Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/158/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: L. K., V.. XX. X. XXXX, bytom Š.Á. XX, XXX XX J., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Ľudová 14, 040 11 Košice, IČO: 47234466, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31690904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Nemcovej 22, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. zo dňa 19. 1. 2012.

Odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn zo dňa 19. 1. 2012 a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Rybár, s. r. o. so sídlom v Košiciach vo výške 731,08 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu súdny poplatok vo výške 331,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal na tunajší súd dňa 7. 5. 2013 žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. z 19. 1. 2012, a to až do rozhodnutia vo veci samej, ďalej žiadal odložiť vykonateľnosť predmetného rozsudku a požadoval náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že predmetným rozsudkom bol zaviazaný k úhrade dlžnej sumy vo výške 63,12 Eur a k náhrade trov rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur, resp. aby v lehote 5 dní podal odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Žalobca predmetnou žalobou spochybnil právomoc predmetného rozhodcovského súdu danú vec rozhodnúť vzhľadom na to, že boli porušené jeho práva domáhať sa ochrany pred všeobecným súdom. Právomoc rozhodcovského súdu mala byť založená podľa jeho názoru neplatnou rozhodcovskou doložkou.

Žalobca v odôvodnení žaloby ďalej uviedol, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu a podpísal aj prevzatie všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len VPP) vrátane osobitného zmluvného dojednania ohľadne rozhodcovského konania, avšak pri podpise tejto zmluvy nebol náležite poučený o tom, čo podpisuje. Rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 15. 4. 2013, v ktorom rozhodcovský súd - v tomto konaní žalovaný, uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti „Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve“, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. V odôvodnení predmetného rozsudku sa ďalej

uvádza, že z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať a že žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať. Spolu s rozsudkom bolo žalobcovi doručené Upovedomenie o začatí konania z 9. 1. 2012 a návrh na začatie konania.

Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom JUDr. Petrom Rybárom, ktorý v písomnom odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca dňa 28. 2. 2008 uzavrel so spoločnosťou Rapid life, životná poisťovňa, a. s. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žalobca žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy, ktorú doručil žalovanému dňa 22. 10. 2009, túto vypovedal, na čo reagoval žalovaný „Oznámením o zániku poistenia“ dňa 23. 10. 2009, kde žalovaný uviedol, že k zániku poistenia došlo, resp. dôjde dňa 29. 12. 2009. Až následne nato si žalovaný návrhom na začatie konania na AS Košice nárokoval zaplatenie sumy 63,12 Eur s príslušenstvom, ktoré malo vzniknúť ako dlžné poistné. Na to bol vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok doručený žalobcovi 16. 4. 2013. Žalovaný ako i konajúci rozhodcovský súd uviedli, že rozhodcovská doložka je platná, čo odôvodnili tým, že „poisťovňa síce určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice, avšak z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalobcu (podpisom VPP), s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať.“ Žalobca má zato, že v takomto konaní badať nekalé konanie, ako žalovaného, tak aj rozhodcovského súdu, nakoľko žalobca podpísal poistnú zmluvu v dobrej viere a nemohol ani len tušiť, k čomu všetkému sa má zaviazať podpisom VPP (ide o 12 strán na husto, drobným písmom popísaného textu). Aj v prípade, ak by uvedené podpísanie VPP malo obstáť ako právny úkon, je viac než zrejmé, že tvrdenie žalovaného a rozhodcovského súdu je v rozpore s § 53 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/, j/ zákona č. 244/2002 Z. z.. Uviedol, že rozhodcovskou doložkou v predmetnej poistnej zmluve došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko pri jej absencii by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde spotrebiteľa, čo by bolo pre žalobcu neporovnateľne výhodnejšie. Predmetná zmluva predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli povinnému známe a nebol o ich obsahu informovaný. Okrem toho tento rozsudok je pre žalobcu prísnejší, a to pre kratšiu lehotu podania odporu, vysoké poplatky, finančnú nevýhodnosť - žiadne možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia poplatkov. Navyše v priebehu takmer 10 rokov rozhodcovský súd nerozhodol v neprospech žalovaného, takže rozhoduje zaujato bez preskúmania platnosti, či existencie uplatňovaného práva, ktoré žalovanému priznáva automaticky. V závere poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 1. 11. 2011 č. k. , v zmysle ktorého Ústavný súd posúdil rozhodcovské doložky v prejednávanom prípade ako neprípustné. Právny zástupca žalobcu si zároveň v konaní uplatnil náhradu trov konania podľa konečného vyúčtovania vo výške 363,58 Eur.

