Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Sa-7-2022.pdf
PDF · 253.47 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: B.. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. č. XXX proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2022/2647-VAC zo dňa 2. marca 2022, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica č. UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/2022/2647-VAC zo dňa 2. marca 2022 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2021/32723-5 zo dňa 6. októbra 2021 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žiadosťou doručenou Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 04.08.2021 požiadala žalobkyňa o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby - syna Q. K. (ďalej aj „syn žalobkyne“). O podanej žiadosti rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy Rozhodnutím č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2021/32723-5 zo dňa 06.10.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žiadosti žalobkyne nevyhovel a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je Q. K. (syn žalobkyne). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na závery Komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/ SOC/2021/33066 zo dňa 28.09.2021, podľa ktorého bola Q. K. (synovi žalobkyne) určená miera funkčnej poruchy (ďalej aj „MFP“) 90% podľa prílohy č. 3, časti IV., bod 1., písm. d) k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zák. č. 447/2008 Z.z.“ alebo „Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“), a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z. z. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej aj „ŤZP“) a ako taký je odkázaný na sprievodcu aj na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Rozhodujúcou diagnózou pre určenie MFP sú poruchy psychického vývoja detí (hyperkinetické poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus) - komplexná porucha. Pri vypracovaní Komplexného posudku sa vychádzalo z doloženého Psychologického vyšetrenia zo dňa 04.06.2021 a 23.06.2021 a
Pedagogickej charakteristiky žiaka zo dňa 23.06.2021. Posudkový lekár zistil, že maloletý Q. K. prekonal bežné detské respiračné ochorenia, má alergiu, ľahkú hypermetropiu a poruchu rečového vývoja - rotacizmus a lambdacizmus. Nefrológom je sledovaný pre agenézu jednej obličky. Pre problémy so správaním je sledovaný psychológom a psychiatrom. Na základe vyšetrenia ADOS-2 mu bol potvrdený vysokofunkčný autizmus, je v 4. ročníku bežnej základnej školy, vzdelávaný mimo kmeňovej triedy s asistentom. Podľa psychologického vyšetrenia veľmi senzitívne vníma okolie, je iritabilný viac ako inokedy, nepokojne pobehuje po miestnosti. Nedokáže sa sústrediť na kontinuitu hovoreného, ani konverzácia nie je možná v potrebnej miere, kreslenie prerušuje frekventne. Podľa matky je problém v zvládaní náročných situácií, ako napr. zle toleruje plač dieťaťa, vadí mu sprchovanie a kúpanie. Máva úzkosti, ale nie časté, nesmie byť hladný, inak je podráždený. Klinickopsychologicky došlo u neho t. č. k navrúbeniu záťaže pri komorbidite diagnóz. Doporučený bol pokus o zmenu podpornej terapie. Stav bol zhodnotený ako Aspergerov syndróm, ADHD a zmiešaná porucha školských zručností. Z pedagogickej charakteristiky žiaka posudkový lekár zistil, že vzdelávanie prebieha individuálnou formou v samostatnej triede za asistencie jedného pedagóga. Je mimo kmeňovej triedy, pretože zaradenie do kolektívu sa ukázalo ako nemožné. Hluk a pohyb ostatných detí na neho pôsobí rušivo, pri dobrom psychickom naladení sa cez prestávky občas zapojí do hry. Do školy prichádza so starou matkou, často nepokojný, podráždený, niekedy s plačom a krikom. Počas prvej hodiny sa treba venovať rozhovoru, aby sa upokojil, potom je schopný spolupráce. K práci ho treba neustále motivovať, pretože ak mu nie je sľúbená akákoľvek odmena, nie je schopný zapojiť sa do žiadnej činnosti, pracuje len podmienečne. Pozornosť je veľmi kolísavá, spolupráca je obmedzená rozpoložením. Rýchlo sa unaví, vtedy je negativistický, odmietavý, zvyšuje hlas, hnevá sa, kričí. Piatu hodinu už nie je schopný sústredenia ani spolupráce. Pri práci je silne fixovaný na svoje predstavy, ak sa nedajú realizovať, hnevá sa (kričí, behá, poskakuje a krúži rukami, naráža na okolie, niekedy plače). Podľa Lekárskeho posudku ide preto o dieťa s poruchou autistického spektra - Aspergerovým syndrómom. Má oslabené prispôsobovanie správania sociálnemu kontextu, ťažšie nadväzuje kontakty, ale neodmieta ich. Nemá významnejšie poruchy správania - okrem niekoľkých prípadov v škole nie je preukázaná opakovaná agresivita. Mnestické funkcie sú nadpriemerné, intelekt je s nerovnomerným výkonom - od nadpriemeru po priemer. Od posledného posúdenia nie je dokumentované zhoršenie zdravotného stavu.
2. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že sociálnym šetrením bolo zistené, že maloletý Q. K. sa pohybuje samostatne, bez opory, výdrž chôdze je dostatočná. Matka uviedla, že je stále v pohybe. Pre postihnutie obličky sa rýchlejšie unaví, vtedy môže zostať apatický, treba mu ponúknuť niečo na doplnenie energie. Orientovaný je v základných smeroch primerane, vie sa orientovať v známom prostredí, blízke osoby pozná. V súčasnej dobe neužíva žiadne lieky na predpis od psychiatra. Býva v B., chodí do školy v Z.. Prepravu zabezpečuje rodina osobným motorovým vozidlom, na kúpu ktorého bol navrhnutý peňažný príspevok pri predchádzajúcom posúdení. Podľa Lekárskeho posudku Q. K. nemá závažné pohybové ani zmyslové postihnutie, pri zdokumentovanom psychickom ochorení je odkázaný na sprievod. Pre duševnú poruchu s často opakujúcimi sa prejavmi neovládateľného alebo nepredvídateľného správania je v zmysle § 14 ods. 6 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Sociálnym šetrením bolo tiež zistené, že maloletý Q. K. je vo štvrtom ročníku základnej školy. Väčšinou je v samostatnej triede spolu s asistentom, 4-krát do týždňa trávi vyučovaciu hodinu v kmeňovej triede. Pre zvýšenú unaviteľnosť a nervozitu sa s ním už po 4. vyučovacej hodine nedalo pracovať, hoci štvrtáci majú denne aj 5-6 vyučovacích hodín. Na odporúčanie školy bola rodičmi podaná žiadosť o skrátenie vyučovania, oficiálne vo veci ešte nebolo rozhodnuté. Od začiatku školského roka chodí len na 4 vyučovacie hodiny. Raz do týždňa si ho berie špeciálny pedagóg aj na piatu hodinu, za pekného počasia sa idú vonku prejsť. Kvôli ochoreniu obličky a ľahkej unaviteľnosti bude zrejme mať len zdravotnú telesnú výchovu formou prechádzky, nebude cvičiť spolu s deťmi. Cca o 11:00 hod. pre neho chodí matka do školy, potom je už v domácom prostredí. V škole má dobré výsledky, keď pracuje sám a má vytvorené podmienky a režim. Matematiku aj slovenčinu zvláda, má prehľad aj v ďalších predmetoch, a to aj nad rámec preberaného učiva. Verbálne komunikuje, slovná zásoba je v poriadku. Reč je zrozumiteľná, problém mu robí výslovnosť „r“ a „l“. Podľa matky niekedy tvorí a používa zvláštne vetné konštrukcie, ktorým nerozumejú. Učí sa rýchlo, je nadaný. Ťažké je prinútiť ho systematicky pracovať a učiť sa, má problém obsedieť. Ďalej bolo zistené, že syn žalobkyne je pri stravovaní vyberavý, má svoje obľúbené jedlá, spravidla treba nad ním stáť, aby sa najedol. Väčšinou sa naje sám, s niečím ho treba aj kŕmiť. Kvôli ochoreniu obličiek musí mať stabilný pitný režim, nedokáže ho však dodržiavať, len s pripomínaním a pod dohľadom. Pri vyprázdňovaní je samostatný, ale napr. do poslednej chvíle na WC nejde. Pokiaľ je zaujatý nejakou činnosťou a vidno na ňom, že mu treba, tak ho tam treba poslať. Očistu po WC,
zvláda. V škole chodí na WC veľmi málo, často čaká až domov. Treba mu strihať nechty, na rukách vydrží, so strihaním nechtov na nohách sú problémy. Zuby mu umýva matka. Pri umývaní rúk musí na neho dohliadať. Treba mu pripomínať umývanie rúk po WC aj aby spláchol. Pri sprchovaní sú problémy, niekedy ide sám, inokedy ho tam treba dať nasilu, niekedy ho treba aj poumývať. Je citlivý na zvuky, hučí mu voda, fén. Oblečenie mu treba nachystať, oblečie sa sám pod dohľadom, ale trvá mu to dlho. Keď ide do školy, väčšinou mu s obliekaním pomáhajú. Keď ho neskontrolujú, oblečie sa nesprávne. Dokáže zmeniť polohu, sedieť, stáť, prejsť po rovine aj po schodoch. Výdrž chôdze je slabšia, ľahko sa unaví, túry by nezvládal. Potrebnú pomoc a dohľad zabezpečuje matka. Uviedla, že syna vozí do školy a zo školy, zabezpečuje mu pomoc a dohľad v domácom prostredí. V prípade problémov pri vzdelávaní ju škola kontaktuje a ide pre syna aj skôr ako o 11:00 hod..
3. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie svojho syna Q. K.alobkyňa odôvodnila tým, že jej syn je dieťa s Aspergerovým syndrómom, je potrebná celodenná starostlivosť, ktorá je vykonávaná buď v škole aj s pomocou asistenta učiteľa, alebo v domácom prostredí pod dohľadom matky. Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia z uvedeného Lekárskeho posudku, ktorý vychádza z doložených odborných lekárskych nálezov, vyplýva, že Q. K. potrebuje starostlivosť a prítomnosť dospelej osoby tak ako každé dieťa v jeho veku. Úkony sebaobsluhy zvláda primerane detskému veku, dohľad a pomoc zo strany dospelej osoby je potrebný aj vzhľadom na vek. Pomoc potrebuje pri niektorých úkonoch stravovania, celkového kúpeľa, obliekania a vyzliekania, pri dodržiavaní liečebného režimu a pri sprevádzaní do zdravotníckych zariadení. Uviedol, že v súvislosti s predloženými lekárskymi nálezmi, Lekárskym posudkom, na základe posudzovania odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach sebaobsluhy bol Q. K. zaradený do stupňa odkázanosti č. II. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení ďalej poukázal na ust. § 40 ods. 1, § 39 ods. 1 a § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. Uzavrel, že nakoľko nie sú splnené podmienky stanovené zákonom, Komplexným posudkom nebol navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie Q. K. ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom boli u jej syna vyhodnotené jednotlivé samoobslužné úkony, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zák. č. 451/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zák. č. 448/2008 Z.z.“ alebo „Zákon o sociálnych službách“), aký počet bodov v jednotlivých kategóriách získal, ani aký mu bol udelený výsledný počet bodov, z ktorého vyplynul stupeň odkázanosti II. Uviedla, že jej syn nevykonáva úkony samostatne, keďže mu musí hovoriť, čo má robiť a dohliadnuť na ich vykonanie, resp. ich skontrolovať. Tvrdila, že jej syn úkony sebaobsluhy zvláda primerane detskému veku, ale nie primerane svojmu veku, čo podľa nej vyplýva aj z lekárskych správ. Taktiež porovnala výkon činností, ktoré zvláda robiť samostatne iné dieťa vo veku jej syna a z tohto porovnania podľa nej rovnako vyplýva, že jej syn nie je s výkonom samoobslužných činností na úrovni svojich rovesníkov. Trvala na tom, že jej syn je na opatrovanie žalobkyne odkázaný viac ako 8 hodín denne. V súčasnosti vykonáva za syna činnosti, resp. vykonáva pri nich nad ním dohľad, ktoré už podľa žalobkyne dieťa v jeho veku má zvládnuť, ako je umývanie zubov, sprchovanie, pitný režim, obliekanie sa podľa počasia. Tiež uviedla, že okrem už uvedených ochorení má jej syn diagnostikovanú vysokú dysgrafiu, potrebuje pomoc pri príprave na vyučovanie, počas vyučovania potrebuje pomoc asistenta. Syn žalobkyne je tiež dlhodobo v starostlivosti detskej psychologickej ambulancie, pričom z Lekárskej správy Ambulancie klinickej psychológie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica zo dňa 23.06.2021 vyplýva, že jeho stav je zhoršený a bude potrebné, aby sa žalobkyňa ako jeho matka v plnom rozsahu venovala jeho stabilizácii, a preto bol psychologickou ambulanciou odporúčaný opatrovateľský príspevok matke, čo však podľa žalobkyne nebolo pri vypracovaní Komplexného posudku vzaté do úvahy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pri rozhodovaní o stave jej syna neboli vzaté do úvahy všetky skutočnosti a okolnosti v súvislosti s konkrétnymi ochoreniami. Namietala neobjektívnosť posudku pretože bol vypracovaný bez bližšieho skúmania pomerov maloletého. Podľa žalobkyne prvostupňový orgán verejnej správy nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci a navrhla, aby bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zmenené a aby jej bol opatrovateľský príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ŤZP, ktorou je jej syn Q. K., priznaný. K odvolaniu priložila Porovnanie schopnosti zvládnuť samoobslužné činnosti, Rozhodnutie Základnej školy s materskou školou Brusno č. 10/2021 zo dňa 21.09.2021, ktorým bolo Q.
K. povolené štúdium podľa individuálneho študijného plánu, Individuálny študijný plán žiaka Q. K. na šk. rok 2021/2022 a Zápisnicu zo stretnutia so zákonným zástupcom žiaka 4. ročníka Q. K..
5. O podanom odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/2022/2647-VAC zo dňa 02. marca 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zopakoval obsah prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a popísal obsah odvolania žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu. Následne uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu čo do výroku, ako aj jeho odôvodnenia v úzkej súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Pri preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku prvostupňového orgánu verejnej správy a posúdil ho samostatne po právnej a skutkovej stránke. Ďalej uviedol, že na základe odvolania žalobkyne preskúmal Komplexný posudok vydaný prvostupňovým orgánom verejnej správy. Posúdil MFP maloletého Q. K., sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti sebaobsluhy a vydal nový Komplexný posudok č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2022/3037/KO zo dňa 17.02.2022, podľa ktorého je MFP maloletého Q. K. 90% pre ochorenie zaradené do skupiny IV. ods. 1 písm. d) prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, preto sa považuje za fyzickú osobu s ŤZP a sociálne dôsledky jeho ŤZP bolo navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi, a bytového zariadenia. Pri vypracovaní Komplexného posudku sa vychádzalo z Lekárskeho posudku zo dňa 31.01.2022 a z Posudkového záveru zo dňa 14.02.2022, pričom posudkový lekár žalovaného vychádzal z lekárskych nálezov, ktoré tvorili súčasť predloženej spisovej dokumentácie, a to najmä z vyšetrenia praktického lekára pre deti a dorast zo dňa 11.01.2022, zo psychologického vyšetrenia zo dňa 26.02.2021 a zo dňa 23.06.2021, zo stomatologického vyšetrenia zo dňa 18.01.2022 a z pedagogickej charakteristiky žiaka zo dňa 23.06.2021. Rozhodujúcim ochorením pre určenie MFP u maloletého syna žalobkyne je psychická vývojová porucha - Aspergerov syndróm. Syn žalobkyne trpí aj poruchou učenia a má diagnostikovanú ADHD, čo je objektivizované v aktuálnom psychologickom vyšetrení zo dňa 23.06.2021. Podľa objektívneho psychologického vyšetrenia maloletý Q. K. býva nepokojný, ťažšie zvládne náročnejšie situácie, nedokáže sa sústrediť na konverzáciu, adaptácia v škole je sťažená. Postoj a chôdza je v norme. V predložených odborných nálezoch nie sú preukázané také psychické zmeny, pre ktoré by bol nútený trvalý dohľad. Podkladom Posudkového záveru bolo preskúmanie spisovej dokumentácie prvostupňového orgánu verejnej správy a sociálna posudková činnosť vykonaná žalovaným dňa 21.01.2021 prostredníctvom telefonického rozhovoru so žalobkyňou, a to z dôvodu zamedzenia šírenia ochorenia COVID-19, pričom bolo zistené, že maloletý Q. K. býva v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s rodičmi, dvomi súrodencami a starými rodičmi. Maloletý Q. sa pohybuje samostatne, ale rýchlo je unavený, je slabší. Navštevuje 4. ročník Základnej školy v Z., je integrovaný, má individuálny študijný plán. Je ťažko prispôsobivý, a preto je samostatne s osobnou asistentkou alebo špeciálnou pedagogičkou mimo spolužiakov. Do triedy nechodí. So spolužiakmi sa stretáva minimálne, skúšajú ho integrovať medzi nich, ale keď je veľký hluk v triede, zakrýva si uši, keď sa niekto zasmeje, tak si myslí, že sa smeje na ňom. Cez hodiny prezentuje seba, musí stále chodiť, skákať, keby niečo vedel a pani učiteľka ho nevyvolala, tak to znáša zle. Reč je zrozumiteľná. Nemá základné sociálne zručnosti, musí ho matka upozorniť, aby sa pozdravil a poďakoval. Vie sa rozprávať o veciach, ktoré ho zaujímajú. Keď príde zo školy a nie je v pohode, je nervózny, pobehuje, nechce si robiť úlohy. Ak sa mu niečo zakáže, poháda sa s bratom, začne búchať dverami a kričať. Matka ďalej uviedla, že po záchvate ho musí chytiť, dohovoriť mu alebo je len pri ňom, kým sa upokojí. Matka je na rodičovskej dovolenke. Q. má mladších súrodencov. Vzhľadom k veku celodennú stravu zabezpečuje matka. Stravu naservíruje a maloletý Q. sa samostatne naje, ale matka ho musí upozorniť a dohliadať, aby sa najedol. Tekutiny tiež pripravuje matka, postaví džbán pred maloletého a on si sám z neho naleje a napije sa. V škole ho musí upozorniť osobný asistent, aby sa najedol a napil. Na WC prejde samostatne. Zvládne manipuláciu s odevom pred a po vyprázdňovaní, zaujme polohu a vykoná potrebu. Pri účelnej očiste po vyprázdnení hrubého čreva potrebuje pomoc, odmieta to robiť. Podľa matky pri úkonoch bežnej osobnej hygieny maloletý Q. tiež potrebuje pomoc, ruky si namydlí, ale neumyje si ich, zuby umýva matka, tiež strihá nechty na rukách a nohách. Tvár si tiež neumyje sám. Za pomoci matky vojde do vane, vo vani sedí a matka ho poumýva a poutiera. Matka tiež uviedla, že mu vadí hučanie sprchy, tak ho musí rýchlo osprchovať, nechce sa umývať, následne ho poutiera a pomôže mu z vane vyjsť von. Odev na oblečenie pripravuje matka. Oblečie sa samostatne, ale treba skontrolovať, aby sa obliekol správne, pri vyzliekaní a obúvaní je samostatný. Keď ide do školy, pre rýchlejšie obliekanie mu
pomáha otec. Pri zmene polohy z ľahu do sedu, zo sedu do stoja a opačne je samostatný. Orientovaný je primerane k veku. Vzhľadom k veku predpis a dávkovanie liekov zabezpečuje matka. Lieky pravidelne neužíva, na ADHD berie výživové doplnkové lieky s kyselinou mliečnou. Prvostupňový orgán verejnej správy tiež konštatoval, že pri posudzovaní odkázanosti maloletého Q. K. na opatrovanie sa postupovalo aj so zreteľom na ust. § 14. ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Posudkový lekár konštatoval, že maloletý Q. K. netrpí ťažkým mentálnym ani zmyslovým ochorením, trpí poruchou aktivity a pozornosti, stav je na liečbe kompenzovaný, nie je dokumentovaná ani srdcová alebo respiračná nedostatočnosť, je samostatne mobilný a nie je preukázaná porucha zvieračov. Pri uvedenom zdravotnom postihnutí maloletý Q. v porovnaní s rovesníkmi potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri niektorých činnostiach sebaobsluhy, a to pri stravovaní, zabezpečovaní osobnej hygieny, celkovom kúpaní, obliekaní a vyzliekaní, čo bolo zohľadnené pri určení stupňa jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 40 ods. 1, § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. a konštatoval, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa ust. § 49 ods. 10 a prílohy číslo 3 zák. č. 448/2008 Z.z. Ďalej, že zdravotný stav syna žalobkyne bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácii a k odvolaniu doloženými aktuálnymi odbornými nálezmi, pričom posudkový lekár zohľadnil žalobkyňou uvedené skutočnosti pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach uvedených v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., a to pri činnostiach ako je stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy, sedenie a státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu a rešpektujúc § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. a po sčítaní dosiahnutých 90 bodov určil synovi žalobkyne Q. K. II. stupeň odkázanosti, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby 2 - 4 hodiny na deň podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., a preto maloletý Q. K. nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. Žalovaný uzavrel, že na základe vykonanej lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti, druhostupňový orgán verejnej správy dospel k záveru, že u syna žalobkyne sa jedná o taký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý nepodmieňuje odkázanosť na opatrovanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení a z toho dôvodu mu nebol peňažný príspevok na opatrovanie v Komplexnom posudku navrhnutý.
