u posudkových lekárov, najmä v rámci odvolacieho konania, na žiadne takéto vyšetrenie mu nebolo zo strany Sociálnej poisťovne doručené predvolanie a to napriek tomu, že sa takéhoto vyšetrenia za jeho osobnej prítomnosti dožadoval. Tiež je podľa žalobcu otázne, či žalovaný v rámci priebehu administratívneho konania dostatočným spôsobom postupoval podľa Zákona o sociálnom poistení a nevyhodnocoval všetky skutočnosti len v neprospech žalobcu.

Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na žalobné body uvedené v správnej žalobe. Uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia bol Odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Prešove zo dňa 4. novembra 2021, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35% za rozhodujúce zdravotné postihnutie - úplavicu cukrovú druhého typu v intenzifikovanom inzulínovom režime. Za iné ochorenia žalobcu (esenciálnu hypertenziu, chronický bolestivý chrbticový syndróm, ischemickú chorobu srdca komp., nezhubné zväčšenie prostaty) posudkový lekár sociálneho poistenia percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení nezvýšil. Žalovaný následne uviedol vyjadrenie k jednotlivým žalobným námietkam. K námietke chýbajúcej pracovnej rekomandácie žalovaný uviedol, že súčasťou Odborného posudku o invalidite je aj pracovná rekomandácia, ktorou posudkový lekár môže dokumentovať možnosť ďalšieho pracovného uplatnenia poistenca, so zohľadnením obmedzení vyplývajúcich z jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Pracovná rekomandácia má odporúčací charakter a môže napomôcť v súvislosti s výberom ďalšieho pracovného uplatnenia, resp. v súvislosti s ďalším výkonom aktuálneho pracovného zaradenia. Odborný posudok o invalidite však nemožno považovať za Lekársky posudok preukazujúci dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, ktorý by bolo možné použiť. Žalovaný uviedol, že dlhodobá strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa na účely napr. preukazuje posudkom vydaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súlade s , o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na vystavenie predmetného posudku je oprávnený poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, s ktorým má posudzovaná osoba uzatvorenú dohodou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podľa žalovaného poukaz žalobcu v tejto súvislosti na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18.11.2005 nie je dôvodný, pretože v predmetnom uznesení bolo rozhodované v prípade žiadateľa o invalidný dôchodok, ktorého nároky boli posudzované podľa o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „“ alebo „Zákon o sociálnom zabezpečení“), na základe odlišných posudkových kritérií, ako sú stanovené v prílohe č. 4 k o sociálnom poistení. K poukazu žalobcu na lekársku správu z odborného neurologického vyšetrenia MUDr. H. Y. zo 14. januára 2022, z ktorého má vyplývať postupné zhoršovanie stavu žalobcu, žalovaný uviedol, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom žalovaného, ústredie bolo vykonané 4. novembra 2021, a teda predmetné odborné vyšetrenie bolo realizované až po posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom žalovaného, v dôsledku čoho nemohlo byť súčasťou posúdenia jeho zdravotného stavu. Nakoľko v uvedenom odbornom vyšetrení pripojenom žalobcom k správnej žalobe odborný lekár pre neurológiu odporučil kontrolné vyšetrenie mozgu pomocou magnetickej rezonancie s odstupom času, bol žalobca posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Prešove listom z 01.03.2022 vyzvaný na predloženie odborných lekárskych vyšetrení v termíne do 15. apríla 2022. Za účelom doplnenia dokazovania požiadal žalovaný správny súd o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k správnej žalobe a zaslania administratívneho spisu, lehota bola správnym súdom predĺžená do 30. apríla 2022, avšak do termínu stanoveného na predloženie požadovaných vyšetrení ( do 15. apríla 2022), ani do dňa podania písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe (27.04.2022)

neboli vyžiadané vyšetrenia posudkovému lekárovi predložené. Zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia - cukrovky do kapitoly IV., položky 1, písm. b) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení do kompenzovateľnej cukrovky, bez komplikácii s ohľadom na pracovné zaradenie, a nie do písmena c), t. j. do štádia ťažko kompenzovateľnej cukrovky s diabetickými komplikáciami, ako požadoval žalobca, žalovaný zdôvodnil tým, že doteraz u žalobcu neboli dokumentované sprievodné orgánové komplikácie cukrovky. Z toho dôvodu bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zaradené do písmena b) kompenzovateľná cukrovka, bez komplikácií a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola určená na 35%, v strednej hodnote referenčného rozpätia z dôvodu (v odborných nálezoch) dokumentovanej nonkompliancie u žalobcu, ako aj dokumentovanej stabilizácie glykemických profilov po nasadení intenzifikovanej inzulínovej liečby. Žalovaný uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Prešove sa k ostatným ochoreniam žalobcu z posudkového hľadiska vyjadril v Odbornom lekárskom posudku zo 04.11.2021 s tým, že tieto neboli posudkovo závažné (neboli vážneho charakteru) a nemali vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. To, či tieto ochorenia môžu, alebo v budúcnosti budú viesť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, sa posudkový lekár v súčasnosti nevedel vyjadriť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na .