Žalovaný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom JUDr. Gabrielom Gulbišom, ktorý navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú s tvrdením, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, a preto je platná a zákonná. Poukázal na všeobecné poistné podmienky, ktorých podpisom žalobca potvrdil ich prevzatie a následne osobitným zmluvným dojednaním č. 01/2007 k predmetnej poistnej zmluve žalobca osobitne podpísal vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV VPP, a toto chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku, teda tvrdil, že táto bola individuálne dojednaná. Uviedol, že žalobca mal dve možnosti (tieto boli tretím subjektom - viazaným finančným agentom, v danom prípade pani R. Z., pri uzatváraní zmluvy patrične vysvetlené, o čom svedčí Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k danej poistnej zmluve zo dňa 28. 2. 2008), a to spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčil použitie citovaného ustanovenia článku XV VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Poukázal na rozhodnutia súdov SR, kde tieto posúdili totožnú rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, a teda platnú (uznesenie KS v Prešove sp. zn. , uznesenie KS v Prešove sp. zn. , uznesenia KS v Banskej Bystrici sp. zn. , , uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. z 27. 2. 2013 a iné).

Poukázal na stav právnej neistoty, ktorý by bol vyvolaný rozporom v rozhodovacej činnosti súdov, ktoré by v obdobných skutkových veciach vyslovovali diametrálne odlišné právne názory. Namietal nedostatok právomoci procesného súdu s odôvodnením, že sa jedná o súbeh súdnej právomoci a právomoci rozhodcovského súdu, a preto žiadal konanie zastaviť, resp. návrh zamietnuť a priznať mu trovy konania. Ku charakteru konania mal zato, že daný spor, v ktorom sa rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, a preto sa na žalobcu nevzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov a za použitia dôkazného spisu Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. a po zistení, že nárok žalobcu je dôvodný, žalobe vyhovel rozsudkom zo dňa 12. 7. 2013.

Po podaní odvolania zo strany žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. -139 zo dňa 30. 10. 2014 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vyčítal súdu, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, čím vyhodnotil neplatnosť rozhodcovskej doložky v prípade, ak konštatoval jej individuálne dojednanie medzi účastníkmi zmluvy, ďalej uviedol, že nie sú zrejmé úvahy súdu, na základe ktorých dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka je neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť, ako aj v zmysle § 39 citovaného zákona pre nedodržanie § 8 ods. 1 a § 12 ods. 6 Zákona č. 244/2002 Z. z.. Konštatoval, že s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 6 Zákona č. 244/2002 Z. z. vyplýva, že podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy nie je určenie rozhodcu, ani určenie stáleho rozhodcovského súdu na prejednanie sporu, a teda že účastníci zmluvy neporušili § 8 ods. 1 a následne § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z., a teda rozhodcovská doložka nie je neplatná pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka a nie je neurčitá a z toho dôvodu neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že predmet sporu neposudzoval z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok, samo o sebe bez ďalšieho nezakladá záver o porušení všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

V intenciách odôvodnenia vyššie uvedeného zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie, a to opakovaným preskúmaním rozhodcovského rozsudku, výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania a výsluchom samotného žalobcu, a to na pojednávaní dňa 8. 6. 2015.

Z predmetného dôkazného spisu súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 15. 4. 2013 a návrh v tomto konaní bol podaný na súde dňa 7. 5. 2013, takže jej nárok bol uplatnený v zákonnej lehote. Z dokazovania je nesporné, že žalovaný pod predchádzajúcim obchodným menom Prvá česko- slovenská poisťovňa Rapid, a. s. a žalobca uzavreli dňa 28. 2. 2008 poistnú zmluvu, ktorej súčasťou sú VPP, prevzatie ktorých žalobca podpísala dňa 28. 2. 2008. Súčasťou VPP je ich osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k predmetnej poistnej zmluve, na základe ktorého účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle článku XV týchto VPP a zároveň prehlásili, že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument), alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. V danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania dojednaná ako rozhodcovská doložka v rámci VPP k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Súd v odôvodnení rozsudku zo dňa 12. 7. 2013 konštatoval, že táto rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Po opätovnom preskúmaní a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, žeby predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne.

