Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoZm-4-2022.pdf
PDF · 120.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoZm/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: exekučná s.r.o., so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 441 040, proti žalovaným: 1./ Mgr. Adrián Fabian, so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, IČO: 48485357_00110, správca konkurznej podstaty úpadcu VUK, s.r.o. v konkurze, so sídlom Samuela Rosenberga 516, 059 92 Huncovce, IČO: 43 839 193, 2./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B., 3./ E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 21.801,53 eur zo zmenky s prísl., o námietkach žalovaných 2/ a 3/ voči vydanému zmenkovému platobného rozkazu, o odvolaniach žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Zm/31/2011-138 zo dňa 28.1.2020, takto
rozhodol:
Pripúšťa vstup do konania na miesto žalobcu obchodnú spoločnosť exekučná s.r.o., so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 441 040.
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca má proti žalovaným v 2. a 3. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 30.3.2012, č. k. 21Zm/31/2011-36 vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3.rade. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi (UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, podnikajúceho na území SR prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336) voči žalovaným v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania o námietkach voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovaným v 2. a 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ich náhradu žalobcovi.
Vychádzal zo zistenia, že pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 21.5.2009 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/SB/XX/XXX a dňa 26.5.2010 Dodatok č. 1 k Zmluve o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/SB/XX/XXX, predmetom ktorej zmluvy bolo poskytnutie úverového limitu žalovanému v 1. rade tak, že na ťarchu žalobcom zriadeného bežného účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX, ktorého majiteľom je žalovaný v 1.rade, vykoná žalobca po dojednanú dobu až do výšky úverového limitu príkazy žalovaného v 1. rade na platby, aj keď na to žalobca nemá na tomto účte potrebné vlastné peňažné prostriedky /čl. II bod 2.1 Zmluvy o úvere/. Žalovaný v 1.rade sa zaviazal
dať platiť a zúčtovať v prospech kontokorentného účtu, prípadne iných žalobcom vedených účtov žalovaného v 1. rade, svoje príjmy tak, aby dosahoval dojednaný obrat a poskytnuté peňažné prostriedky (istina) vrátiť tak, aby v deň splatnosti istiny nebol na kontokorentnom účte vykázaný debetný zostatok účtu, zaplatiť úroky a dojednané poplatky a náhrady (čl. II bod 2.3. Zmluvy o úvere). Žalobca a žalovaný v 1.rade sa dohodli na základe Zmluvy o úvere na výške úverového limitu 21.000 eur (čl. II bod 2.5.1 Zmluvy o úvere). Ku dňu predchádzajúcemu deň podpísania Dodatku č. 1 k Zmluve, t.j. ku dňu 25.5.2010, bol evidovaný debetný zostatok kontokorentného účtu v sume 20.919,97 eura, čo je suma žalovanému v 1.rade poskytnutých a žalobcovi nevrátených peňažných prostriedkov (čl. II bod 2.2 Dodatku č. 1). V Zmluve o úvere v zmysle Dodatku č. 1 k Zmluve sa zmluvné strany dohodli na konečnej splatnosti úverového limitu dňa 26.5.2011 a na pohyblivej výške úrokovej sadzby určenej ako súčet referenčnej sadzby 1M EURIBOR a prirážky 10 %. p.a. Pre prípad omeškania žalovaného v 1. rade s plnením svojich platobných záväzkov vyplývajúcich mu zo Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli na úroku z omeškania z dlžnej sumy, vykázanej ako debetný zostatok kontokorentného účtu vo výške úrokovej sadzby žalobcom vyhlásenej a zverejnenej pre tzv. nepovolený technický debet na netermínovaných vkladových účtoch (čl. V bod 5.6 Zmluvy o úvere). Podmienky čerpania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dojednané v Zmluve o úvere v znení Dodatku č. 1 k Zmluve. V súlade s čl. II bod 2.1 Zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovaného v 1.rade úverový limit v dohodnutej výške, čím splnil svoju povinnosť poskytnúť žalovanému v 1.rade úver. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzku žalovaného v 1.rade, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere, poskytol žalovaný v 1. rade žalobcovi zabezpečenie, a to formou vystavenia vlastnej blankozmenky. Predmetná blankozmenka bola pri jej vydaní neúplná a v chýbajúcich údajoch ju bol oprávnený vyplniť jej majiteľ, ak záväzky dlžníka nebudú splnené riadne a včas (ďalej len „blankozmenka“). Blankozmenka bola avalovaná zmenečnými ručiteľmi, a to žalovanými v 2. rade a v 3. rade. Keďže žalovaný v 1. rade si nesplnil svoj záväzok, žalobca listom zo dňa 2.6.2011 - „Oznámenie o preúčtovaní debetného zostatku kontokorentného úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru“ vyzval žalovaného na úhradu celej dlžnej sumy. Keďže ani po vykonaní vyššie uvedených krokov zo strany žalobcu neprišlo k úhrade predmetného záväzku zo strany žalovaných, žalobca v zmysle čl. III Dohody o vyplnení blankozmenky dňa 22.9.2011 vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke, a to nasledovným spôsobom: zmenková suma: 21.801,53 eura, dátum splatnosti zmenky: 22.9.2011, pričom s účinnosťou odo dňa 22.9.2011 stanovil žalobca pre úver sadzbu úrokov vo výške 6 % ročne. S uvedeným boli žalovaní oboznámení prostredníctvom Oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 22.9.2011. Žalobca vynaložil snahu o mimosúdne riešenie sporu a dosiahnutie plnenia zo strany žalovaných. Títo však žiadnym spôsobom nereagovali na výzvy žalobcu, ku dňu podania návrhu neuhradili svoj záväzok voči žalobcovi ani len čiastočne. Pôvodný žalobca sa preto návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1., 2. a 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu vo výške 21.801,53 eura, úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 21.801,53 eura od 22.9.2011 do zaplatenia, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, t. j. vo výške 72,67 eura, ako aj nahradiť trovy konania. Okresný súd Prešov následne vydal dňa 30.3.2012 zmenkový platobný rozkaz č. k. 21Zm/31/2011-36, ktorým uložil žalovaným v 1., 2. a 3.rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť pôvodnému žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 21.801,53 eura s príslušenstvom. Proti vydanému zmenkovému platobného rozkazu podali žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade námietky.
V danom prípade bola predmetná zmenka vystavená a jej vyplnenie záviselo na dodržiavaní podmienok vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, t. j. zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č.: XXXXXX/SB/XX/XXX zo dňa 21.5.2009 v znení jej Dodatku č.1. V prípade poskytnutia akéhokoľvek úveru sa predpokladá splnenie určitých podmienok, ako aj zabezpečenie návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov niektorým zo zákonom stanovených zabezpečovacích prostriedkov. V danom konkrétnom prípade na zabezpečenie návratnosti finančných prostriedkov bola použitá blankozmenka, ktorú vystavil žalovaný v 1.rade žalobcovi, pričom táto bola riadne avalovaná žalovaným v 2. a žalovanou v 3. rade. Podmienky a spôsob vyplnenia predmetnej zmenky sú uvedené v Zákone č. 191/1950 Sb v znení neskorších predpisov, ako aj v Dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky č.: XXXXXXA/SB/XX/XXX zo dňa 21.5.2009. Súd, rovnako ako žalobca, má za to, že chýbajúce údaje na predmetnej blankozmenke boli vyplnené v súlade so zákonom, ako aj predmetnou Dohodou o vydaní a vyplnení blankozmenky, a teda predmetná zmenka spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Na základe uvedeného a v súlade s právnymi predpismi slovenského právneho poriadku vydal Okresný súd Prešov dňa 30.3.2012 zmenkový platobný rozkaz, sp. zn. 21Zm/31/2011. Je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 47