Žaloba
6. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 29.04.2022 (v znení doplnku zo dňa 25.05.2022) sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a žiadala, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V žalobe namietala závery posudkového lekára uvedené v Komplexnom posudku žalovaného zo dňa 17.02.2022. Považovala ich za nesprávne, nakoľko z nich vyplýva, že jej syn trpí v podstate len poruchou aktivity a pozornosti, avšak podľa žalobkyne v skutočnosti, čo podľa nej vyplýva aj z lekárskych správ, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného, jej syn má diagnostikovaný Aspergerov syndróm, hyperkinetický syndróm - ADHD, agenézu obličky, alergie (roztoče, pes, mačka), logopedické problémy - rotacizmus, lambdacizmus, v dôsledku čoho bol uznaný za osobu s ŤZP s mierou funkčnej poruchy 90%. Podľa žalobkyne žalovaný do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu prevzal odôvodnenie Komplexného posudku a nezaoberal sa argumentáciou uvedenou v odvolaní, že syn žalobkyne vyžaduje zvýšenú starostlivosť a stály dozor žalobkyne a že v domácom prostredí s ním žalobkyňa pracuje podľa pokynov lekára a psychológa. Podľa žalobkyne sa žalovaný k uvedenému vyjadril len okrajovo s tým, že v predložených odborných nálezoch nie sú preukázané také psychické zmeny, pre ktoré by bol nutný trvalý dohľad. Uvedený záver žalovaného je podľa žalobkyne v rozpore s Lekárskou správou Ambulancie klinickej psychológie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica zo dňa 23.06.2021, z ktorej vyplýva, že u syna žalobkyne je indikovaný pokus o zmenu podpornej terapie, čo si bude vyžadovať nemalé úsilie zo strany rodičov, jeho stav je neuspokojivo kompenzovaný aj v dôsledku komorbidity diagnóz. Opatrovateľský príspevok žalobkyni ako matke na dieťa bol v predmetnom náleze odporúčaný vzhľadom na to, že žalobkyňa by sa mala v plnom rozsahu venovať stabilizácii maloletého Q. K., čo bude finančne
aj časovo veľmi náročné. Žalobkyňa ďalej namietala, že rozhodnutie žalovaného v prevažnej miere kopíruje prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo doplnené len v tom smere, že žalovaným určený stupeň odkázanosti II. vyplynul z udelenia celkového počtu bodov 90, pričom opäť z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, akým spôsobom boli u syna žalobkyne vyhodnotené jednotlivé samoobslužné úkony a aký počet bodov v jednotlivých kategóriách získal. Žalobkyňa ďalej namietala, že z rozhodnutia žalovaného tiež nie je zrejmé, že sa zaoberalo žalobkyňou predloženým Porovnaním schopnosti vykonávať samoobslužné činnosti medzi jej synom a zdravým dieťaťom a nijakým spôsobom sa s ním nevysporiadal. Tiež tvrdila, že rozhodnutie žalovaného nemá oporu v jeho odôvodnení žalovaným. Podľa žalobkyne z lekárskych správ vyplýva, že jej syn síce zvláda úkony sebaobsluhy primerane detskému veku, ale nie primerane svojmu veku. Ďalej uviedla, že Rozhodnutím riaditeľa Základnej školy s materskou školou č. 10/2021 zo dňa 21.09.2021 bolo jej synovi povolené štúdium podľa individuálneho učebného plánu. Syn žalobkyne je schopný vydržať na vyučovaní max. 4 vyučovanie hodiny denne, pričom sa učí mimo triedy s asistentkou. V škole trávi čas medzi 8:00 a 11:00 hod. avšak pre nevhodné správanie a nespoluprácu často chodí zo školy skôr, čo potvrdzujú aj priložené záznamy asistentky o správaní syna žalobkyne v škole. Uviedla, že zdravotný stav jej syna si vyžaduje celodennú pomoc žalobkyne ako matky a bez jej pomoci strávi denne len 3 - 3,5 hodiny v škole. Vzhľadom na jeho zdravotný stav a prejavy ochorenia nemôže byť ani na chvíľu sám. Poukázala tiež na štandardné postupy manažovania pacientov s poruchami autistického spektra (PAS) zverejnené na stránke Ministerstva zdravotníctva SR <https://www.standardnepostupy.sk/standardy-poruchy-autistickeho-spektra/> a v nich uvedený postup posudkových lekárov Sociálnej poisťovne pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, ktoré si vyžaduje osobitnú starostlivosť, a to na účely § 15 ods. 1d zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z. z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“), pričom uviedla, že za osobitnú starostlivosť sa na tieto účely považuje pravidelná aplikácia liekov, dozor pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, príprava stravy, kontrola pri hygiene, osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych a školských zariadení, náročný individuálny prístup. Uviedla, že na základe vyššie uvedeného trvá na tom, že jej syn je na jej opatrovanie odkázaný viac ako 8 hodín denne. Ďalej uviedla, že podľa metodiky žalovaného pre posudkových lekárov k hodnoteniu detí s Aspergerovým syndrómom, ktorá bola žalobkyni predložená žalovaným prostredníctvom Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ak dieťa navštevuje bežnú školu, škôlku, je spravidla určený stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby I. Ďalej žalobkyňa namietala, že postupom a rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj žalovaného ako druhostupňového orgánu boli porušené práva, ktoré garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku dňa 25.06.2010 zverejnením v Zbierke zákonov č. 317/2010 (ďalej len „Dohovor“), pričom poukázala na Článok 7 bod 1 a 2 Dohovoru. Podľa žalobkyne v danom vývinovom období môže pre vývoj a výchovu svojho syna individuálnym prístupom k jeho potrebám a vývinu v domácom prostredí urobiť oveľa viac ako v budúcnosti a na túto skutočnosť ako na najlepší záujem dieťaťa predpokladaný uvedeným Dohovorom by mal správny orgán pri posudzovaní požadovaného nároku prihliadať. Záverom uviedla, že na základe uvedených skutočností podľa nej žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci, zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil, a preto navrhla rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na priebeh konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, poukázal na Komplexný posudok zo dňa 28.09.2021, ktorý tvoril podklad prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy i na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, proti ktorému žalobkyňa podala odvolanie. Ďalej uviedol, že žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a v odvolacom konaní bol vydaný nový Komplexný posudok dňa 17.02.2022, pričom žalovaný poukázal na závery uvedeného Komplexného posudku tak, ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Následne poukázal na ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 40 ods. 1, 14 ods. 2, 4 a § 57 ods. 1 písm. a) zák. č. 447/2008 Z.z. a zdôraznil, že ak je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, možno fyzickej osobe, ktorá ju opatruje poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie, pričom na opatrovanie je odkázaná fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa ust. § 49 ods. 10 a prílohy číslo 3 zák. č. 448/2008 Z.z. Poukázal na to, že žalobkyňa namietala, že záver posudkového lekára v Komplexnom posudku považuje za nesprávny,
nakoľko z neho vyplýva, že maloletý Q. v podstate trpí len poruchou aktivity a pozornosti, pričom podľa žalobkyne v skutočnosti, (čo má vyplývať aj z lekárskych správ, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia), maloletý Q. má diagnostikovaný Aspergerov syndróm, hyperkinetický syndróm - ADHD, agenézu obličky, alergie (roztoče, pes, mačka), logopedické problémy - rotacizmus, lambdacizmus, v dôsledku čoho bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 90 %. Žalobkyňa ďalej v žalobe namietala, že žalovaný sa nezaoberal argumentáciou uvedenou v odvolaní, že maloletý Q. vyžaduje zvýšenú starostlivosť a stály dozor, že v domácom prostredí s ním pracuje podľa pokynov lekára a psychológa, pričom k tomuto sa žalovaný vyjadril len okrajovo, a to tým, že v predložených odborných nálezoch nie sú preukázané také psychické zmeny, pre ktoré by bol nutný trvalý dohľad, čo je podľa žalobkyne v rozpore s lekárskou správou Ambulancie klinickej psychológie zo dňa 23.06.2021, z ktorej vyplýva, že u maloletého Q. je indikovaný pokus o zmenu podpornej terapie, čo si bude vyžadovať nemalé úsilie zo strany rodičov, jeho stav je neuspokojivo kompenzovaný aj v dôsledku komorbidity diagnóz. Zdôraznila, že opatrovateľský príspevok matke na dieťa je odporúčaný. K uvedenej námietke žalobkyne žalovaný uviedol, že pri preskúmavaní rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy postupoval samostatne a nezávisle od zistení, hodnotení, ako aj stanoviska orgánu prvého stupňa a poukázal na § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Uviedol, že vyjadrenia odborných lekárov majú pre posúdenie odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na jednotlivé druhy kompenzácie len odporúčací charakter a názor odborného lekára nie je pre príslušný správny orgán záväzný. Zákon o peňažných príspevkoch zveril kompetencie posudzovať zdravotný stav, určovať mieru funkčnej poruchy, ako aj posúdiť odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 na účely tohto zákona posudkovým lekárom príslušných orgánov, ktorých úlohou pri posudzovaní sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je len bez výhrad akceptovať návrhy odborných lekárov, ale objektívne zhodnotiť celkový fyzický a psychický potenciál posudzovaného v súlade s legislatívne upravenými zásadami posudzovania pre daný účel. V tomto prípade podľa žalovaného posudkový lekár zohľadnil všetky predložené lekárske nálezy, ktoré objektívne funkčne popisovali zdravotný stav maloletého Q. K., pričom sa v Lekárskom posudku vyjadril aj k ostatným v žalobe uvádzaným ochoreniam, ktoré ale nedosiahli vyššie percento miery funkčnej poruchy, resp. neboli objektivizované odbornými nálezmi. Podľa žalovaného bolo jeho rozhodnutie riadne a logicky odôvodnené, v odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, ako aj so všetkými podstatnými okolnosťami. Posudkový lekár žalovaného pri posúdení zdravotného stavu syna žalobkyne postupoval v súlade s metodikou posudzovania miery funkčnej poruchy pri IV. skupine ochorení (Duševné poruchy a poruchy správania) uvedenej v prílohe č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a na základe prejavov ochorenia popísaných v predložených odborných nálezoch určil výslednú mieru funkčnej poruchy na dolnej hranici povoleného rozpätia - 90 %