21. K námietke žalobcu, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného dňa 20. augusta 2021 a 4. novembra 2021 v neprítomnosti, žalovaný uviedol, že osobné predvolanie žalobcu na posúdenie zdravotného stavu nebolo možné vzhľadom k pandémii, jeho zdravotný stav bol posudzovaný v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s Žalovaný odcitoval ust. a , pričom citované ustanovenie sa uplatňuje počas krízovej situácie, pričom „krízovou situáciou“ sa podľa Zákona o sociálnom poistení rozumie mimoriadna situácia, núdzový stav, alebo výnimočný stav vyhlásený v súvislosti s ochorením Covid -19, a teda nielen počas vyhláseného núdzového stavu, ako v správnej žalobe uvádza žalobca. V čase posudzovania zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného trvala mimoriadna situácia. Podľa názoru žalovaného nie sú námietky žalobcu, že nebol osobne prítomný na posúdení zdravotného stavu dôvodné, nakoľko jeho neprítomnosť na tomto posúdení nemá medicínsky, ani právny vplyv na posúdenie zdravotného stavu, vyhotovenie Odborného posudku o invalidite a následné rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že žalobca v odvolacom konaní nepreukázal také nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu posudkových záverov. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného zmenené na základe nových dôkazov, v odvolacom konaní však žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Napadnuté rozhodnutie preto žalovaný považoval za vecne správne, vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a v súlade s . V prípade, ak je žalobca presvedčený, že odborné neurologické vyšetrenie zo 14. januára 2022, alebo ďalšie lekárske správy z odborných vyšetrení, ktoré podstúpil po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, dokumentujú zhoršenie jeho zdravotného stavu, má možnosť tieto lekárske správy doložiť k novej žiadosti o invalidný dôchodok. Žalovaný mal za to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený objektívnym a nestranným spôsobom, komplexne, a to na základe lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Posudkový lekár zohľadnil v Odbornom lekárskom posudku všetky relevantné okolnosti namietané žalobcom, závery posudku vychádzali zo zdravotného stavu žalobcu aktuálneho v čase vyhotovovania posudku, posudkové závery sú podľa žalovaného vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu a nesúhlasil s názorom žalobcu, že skutkový stav nebol dostatočne zistený. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný navrhol, aby správny súd podľa správu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobcu

22. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na správnej žalobe. Predložil správnemu súdu lekárske správy z lekárskych vyšetrení, ktoré absolvoval po dátume 04. mája 2022 (lekársku správu zo 16.05.2022 od internistky MUDr. R., lekársky nález z 19. 05.2022 od diabetologičky MUDr. V., lekársku správu zo 16.06.2022 od neurologičky MUDr. H. Y. a Rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí Revúca č. RA 1/OPPnKŤZPa PČ/soc./2022/20031-5 zo dňa 17.05.2022 spolu s pripojeným Lekárskym