Zmenkového a šekového zákona, podľa ktorého všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Každý z týchto žalovaných je dlžníkom solidárnym a ako účastník v konaní má postavenie účastníka samostatného. Z uvedeného vyplýva, že voči žalovanému v 1.rade, ktorý nepodal včas odôvodnené námietky, nadobúda zmenkový platobný rozkaz účinky právoplatného rozhodnutia, teda je bezprostredne vykonateľným. Iba voči žalovaným v 2. a 3.rade, ktorí podali včas námietky, bolo potrebné v konaní pokračovať a na prejednanie ich námietok nariadiť pojednávanie. Ako už bolo uvedené, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že námietky žalovaným v 2. a 3. rade sú neopodstatnené, a preto súd ponechal predmetný zmenkový platobný rozkaz v platnosti voči žalovaným v 2. a 3. rade. Povinnosť žalovaných plniť v prospech žalobcu bola dostatočným spôsobom preukázaná a boli splnené všetky zákonom požadované podmienky, aby bol zmenkový platobný rozkaz ponechaný v platnosti. Z predloženého prvopisu zmenky, o pravosti ktorej nie je dôvod pochybovať a z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že žalovaní v 2. a 3. rade sú povinní poskytnúť žalobcovi ním požadované plnenie. Zmenka má čisto abstraktný charakter, a teda pre vznik zmenkového záväzku zákon nevyžaduje existenciu žiadnych ďalších okolností, resp. abstraktný zmenkový záväzok nevyžaduje žiaden iný dôvod existencie než platnú listinu obsahujúcu zmenkový dlh. Právna úprava zmenky a zväzkových záväzkov sa zakladá na princípe oddelenia práv veriteľa zo zmenky od dôvodov, na základe ktorých zmenka vznikla. Vlastnosťou zmenky je aj jej nespornosť, to znamená že vlastník zmenky nemusí pri vymáhaní svojho práva zo zmenky preukazovať nič iné než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Žalobca v danom prípade preukázal, že je vlastníkom takejto platnej zmenky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že v zmysle ustanovenia § 76 Zákona zmenkového a šekového, listina ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v ustanovení § 75 uvedeného zákona nie je platná ako vlastná zmenka s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch. Teda ak niet osobitného údaja, platí že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska/sídla. Nakoľko v danom prípade súčasťou podpisu vystaviteľa na zmenke je určité miesto, je zrejmé že podmienka splatnosti zmenky v zákonom platobnom mieste je splnená. Na zmenke, ktorá neuvádza miesto platenia postačí, ak pri podpis vystaviteľa zmenky je uvedený miestny údaj. Ide o nevyvrátiteľnú právnu domnienku. Skutočnosti (zmenkovú sumu a údaj o splatnosti zmenky), ktoré budú žalobcom na zmenke doplnené si strany dohodli v predmetnej Dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky. Právnym dôvodom, na základe ktorého sa žalobca domáha v tomto konaní zaplatenia dlžnej sumy voči žalovaným je zmenka, ktorá je riadne vyplnená, spĺňa všetky zákonom predpísané formálne náležitosti a je podpísaná žalovanými.
Pokiaľ ide o námietku žalovaných v tom smere, že namietajú správnosť vyplnenia zmenkovej sumy, takáto námietka je veľmi všeobecná, formálna a v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR súd na ňu nemôže prihliadať, keďže žalovaní vôbec neuvádzajú v čom spočíva nesprávnosť tej sumy, aká suma podľa nich by mala byť správna, neuvádzajú nejaký konkrétny výpočet a konkrétnu sumu v rámci svojich námietok. Pokiaľ ide o námietku, že na daný prípad by sa mali vzťahovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, s týmto nemožno súhlasiť, keďže zmenka bola vystavená ako zabezpečovací inštitút a zabezpečovala primárny záväzkový vzťah, ktorý sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. To znamená, že aj všetky tie zabezpečovacie vzťahy je potrebné posudzovať v danom konkrétnom prípade podľa Obchodného zákonníka a Zákona šekového a zmenkového.
Námietky žalovaných vyhodnotil prvoinštančný súd ako nedôvodné, a preto podľa § 175 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 471 CSP a § 372y ods. 1 O.s.p. zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 30.3.2012, č. k. 21Zm/31/2011-36 vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3.rade ponechal v platnosti.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolania žalovaný 2/ a žalovaná 3/.
