Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-33-2022.pdf
PDF · 83.2 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/33/2022
Uznesenie
Okresný súd Čadca v právnej veci navrhovateľa : W.. W. S., W.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. Č.. XXX, XXX XX Č., proti odporcovi : F. T., XXX XX D., B. Č.. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom (č.l. 1-2) a jeho opravou došlou súdu dňa 20.10.2022 (č.l. 26- 27 spisu) sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcovi hospodáriť, hlavne ťažiť drevnú hmotu na parcelách E v katastri obce D. v podanom návrhu uvedených ( pozn. súdu -celkom na 267 parcelách) .
2. V podanom návrhu navrhovateľ udáva, že je právnym nástupcom po zomrelých - W. S.Ť., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX a jeho nebohej manželke P. S., T.. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX ( pozn. súdu - mala zomrieť skôr, ako sa narodila) , ktorí boli jeho starými rodičmi. Po jeho starých rodičoch nebolo prejednané dedičstvo v katastri obce D., čoho odporca, ako odborný lesný hospodár a konateľ spoločnosti D. Č.. X zneužil. Má za to, že odporca koná trestnú činnosť, pretože nezaložil spoločenstvo podľa platných zákonov, nemal súhlas nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov, ktorý vyžaduje zákon č. 97/2013 Z.z., § 4. Všetky listinné dôkazy sú sfalšované. Odporca pozmeňoval listinné dôkazy, nedodal okresnému úradu zápisnicu z ustanovujúcej schôdze vlastníkov lesa, kde sú zapísaní aj jeho starí rodičia, porušoval predpisy o informovaní vlastníkov pred vlastnou ťažbou. Vykazoval ťažbu ako kalamitnú, aj keď ťažil drevo prvej kategórie. Na základe podvodného konania začal ťažiť v k.ú. Zákopčie najmä na parcelách Z. XXXX (R. Č.. XXXX), Z. XXXX (R. Č.. XXXX), Z. XXXX (R. Č.. XXXX) , XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX kde sú zapísaní jeho starí rodičia, čím jemu aj ostatným spoluvlastníkom po nebohom W. S.P. P. N. P. S. urobil škodu veľkého rozsahu. Toto neodkladné opatrenie žiada vydať preto, lebo odporca pokračuje aj naďalej v páchaní trestnej činnosti. Polícia rieši predmetné konanie pod sp. zn. ČVS: ORP-254/1-VZS-CA-2022.
3. Na osvedčenie svojich skutkových tvrdení navrhovateľ súdu predložil listinné dôkazy:
- ním vyhotovenú tabuľku , kde sú uvedené listy vlastníctva , parcely , druhy pozemkov , výmera a podiely W. P. P. ( pozn. súdu zrejme W. S. P. P. S.)- (čl. 3-8),
- ním vyhotovenú tabuľku okruhu dedičov po zomr. W. S. P. P. S.)- (čl. 9-11),
- trestné oznámenie na neznámych páchateľov podané navrhovateľom dňa 22.3.2022 , adresované Generálnej prokuratúre SR (č.l. 12-15).
4. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1, 2 písm.d) CSP
(1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
6. Podľa § 328 ods.1 CSP
(1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 329 ods.1 CSP
(1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy materiálnej ako aj nemateriálnej na strane navrhovateľov neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
9. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu alebo navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia však musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje významnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.
10. Pred začatím návrhu vo veci sa navrhovateľ ako právny nástupca po zomr. W. P. P. S. domáha, aby súd zakázal odporcovi hospodáriť, hlavne ťažiť drevnú hmotu na parcelách reg. E ( pozn.. súdu
- celkom na 267 parcelách vo výroku návrhu uvedených) v katastri obce D., ktorých vlastníkmi boli jeho starí rodičia W. S.P. a P. S., po ktorých neboli uvedené parcely v dedičskom konaní prejednané. Odporca F. T. ako fyzická osoba , odborný lesný hospodár a konateľ spoločenstva vlastníkov lesa D. Č..X protiprávne začal vykonávať ťažbu dreva najmä na parcelách E XXXX(R. Č.. XXXX), Z. XXXX
- (R. Č.. XXXX), W..Č.. XXXX - (R. Č.. XXXX) a na ornej pôde, ktorá je v skutočnosti les , tiež na p.č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, čím jemu aj ostatným spoluvlastníkom po nebohom W. S. a jeho manželke P. S.Ť. urobil škodu veľkého rozsahu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že z tohto dôvodu on a niektoré ďalšie osoby podali trestné oznámenie na neznámych páchateľov, ktoré konanie sa vedie na
OO PZ v Čadci pod sp. zn. ČVS: ORP-254/1-VZS-CA-2022. Neodkladné opatrenie žiada vydať preto, lebo odporca naďalej pokračuje v trestnej činnosti.
11. V podanom návrhu navrhovateľ seba označil ako právneho nástupcu po nebohom W. S. a jeho nebohej manželke P. S., ktorí sú vlastníkmi nehnuteľnosti na ktorých odporca ( podľa vyjadrenia navrhovateľa) už vykonal alebo bude vykonávať nelegálnu ťažbu dreva, avšak svoje právne nástupníctvo žiadnym relevantným listinným dôkazom neosvedčil (napr. rodným a úmrtným listom svojho otca, svojim rodným listom , prípadne dedičské rozhodnutie po jeho právnych predchodcoch , z ktorého by bolo zrejmé jeho právne nástupníctvo,). Za hodnoverné preukázanie právneho nástupníctva súd nepovažuje listinný dôkaz predložený navrhovateľom a to ním vyhotovenú tabuľku dedičov po zomr. W. P. P. S. (viď.čl. 9-11) . V tomto konaní navrhovateľ neosvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného - odporcu) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (viď. rozsudok NS SR z 29.6.2010 sp.zn. 2Cdo 205/2009).