posudkom zo dňa 09. mája 2022). Žalobca zotrval na argumentoch uvádzaných v podanej správne žalobe a mal za to, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení k správnej žalobe nevyjadril k niektorým podstatným argumentom žalobcu obsiahnutým v jeho správnej žalobe, alebo sa vyjadril len okrajovo a nedostatočne. Rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy je podľa žalobcu nepreskúmateľné, pretože žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu za jeho iné zdravotné postihnutia mu nebolo priznané zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti ani len o 1% v rámci možného percentuálneho rozpätia 0 až 10%, pričom túto okolnosť žalovaný neodôvodnil, resp. nedostatočným spôsobom vo svojom vyjadrení, keď tieto ďalšie ochorenia podľa názoru žalovaného nemali byť posudkovo významné. Ďalej žalobca uviedol, že medzičasom z ním doložených lekárskych správ a nálezov predložených správnemu súdu v priebehu správneho súdneho konania vyplývajú pre žalobcu ďalšie novovzniknuté diagnózy (napr. I.11.91 hypertenzná choroba srdca bez kognestívneho srdcového zlyhávania, s hypertenznou krízou, čo vyplýva z Prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobcu v dňoch 01. 03.2022 až 08.03.2022 v Gemerclinic n.o. Hnúšťa resp. novovzniknutá diagnóza M 54.6- bolesť v oblasti hrudníkovej chrbtice, čo vyplýva z Prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobcu už v dňoch 08. 03. 2022 až 15. 03. 2022 v Gemerclinic n.o. Hnúšťa. Taktiež vo všetkých doložených lekárskych správach od MUDr. H. Y., neurológa je konštatované, že u žalobcu sa jedná o polymorbidného pacienta so zlou kompenzáciou na inzulín, s tým, že nemá dvíhať ťažké bremená, doprovod vhodný, prognóza nepriaznivá, možná progresia. Podľa žalobcu žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe nevysvetlil, akým stupňom arteriálnej hypertenzie žalobca vlastne trpí (vzhľadom na rozdielne závery vyplývajúce z vyšetrení, kedy bola žalobcovi diagnostikovaná hypertenzia 2. resp. 3. stupňa), túto nezrovnalosť žalovaný nijakým spôsobom neozrejmil v žiadnom vo svojich rozhodnutí, rozhodnutia preto trpia vadou zmätočnosti, pretože uvedená skutočnosť môže podľa žalobcu znamenať aj postupné zhoršovanie zdravotného stavu u žalobcu, ktoré nebolo a malo byť podľa neho zohľadnené minimálne v rámci zvýšenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci iných zdravotných postihnutí, ku ktorej skutočnosti sa žalovaný vôbec nevyjadril, ani vo svojom vyjadrení k správnej žalobe. Žalobca poukázal na novšie lekárske správy predložené v rámci správneho súdneho konania ( napr. 04.05.2022), z ktorých vyplýva diagnostikovaná hypertenzia 2. stupňa, z niektorých hypertenzia 3. stupňa, pričom poukázal aj na Lekársky posudok z 09.05.2022 k Rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo 17.05.2022 so záverom klinických diagnóz, medzi ktoré je zahrnutá okrem iného aj arthypertenzia 3. stupňa ESH/ESC. Žalobca ďalej vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného, že pracovná rekomandácia má iba odporúčaní charakter a je v podstate jedno, či sa orgán verejnej správy k tejto otázke v napadnutom rozhodnutí vyjadrí. Z ustanovenia § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení podľa žalobcu jasne vyplýva, že tieto skutočnosti možno považovať za skutočnosti, ktoré nemajú len odporúčací význam, ale s poukazom na tieto okolnosti v spojitosti s lekárskymi správami a údajmi zo zdravotnej dokumentácie sa posudzuje celkový pokles schopnosti posudzovanej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, čím sa na základe všetkých týchto skutočností posudzuje celková miera invalidity u posudzovanej osoby.

23. Žalovaný nevyužil právo na predloženie dupliky.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie

24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa 13 ods. 3 preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu ( ) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

25. Právny zástupca žalobcu pred pojednávaním dňa 10.11.2022 doručil správnemu súdu nové lekárske správy MSCT mozgu a chrbtice z 28.10.2022 a lekárske správy z vyšetrení u neurologičky MUDr. Y. zo dňa 17.08.2022, 23.09.2022, 17.10.2022 a 04.11.2022, ktoré poukazujú na terajší zdravotný stav žalobcu. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu pridržiaval dôvodov uplatnených v žalobe a

odkázal na ne s tým, že tieto odôvodňujú zrušenie prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy.

26. Poverená zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala písomného vyjadrenia k žalobe a žalobu ako nedôvodnú navrhla zamietnuť.

27. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku tak, že jeho žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 29.01.2021 bola zamietnutá a to s odôvodnením, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( ďalej aj „PSVŽČ“) o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a teda nie je invalidný.

28. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

30. Podľa , (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

31. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

32. Podľa , , (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

33. Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

34. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

35. Podľa , v znení úč. k 31.01.2021 (ďalej len „“) (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

36. Podľa až 9 (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

37. Podľa , , (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. (5) Ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. (8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

38. Podľa dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.

39. Podľa na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

40. Podľa , (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

41. Podľa , , (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

42. Podľa , , , (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

43. Podľa , (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

44. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení Kapitola IV. Endokrinné choroby, Poruchy výživy a premeny látok, položka 1. cukrovka, písm. b) kompenzovateľná bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zaradenie, je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 30-40 %. Podľa položky 1. cukrovka, písm. c) ťažko kompenzovateľná s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetologickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha), je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti vo výške 50-75 %.

45. Podľa počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

46. Podľa zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len "") uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie,50) vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Na zamestnanca podľa prvej vety sa ustanovenie nepoužije.

47. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

48. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom ( ). Jednou z týchto podmienok je, aby sa

poistenec (fyzická osoba) stal invalidným, pričom poistenec je podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je uvedená v prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a je uvedená v percentuálnom vyjadrení. V preskúmavanom prípade bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že podľa posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá PSVZČ o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odbornými posudkami posudkových lekárov, ako aj na podklade dostupných žalobcom v administratívnom konaní predložených lekárskych správ, nálezov a vyšetrení, teda postupom súladným s Zákona o sociálnom poistení, bolo u žalobcu opakovane zistené, že žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá PSVZČ o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Percentuálna MPSVZČ žalobcu bola stanovená po posúdení jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, pričom výsledky tohto posúdenia sú uvedené v Posudku prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 29.01.2021, ktorý posudok tvoril podklad prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého bola MPSVZČ žalobcu stanovená na 35 %, keď ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená: úplavica cukrová II. typu v intenzifikovanom inzulínovom režime podľa Kapitoly IV., položka 1., písm. b) prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení (z rozpätia 30-40 %), a v Odbornom lekárskom posudku vyhotovenom posudkovým lekárom žalovaného zo dňa 04.11.2021, ktorý tvoril podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorom bola MPSVZČ žalobcu stanovená na 35 %, keď ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené podľa kapitoly IV.: Endokrinné choroby, Poruchy výživy a premeny látok, Položka 1: cukrovka, písm. b): kompenzovateľná bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zaradenie prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení (z rozpätia 30-40 %). Za iné zdravotné postihnutia nebola u žalobcu zvýšená percentuálna miera PSVZČ.

49. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva podľa § 196 a nasl. Zákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a PSVZČ (§ 153 ods. 3 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení). Posudzovať MPSVZČ patrí do kompetencie posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku o invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (napr. rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru NS SR posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že nie je v jeho právomoci určovať výšku MPSVZČ žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takomto prípade by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy. Zároveň poukazuje na to, že podľa je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je, aby toto rozhodnutie bolo riadne odôvodnené tak, aby z neho bolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových pokladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánov verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu.

50. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ), a preto správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty v medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové i právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený v preskúmavanom prípade prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, resp. posudzovať jeho zdravotný stav a prípadné komplikácie vyplývajúce z jeho rozhodujúceho ochorenia, od ktorého sa odvíja aj určenie percentuálnej MPSVZČ. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam, podkladom rozhodnutia a platnej právnej úprave a tiež, či sú náležite odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného tieto požiadavky stanovené zákonom nespĺňa.

51. Z ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z ust. § 195 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 218 ods. 1 cit. zákona vyplýva pre odvolací orgán povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu verejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť.

52. Žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) sa vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami neriadili. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riade odôvodnenie rozhodnutia (okrem ) vyplýva aj z SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníkov konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre aj ÚS SR (napr. v nálezoch sp. zn. , , ), v ktorých ústavný súd o.i. konštatoval, že „...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov, ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý

zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti“. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy), je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

53. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (v tomto prípade , konkrétne , , , -9, ) a odkaz na odborný lekársky posudok posudkového lekára žalovaného zo dňa 04.11.2021, resp. prevzatie textu tohto posudku (jeho citácia) a prevzatie jeho záverov, ako aj (len všeobecný) poukaz na lekárske nálezy, ktoré boli zohľadnené posudkovým lekárom žalovaného pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu na účel invalidity, (pričom Odborný lekársky posudok posudkového lekára žalovaného zo 04.11.2021 je nesporne podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, avšak jedná sa len o jeden z dôkazov, ktorý musí orgán verejnej správy vyhodnotiť, a to v kontexte s ostatnými žalobcom predloženými dôkazmi v administratívnom konaní) a bez uvedenia skutočností, ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánov verejnej správy. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov, NS SR, i Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo veciach sociálnych) musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov (v tomto prípade na obsah Odborného lekárskeho posudku zo 04.11.2021), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia.

54. Z administratívneho spisu vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný v jeho neprítomnosti (z dôvodu mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou Covid-19) a posudkoví lekári prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného vychádzali z lekárskych nálezov predložených žalobcom. Podkladom pre rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bol Posudok zo dňa 29.01.2021, z ktorého vyplýva, že posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu označil: úplavica cukrová II. typu v intenzifikovanom inzulínovom režime, zaradené do Kapitoly IV., položka 1., písm. b) prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, za ktoré určil u žalobcu MPSVZČ vo výške 35 % (z rozpätia 30-40 %). Za iné zdravotné postihnutie MPSVZČ u žalobcu nezvýšil. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolanie, v ktorom nesúhlasil s rozhodnutím a s posúdením svojho zdravotného stavu, namietajúc aj že nebol osobne pozvaný na vyšetrenie, pričom k odvolaniu doložil kópiu interného vyšetrenia, USG urotraktu, pričom dátumy uvedených vyšetrení neboli na fotokópii čitateľné a kópiu diabetologického vyšetrenia z 22.04.2021, v ktorom sa okrem skutočností známych posudkovému lekárovi prvostupňového orgánu verejnej správy k 29.01.2021 uvádza „chronická komplikácia úplavice cukrovej makrovaskulárneho i mikrovaskulárneho charakteru.“ Z uvedeného dôvodu posudkový lekár požiadal ošetrujúceho lekára žalobcu o zabezpečenie komplexného cievneho vyšetrenia zameraného na uvedené postihnutie cievneho a tepnového systému a súčasne žiadal o zabezpečenie ďalších odborných nálezov (očné vyšetrenie, neurologické vyšetrenie - vrátane EMG vyšetrenia), týkajúcich sa