Vo svojich odvolaniach zhodne uviedli, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci a vyhodnotenia dôkazov a na základe toho súd nesprávne posúdil vec a vyvodil nesprávny právny
názor tým, že sa vôbec nevysporiadal s námietkami, že zmenka bola vyplnená nesprávne, v zjavnom rozpore s vyplňovacím právom, vyplnená suma nezodpovedá nároku navrhovateľa, pričom odkaz na dohodu nemôže reálne zakladať právny nárok žalobcu. Súd sa tejto námietke venoval len okrajovo, nedostatočne sa s ňou vysporiadal a nekriticky si osvojil tvrdenie žalobcu. Rozhodnutie súdu je preto zmätočné a nevykonateľné, nejasné, súd mal zohľadniť aj sumu z uspokojenia, resp. prípadného uspokojenia voči žalovanému 1/. Tým boli porušené ich práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces ako slabších účastníkov konania. S okolnosťami vzniku pohľadávky a rozporom jej vzniku a príslušenstva rozhodol v rozpore s judikatúrou a rozhodovacou zvyklosťou týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa a právom Európskej únie v danej oblasti a nevysporiadal sa dostatočne s premlčaním nároku. Preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a nárok žalobcu v plnom rozsahu zamietol alebo vrátil súdu na opätovné konanie.
Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Žalobca UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, podnikajúceho na území SR prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336 podaním doručeným okresnému súdu dňa 2.11.2021 navrhol zmenu žalobcu, lebo ako postupca uzatvoril dňa 27.10.2021 so spoločnosťou exekučná s.r.o., so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 441 040 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej je postúpenie pohľadávky voči žalovaným, ktorej úhrada je predmetom tohto konania. Spoločnosť exekučná s.r.o. so vstupom do tohto konania súhlasila.
Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Z ustanovenia § 80 CSP vyplýva, že návrh na zmenu strany sporu môže podať len žalobca. Odvolací súd môže jeho návrhu vyhovieť, ak žalobca preukáže, že po začatí súdneho konania (9.11.2011) nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná.
Žalobca k návrhu na zmenu strany sporu pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.10.2021 uzatvorenú so spoločnosťou exekučná s.r.o., ktorá zároveň so vstupom do konania vyjadrila súhlas. Nakoľko je žalobca bankou, odvolací súd skúmal aj splnenie podmienok postúpenia pohľadávky uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách; ich nesplnenie nezistil.
Odvolací súd iba v stručnosti poukazuje na to, že predpokladmi postupiteľnosti pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách na inú osobu je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90 dní a písomná výzva banky na splnenie povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky nie je postupiteľná a ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom. Odvolací súd dopĺňa, že problematikou sa zaoberal aj Najvyšší súd SR napr. v rozsudku zo dňa 28. marca 2018 sp. zn. 7Cdo 26/2017 alebo v rozsudku zo dňa 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo 147/2017. Najvyšší súd SR uviedol (bod 14) rozsudku sp. zn. 7Cdo 26/2017, že rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 OZ), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (v čase medzi splnením oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách a samotným pristúpením k uzavretiu postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok.
Na základe uvedeného krajský súd rozhodol o zmene strany sporu na strane žalobcu.
Následne odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolania žalovaných 2/ a 3/ nie sú dôvodné.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o dôvodnosti námietok žalovaných 2/ a 3/ podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Prešov č.k. 21Zm/31/2011-36 zo dňa 30.3.2012.
Podľa § 471 ods. 2 CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 175 ods. 4 O.s.p., ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
Z ustanovenia § 175 ods. 4 O.s.p. zároveň vyplýva koncentračná zásada, ktorá obmedzuje rozhodovanie súdu len na tie tvrdenia odporcov (v danom prípade žalovaných 2/ a 3/), ktoré sú uvedené v podaných námietkach, pričom na ďalšie iné tvrdenia súd neprihliada. Tvrdenia žalovaných 2/ a 3/ uvedené v podaných odvolaniach sú nedôvodné a právne irelevantné, nakoľko súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne a správne vysporiadal s ich jednotlivými námietkami a tvrdeniami.