Z vykonaného dokazovania a predovšetkým z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 8. 6. 2015 súd zistil, že žalobca si vlastne ani nepamätá, či sa oboznamoval podrobne s rozhodcovskou doložkou, nakoľko text prílohy k poistnej zmluve bol písaný malými písmenami a bolo to preňho veľa čítania. Poistnú zmluvu mal však v záujme podpísať hlavne kvôli úrazovému poisteniu syna. Zmluvu podpisoval doma s pani Z., ktorá ho oslovila ohľadom poistky, pričom celé jednanie s ňou trvalo asi 20 až 30 minút. Nepamätá sa, čo menovaná ohľadom zmluvy hovorila a nespomína si, či mal podpisovať viac dokumentov. S

určitosťou však vypovedal, že žalovaná mu nič nehovorila o rozhodcovskom súde a on ani nevie, čo je rozhodcovský súd. On v podstate ani nemal čas na preštudovanie poistných podmienok.

Z vyššie uvedenej výpovede nemožno vyvodiť, žeby žalobca bol osobitne poučený žalovaným o rozhodcovskej doložke a jej prípadných následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tu súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a , v ktorej sa Najvyšší súd SR stotožňuje s argumentáciou žalobcu s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzavretej medzi žalovanou a poisteným spotrebiteľom v časti Všeobecných poistných podmienok pod bodom 15, nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná. Aj z rozhodnutia Ústavného súdu ČR zo dňa 1. 11. 2011 sp. zn. vyplýva, že z ústavnoprávneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy, ale iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľského práva). Z vyššie uvedeného súd vyvodil záver, že rozhodcovská doložka, ktorá bola medzi účastníkmi poistného vzťahu, teda poistnej zmluvy, zakomponovaná do textu Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej poistnej zmluvy, s názvom Osobitné zmluvné dojednania č. I/2007 k poistnej zmluve, nebola dojednaná individuálne. Žalobca nebol žalovaným upozornený na osobitosť a dôležitosť tejto časti predmetného poistného záväzku a ako už bolo vyššie uvedené, z výpovede žalobcu aj vyplynulo, že tento neporozumel významu a zmyslu predmetnej rozhodcovskej doložky. Predovšetkým neporozumel tomu, že žalobca sa môže v prípade akéhokoľvek sporu svojich nárokov domáhať na rozhodcovskom súde.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 tento zákon upravuje a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z účinného do 31. 12. 2014 zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia, a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd, b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a), c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 13a) najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. 13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, 13c) nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, c/, g/, j/ zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31.12. 2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/, c/ pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Z dokazovania vzal súd za preukázané, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným na základe poistnej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 2. 2008 je vzťahom spotrebiteľsko-právnym, a teda že uvedená zmluva má spĺňať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícií, a to § 52 a § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy platného a účinného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle ods. 3 citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z predloženej poistnej zmluvy, ani z rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejmé, aby žalobca pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie.

Vykonaným dokazovaním súd má zato, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná dôvodne. Žalobca sa podaným návrhom domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní) z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania (§ 40 ods. 1 písm. g/ Zákona o rozhodcovskom konaní) a z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 písm. j/ Zákona o rozhodcovskom konaní).