prípadných ďalších komplikácií cukrovky. Uvedená skutočnosť vyplýva z Lekárskej správy - Zápisnice vyhotovenej posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 12.05.2021. Následne prvostupňový orgán verejnej správy Rozhodnutím zo dňa 24.05.2021 prerušil konanie o odvolaní proti rozhodnutiu o invalidnom dôchodku s odôvodnením, že pre objektívne posúdenie zdravotného stavu žalobcu bol žalobca vyzvaný na doloženie ďalších odborných nálezov a vyšetrení. Následne po doložení nových nálezov (USG urotraktu 2020, interné vyšetrenie 2021, diabetologické vyšetrenie z 22.04.2021, chirurgické vyšetrenie zo 04.05.2021, neurologické vyšetrenie z 02.06. a 13.07.2021, MR mozgu z 26.05.2021, EMG vyšetrenie zo dňa 22.07.2021 a vyšetrenia z diabetologickej ambulancie zo dňa 25.06.2021 a 08.07.2021) bol žalobca opätovne posúdený v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s , pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy opätovne určil úplavicu cukrovú II. typu v intenzifikovanom inzulínovom režime, zaradené podľa Kapitoly IV., položka 1., písm. b) prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, pričom určil MPSVZČ žalobcu vo výške 35 % (z rozpätia 30-40 %). Za iné zdravotné postihnutia MPSVZČ u žalobcu nezvýšil. Z predmetného Posudku z 20.08.2021 vyplýva záver, že žalobca nie je invalidný podľa Zákona o sociálnom poistení. Následne posudkový lekár žalovaného v odvolacom konaní opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie (Covid-19) a v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 04.11.2021 určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie: Kapitola IV.: Endokrinné choroby, Poruchy výživy a premeny látok, položka 1.: cukrovka, písm. b) kompenzovateľná bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zaradenie a určil MPSVZČ žalobcu vo výške 35 % z rozpätia 30-40 %. Za iné zdravotné postihnutie percentuálnu MPSVZČ u žalobcu nezvýšil.

55. Žalobca v žalobe v rámci námietky nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí dôvodne namietal, že ani z rozhodnutia žalovaného, ani z rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy nie je zrejmé, prečo bola žalobcovi priznaná MPSVZČ v rozsahu 35 % (z rozpätia 30-40 %). V odôvodneniach rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného takáto úvaha absentuje a nie je zrejmá ani z Odborných posudkov posudkových lekárov, ktoré tvoria podklad obidvoch rozhodnutí. Správny súd v tejto súvislosti (zhodne so žalobcom) poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR, napr. Rozsudok sp. zn. , v zmysle ktorého „ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár (alebo znalec) v konaní o dávke podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. Skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného rozpätia, nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“. Konštatovanie posudkového lekára v Posudku zo dňa 04.11.2021, že „miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %, v strednej hodnote referenčného obmedzenia, s ohľadom na pracovné zaradenie“, nie je možné považovať za riadne odôvodnenie záveru o určení percentuálnej MPSVZČ v stanovenej výške 35 % z možného rozpätia 30-40 %.

56. Dôvodná je aj námietka žalobcu, že ani žalovaný a ani prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí a ani posudkoví lekári v Posudkoch zo dňa 29.01.2021 a zo dňa 04.11.2021 riadne neodôvodnili, z akého dôvodu nebola u žalobcu zvýšená MPSVZČ v zmysle § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Z cit. ust. § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení síce vyplýva, že MPSVZČ určenú podľa ods. 6 možno (t.j. nie je povinnosť) zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje PSVZČ (pričom v cit. ustanoveniach sú uvedené kritériá, z ktorých sa pri určení zvýšenia hodnoty vychádza), avšak orgány verejnej správy (a aj posudkový lekár v Odbornom posudku) je povinný zaoberať sa zistenými ostatnými zdravotnými postihnutiami žiadateľa o dávku, vyhodnotiť ich a uviesť úvahu, či boli alebo neboli splnené podmienky na postup podľa § 41 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení a z akého dôvodu. Z administratívneho spisu a aj z Posudkov posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne zo dňa 29.01.2021 a zo dňa 04.11.2021 vyplýva, že u žalobcu boli zistené okrem cukrovky (ktorá bola posúdená ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu) aj ďalšie ochorenia (esenciálna hypertenzia, chronický bolestivý syndróm, ischemická choroba srdca, nezhubné zväčšenie prostaty), avšak posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy bez bližšieho odôvodnenia len konštatoval, že „ostatné dokumentované ochorenia, vrátane choroby vysokého tlaku krvi, sa liečbou stabilizovali, nie sú posudkovo významné a neodôvodňujú navýšenie MPSVZČ“ a posudkový lekár žalovaného vyhodnotil iba artériovú hypertenziu ako ochorenie, ktoré

