Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-5-2015.pdf
PDF · 77.54 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/5/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, o vymoženie 855,17 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 25.2.2013 č.k. 2Er/1167/2012-11, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal dňa 19.10.2012 na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 855,17 eur s prísl., priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., Bratislava, zo dňa 18.3.2011 sp. zn. SR 00779/11. Preskúmal predloženú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluvu o úvere zo dňa 20.11.2009 (spolu s jej neoddeliteľnou súčasťou - Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru
- ďalej len „VPPÚ“), uzavretej medzi povinným a oprávneným a dospel k záveru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je nutné zamietnuť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to pre ich rozpor so zákonom. Poukázal na dohodnuté neprijateľné podmienky v bode 14. VPPÚ, kde je upravená dohoda o vyplnení zmenky a v bode 15. VPPÚ, kde je upravená rozhodcovská doložka. Tá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, pričom nebola individuálne dohodnutá. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má totiž za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný titul je tak v rozpore so zákonom, a aj preto súd podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej v dôvodoch uznesenia poukázal aj na to, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom účastníka konania (oprávneného). Pri posudzovaní tejto skutočnosti postupoval v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. Zn. III. ÚS 322/2010 z 13.4.2011, v ktorom ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti okrem iného skonštatoval, že „nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolávať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom konania. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku.“ Preto skutočnosť, že v danom prípade o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie požiadal
exekútor, ktorý by bol, ak by sa táto skutočnosť zistila v priebehu vykonávania exekúcie, vylúčený z exekúcie podľa § 30 EP, je dôvodom na zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že žiadosť o udelenie poverenia resp. návrh na vykonanie exekúcie sú v rozpore so zákonom.
Proti tomuto uzneseniu podal včas oprávnený odvolanie. V dôvodoch odvolania uvádza, že podľa jeho názoru nález Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania a zaväzuje teda len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu SR nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. Poukazuje na početné uznesenia okresných súdov SR, ktoré vo svojich rozhodnutiach jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcii. Skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Navyše v tomto prípade sa jednalo iba o radového zamestnanca (t.j. nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom ani členom prípadného iného orgánu spoločnosti) a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Dôvody odvolania oprávneného smerujú len proti tej časti uznesenia súdu prvého stupňa, ktorou exekučný súd odôvodňoval svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zaujatosťou súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý túto žiadosť na exekučný súd podal. Preto odvolací súd, viazaný dôvodmi podaného odvolania, preskúmal napadnuté uznesenie len v tejto časti. Oprávnený nespochybnil opodstatnenosť ďalších dôvodov, na základe ktorých prvostupňový súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia, keď odvolaním napadnutý namietaný dôvod bez rozhodnutia súdu o vylúčení exekútora je pre posúdenie správnosti napadnutého uznesenia bez právneho významu. Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.
Princíp nestrannosti súdu, a teda aj súdu exekučného vrátane všetkých jeho zložiek je nespochybniteľnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Na naplnenie nestrannosti musí súd vždy za každých okolnosti dbať, a to nielen v rovine subjektívneho presvedčenia sudcu o jeho nestrannosti, ale aj v rovine objektívneho hľadiska, či nemôžu nezávisle na vnútornom presvedčení sudcu vznikať pochybnosti o nedostatku nestrannosti súdu (tzv. teória zdania (porov. rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Delcourt proti Belgicku, Piersack proti Belgicku, Ferrantelli and Santangelo proti Taliansku, Kyprianou proti Cypru)
Exekútor je verejným činiteľom a v rámci núteného výkonu rozhodnutia plní úlohy štátu (§ 2 EP). Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že požiadavka nestrannosti aj v rovine objektívneho vnímania je rovnako kladená aj na exekútora ako zložku súdneho konania a nič na veci nemení, že ide ,,len“ o vykonávacie konanie (porov. III. ÚS 185/2012).