Z toho dôvodu súd podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú zmluvu (doložku) uzavretú podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní berúc do úvahy kritéria, na základe ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská zmluva nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ako už bolo vyššie uvedené, rozhodcovská doložka bola súčasťou textu Všeobecných poistných podmienok, bola zakomponovaná až za časťou 17 - Záverečné ustanovenie predmetného textu. Ako vypovedal žalobca, on si text Všeobecných poistných podmienok neprečítal, nakoľko bol rozsiahly a písaný drobnými písmenami, takže je zrejmé a súd uveril tvrdeniu žalobcu, že zvláštnu pozornosť nevenoval ani osobitnému zmluvnému dojednaniu v poistnej zmluve č. I/2007, teda rozhodcovskej doložke. Táto bola podpísaná na tom istom tlačive a v rovnaký deň ako poistná zmluva. Poistná zmluva aj rozhodcovská doložka sú tzv. formulárovými zmluvami. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah predloženej rozhodcovskej doložky, ďalej že si osobitne podmienky rozhodcovskej doložky nevyjednal, a teda nemal možnosť ani ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky v texte zakotvenej. Mohol len poistnú zmluvu, ktorej súčasťou bola rozhodcovská

doložka, ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Zároveň súd poukazuje na to, že všeobecné poistné podmienky, ako aj poistná zmluva boli písané malými písmenami a obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby žalobca ako priemerný spotrebiteľ, pochopil ich text v krátkej dobe bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejmé z toho, že poistná zmluva, ako aj rozhodcovská doložka boli podpísané v jeden deň.

Z textu rozhodcovskej doložky v bode 2. jasne vyplýva, že voľba rozhodcovského súdu pri riešení sporov medzi účastníkmi poistnej zmluvy je ponechaná na strane podávajúcej žalobný návrh, ktorou je takmer vo všetkých súdu známych prípadoch žalovaný účastník.

Vzhľadom na uvedené rozhodcovská doložka tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým aj takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ zo zákona žalovaný má možnosť obrátiť sa aj na všeobecný súd, je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy len žalujúca strana, ktorou je takmer vždy veriteľ, teda žalovaný účastník. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva, alebo veriteľ svojím konaním, čo je takmer pravidlo, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia. Uvedeným konaním sa dodávateľ snaží získať exekučný titul. V subjektívnej, nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci, zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd vzdialenejší ako všeobecný súd - v danom prípade Košice, porovnaj rozsudok Océano Grupo Editorial spojené prípady C - 240/98 až C - 244/98).

Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je osobitý vzhľadom k tomu, že v prípade sporu o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje arbitrážny súd obsadený arbitrom (rozhodcom), ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka, resp. zmluva nie je individuálne dohodnutá, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ju ovplyvniť, najmä v súvislosti s tým, že sa jednalo o formulárovú, štandardnú zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom prejavenej slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Podľa názoru súdu za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu len vtedy, ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ, bude mať možnosť aj sám vyplniť v zmluve kolónku, že v prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a taktiež bude mať možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, prípadne samotného rozhodcu. Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať zmluvu, ktorá je vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.

Zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, ako je stanovená smernicou Rady 93/13/EHS, teda aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok, stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4. 3. 2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Cyórfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu, alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky “nekalosti“ už len dojednanie, že príslušný na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný súd spotrebiteľa.

Z uvedeného vyplýva, že súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, a preto existuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súčasne z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v zmysle § 40 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda súd zrušil rozhodcovský rozsudok aj z tohto dôvodu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Žalobca v tomto konaní požiadal aj o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dôvodiac materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorá je následkom nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. Vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení nie sú vymedzené podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možno odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je však nepochybné, že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu o možnom úspechu vo veci samej a v zabránení výkonu predmetného rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že napadnutý rozhodcovský rozsudok nadobudol vykonateľnosť z dôvodu, že žalobca proti nemu nepodal opravný prostriedok, ale podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd v tomto konaní jeho návrhu vyhovel a napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.

Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 3. 6. 2015 navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť, avšak už z iného dôvodu, ako argumentoval v čase po podaní žaloby. Poukázal na novelizáciu zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) v rámci zákona č. 235/2014 Z. z. bod 49, kde sa za § 243c vložil nový § 243d, podľa ktorého na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po 1. 1. 2015 nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, kde je podkladom exekučného konania rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na to, že v konkrétnom prípade žalovaný neinicioval exekučné konanie do 3 mesiacov od platnosti a účinnosti uvedenej novely Exekučného poriadku, a preto predmetné rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. V danom prípade sa obnovil stav pred vydaním rozhodcovského rozsudku - žalobca nie je viazaný povinnosťou založenou mu predmetným rozhodcovským rozsudkom a žalovaný už do budúcna nemôže uplatňovať nárok, ktorý mu bol rozhodcovským rozsudkom priznaný. Obe strany takto bez vlastného zavinenia sú bez právneho záujmu na výsledku konania, a preto navrhoval v celom rozsahu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nakoľko ani jeden z účastníkov tento stav nezapríčinili, navrhoval žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznať.

