Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1CoE-40-2015.pdf
PDF · 81.49 KB
Case nature
Subarea
1CoE/40/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, proti povinnému J. P. o vymoženie povinnosti zaplatiť 1.167,09 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Juhásom, so sídlom Exekútorského úradu Matuškova 1, Trnava, so sídlom Exekútorského úradu Poľná 23/31, Ružomberok, o odvolaní Združenia spotrebiteľov Slovenska o.z., so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/1442/2008-14 zo dňa 1. decembra 2014 jednohlasne, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Brezno vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 (ďalej len ako ,,Združenie“), zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, ako vedľajšieho účastníka na strane povinného do exekučného konania nepripustil. V odôvodnení uviedol, že vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je "pomoc v spore" niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie, alebo je v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda "pomoc v spore" niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. Ust. § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel. V exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým. Cieľom tohto konania je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t.j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím. A teda ust. § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve nie je na exekučné konanie aplikovateľné (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 106/2008 zo dňa 25.11.2008). Exekučný súd vzhľadom na uvedené nepripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane povinného do konania.
Proti predmetnému rozhodnutiu podalo v zákonom stanovenej lehote odvolanie Združenie. Namietalo v ňom nesprávne právne posúdenie veci a tiež nesprávne a nedostatočné označenie účastníkov
konania, nakoľko v rozhodnutí absentujú identifikátory účastníkov konania, ako je napríklad adresa, v dôsledku čoho trpí rozhodnutie vadami. Združenie poukázalo na § 93 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/93/2009, podľa ktorých súd rozhoduje o pripustení vedľajšieho účastníka len vtedy, ak niektorý z účastníkov neprípustnosť jeho vstupu do konania namietne. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom nevyplýva, že by niekto z účastníkov neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania namietal. Súd preto podľa jeho názoru rozhodoval arbitrárne a bez zákonného opodstatnenia. Názor okresného súdu o tom, že v exekučných veciach je pojmovo vylúčený vedľajší účastník považovalo Združenie za právne udržateľný len v prípade, ak by sa u vedľajšieho účastníka vyžadoval právny záujem na výsledku sporu, ktorý však nie je potrebný v prípade právnickej osoby vstupujúcej do konania ako vedľajší účastník podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., a teda zameranej na ochranu práv podľa osobitného predpisu. Všetky známe závery z teórie a praxe na problematiku vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní vychádzali z právnej úpravy platnej do 15.10.2008, teda do účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z. z, ktorá zaviedla nové ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. a umožnila, aby do konania vstúpila ako vedľajší účastník právnická osoba zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, pri ktorej sa nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Vychádzajúc z dôvodovej správy uviedol, že cieľom je rozšíriť ochranu práv na tie prípady, u ktorých existuje pre zabezpečenie ochrany dôležitý verejný záujem. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorého možnosť zavedenia vyplýva z čl. 8 Smernice 93/13/EHS. V tomto smere dal odvolateľ do pozornosti záver písomných pripomienok k prejudiciálnej otázke položenej Súdnemu dvoru Európskej únie vo veci C-470/12, Pohotovosť/Vašuta, podľa ktorých sa má Smernica 93/13/EHS vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka aj v exekučnom súdnom konaní. Uviedol tiež, že Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach právnu úpravu vedľajšieho účastníctva nevylučuje, preto je potrebné podľa ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. vychádzať z § 93 O.s.p. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoE/108/2013 zo dňa 30.08.2013 a sp. zn. 26CoE/82/2013 zo dňa 03.10.2013. Na základe uvedených skutočností navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, resp. zmeniť tak, aby ho súd pripustil do konania ako vedľajšieho účastníka.
Rozhodnutie okresného súdu, proti ktorému bolo pripustené odvolanie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.
Z predloženého spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že podaním zo dňa 19.09.2014 oznámilo Združenie svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného a žiadalo, aby o jeho podaní súd rozhodol. Združenie neoznačilo v jeho podaní vec, ktorej sa podanie týka a ani povinného, u ktorého uviedlo len meno a priezvisko, bez akejkoľvek bližšej identifikácie, vyžadovanej § 42 ods. 3 O.s.p. Okresný súd napadnutým uznesením nepripustil vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane povinného do exekučného konania.