- práve pre Aspergerov syndróm a konštatoval, že pri tomto stupni ochorenia nie je preukázaná potreba celodenného dohľadu, čím nedošlo k porušeniu zákona. Ostatné žalobkyňou uvádzané ochorenia podľa žalovaného neboli dokumentované v predložených odborných nálezoch, ani by neovplyvnili výsledok posúdenia. Podľa žalovaného agenéza obličky, alergie (roztoče, pes, mačka), ani logopedické problémy (uvádzaný rotacizmus a lambdacizmus) neovplyvňujú zásadným spôsobom schopnosť sebaobsluhy maloletého a ani pri týchto ochoreniach nie je odôvodnená potreba celodenného dohľadu. K námietke žalobkyne, že z rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy ako ani z rozhodnutia žalovaného, ktoré v prevažnej miere kopíruje prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo doplnené len v tom smere, že žalovaným určený stupeň odkázanosti II. vyplynul z udeleného celkového počtu bodov 90, nie je zrejmé, akým spôsobom boli u syna žalobkyne vyhodnotené jednotlivé samoobslužné úkony, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. a aký počet bodov v jednotlivých kategóriách získal, z rozhodnutia žalovaného tiež nie je zrejmé, že sa zaoberal žalobkyňou predloženým Porovnaním schopnosti vykonávať samoobslužné činnosti medzi jej synom a zdravým dieťaťom, tento dôkaz žalovaný nevzal do úvahy, a ani sa s ním nevysporiadal iným spôsobom ako aj k námietke žalobkyne, že zdravotný stav maloletého Q. si vyžaduje jej celodennú pomoc a bez jej pomoci strávi denne len 3 - 3,5 hod, keď je v škole, keďže vzhľadom na svoj zdravotný stav a prejavy ochorenia nemôže byť ani chvíľu sám, resp. bez jej dozoru žalovaný uviedol, že peňažný príspevok na opatrovanie je svojím charakterom fakultatívnou dávkou, na priznanie ktorej neexistuje právny nárok. Môže byť priznaný a poskytovaný len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok, tak na strane opatrovateľa ako aj opatrovanej osoby. Uviedol, že o peňažných príspevkoch na kompenzáciu rozhodujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a v odvolacom konaní Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v správnom konaní, v ktorom rozhodujú na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, a to po vykonaní lekárskej posudkovej
činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. V prípade syna žalobkyne bola podľa žalovaného tak lekárska, ako aj sociálna posudková činnosť vykonaná v súlade so zákonom. Posudkový lekár žalovaného pri posudzovaní odkázanosti syna žalobkyne zohľadnil všetky predložené odborné nálezy, vrátane tých, ktoré preukazovali stupeň duševného postihnutia posudzovaného. Na základe týchto odborných nálezov a zisťovania sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia synovi žalobkyne určil II. stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách. Uviedol, že posudkový lekár žalovaného na základe preukázaných odborných nálezov a prešetrenia sociálnych dôsledkov vykonal samostatné bodovanie určujúce stupeň odkázanosti syna žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby nezávisle na bodovaní posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy, a to v jednotlivých činnostiach v súlade s prílohou číslo 3 Zákona o sociálnych službách. Následne žalovaný vo vyjadrení k žalobe vypísal všetky kategórie a do nich patriace úkony pre posudzovanie odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach podľa prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách s hodnotením 0, 5 alebo10 bodov (0 bodov = fyzická osoba je pri väčšine úkonov z danej kategórie odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, 5 bodov = fyzická osoba je minimálne pri 1-3 úkonoch z danej kategórie odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, 10 bodov = fyzická osoba je schopná vykonávať všetky úkony z danej kategórie samostatne) pričom uviedol, koľko bodov v každej kategórii podľa prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách určil posudkový lekár synovi žalobkyne, a to nasledovne: 1. Stravovanie a pitný režim = 5 bodov, 2. Vyprázdňovanie močového mechúra = 10 bodov, 3. Vyprázdňovanie hrubého čreva = 10 bodov, 4. Osobná hygiena = 5 bodov, 5. Celkový kúpeľ = 5 bodov, 6. Obliekanie, vyzliekanie = 5 bodov, 7. Zmena polohy, sedenie a státie = 10 bodov, 8. Pohyb po schodoch = 10 bodov, 9. Pohyb po rovine = 10 bodov, 10. Orientácia v prostredí = 10 bodov, 11. Dodržiavanie liečebného režimu = 5 bodov, 12. Potreba dohľadu (dohľad pri činnostiach uvedených v bodoch 1 až 11) = 5 bodov. Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na diagnózu Aspergerovho syndrómu maloletý nedosiahol plný počet bodov v súvislosti s potrebou dohľadu (t. j. psychické postihnutie bolo v hodnotení odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby zohľadnené), avšak pri preukázanej miere samostatnosti je odkázaný na dohľad inej osoby minimálne pri troch z činností uvedených v bodoch 1 až 11 prílohy číslo 3 Zákona o sociálnych službách. Uviedol, že v rozhodnutí žalovaného je na 4. strane uvedené, v ktorých činnostiach potrebuje maloletý Gabriel pomoc inej fyzickej osoby a že k potrebe trvalého dohľadu sa žalovaný vyjadril na 3. strane tohto rozhodnutia. Následne uzavrel, že syn žalobkyne po sčítaní 90 bodov dosiahol II. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, čo nezakladá právo na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. Poukázal tiež na skutočnosť, že pri posudzovaní odkázanosti syna žalobkyne na opatrovanie sa postupovalo aj so zreteľom na ustanovenie § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Podľa žalovaného tak za súčasného právneho a skutkového stavu nie je možné žalobkyni priznať peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - maloletého Q. K., nakoľko nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre jeho poskytnutie. Pri námietke žalobkyne, že postupom a rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutím žalovaného boli porušené práva, ktoré garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä článok 7 Dohovoru body 1 a 2 žalovaný poukázal na čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a uviedol, že porušenie uvedeného Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“) nie je v žalobe konkretizované. Uviedol, že uvedený Dohovor upravuje práva osôb so zdravotným postihnutím len rámcovo a pre fyzické osoby z neho nevyplývajú žiadne konkrétne práva. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia pre Slovenskú republiku upravuje Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a znenia tohto zákona týkajúce sa podmienok poskytnutia peňažného príspevku na opatrovanie neodporujú uvedenému Dohovoru. Zákonná úprava umožňuje o peňažný príspevok požiadať, žiadosť je posudzovaná individuálne a predpokladom pre priznanie ako aj ďalšie poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu je splnenie zákonných podmienok. Skutočnosť, že posudzovaná fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nebola posúdená na účely Zákona o peňažných príspevkoch ako osoba odkázaná na opatrovanie, pretože nespĺňa podmienky určené týmto zákonom, neznamená automatické porušenie jej práv garantovaných uvedeným Dohovorom. Záverom žalovaný uviedol, že rozhodnutie napadnuté žalobou obsahuje všetky podstatné náležitosti, žalovaný v rámci odvolacieho konania pred vydaním rozhodnutia zistil presne a úplne skutočný stav veci, pri posudzovaní odkázanosti syna žalobkyne na opatrovanie zohľadnil všetky predložené odborné nálezy, bral do úvahy dôvody odvolania žalobkyne, ako aj všetky podstatné okolnosti, a preto bolo rozhodnutie žalovaného podľa neho dostatočne odôvodnené, teda k porušeniu práva žalobkyne na riadne a dôkladné odôvodnenie rozhodnutia podľa žalovaného nedošlo. Tvrdil, že v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Navrhol, aby správny súd žalobu žalobkyne podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu a náhradu trov konania jej nepriznal.