„nie je z posudkového hľadiska významné a nemá vplyv na výšku MPSVZČ“, k ostatným zisteným ochoreniam sa však nevyjadril a nevyhodnotil ich. Rovnako v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a aj v rozhodnutí žalovaného absentujú dôvody, pre ktoré nebola MPSVZČ zvýšená (postupom podľa § 47 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení). V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že z lekárskych správ a nálezov predložených žalobcom v administratívnom konaní vyplýva, že žalobcovi bola diagnostikovaná arteriálna hypertenzia 3. stupňa (vyšetrenie zo dňa 12.03.2021 MUDr. R.), avšak z kardiologického vyšetrenia z 03.06.2020 (MUDr. S.) a z lekárskej správy z 22.04.2021 (MUDr. R.) vyplýva, že ide o hypertenziu 2. stupňa. Táto nezrovnalosť nebola posudkovými lekármi v Posudkoch ozrejmená, ani odstránená.

57. Žalobca dôvodne namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy z dôvodu, že v týchto rozhodnutiach (ako aj v Posudkoch posudkových lekárov, ktoré tvoria podklad preskúmavaných rozhodnutí) absentuje pri pracovnej rekomandácii navrhované pracovné zaradenie žalobcu s bližšou špecifikáciou, resp. údaj, či je žalobca obmedzený v schopnosti vykonávať prácu v určitom prostredí, resp. aké práce môže alebo nemôže vykonávať. Posudok posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy z 29.01.2021 síce obsahuje údaj, že „žalobca môže vykonávať prácu bez nadmernej fyzickej záťaže s možnosťou diétneho stravovania“, avšak ďalšie odporúčania v posudku absentujú a nie je uvedené pri pracovnej rekomandácii ani zohľadnenie kritérií stanovených v § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení. V Posudku posudkového lekára žalovaného zo 04.11.2021 je v rámci pracovnej rekomandácie uvedené bez ďalšieho len „navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku.“ Správny súd preto námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy vyhodnotil ako dôvodnú.

58. Žalobca v správnej žalobe v rámci námietky nedostatočného zistenia skutkového stavu namietal, že v administratívnom konaní nebola posudkovým lekárom žalovaného zohľadnená lekárska správa MUDr. R. z 18.10.2021, v ktorej bola uvedená diagnóza: „emočne labilná osobnosť.“ Správny súd k tomu predovšetkým uvádza, že predmetná lekárska správa nebola žalobcom predložená v administratívnom konaní, a preto ani nemohla byť predmetom vyhodnotenia posudkovým lekárom žalovaného. Žalobca bol ako účastník konania povinný navrhnúť alebo predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení (§ 196 ods. 4, ods. 6 Zákona o sociálnom poistení). Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní preukázateľne vyzvaný na predloženie lekárskych správ a nálezov osvedčujúcich jeho (aktuálny) zdravotný stav, avšak v administratívnom spise sa podklad k uvedenej žalobcom tvrdenej diagnóze nenachádza a nepredložil ho ani dodatočne. Obdobne pokiaľ žalobca poukázal v žalobe na zhoršujúci sa zdravotný stav vo vzťahu k bolestiam chrbtice a na ďalšie zdravotné postihnutie „chronický bolestivý, chrbticový syndróm“, ktorý má vyplývať z neurologického vyšetrenia zo 14.01.2022 (MUDr. Y.), správny súd poukazuje na to, že predmetné neurologické vyšetrenie bolo vykonané až po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (lekárska správa zo 14.01.2022 bola pripojená až k správnej žalobe), a preto žalovaný (ani posudkový lekár pri vypracovaní Posudku zo 04.11.2021) k nemu nemohol v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobcu a určení miery PSVZČ prihliadnuť. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovanému nič nebránilo dať vypracovať znalecký posudok na objektívne posúdenie zdravotného stavu žalobcu, túto námietku bližšie žalobca neodôvodnil a neuviedol, aký vplyv má na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto považoval túto námietku za všeobecnú.

59. Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd zvážil pribratie znalca z príslušného odboru (bez špecifikácie) s poukazom na . Uvedené ustanovenie síce správnemu súdu umožňuje doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy (za podmienky, že to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva), avšak správny súd v preskúmavanom prípade nevzhliadol potrebu nariadenia znaleckého dokazovania pre nedostatočnú odôvodnenosť Odborných posudkov o invalidite a preskúmavaných rozhodnutí. V prípade, ak správny súd zistí nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorého nevyplýva ani to, či bol alebo nebol dostatočne zistený skutkový stav na vyvodenie záveru, na základe ktorého orgány verejnej správy konštatovali, že žalobca nie je invalidný, resp. z ktorého nevyplývajú skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, bolo by nariadenie znaleckého dokazovania nehospodárne a neúčelné a správny súd by nahrádzal takýmto postupom činnosť orgánov verejnej správy. Žalobca navyše poukazoval na zhoršujúci sa zdravotný stav, ktorý preukazoval novo predloženými lekárskymi správami a nálezmi, ktoré orgány verejnej správy nemali k dispozícii v administratívnom konaní, pretože buď ich žalobca nepredložil (napr. lekárska správa MUDr. R. z 18.10.2021) alebo lekárske vyšetrenia boli vykonané až po skončení administratívneho

konania a po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. po začatí správneho súdneho konania. Nejednalo by sa o „doplnenie skutkového stavu“ v zmysle žalobcovho odkazu na Dôvodovú správu k ust. a v preskúmavanom prípade žalobca v administratívnom konaní ani nenamietal objektivitu posudkových lekárov. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na staršiu judikatúru NS SR, správny súd predovšetkým uvádza, že len všeobecný odkaz (a následná citácia časti odôvodnení rozhodnutia NS SR) nestačí bez označenia, v čom sú označené rozhodnutia zhodné alebo podobné (skutkovo i právne) s prejednávanou vecou. Žalobcom v správnej žalobe označené rozhodnutia NS SR navyše neboli aplikovateľné, pretože v preskúmavanej veci nebolo predmetom preskúmavania rozhodnutie orgánu verejnej správy, v ktorom by bola sporná otázka, či znalecký posudok alebo posudok posudkového lekára (vzhľadom na zmenu právnej úpravy nebol vyhotovovaný posudok „posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia“), majú alebo nemajú rovnakú právnu hodnotu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na zmenu hmotnoprávnych predpisov i procesných predpisov, keď žalobcom označené rozhodnutia NS SR boli vydané za účinnosti o sociálnom zabezpečení, v ktorom boli stanovené odlišné hmotnoprávne podmienky, resp. kritériá, za ktorých sa fyzická osoba považovala za invalidnú (na rozdiel od podmienok stanovených v , ktorý sa aplikuje na preskúmavaný prípad), pričom v čase vydania označených rozhodnutí NS SR správne súdy preskúmavali prvostupňové rozhodnutia orgánov verejnej správy (t.j. neprávoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy) na základe podaného odvolania účastníka konania podľa Piatej časti (ďalej len „“), (na rozdiel od ustanovení , kedy správny súd preskúmava zákonnosť právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy, kedy je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle ). Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že vec prejednávaná NS SR sp. zn. nie je skutkovo zhodná ani podobná s preskúmavanou vecou, keď jej predmetom boli tri rozhodnutia Sociálnej poisťovne o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok z dôvodu, že žiadateľka s poukazom na o sociálnom zabezpečení nebola invalidná, ale len čiastočne invalidná podľa posudku posudkovej komisie Sociálnej poisťovne, ďalej že žiadateľka nebola ani čiastočne invalidná a že žiadateľka nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, pričom v predmetných veciach súd postupujúc podľa nariadil znalecké dokazovanie a boli zistené rozpory v záveroch znaleckých posudkov a posudkov posudkovej komisie Sociálnej poisťovne, ktoré neboli odstránené. Obdobne vec prejednávaná NS SR pod sp. zn. nie je skutkovo zhodná ani podobná s preskúmavanou vecou, keď jej predmetom bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok podľa , pričom súd postupujúc v zmysle nenariadil znalecké dokazovanie posudkom súdneho znalca, o ktorom žiadateľ tvrdil, že by mal vyšší stupeň právnej sily, pričom odvolaniu proti rozsudku krajského súdu NS SR nevyhovel a konštatoval, že dokazovanie posudkom súdneho znalca sa nariaďuje spravidla v prípade pretrvávajúcich alebo podstatných rozporov pri zisťovaní a vyhodnocovaní skutkového stavu, pričom súd nie je znaleckým posudkom viazaný. Vo veci prejednávanej NS SR sp. zn. taktiež vec nie je skutkovo ani právne zhodná, ani podobná s prejednávanou vecou, keďže jej predmetom bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne o odňatí invalidného dôchodku z dôvodu, že žiadateľ bol len čiastočne invalidný podľa a v priebehu konania (o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy podľa Piatej časti ) navrhovateľ predložil nové odborné nálezy o svojom nepriaznivom zdravotnom stave, z ktorých vyplynuli rozpory v zistenom skutkovom stave, a preto bolo potrebné doplniť dokazovanie. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcom označené rozhodnutia NS SR neboli v preskúmavanej veci relevantné.