Podľa ust. § 42 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.) pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.
Podľa odseku 3 vyššie cit. ustanovenia na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. vymedzuje základné náležitosti podania určeného súdu tak, že z neho musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, vrátane označenia zástupcu, ktorej veci sa týka, ak ide o podanie týkajúce sa prebiehajúceho konania, ako aj označenie jeho obsahu a predovšetkým, aké právne následky sa ním v procesných vzťahoch sledujú. Podanie tiež musí obsahovať deň, v ktorý bolo vyhotovené a podpis podávateľa alebo jeho zástupcu. V prípade, že podanie stanovené náležitosti neobsahuje, Občiansky súdny poriadok v § 43 ods. 1 ukladá súdu, aby uznesením vyzval účastníka na doplnenie nesprávneho a neúplného podania v lehote, ktorú mu určí a ktorá nemôže byť kratšia, ako desať dní. V uznesení ho zároveň poučí, ako treba doplnenie vykonať.
Nesprávnym podaním je také podanie, z ktorého nie je zrejmé, ktorej veci sa týka, aj keď ho navrhovateľ označil číslom konania, pretože neoznačil o vymoženie akej sumy sa jedná. Nedostatočné je aj označenie účastníkov exekučného konania len ich menom a priezviskom, bez uvedenia ich miesta bydliska, ktoré neumožňuje ich presnú identifikáciu. V prejednávanej veci oznámilo Združenie, že vstupuje do exekučného konania ako vedľajší účastník na strane povinného bez toho, aby v podaní označilo povinného okrem mena a priezviska, aj ďalšími údajmi, a to adresou trvalého, príp. prechodného pobytu, bez ktorého nie je účastník označený riadne. Takéto podanie Združenia, ktorým právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu súdu oznamuje svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane povinného za účelom ochrany jeho spotrebiteľských práv bez toho, aby vec a povinného dostatočne označila, je treba považovať zároveň aj za neúplné, keďže z neho nie je možné vôbec zistiť, koho práva mieni Združenie ochraňovať. Z takéhoto konania Združenia vyplýva, že nemalo žiadnu vedomosť v akej veci a koho práva vlastne v exekučnom konaní chráni.
V tejto súvislosti vyznieva námietka Združenia v odvolaní, že rozhodnutie súdu neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti spočívajúce v nesprávnom a neúplnom označení účastníkov konania skôr zmätočne, ak rozhodnutiu okresného súdu vytýka chýbajúce náležitosti označenia povinného, ktorú povinnosť sám nesplnil.
Okresný súd nemal oprávnenie na to, aby neúplné označenie účastníka exekučného sám dopĺňal. Ak však nerozhodol tak, že bez ďalšieho takto oznámenému vstupu vedľajšieho účastníka na strane povinného nepriznal účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, mal postupovať podľa § 43 O.s.p. a Združenie vyzvať uznesením na doplnenie podania o skutočnosť akej veci sa podanie týka, t.j. čo je predmetom exekučného konania a o označenie povinného, pretože sa jedná o vadu podania, ktorá je odstrániteľná.