Replika
8. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že bodovanie vykonané posudkovým lekárom žalovaného považuje za tendenčné a nesprávne. Uviedla, že žiadne lekárske správy nie sú tak podrobné, aby na základe nich bolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, ktoré samoobslužné úkony v zmysle prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách dokáže syn žalobkyne samostatne vykonávať. Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj žalovaného syna žalobkyne osobne nevyšetril, nakoľko pri posudzovaní oboma posudkovými lekármi z dôvodu obmedzení kvôli ochoreniu Covid-19 bola posudková činnosť vykonaná prostredníctvom telefonického rozhovoru so žalobkyňou, pričom žalobkyni neboli položené také podrobné otázky, aby z jej odpovedí mohol posudkový lekár jednoznačne vyvodiť schopnosť syna žalobkyne vykonávať jednotlivé samoobslužné úkony v rozsahu podľa prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách. Podľa žalobkyne posudkový lekár posúdil schopnosti jej syna len na základe všeobecných medicínskych poznatkov bez osobného vyšetrenia, a preto je toto bodovanie nesprávne a nezodpovedá skutočnosti. Uviedla, že vzhľadom na to, že poskytuje synovi celodennú opateru (s výnimkou času stráveného v škole), je spôsobilá podrobne uviesť, ktoré samoobslužné úkony jej syn zvládne alebo nie, príp. zvládne s jej pomocou. Následne podrobne pri každom úkone uvedenom v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z. z. uviedla, do akej miery ich syn žalobkyne zvláda, pričom ich aj sama obodovala, a to nasledovne: 1. Stravovanie a pitný režim = 0 bodov, 2. Vyprázdňovanie močového mechúra = 5 bodov, 3. Vyprázdňovanie hrubého čreva = 5 bodov, 4. Osobná hygiena = 0 bodov (nezvládne nič), 5. Celkový kúpeľ = 0 bodov (nezvládne nič), 6. Obliekanie, vyzliekanie = 0 bodov, 7. Zmena polohy, sedenie a státie = 5 bodov, 8. Pohyb po schodoch = 10 bodov (zvládne), 9. Pohyb po rovine = 10 bodov (zvládne), 10. Orientácia v prostredí = 0 bodov, 11. Dodržiavanie liečebného režimu = 0 bodov (nezvládne nič), 12. Potreba dohľadu (dohľad pri činnostiach uvedených v bodoch 1 až 11) = 0 bodov (potrebuje dohľad pri väčšine činností). Žalobkyňa tak dospela k záveru, že celkový počet bodov, ktorý zohľadňuje schopnosti jej syna vykonávať samoobslužné úkony uvedené v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z. z. predstavuje 35 bodov, z čoho vyplýva stupeň odkázanosti V. (priemerný rozsah odkázanosti 8-12 hodín denne), a preto malo byť jej žiadosti o priznanie príspevku na opatrovanie vyhovené. K tvrdeniu žalovaného, že vyjadrenia odborných lekárov majú pre posúdenie odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP len odporúčací charakter a účelom posudkového lekára nie je len bez výhrad akceptovať návrhy odborných lekárov, ale objektívne zhodnotiť celkový psychický a fyzický potenciál posudzovaného, žalobkyňa uviedla, že toto tvrdenie a postoj žalovaného sú tendenčné s cieľom minimalizovať počet osôb, ktoré by v dôsledku svojho ochorenia mali nárok na finančnú kompenzáciu. Namietala, že je neprípustné, aby posudkový lekár, ktorý syna žalobkyne osobne nevyšetril a ani nevidel, rozporoval závery odborných lekárov, ktorí syna žalobkyne dlhodobo ošetrujú a jeho zdravotný stav a jeho prejavy podrobne poznajú. K tvrdeniu žalovaného, že posudkový lekár postupoval správne a v súlade s metodikou žalovaného, keď pre Aspergerov syndróm určil synovi žalobkyne MFP 90%, čo je na dolnej hranici povoleného rozpätia s konštatovaním, že pri tomto stupni ochorenia nie je preukázaná potreba celodenného dohľadu, žalobkyňa uviedla, že zákonom stanovené celkové rozpätie MFP 90%-100% odzrkadľuje závažnosť ochorenia syna žalobkyne, keď samotný zákon už pri „ľahšej“ forme ochorenia priznáva vysokú MFP 90%. Tiež uviedla, že zároveň na priznanie príspevku takejto fyzickej osoby právne predpisy nevyžadujú celodenný dohľad, postačuje rozsah odkázanosti 8-12 hodín denne (stupeň V.), a preto je žalobkyňa presvedčená, že má nárok na priznanie príspevku na opatrovanie syna.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré mu predchádzalo a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP). Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené vyplýva aj z § 203
ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
10. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Potvrdila, že šetrenie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia jej syna bolo počas Covidu vykonané s jej súhlasom telefonicky, avšak domnievala sa, že posudkový lekár osobne vyšetrí jej syna, aby videl, ako je fyzicky a psychicky schopný zvládať úkony sebaobsluhy. Osobne vyšetrený však nebol. Namietala preto, že nebolo dostatočne prihliadnuté na jeho schopnosť zvládnuť jednotlivé úkony sebaobsluhy. Žalovaný podľa nej vychádzal len z toho, že jej syn je fyzicky schopný tieto úkony vykonať, ale nebolo prihliadnuté na to, že nemá vyvinutú dobre vôľovú a uvedomovaciu zložku, že má poruchu pozornosti, a teda že fyzicky by tieto úkony sebaobsluhy aj zvládol, ale musí byť vykonávaný dohľad a kontrola, tieto úkony nemôže, resp. nezvláda vykonávať sám, pretože pokiaľ sa mu niečo nedarí, dostáva sa do afektu a ak ho niečo pri činnosti vyruší, zabudne, čo má urobiť. Žalobkyňa vyslovila nesúhlas so záverom orgánov verejnej správy, že jej maloletý syn vykonáva všetky činnosti ako zdravé dieťa a v podstate vyžaduje len takú starostlivosť od rodičov ako akokoľvek iné zdravé dieťa jeho veku. Pre potvrdenie tejto skutočnosti a nesprávnosti záveru vykonaného orgánom verejnej správy v odvolacom konaní žalobkyňa predložila vykonané Porovnanie zvládania jednotlivých činností sebaobslužných úkonov so zdravým dieťaťom rovnakého veku (s G. B.), ktoré bolo predložené k odvolaniu, avšak žalovaný na toto porovnanie neprihliadol a nie je ani zrejmé, ako boli tieto skutočnosti vyhodnotené. Práve z tohto Porovnania je podľa žalobkyne vidieť markantný rozdiel medzi zdravým dieťaťom a dieťaťom s poruchou autistického spektra, akou trpí syn žalobkyne. Vyjadrila názor, že miera odkázanosti jej syna na pomoc inej fyzickej osoby bola posudzovaná a hodnotená s prihliadnutím len na možné fyzické postihnutie, avšak nie na postihnutie poruchy pozornosti, vôľových a uvedomovacích zložiek. Uviedla, že jej syn aj v škole, aj doma musí byť neustále pod dozorom, v miestnosti nemôže byť sám. Má skrátený počet vyučovacích hodín a je neustále pod dozorom asistentky. Chodí do bežnej školy, je intelektovo nadaný, avšak nemá sociálne zručnosti, čo je spôsobené jeho zdravotným obmedzením vyplývajúcim z jeho zdravotných diagnóz. Zdôraznila, že aj keď jej maloletý syn neberie žiadnu medikamentóznu liečbu, liečbu podstupuje, pretože za liečbu je možné považovať aj terapeutické sedenia u psychológov, na ktorých s ním pri periodických sedeniach pracujú psychologičky, na ktorých ho učia zvládať určité stavy a aj rodičia získavajú určité techniky na zvládanie stavov vyplývajúcich z jeho zdravotného postihnutia. Medikamentózna liečba v prípade syna žalobkyne je otázna, pretože prvotné vyšetrenie bolo vykonané u neho cca vo veku 6 a pol roka psychiatričkou, ktorá diagnostikovala jeho chorobu, avšak nedoporučila u neho medikamentóznu liečbu. Zdôraznila, že jednak neexistuje žiadna zaručená liečba tohto syndrómu a ďalší problém je, že u maloletého syna žalobkyne by mohli lieky spôsobiť práve opačný efekt. Rodičia v tomto smere vychádzajú z doporučení a konzultácií s lekármi. Za liečbu sa však podľa žalobkyne má považovať aj užívanie vitamínov, ktoré majú svoj zmysel pre zlepšovanie jeho sústredenia. Sedatíva neboli odporúčané ani z dôvodu, že maloletý trpí aj ďalším ochorením, a to agenézou obličky, kedy sú lieky u maloletého kontraindikované. Berie vitamíny Esprico, ktoré nie sú na báze kyseliny mliečnej, ako je uvedené v posudku posudkového lekára, ale tieto obsahujú aj magnézium, zinok a omega 3 kyseliny, práve na zvládnutie jeho stavov a na zlepšenie sústredenia. Žalobkyňa považovala rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy za nezákonné, a preto žiadala, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
11. Poverená zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala písomného vyjadrenia k žalobe, aj odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí, ktoré považovala za správne a vydané v súlade so zákonom. Uviedla, že v súlade s týmito ustanoveniami posúdili a zohľadnili mieru funkčnej poruchy maloletého syna žalobkyne a jeho odkázanosť na opatrovanie, pričom vychádzali z podkladu - Komplexného posudku, ktorý vychádzal z Lekárskeho posudku a z Posudkového záveru. Mala za to, že posúdenie odkázanosti bolo vykonané v súlade s prílohou č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., pričom maloletý syn žalobkyne vyžaduje pomoc len pri niektorých činnostiach, ktoré sú uvedené v Komplexnom posudku v Lekárskej správe i v rozhodnutí. Pokiaľ posudkový lekár prvostupňového i druhostupňového orgánu verejnej správy dospeli k tomu, že z odborných nálezov nevyplýva potreba nepretržitého dohľadu, ako to tvrdí žalobkyňa, tak orgány verejnej správy mohli rozhodovať len v súlade s takýmto názorom posudkového lekára a potrebný čiastočný dohľad a jeho rozsah bol určený na základe objektívnych kritérií v rozsahu 2-4 hodiny denne. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na vyjadreniach uvedených v
písomnom vyjadrení k žalobe, v ktorých reagovala na jednotlivé konkrétne žalobné námietky žalobkyne. K predloženým psychologickým správam v správnom súdnom konaní uviedla, že tieto správy boli všetky vydané po vydaní rozhodnutia žalovaného, správny súd by teda k nim nemal prihliadať. Odporúčania uvedené v psychologických správach navyše pre posudkových lekárov sociálneho poistenia nie sú záväzné, pretože kompetencie na takéto posúdenie má len posudkový lekár vo vzťahu k určeniu stupňa odkázanosti. K tvrdeniu žalobkyne, že budovanie vykonané pri posudzovaní orgánmi verejnej správy považuje za tendenčné alebo účelové, poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že v administratívnom konaní okrem lekárskeho nálezu od všeobecného lekára a od stomatológa boli predložené len správy od psychológov, iné objektívne vyšetrenia alebo lekárske správy a nálezy predložené neboli, napriek tomu posudkoví lekári tieto psychologické správy akceptovali, pričom podľa zástupkyne žalovaného tieto boli vypracované pre účely konania o peňažnom príspevku na opatrovanie. Napriek ťažkostiam vyplývajúcim z diagnózy maloletého syna žalobkyne zástupkyňa žalovaného zdôraznila, že tento neberie žiadne lieky, nepodstupuje liečbu, pravidelne užíva len vitamínové prostriedky a de facto nebolo možné objektivizovať viacej jeho prejavy, keďže podklady k tomu predložené žalobkyňou neboli. K námietke žalobkyne, že posudkový lekár osobne mal. syna žalobkyne nevidel, zástupkyňa žalovaného zdôraznila, že účelom lekárskej posudkovej činnosti nie je vyšetrovanie ťažkostí posudzovaných osôb, ale vykonanie hodnotenia na základe predložených listinných dôkazov (lekárskych nálezov a správ) a vykonaného sociálneho šetrenia. Vo vzťahu ku konkrétnym rozporom pri bodovaní vykonanom žalobkyňou uviedla, že sa jedná o jej subjektívne názory a bodovanie a toto nemusí byť totožné s realitou vyplývajúcou z ťažkého zdravotného postihnutia jej syna. Vo vzťahu k § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. zástupkyňa žalovaného uviedla, že bolo prihliadané ku skutočnostiam vyplývajúcim z § 14 ods. 2 a rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy preto považovala za zákonné a žiadala žalobu zamietnuť a nepriznať náhradu trov konania.