V súvislosti s tvrdením žalovaných 2/ a 3/ týkajúcim sa nesprávneho vyplnenia blankozmenky, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že počas celého konania išlo zo strany žalovaných 2/ a 3/ len o všeobecné tvrdenie nesprávneho vyplnenia, pričom žalovaní v 2. a 3. rade nikdy nepreukázali v čom malo spočívať nesprávne vyplnenie dlžnej zmenkovej sumy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 603/2017 zo dňa 27.3.2018, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že povinnosť žalovaného v zmenkovom konaní znášať bremeno dôkazu týkajúce sa kauzálnych námietok nie je absolútna. Ak však žalovaný tvrdí, že kauza vo výške zmenkovej sumy neexistuje a jeho procesná obrana spočíva v tvrdení existencie kauzy inej, sumou nižšej, je povinný znášať bremeno dôkazu vo vzťahu k tomuto tvrdeniu.
Nedôvodné sú taktiež námietky žalovaných 2/ a 3/ ohľadom ich postavenia ako spotrebiteľov.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497). zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Zmenkové ručenie upravené v zákone č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch je odlišné od ručenia upraveného v Občianskom zákonníku.
Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z. z. zmenkách a šekoch, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 356/06, ktoré sa zaoberá akcesoritou pri zmenkovom ručení, a podľa ktorého záväzok zmenečného ručiteľa je vždy adresný, čo znamená, že sa viaže k zmenkovému záväzku určitého zmenkového dlžníka, a že sa ním zaisťuje zaplatenie zmenkového dlhu tohto zmenkového dlžníka. Zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Obsah a povaha zmenkového záväzku avalistu závisia, aj keď nie absolútne, na obsahu a povahe záväzku toho zmenkového dlžníka, za ktorého bolo zmenkové ručenie prevzaté.
Vykonaním ručiteľského prehlásenia do textu zmenky vzniká ručiteľský záväzok ručiteľa (avalistu) zaplatiť zmenkovú sumu. Povahu ručiteľského záväzku charakterizuje vzťah ručiteľského záväzku a hlavného záväzku, ktorý určuje akcesorita a subsidiarita. Ručiteľský záväzok je teda akcesorický, t. j. vedľajší, závislý čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla aj obsahu, od záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý je hlavný, určujúci.
V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Obo 362/2005, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil právny záver, že zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z vlastných mimozmenkových vzťahov.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zmenkové ručenie je odlišné od ručiteľského vyhlásenia v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Rovnaký právny záver vyslovil Najvyšší súd SR aj v uznesení sp. zn. 5 Obdo 26/2014 zo dňa 30.3.2015, v ktorom uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že záväzok avalistu nie je podobný s ručením upraveným Občianskym zákonníkom, lebo avalista nemôže bez ďalšieho používať námietky osoby, za ktorú je na zmenke podpísaný tak, ako túto možnosť má ručiteľ v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré mu túto možnosť dávajú. Pri avalistovi takéto ustanovenie v ZZŠ nie je.
Uvedené vyplýva aj z právneho záveru prezentovaného v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-419/11 zo dňa 14.3.2013, ktorý vo výroku č. I uvádza: „Článok 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru. Toto ustanovenie sa preto neuplatňuje na určenie súdu, ktorý na právomoc rozhodnúť o žalobe, ktorou
remitent vlastnej zmenky so sídlom v členskom štáte uplatňuje práva z tejto zmenky, ktorá bola v deň jej podpisu neúplná a bola vyplnená neskôr remitentom, voči zmenkovému ručiteľovi s bydliskom v inom členskom štáte.“
Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu, pričom ani obsah odvolaní žalovaného 2/ a žalovanej 3/ nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v nich uvedených.
Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 30.3.2012, č. k. 21Zm/31/2011-36 vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade ponechal v platnosti. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovaným 2/ a 3/, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).