Právny zástupca žalobcu sa s právnou argumentáciou žalovaného nestotožňoval. Uviedol, že nárok žalobcu považuje naďalej za dôvodný, nakoľko ak súd nevyriekne neplatnosť predmetného rozhodcovského rozsudku, žalobca bude môcť kedykoľvek podať nový návrh na rozhodcovský súd a následne tak pristúpiť k vymáhaniu dlhu voči žalobcovi. Dodal, že práve tým, že žalobca podal predmetnú žalobu, došlo pôvodným rozhodnutím súdu k odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pričom žaloba bola dôvodná. Z uvedených dôvodov teda trval na tom, aby súd vo veci rozhodol a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok aj z toho dôvodu, aby do budúcna bolo zrejmé, že predmetný rozsudok je neplatný z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky pod bodom 15 predmetnej zmluvy, teda neprijateľnej zmluvnej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná. Zároveň požadoval náhradu vzniknutých trov konania.

Podľa § 243d zákona č. 233/95 Z. z. platného a účinného od 1. 1. 2015 exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 372w O.s.p. Spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu,10b) o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 372w O.s.p. súd vo veci, ako už bolo vyššie uvedené, rozhodol tak, že zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok. Nestotožňuje sa s názorom žalovaného, žeby takéto rozhodnutie súdu malo byť už len akademického charakteru a stráca akýkoľvek zmysel. Súd má zato, že nakoľko v čase podania žaloby, ako z konečného dokazovania vyplynulo, bol nárok žalobcu dôvodný, a preto aj bol dôvod na vyrieknutie odkladu vykonateľnosti predmetného rozsudku. Aj keď preukázateľne žalovaný nepodal do 3 mesiacov od účinnosti novely Exekučného poriadku (teda do 31. 3. 2015) návrh na začatie exekučného konania, súd má zato a stotožňuje sa s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, že naďalej je preukázaná dôvodnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku a odkladu jeho vykonateľnosti, nakoľko odpadne tak možnosť žalobcu podať opakovane návrh na rozhodcovský súd v danej veci. Tým, že súd zrušil rozhodcovský rozsudok, konkrétne z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, a tým, že takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, žalobca sa tak dostane do definitívnej právnej istoty, že v budúcnosti takýto rozsudok nebude exekučným titulom.

Z toho istého dôvodu súd vyhovel aj ďalšiemu návrhu žalobcu a vyslovil odklad vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 149 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Petra Rybára v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, a to vo výške 731,08 eur. Priznal žalovanému náhradu trov konania za 6 úkonov právnej služby (podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky), 6x 60,07 eur (prevzatie, príprava zastúpenia vrátane jednej porady s klientom, spísanie a podanie návrhu, písomné vyjadrenie žalobcu z 28. 6. 2013, 2x účasť na pojednávaní dňa 1. 7. 2013 a 8. 6. 2015, vyjadrenie k odvolaniu dňa 25. 9. 2013) spolu vo výške 407,86 eur. Plus 5x 7,81 eur - režijný paušál, 1x 8,39 eur - režijný paušál, plus hotové výdavky - cestovné: pohonné hmoty plus paušálna náhrada za cestu z Košíc do Spišskej Novej Vsi a späť 1. 7. 2013 vo výške 55,14 eur a za cestu dňa 8. 6. 2015 52,16 eur pri použití osobného motorového vozidla, plus náhrada za stratu času pri účasti na dvoch pojednávaniach dňa 1. 7. 2013 8x 13,01 eur (1 hodina 45 minút x 2) a stratu času na pojednávaní dňa 8. 6. 2015 (1 hodina 45 minút x 2), spolu 215,92 eur.

Nakoľko žalobca bol v tomto konaní podľa § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona č. 71/92 Zb. ako spotrebiteľka oslobodený od platenia súdnych poplatkov, a v konaní bola úspešný, súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50 eur, a to podľa položky č. 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov s použitím § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.