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.
14. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
15. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
16. Podľa § 199 ods. 1 písm. c/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
17. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
18. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
19. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. v znení úč. k 31.10.2021 (ďalej len „zák. č. 447/2008 Z. z.) (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1) (2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. (3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. (4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
21. Podľa § 5 zák. č. 447/2008 Z.z. sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti a) mobility a orientácie, b) komunikácie, c) zvýšených výdavkov, d) sebaobsluhy.
22. Podľa § 10 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. (2) Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 447/2008 Z.z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy.
24. Podľa § 11 ods. 2, 3, 4 zák. č. 447/2008 Z.z. (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so
špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (4) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.
25. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. (2) Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. (3) Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.
26. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je a) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b) posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c) posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach. (2) Sociálna posudková činnosť sa vykonáva, ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. (3) Sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny pracovník príslušného orgánu. (5) Sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. (6) Posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie jej schopností a úsilia riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením. (7) Posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje jej manžel alebo manželka, rodičia a deti. (8) Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu. 9) (9) Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.
27. Podľa § 14 ods. 1, 2, 4 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu. 9a) (2) Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba,
starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. (4) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. 10)
28. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.
29. Podľa § 40 ods. 1, 3 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. (3) Fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra.
30. Podľa § 53 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
31. Podľa § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
32. Podľa § 49 ods. 10, 12 zák. č. 448/2008 Z.z. v znení úč. do 01.11.2022 (10) Odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov. (12) Ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.
33. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5, 6 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.
34. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
36. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
37. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým nebol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
- maloletého syna žalobkyne. Predmetom prieskumu je posúdenie, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, a teda či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníčkou konania a či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, ako aj či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. To znamená, že predmetom prieskumu je posúdenie, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, teda posúdiť, či orgán verejnej správy splnil povinnosti stanovené zákonom. Spornou otázkou v preskúmavanom prípade bolo, či mal. syn žalobkyne je osobou odkázanou na opatrovanie, ktoré posúdenie závisí od určeného stupňa jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (§ 14 ods. 1, 4 zák. č. 447/2008 Z.z., § 49 ods. 10, 12 zák. č. 448/2008 Z.z. a prílohy č. 3 k cit. zákonu č. 448/2008 Z.z.). Podľa platnej právnej úpravy (zák. č. 447/2008 Z.z. v znení úč. pre toto konanie) možno fyzickej osobe priznať príspevok na opatrovanie vtedy, ak fyzická osoba s ŤZP (o opatrovanie ktorej sa jedná) je odkázaná na opatrovanie, a to ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa osobitného predpisu (ktorým je zák. č. 448/2008 Z.z.). Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ŤZP pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť, pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Za účelom dosiahnutia tohto cieľa sa fyzickej osobe, ktorá poskytuje opatrovanie, priznáva peňažný príspevok na opatrovanie. Peňažný príspevok na opatrovanie je jedným z kompenzačných prostriedkov vymedzených v § 19 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. a podkladom pre rozhodnutie o tomto peňažnom príspevku je Komplexný posudok (§ 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z.). V preskúmavanej veci prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal z Komplexného posudku č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2021/33066 zo dňa 28.09.2021 (ďalej
aj „Komplexný posudok prvostupňového orgánu verejnej správy“), podľa ktorého miera funkčnej poruchy mal. syna žalobkyne bola určená vo výške 90 % podľa prílohy č. 3 časť IV. bod 1 písm. d/ k zák. č. 447/2008 Z.z., a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 cit. zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V Komplexnom posudku boli vyhodnotené sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia mal. syna žalobkyne v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov a v oblasti sebaobsluhy. Z Komplexného posudku vyplýva, že v oblasti sebaobsluhy mal. syn žalobkyne nemá obmedzenú schopnosť zabezpečovať si úkony sebaobsluhy v porovnaní s dieťaťom rovnakého veku, stupeň odkázanosti je II., pomoc pri niektorých úkonoch stravovania, celkového kúpeľa, obliekania a vyzliekania, pri dodržiavaní liečebného režimu a dohľad pri niektorých činnostiach zabezpečujú rodičia, kompenzácie neboli navrhnuté. V Komplexnom posudku sa vo vzťahu k oblasti sebaobsluhy uvádza, že podľa Lekárskeho posudku, ktorý vychádza z doložených odborných lekárskych nálezov, mal. syn žalobkyne potrebuje starostlivosť a prítomnosť dospelej osoby tak, ako každé dieťa v jeho veku. Úkony sebaobsluhy zvláda primerane detskému veku, dohľad a pomoc zo strany dospelej osoby je potrebný aj vzhľadom na vek. Pomoc potrebuje pri niektorých úkonoch stravovania, celkového kúpeľa, obliekania a vyzliekania, pri dodržiavaní liečebného režimu a pri sprevádzaní do zdravotníckych zariadení. Na základe posudzovania odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach sebaobsluhy bol zaradený do stupňa odkázanosti č. II, a teda sa u neho nejedná o taký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý by podmieňoval odkázanosť na opatrovanie v zmysle cit. zákonných ustanovení (§ 39 a § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z.), preto peňažný príspevok na opatrovanie nebol navrhnutý. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zo dňa 06.10.2021 bolo odôvodnené takým spôsobom, že prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia prakticky odcitoval text Komplexného posudku zo dňa 28.09.2021, poukázal na ust. § 14 ods. 4, § 39 ods. 1 a § 40 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. a konštatoval, že vzhľadom na to, že nie sú splnené podmienky stanovené zákonom, Komplexným posudkom nebol navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie Q. K. ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ŤZP a na základe uvedených skutočností bolo rozhodnuté tak, že žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby (mal. syna) nevyhovel a peňažný príspevok jej nepriznal. Správny súd konštatuje, že ani z Komplexného posudku zo dňa 28.09.2021, ani z prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy zo dňa 06.10.2021 nie je zrejmé, aký počet bodov v zmysle prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z. mal. syn žalobkyne dosiahol na určenie stupňa II. odkázanosti. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že v Komplexnom posudku zo dňa 28.09.2021 nie je uvedené, z ktorého Lekárskeho posudku a z ktorého Posudkového záveru vychádzajú zistenia a závery uvedené v predmetnom Komplexnom posudku. Len z administratívneho spisu predloženého orgánom verejnej správy vzťahujúceho sa k podanej žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku doručenej orgánu verejnej správy dňa 04.08.2021 vyplýva, že podľa Lekárskeho posudku z 21.09.2021 bola mal. synovi žalobkyne určená MFP vo výške 90 % podľa prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., časť IV., položka 1 písm. d/: Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania, atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus) - komplexná porucha 90 % (z rozpätia 90-100 %), pričom bolo konštatované, že ostatné pridružené ochorenia a postihnutia nemajú vplyv na výšku MFP ani na posudkový záver. Na základe uvedenej skutočnosti bolo konštatované, že ide o fyzickú osobu s ŤZP. Prílohou Lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2021 je Dotazník na posudzovanie odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach, z ktorého vyplýva, že mal. syn žalobkyne bol zaradený do II. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, pričom dosiahol 90 bodov. Z predmetného Dotazníka je zrejmé, že pri jednotlivých sebaobslužných úkonoch bol uvedený celkový počet bodov (1. Stravovanie a pitný režim = 5 bodov, 2. Vyprázdňovanie močového mechúra = 10 bodov, 3. Vyprázdňovanie hrubého čreva = 10 bodov, 4. Osobná hygiena = 10 bodov, 5. Celkový kúpeľ = 5 bodov, 6. Obliekanie, vyzliekanie = 5 bodov, 7. Zmena polohy, sedenie a státie = 10 bodov, 8. Pohyb po schodoch = 10 bodov, 9. Pohyb po rovine = 10 bodov, 10. Orientácia v prostredí = 10 bodov, 11. Dodržiavanie liečebného režimu = 0 bodov, 12. Potreba dohľadu = 5 bodov), pričom pri jednotlivých úkonoch sebaobsluhy nie je vyznačené konkrétne, pri ktorých z týchto úkonov je mal. syn žalobkyne odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, resp. ktoré je schopný vykonávať samostatne.