12. Rovnako navrhovateľ neosvedčil relevantnými listinnými dôkazmi ( overenými listami vlastníctva ), že jeho právni predchodcovia sú evidovaní ako príslušných listoch vlastníctva ako vlastníci parciel, ktoré sú predmetom konania. - ním vyhotovenú tabuľku , kde sú uvedené listy vlastníctva , parcely , druhy pozemkov , výmera a podiely W. P. P. ( pozn. súdu zrejme W. S. P. P. S.)- (čl. 3-8), za takéto hodnoverné osvedčenie súd nepovažuje.
13. Navrhovateľ v opravenom návrhu (č.l. 26-27) označil ako odporcu fyzickú osobu Dušana Riška, ktorý je podľa jeho vyjadrenia odborným lesným hospodárom a konateľom spoločenstva vlastníkov lesa D. Č.. X a ako fyzická osoba vykonával protiprávnu ťažbu dreva na parcelách Z. XXXX(R. Č.. XXXX), Z. XXXX - (R. Č.. XXXX), W..Č.. XXXX - (R. Č.. XXXX) a na ornej pôde, ktorá je v skutočnosti les , tiež na p.č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, čím jemu aj ostatným spoluvlastníkom po nebohom W. S. a jeho manželke P. S.Ť. urobil škodu veľkého rozsahu a v neoprávnenej ťažbe na parcelách , ktoré sú predmetom tohto konania naďalej pokračuje. Pokiaľ ide o listinný dôkaz, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva a to trestné konanie, ktoré sa voči má voči odporcovi pre uvedené protiprávne konanie viesť na OO PZ Čadca pod ČVS: ORP-254/1-VYS -CA-2020 , navrhovateľ súdu nepredložil listinný dôkaz, ktorým by osvedčil, že za začalo trestné konania a bolo vznesené obvinenie voči odporcovi pre vyššie uvedený skutok. Súdu predložil trestné oznámenie na neznámych páchateľov , ktoré adresoval Generálnej prokuratúre SR (č.l. 12 až 15). Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že navrhovateľ podal trestné oznámenie na neznámych páchateľov smerujúce k objasneniu krádeže drevnej hmoty na parcele C XXXX v katastri obce Zákopčie, okres Čadca, ktorá je lesná pôda, LV č. XXXX, kde les bol úplne vyrúbaný na parcele Z. XXXX, R. Č.. XXXX - Z. XXXX, R. Č.. XXXX - Z. XXXX, R. Č.. XXXX vo vlastníctve jeho právnych predchodcov, kde uvádza, že les bol úplne vyrúbaný spoločnosťou Združenie súkromných vlastníkov lesnej a poľnohospodárskej pôdy D. Č.. X. V trestnom oznámení uvádzal, že F. T. , predseda združenia vlastníkov podal žiadosť o zápis do evidencie obhospodarovateľov lesa dňa 31.8.2018 na OÚ Čadca, pozemkový a lesný úrad , ktorý úrad nemal k dispozícií všetky relevantné listinné dôkazy na registráciu uvedeného združenia, napriek tomu vydal rozhodnutie o registrácií v rozpore so zákonom. Ďalej uviedol, že zistil, že Dušan Riško splnomocnil sám seba aj keď bol prítomný na zakladateľskej schôdzi s cieľom zvýšiť percento všetkých záujemcov do spoločenstva.
14. Navrhovateľ však žiadne svoje skutkové tvrdenia ohľadom neoprávneného hospodárenia, či neoprávnenej ťažby dreva fyzickou osobou - odporcom, ( okrem toho, že podal trestné oznámenie na neznámych páchateľov dňa 22.3.2022 na Generálnu prokuratúru SR (č.l. 12-15 spisu) hodnoverným spôsobom neosvedčil. Neosvedčil, že odporca ako fyzická osoba na základe podvodného konania hospodári, či vykonáva ťažbu na parcelách, ktoré sú predmetom tohto konania. Ak by aj navrhovateľ osvedčil, že je právnym nástupcom W. S. P. P. S.Š. a jeho právni predchodcovia vlastnili nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania súd má za to, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia a to povinnosť tvrdiť rozhodujúce a podstatné skutočnosti. Ak niektorá zo strán sporu neunesie bremeno tvrdenia (povinnosť tvrdiť rozhodujúce a podstatné skutočnosti, procesným následkom je neúspech podaného návrhu). Súd nemôže dotvárať, prípadne domýšľať skutkové tvrdenia strany, pričom strana bola povinná tieto skutkové tvrdenia zrozumiteľným a určitým spôsobom v návrhu uviesť a tieto
svoje skutkové tvrdenia aj príslušnými listinnými dôkazmi osvedčiť. V tomto konaní navrhovateľ jednak nepreukázal, že je právnym nástupcom vlastníkov nehnuteľností ochrany ktorých sa domáha. Nepreukázal ani to, že uvedené osoby sú podielovými spoluvlastníkmi parciel, ktoré sú predmetom tohto konania a ani nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, že odporca protiprávne hospodári či vykonával a vykonáva ťažbu na týchto nehnuteľnostiach. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
15. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal . Napriek tomu, že odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a z toho dôvodu by mal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, odporcovi v súvislosti s týmto konaním s poukazom na ustanovenie § 331 ods. 1 druhá veta CSP žiadne trovy nevznikli a preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 357 písm. a) a písm. m) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
Právo podať odvolanie nemá tá strana sporu, ktorá sa tohto práva po vyhlásení uznesenia výslovne vzdala.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 zákona č. 160/2015 Z. z.).