K vecnej námietke Združenia obsiahnutej v odvolaní ohľadom jeho tvrdenia, že vedľajšie účastníctvo je prípustné aj v exekučnom konaní odvolací súd uvádza, že podľa § 255 ods. 1 O.s.p. sú účastníkmi konania pri výkone rozhodnutia rovnako, ako aj v exekučnom konaní podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený a povinný. Iné osoby sa stávajú účastníkmi exekučného konania len pre tú časť konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Združenie založilo svoju argumentáciu v odvolaní na tom, že Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, preto je v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. potrebné naň aplikovať § 93 O.s.p. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku ako lex specialis. Ustanovenie § 251 ods. 4 O.s.p. umožňuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ako lex generalis na exekučné konanie len v prípadoch, ak Exekučný poriadok určitú právnu problematiku neupravuje. Pokiaľ Exekučný poriadok v § 37 výslovne upravuje, ktorým subjektom v exekučnom konaní priznáva postavenie účastníkov exekučného konania, je nevyhnutné postupovať výlučne v zmysle týchto ustanovení Exekučného poriadku ako lex specialis, preto ustanovenie § 93 Občianskeho súdneho poriadku ako lex generalis na vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní nie je možné aplikovať. Exekučný poriadok procesný inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje, čo vyplýva predovšetkým zo špecifík a osobitosti tohto vykonávacieho konania, ktoré nie je konaním sporovým a sleduje sa ním už len nútený výkon povinnosti uloženej exekučným titulom. Priamo z povahy vykonávacieho konania, ktorého účelom a sledovaným cieľom je vynútenie konkrétnej, dobrovoľne nesplnenej povinnosti povinného subjektu vo vzťahu k oprávnenému subjektu z exekučného titulu, ako aj z jeho podstaty je vylúčená účasť akéhokoľvek iného subjektu, ako výlučne toho, ktorému prináleží právo a ktorému vyplýva povinnosť určená vo vykonateľnom exekučnom titule, príp. toho, komu exekučný poriadok priznáva postavenie účastníka v exekučnom konaní. Odvolací súd poznamenáva,
že totožné právne stanovisko bolo vyslovené vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 6Cdo/211/2011, sp. zn. 6Cdo/207/2011, sp. zn. 1Cdo/106/2008). Exekučný poriadok za účastníka exekučného konania vedľajšieho účastníka nepovažuje, preto exekučný súd postupoval správne, keď oznámenie Združenia, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník posúdil podľa obsahu ako procesný návrh, o ktorom je potrebné rozhodnúť.
Ak teda okresný súd mienil o oznámení Združenia o jeho vstupe do exekučného konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného rozhodovať tak, že ho do exekučného konania nepripustí, mal skúmať, či jeho podanie obsahuje všetky náležitosti správneho a úplného podania, a teda či je označená riadne vec, o ktorej exekučný súd koná a povinný, na strane ktorého mienilo Združenie vystupovať tak, aby z neho bolo zrejmé, že má spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, pretože aj § 169 O.s.p. vyžaduje, aby uznesenie súdu malo všetky zákonom predpísané náležitosti a aby bolo riadne doručené všetkým účastníkom konania, a to aj exekučného, čo vyplýva z § 168 ods. 2 O.s.p. v nadväznosti na § 251 ods. 4 O.s.p. a § 37 Exekučného poriadku.
Aj keď okresný súd sám odstránil vadu podania týkajúcu sa označenia veci, o ktorej sa exekučné konanie vedie namiesto Združenia, ktoré mal vyzvať na jej odstránenie postupom podľa § 43 O.s.p., čo neurobil, zostala naďalej neodstránená vada jeho podania spočívajúca v označení povinného. Takýmto nesprávnym procesným postupom, ale aj nesprávnym rozhodnutím, v ktorom rovnako absentuje presné označenie povinného zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok odňatie možnosti konať pred súdom, v dôsledku čoho musel odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Pretože nebol daný dôvod na vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia, keď podanie Združenia nemalo náležitosti stanovené zákonom, bude okresný súd v ďalšom konaní postupovať podľa § 43 ods. 1 O.s.p. a vyzve Združenie uznesením na odstránenie vád jeho podania v označení povinného o jeho adresu spolu s poučením o tom, že nedoplnenie podania v určenej lehote má tie právne následky, ktoré sú uvedené v § 43 ods. 3 O.s.p.
V prípade, ak na základe uznesenia, ktorým okresný súd vyzve Združenie v ním stanovenej lehote na doplnenie jeho oznámenia toto nedoplní, súd na podanie Združenia podľa ust. § 43 ods. 3 O.s.p. neprihliadne a v exekučnom konaní bude pokračovať. V prípade, že Združenie zákonom vyžadované údaje doplní, rozhodne okresný súd o jeho oznámení postupom, ktorý je naznačený vyššie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.