Principiálna povaha nestrannosti ako predpokladu a zmyslu výkonu súdnictva je dôležitá do takej miery, že musí byť garantovaná z úradnej moci súdu. Či už právna úprava vylúčenia sudcu v Občianskom súdnom poriadku alebo právna úprava vylúčenia exekútora v Exekučnom poriadku predpokladajú vylúčenie z podnetu účastníka a zákon pritom na úspešné uplatnenie námietky upravuje podmienky, napr. náležitosti, lehotu (§ 14 - 17 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) alebo § 30 EP).
To však neznamená, že ak nie je podaná námietka účastníka alebo oznámenie samotného exekútora, že súd nemá garantovať nestrannosť súdneho konania ex offo.
Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých veciach konštatoval porušenie základného práva na nestranný exekučný súd, ktorý negarantuje JUDr. Rudolf Krutý so zreteľom na jeho predchádzajúci zamestnanecký pomer v spoločnosti oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. (nález III. ÚS 322/2010). Nároky na nestrannosť exekútora ako zložky súdneho procesu judikoval Ústavný súd SR aj vo veci JUDr. Rudolfa Krutého vedenej pod sp. zn. III. ÚS 185/2012; Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku, ktorého § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický, či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.
K rovnakým záverom dospel Ústavný súd SR aj vo svojom rozhodnutí č.k. IV ÚS 632/2012-19 zo 14.12.2012, v ktorom konštatuje, že : Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania, je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. .. nie je potrebné preukázať zaujatosť súdneho exekútora, ale postačí už samotné preukázanie existencie dôvodných pochybností o jeho nezaujatosti. Uvedené je konštruované v súlade so zásadou, ku ktorej dospel v rámci svojej rozhodovacej praxe Európsky súd pre ľudské práva, a to, že ... „ nestačí, že sudca (v danom prípade exekútor, pozn.) je subjektívne nestanný, ale musí sa ako taký javiť aj v očiach strán. Spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná.“ (rozhodnutie Delcourt vs. Belgicko, Publication of the European Court of Human Rights, Series A, č. 11, s. 17, § 31).
Výrazný vplyv na vznik týchto pochybností, ale aj na ich pretrvávaní má skutočnosť, že podľa poznatkov súdu vykonáva tento exekútor dlhodobo a takmer výlučne exekúciu vo veciach, v ktorých je oprávnenou práve spoločnosť, kde v minulosti bol zamestnaný. Takéto, takmer monopólne postavenie JUDr. Rudolfa Krutého v exekučných veciach osvedčuje pretrvávanie nadštandardných vzťahov tohoto súdneho exekútora k oprávnenej spoločnosti.
Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že na vylúčenie postačujú pochybnosti o nestrannosti exekútora k účastníkovi konania.
Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti (§ 30 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku - ďalej len „EP“). O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci exekútorom (§ 30 ods. 7, druhá veta EP). Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 EP).
V preskúmavanej veci exekučný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie aj zaujatosťou exekútora, ktorý žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Procesným predpokladom pre záver o vylúčení exekútora je však rozhodnutie súdu o takomto vylúčení. Takéto rozhodnutie môže byť súčasťou rozhodnutia súdu o žiadosti exekútora na rozhodnutie podľa § 44 ods. 2 EP. Je vadou konania, pokiaľ súd nerozhodne o vylúčení exekútora a napriek tomu odôvodní svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti exekútora vydané podľa § 44 ods. 2 EP zaujatosťou exekútora.
Prvostupňový súd však napadnuté rozhodnutie odôvodnil aj nedostatkom materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vyvolanou neplatnosťou rozhodcovskej doložky. Tento dôvod rozhodnutia súdu nie je podaným odvolaním spochybňovaný. Keďže odvolací súd je viazaný dôvodmi podaného odvolania a na iné dôvody môže prihliadať len, ak by šlo o vady konania, muselo byť napadnuté uznesenie potvrdené (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.