60. Žalobca v žalobe v rámci námietky, že skutkový stav, ktorým vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu poukázal na nezrovnalosti pri stanovovaní diagnóz (konkrétne pri arteriálnej hypertenzii, kde nebolo ustálené, či táto bola 2. alebo 3. stupňa - viď aj bod 56 tohto rozsudku. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že rozpor ohľadne stanovenia stupňa arteriálnej hypertenzie je otázka odborná, medicínska, pričom správny súd nie je oprávnený vyhodnocovať zdravotný stav žalobcu, resp. určovať, či u žalobcu ide o arteriálnu hypertenziu 2. alebo 3. stupňa. Pokiaľ vo vzťahu k určeniu stupňa tohto ochorenia nie sú v posudkoch posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ani v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí uvedené žiadne úvahy, z ktorých by bolo možné zistiť, na základe ktorých skutočností a dôkazov bol stanovený ten ktorý stupeň arteriálnej hypertenzie, t.j. rozhodnutia sú nepreskúmateľné, nie je možné (pri existencii lekárskych správ, v ktorých je stanovený aj 2. aj 3. stupeň arteriálnej hypertenzie) bez ďalšieho konštatovať, že skutkový stav bol zistený v rozpore s administratívnymi spismi. Rovnako k argumentácii žalobcu, že stanovenie rozhodujúceho ochorenia a jeho zaradenie pod Kapitolu IV., položku 1., písm. b) podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, je v rozpore s obsahom administratívnych spisov,

správny súd uvádza, že takýto záver je vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia predčasný.

61. Žalobná námietka, že nevykonaním osobného vyšetrenia žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia a nedoručením predvolania na takéto vyšetrenie, hoci sa ho žalobca domáhal (v podanom odvolaní) došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a súčasne k podstatnému porušeniu procesného predpisu, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, je nedôvodná. Z ust. § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa počas krízovej situácie sa ust. , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. Krízovou situáciou sa podľa rozumie mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav, vyhlásený v súvislosti s ochorením Covid-19. Mimoriadna situácia na území SR bola vyhlásená Uznesením Vlády SR č. 111 z 11.03.2020 od 12.03.2020 od 6:00 hod z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa v dôsledku pandémie infekčného ochorenia Covid-19. Žalobca namietal, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený bez jeho účasti posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava dňa 20.08.2021 a posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 04.11.2021, kedy už nebol na území SR vyhlásený núdzový stav, čo považoval za postup v rozpore so zákonom. Správny súd k tomu uvádza, že núdzový stav vyhlásený Vládou SR od 01.10.2020 (Uznesením Vlády SR č. 587 z 30.09.2020) bol ukončený 14.05.2021 a núdzový stav vyhlásený Vládou SR od 25.11.2021 (Uznesením Vlády SR č. 695 z 24.11.2021) bol ukončený 22.02.2022, avšak mimoriadna situácia vyhlásená dňa 02.03.2020 zostala naďalej v platnosti. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepostupoval v rozpore so zákonom, ak neaplikoval ust. veta za bodkočiarkou Zákona o sociálnom poistení a posudkovú činnosť posudkoví lekári organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vykonali bez osobnej účasti žalobcu v dňoch 20.08.2021 a 04.11.2021. Táto žalobná námietka žalobcu bola preto vyhodnotená ako nedôvodná a nemajúca vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že žalovaný sa s touto námietkou uplatnenou žalobcom aj v podanom odvolaní dostatočne a zákonným spôsobom vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.

62. Pokiaľ žalobca k správnej žalobe i pred pojednávaním predložil nové (aktuálne) lekárske správy, ktorými preukazoval svoj zhoršujúci sa zdravotný stav, správny súd k nim nemohol prihliadať vzhľadom na to, že v zmysle na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

63. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, správny súd vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, považoval posúdenie otázky namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (vo vzťahu k zaradeniu rozhodujúceho ochorenia do príslušnej kapitoly, položky a písmena prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení a následnej určenej percentuálnej MPSVZČ u žalobcu) za predčasné. Z judikatúry NS SR vyplýva, že pokiaľ sa rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušuje pre nepreskúmateľnosť, nie je dôvodné, resp. bolo by predčasné konštatovať, že rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

64. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto s poukazom na napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy ( ) zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie ( ). V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy nanovo posúdiť žalobcom uplatnený nárok na priznanie invalidného dôchodku, lekárskou posudkovou činnosťou riadne a úplne zistiť zdravotný stav žalobcu s tým, že budú posúdené všetky žalobcom predložené lekárske správy a nálezy a následne určiť rozhodujúce zdravotné postihnutie a percentuálnu MPSVZČ v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a to aj v zmysle posudkových kritérií, hľadísk a všeobecných posudkových zásad stanovených v Zákone o sociálnom poistení i prílohe č. 4 k tomuto zákonu, ktoré vyhodnotenie

bude uvedené v Odborných lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie zákonom stanoveným spôsobom odôvodniť tak, aby spĺňalo zákonom stanovené náležitosti pre riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.

65. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).