38. Rozhodnutie žalovaného vychádza z Komplexného posudku č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/ SOC/2022/3037/KO zo dňa 17.02.2022 (ďalej aj „Komplexný posudok žalovaného“), podľa ktorého miera funkčnej poruchy mal. syna žalobkyne predstavuje 90 % pre ochorenie zaradené do časti IV., ods. 1,písm. b/ prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., a preto sa považuje za fyzickú osobu s ŤZP. V Komplexnom posudku žalovaného boli vyhodnotené sociálne dôsledky ŤZP v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov a v oblasti sebaobsluhy, pričom v oblasti sebaobsluhy je
konštatované, že mal. syn žalobkyne má čiastočne obmedzenú schopnosť vykonávať sebaobslužné úkony v dôsledku narušenia duševných funkcií, bol určený II. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby s počtom 90 bodov podľa zák. č. 448/2008 Z.z., a preto nespĺňa podmienky podľa § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. Z obsahu Komplexného posudku vyplýva, že zdravotný stav mal. syna žalobkyne bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácii a k odvolaniu doloženými aktuálnymi odbornými nálezmi, pričom posudkový lekár žalovaného zohľadnil skutočnosti uvádzané žalobkyňou pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách, a to pri činnostiach ako je stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy sedenia a státia, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu a potreba dohľadu a rešpektujúc § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. určil II. stupeň odkázanosti s počtom bodov 90, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby 2 - 4 hodiny na deň podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. V Komplexnom posudku sa následne konštatuje, že sa nejedná u mal. syna žalobkyne o taký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý by podmieňoval odkázanosť na opatrovanie v zmysle zákonných ustanovení, a preto peňažný príspevok na opatrovanie nebol navrhnutý. Z prílohy č. 3 pripojenej k Lekárskemu posudku č. UPS/US5/ SSVODPPKPC1/SOC/2022/3037 z 31.01.2022 vyplýva záverečné hodnotenie 90 bodov podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., a teda mal. syn žalobkyne bol zaradený do stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby II. s počtom bodov 90. Z hodnotenia odkázanosti vykonaného v rámci odvolacieho konania pred žalovaným nie je možné jednoznačne zistiť, pri ktorých konkrétnych úkonoch bolo určené, že mal. syn žalobkyne potrebuje pomoc, tieto úkony sú určené len všeobecne a v cit. prílohe č. 3 pri jednotlivých bodoch označujúcich úkony sebaobsluhy (body 1-12) je uvedený len výsledný počet bodov (napr. stravovanie a pitný režim = 5 bodov - fyzická osoba je min. pri 2 úkonoch stravovania odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby), avšak bez označenia konkrétnych úkonov, pri ktorých bolo zistené, že mal. syn žalobkyne je odkázaný na pomoc inej FO, preto nie je možné overiť, či výsledný počet bodov pri jednotlivých úkonoch, ako aj celkový počet bodov, na základe ktorých bol maloletý zaradený do II. stupňa odkázanosti FO na pomoc inej FO, bol vykonaný úplne a správne. Tieto jednotlivé úkony, pri ktorých mal. syn žalobkyne je odkázaný na pomoc inej FO, nie sú presne špecifikované, a preto nie je možné vyhodnotiť a preskúmať, či toto bodovanie bolo vykonané správne, najmä vzhľadom na námietku žalobkyne, že bodovanie nebolo vykonané správne, keď podľa jej tvrdenia maloletý potrebuje pomoc inej FO pri viacerých úkonoch, než bolo zistené orgánom verejnej správy, resp. potrebuje dohľad pri všetkých úkonoch sebaobsluhy. Stupeň odkázanosti mal. syna žalobkyne bol teda určený posudkovým lekárom žalovaného bez toho, aby pri jednotlivých úkonoch bolo vyznačené, pri ktorých konkrétnych úkonoch je mal. syn žalobkyne odkázaný na pomoc inej FO. Je zrejmé, že jednotlivé úkony, tak ako sú vymenované v prílohe č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z. v bodoch 1-12 sa formálne bodujú, predpokladom preskúmania takéhoto bodovania je však nesporne vyznačenie jednotlivých konkrétnych úkonov, pri ktorých mal. syn žalobkyne je odkázaný na pomoc inej FO, potrebu dohľadu. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne, že žalovaný (a ani prvostupňový orgán verejnej správy) neposúdili skutočný rozsah potrebnej starostlivosti zo strany žalobkyne o mal. syna, keďže nezohľadnili potrebu permanentného dohľadu nad maloletým pri jednotlivých činnostiach uvedených v prílohe č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z. Správny súd pre úplnosť uvádza, že to, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol počty bodov pridelené k jednotlivým úkonom sebaobsluhy (systematicky podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z., pričom ani z tohto vyjadrenia nie je zrejmé, ktoré jednotlivé úkony boli označené pre určenie bodov pri jednotlivých úkonoch sebaobsluhy, následne aj pre určenie celkového počtu bodov) nepostačuje, tieto skutočnosti je orgán verejnej správy povinný uviesť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, aby bolo možné považovať napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k určeniu stupňa odkázanosti za preskúmateľné.
39. Komplexný posudok, ktorý je podkladom rozhodnutia orgánu verejnej správy, nie je rozhodnutím, a preto nemôže byť samostatným predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Jeho vecnú správnosť však správny súd môže posudzovať v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré bolo na jeho základe vydané. Komplexný posudok je síce záväzným podkladom rozhodnutia orgánu verejnej správy, uvedená skutočnosť však nezbavuje orgán verejnej správy povinnosti náležite vyhodnotiť uvedený Komplexný posudok ako dôkaz, resp. nezbavuje orgán verejnej správy povinnosti náležite sa vysporiadať so všetkými dôkazmi predloženými v administratívnom konaní a s povinnosťou tieto vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. V preskúmavanom prípade má správny súd za to, že z Komplexného posudku, z ktorého vychádza žalovaný, nevyplýva jednoznačný
záver, pri ktorých konkrétnych činnostiach potrebuje syn žalobkyne pomoc inej FO a rovnako sa žalovaný nevysporiadal s potrebou nepretržitého dohľadu pri jednotlivých činnostiach mal. syna žalobkyne.
40. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odkazuje na § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej FO s ŤZP na pomoc inej FO sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej FO rovnakého veku. Neuviedol však, ako sa vysporiadal s úkonmi žalobkyne, ktoré vykonáva vo vzťahu k mal. synovi na rozdiel (navyše) od bežnej rodičovskej starostlivosti u dieťaťa rovnakého veku, avšak bez ochorení, ktorými trpí mal. syn žalobkyne a ktoré tak, ako tvrdí žalobkyňa vykonáva v priebehu celého dňa, nezohľadnil ani potrebu dohľadu nad ostatnými bežnými činnosťami, úkonmi vykonávanými synom žalobkyne v prípade vzniku komplikácií vyplývajúcich zo zdravotného postihnutia mal. syna žalobkyne. Záver žalovaného, že pri uvedenom zdravotnom postihnutí mal. Q. v porovnaní s rovesníkmi potrebuje pomoc inej FO pri niektorých činnostiach sebaobsluhy, a to pri stravovaní, zabezpečovaní osobnej hygieny, celkovom kúpaní, obliekaní a vyzliekaní, čo bolo zohľadnené pri určení stupňa jeho odkázanosti na pomoc inej FO, pričom pri posudzovaní odkázanosti mal. Q. K. na opatrovanie sa postupovalo aj so zreteľom na ust. § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej FO s ŤZP na pomoc inej FO sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej FO rovnakého veku, nie je dostatočne odôvodnený, a to napriek tomu, že podstatná časť argumentácie žalobkyne v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy smerovala proti záveru prvostupňového orgánu, že „mal. syn žalobkyne potrebuje starostlivosť a prítomnosť dospelej osoby tak, ako každé dieťa v jeho veku, úkony sebaobsluhy zvláda primerane detskému veku, dohľad a pomoc zo strany dospelej osoby je potrebný vzhľadom na vek, potrebuje pomoc pri niektorých úkonoch stravovania, celkového kúpeľa, obliekania a vyzliekania, pri dodržiavaní liečebného režimu a pri sprevádzaní do zdravotníckych zariadení.“ Argumentovala tým, že jej mal. syn úkony sebaobsluhy zvláda primerane detskému veku, nie však primerane svojmu veku. V odvolaní žalobkyňa špecifikovala, aké úkony zvláda zdravé dieťa jeho veku a pri akých úkonoch potrebuje pomoc mal. Q. v dôsledku svojho zdravotného postihnutia. K tejto odvolacej námietke žalobkyňa predložila v prílohe odvolania Porovnanie schopnosti zvládnuť samoobslužné činnosti medzi jej mal. synom a medzi iným dieťaťom rovnakého veku (G. B.), pričom špecifikovala jednotlivé úkony podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. Žalovaný sa touto odvolacou námietkou, ani predmetným Porovnaním v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal a s jednotlivými odvolacími námietkami žalobkyne sa nevysporiadal.
41. Žalobkyňa v žalobe namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z ust. § 46 Správneho poriadku, ktorého ustanovenia sa vzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie v zmysle § 53 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. s výnimkami uvedenými v § 53 ods. 2 cit. zákona vyplýva, že rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia je orgán verejnej správy povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) sa vyššie cit. zákonnými ustanoveniami neriadili. Požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva aj z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry ÚS SR i ESĽP i právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z neho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. musí stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberá vo svojej judikatúre aj ÚS SR (napr.
v nálezoch sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých ústavný súd o.i. konštatoval, že „...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov, ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledovnú definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti“. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
42. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení aplikovaného hmotnoprávneho predpisu (v tomto prípade zák. č. 447/2008 Z.z., konkrétne § 40 ods. 1, § 14 ods. 4, § 14 ods. 2 a § 55 ods. 6) a odkaz na Komplexný posudok, resp. prevzatie textu Komplexného posudku, vrátane jeho celého odôvodnenia, pričom Komplexný posudok je síce podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale jedná sa len o jeden z dôkazov, ktorý musí orgán verejnej správy vyhodnotiť, a to v kontexte s ostatnými žalobkyňou predloženými dôkazmi v administratívnom konaní, bez uvedenia skutočností, ktorými sa žalovaný orgán verenej správy riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia, ako sa žalovaný vysporiadal s podstatnými námietkami účastníka konania (žalobkyne), ktoré uviedla v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy (v odvolaní), nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov i NS SR, resp. NSS SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo veciach sociálnych), musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov (v tomto prípade komplexného posudku), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia.
43. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd uvádza, že okrem toho, že žalovaný neuviedol, ako sa vysporiadal s úkonmi žalobkyne, ktoré vykonáva vo vzťahu k mal. synovi na rozdiel (navyše) od bežnej rodičovskej starostlivosti u dieťaťa rovnakého veku, avšak bez ochorení, ktorými trpí mal. syn žalobkyne a zároveň sa nevysporiadal s tvrdením žalobkyne, že jej mal. syn si vyžaduje dohľad a kontrolu pri ostatných činnostiach pri úkonoch sebaobsluhy a to vzhľadom na obmedzenia alebo dôsledky vyplývajúce pre mal. syna žalobkyne z jeho zdravotného postihnutia, žalovaný sa ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal ani s ostatnými odvolacími námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol ani všetky odvolacie námietky uplatnené žalobkyňou v odvolaní, pričom žalobkyňa v odvolaní namietala, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom boli u mal. syna žalobkyne vyhodnotené jednotlivé samoobslužné úkony uvedené v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. a aký počet bodov v jednotlivých kategóriách získal a ani aký mu bol udelený výsledný počet bodov, z ktorého vyplynul stupeň odkázanosti II. (v tejto súvislosti správny súd uvádza, že v prvostupňovom rozhodnutí orgánu
verejnej správy nebol vôbec uvedený počet bodov dosiahnutý mal. synom žalobkyne pre určenie stupňa odkázanosti II., avšak žalovaný sa k tejto odvolacej námietke nevyjadril). V napadnutom rozhodnutí žalovaného už v odôvodnení síce bolo uvedené, že mal. syn žalobkyne dosiahol 90 bodov, čo zodpovedá stupňu odkázanosti II., avšak žalovaný len všeobecne uviedol, že mal. syn žalobkyne potrebuje pomoc inej FO len pri niektorých úkonoch - činnostiach sebaobsluhy, a to pri stravovaní, zabezpečovaní osobnej hygieny, celkovom kúpaní, obliekaní a vyzliekaní (bez špecifikácie, pričom táto špecifikácia nevyplýva ani z Komplexného posudku a ani z prílohy č. 3 pripojenej k Lekárskemu posudku, v ktorej prílohe boli uvedené len výsledné body pri jednotlivých sebaobslužných činnostiach, bez špecifikácie, pri ktorých konkrétnych úkonoch je mal. syn žalobkyne odkázaný na pomoc), resp. ktoré úkony zvláda samostatne. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobkyne, že jej syn Q. síce úkony sebaobsluhy zvláda primerane detskému veku, avšak nie primerane dosiahnutému veku. Vzhľadom na uvedené nie je preskúmateľný záver žalovaného, že mal. syn žalobkyne je odkázaný na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy v rozsahu stanovenom žalovaným (t.j. 90 bodov, II. stupeň odkázanosti). Bez toho, aby orgán verejnej správy uviedol, pri ktorých jednotlivých úkonoch sebaobsluhy je mal. syn žalobkyne odkázaný na pomoc inej FO a tieto skutočnosti nie je možné zistiť ani z podkladov napadnutého rozhodnutia (príloha č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. pripojená k Lekárskemu posudku, kde nie je zakrúžkovaný žiaden z tam uvedených úkonov a sú uvedené len výsledné body), totiž nemožno bez akýchkoľvek pochybností zistiť stupeň odkázanosti resp. preskúmať, či tento stupeň odkázanosti bol určený správne.
44. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný neodôvodnil ani aplikáciu § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. a záver, že mal. syn žalobkyne potrebuje pomoc inej FO pri niektorých úkonoch sebaobsluhy, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej FO rovnakého veku. Žalobkyňa v odvolaní (ako aj na pojednávaní) namietala, že jej mal. syn môže väčšinu sebaobslužných úkonov zvládnuť fyzicky sám, avšak v dôsledku jeho ochorenia u neho absentuje vôľová a uvedomovacia zložka tieto úkony vykonať, vykoná ich samostatne len vtedy, keď mu je vopred povedané, čo, kedy a ako má urobiť, na vykonanie úkonov je potrebné dohliadnuť alebo ich vykonanie skontrolovať. Vzhľadom na poruchu pozornosti, ktorou trpí mal. syn žalobkyne a na dôsledky jeho zdravotného postihnutia, žalobkyňa (dôvodne) namietala, že takúto formu vykonania samoobslužných úkonov nemožno v nijakom prípade považovať za ich samostatné vykonanie, ako to vyhodnotil žalovaný. Touto odvolacou námietkou sa rovnako žalovaný nezaoberal. Žalobkyňa napokon v odvolacom konaní poukázala na jednotlivé úkony, ktoré je schopný jej mal. syn zvládnuť samostatne oproti inému dieťaťu rovnakého veku, pričom predložila v prílohe odvolania Porovnanie schopnosti zvládnuť samostatne činnosti podľa špecifikácie vyplývajúcej z prílohy č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z., v ktorom podrobne systematicky porovnala schopnosť vykonať jednotlivé úkony samostatne jej mal. synom a dieťaťom rovnakého veku (G. B.), z ktorého Porovnania vyplýva jednoznačne, že mal. syn žalobkyne je odkázaný pri väčšine úkonov na pomoc inej FO v porovnaní s dieťaťom rovnakého veku, pričom k tomuto Porovnaniu žalovaný neprihliadol a neuviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako sa s týmto podkladom predloženým žalobkyňou k odvolaniu vysporiadal.
45. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy) boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu orgánu verejnej správy na to, aby mohla byť vec riadne posúdená a súčasne sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktoré skutočnosti sú dôvodom pre zrušenie rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd k námietke žalobkyne, že napadnutým rozhodnutím i rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy boli porušené práva garantované Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (žalobkyňa poukázala na čl. 7 bod 1 a 2), uvádza, že orgány verejnej správy majú pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa rozhodovania o nároku na príspevok na opatrovanie zobrať do úvahy aj predmetný Dohovor a vykladať ustanovenia vnútroštátneho zákona v súlade s týmto Dohovorom. Vnútroštátny orgán aplikácie práva sa musí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva (výklad v súlade s komunitárnym právom). Za určitých okolností slovenské orgány aplikujúce právo musia skúmať nielen vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie, ktorá je z hľadiska právnej relevancie úpravy správania subjektov práva v právnych vzťahoch postavená na roveň, ba niekedy aj nad vôľu zákonodarcu (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 z 24.10.2018). Orgány verejnej správy sú pri rozhodovaní okrem ustanovení vnútroštátneho predpisu (zák. č. 447/2008 Z.z.) povinné použiť správnu úvahu v súlade s Dohovorom (ako aj v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a Deklaráciou o právach dieťaťa) a to v prospech maloletého za účelom zabezpečenie mu poskytnutia danej potrebnej opatery, výchovy, ako aj starostlivosti, ktorú vyžaduje jeho zdravotný stav, resp. ktorá je adekvátna jeho zdravotnému
stavu. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, a teda v preskúmavanom prípade je potrebné zohľadniť zdravotný stav mal. syna žalobkyne, jeho vek a posúdiť, či má žalobkyňa nárok na príspevok na opatrovanie aj v súlade s medzinárodnými dohovormi. Formalistický postup v konaní a striktné pridržiavanie sa cit. zákonných ustanovení bez použitia správnej úvahy v súlade s medzinárodnými zmluvami je vzhľadom na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu nesúladné s ponímaním materiálneho právneho štátu a takáto formalistická aplikácia zákona je nespravodlivá a súčasne je v príkrom rozpore so základnými princípmi materiálneho právneho štátu, keďže povinnosťou orgánov verejnej správy je prihliadnuť nielen k striktnému pokynu uvedenému v texte právnej normy, ale tiež k zmyslu a účelu aplikovaného hmotnoprávneho predpisu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právna úprava, ktorá vyššie uvedené aspekty pri posudzovaní odkázanosti maloletého dieťaťa na pomoc inej FO nezohľadňuje, poskytuje menej práv ako Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, resp. Dohovor o právach dieťaťa, a preto tak žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy majú v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR vychádzať aj z týchto medzinárodných dohovorov.
46. Pokiaľ žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci, správny súd vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) je nezákonné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia a následnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia (ako aj z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu) považoval posúdenie otázky namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci za predčasné. Z judikatúry NS SR vyplýva, že pokiaľ sa rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušuje pre nepreskúmateľnosť, nie je dôvodné, resp. bolo by predčasné konštatovať, že rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.
47. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na to, že zdravotný stav mal. syna nebol osobne vyšetrený posudkovým lekárom, správny súd uvádza, že pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár príslušného orgánu vychádza z aktuálnych nálezov (§ 11 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z.), pričom v zmysle § 11 ods. 8 cit. zákona môže posudkový lekár vychádzať aj z lekárskych nálezov starších ako 6 mesiacov (ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav FO chronický, s trvalým poškodením a MFP je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie). Posudkový lekár môže, (t.j. nemá povinnosť) predvolať FO na posúdenie zdravotného stavu v prípade, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, alebo ak je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby (§ 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z.). Povinnosť pozvať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu má podľa § 11 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár v prípade, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Podľa § 24 Nariadenia Vlády SR č. 102/2020 Z.z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 v čase krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vykonáva bez prítomnosti posudzovanej osoby. Orgány verejnej správy teda postupovali v súlade so zákonom, keď mal. syn žalobkyne nebol osobne vyšetrený posudkovým lekárom. Napokon správny súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa požiadala o osobnú prítomnosť pri posudzovaní zdravotného stavu jej mal. syna v odvolacom konaní, zo Záznamu o sociálnej posudkovej činnosti z 21.01.2022 vyplýva, že na tejto požiadavke netrvala.
48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/, a e/ SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy nanovo posúdiť rozsah odkázanosti mal. syna žalobkyne na pomoc inej FO tak, aby bolo možné jednoznačne určiť, pri ktorých úkonoch bola uznaná odkázanosť maloletej FO (mal. syna žalobkyne) na pomoc inej FO, vrátane zohľadnenia úkonov žalobkyne, ktoré vykonáva vo vzťahu k mal. synovi naviac/navyše od bežnej rodičovskej starostlivosti u dieťaťa rovnakého veku (avšak bez ochorení, ktorými trpí mal. syn žalobkyne), opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie zákonom stanoveným spôsobom odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti stanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku.
49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SS
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).