Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: W.., so sídlom V. XXA, XXX XX N., IČO: 46 XXX XXX, právne zastúpený: W., J. & B. s.r.o., so sídlom G. XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B. o určenie skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -71 zo dňa 18.05.2022 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. zamietol žalobu a II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. a , , , , , , a (ďalej len „“).

3. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že pracovný pomer žalovaného skončil výpoveďou zo strany zamestnanca dňa 30.06.2020 s výpovednou lehotou 2 mesiace a žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ustálil, že v konaní bolo nesporné že žalovaný so žalobcom dňa 04.04.2014 uzatvoril pracovnú zmluvu v znení dodatkov, na základe ktorej žalovaný pracoval u žalobcu od dňa 05.04.2014 v pozícií montér lán a zdvíhacích zariadení. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 30.06.2020 žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer, okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu, že mu zamestnávateľ v 15. dňovej lehote nevyplatil mzdu v zmysle . Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe o určenie, že pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany zamestnanca. Nedostatok naliehavého právneho záujmu považoval za dôvod na zamietnutie žaloby. Ďalej uviedol, že žalobca nestihol podať žalobu na súd, a preto je podľa súdu prvej inštancie podanie takejto žaloby so žalobným návrhom obchádzaním zákona v súvislosti s . Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, súd prvej inštancie mal za to, že treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne. V takom prípade na podaní žaloby o určenie, že pracovný pomer skončil iným spôsobom, v tomto prípade výpoveďou, nemôže mať žalobca podľa súdu prvej inštancie naliehavý právny záujem. Výrok o trovách konania odôvodnil v súlade s ust. a tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodňoval a tvrdiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 14 a 15 odôvodnenia rozsudku tvrdiac, že žalovaného výslovne upozornil na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.06.2020 je neplatným právnym úkonom, a preto mal za to, že pracovný pomer žalovaného skončil výpoveďou dňa 30.06.2020 s výpovednou lehotou dvoch mesiacov. Podstatným pre neho bola vôľa žalovaného ukončiť pracovný pomer 30.06.2020. S poukazom na uviedol, že žalovaný mohol okamžite skončiť pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy najskôr 01.07.2020. Dňa 30.06.2020, kedy žalovaný písomnosť s názvom Okamžité skončenie pracovného pomeru doručil žalobcovi, žalobca nemal zákonnú povinnosť vyplatiť žalovanému mzdu. Zákonné podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca - žalovaného splnené neboli. S poukazom na komentár , Števček a kol., str. 508 uviedol, že naliehavý právny záujem bol dostatočne preukázaný, žaloba je procesne vhodným prostriedkom, ktorý spor medzi žalobcom a žalovaným rieši a odstraňuje neistotu v ich vzťahu a vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Na podporu svojho názoru poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 22.05.2018, sp. zn. , v ktorom súd riešil lehotu na okamžité skončenie pracovného pomeru pre neuhradenie mzdy so záverom, že ak okamžité skončenie bolo dané predčasne, je neplatné. Opakovane uviedol, že zákonom stanovené dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca - žalovaného neboli naplnené, po upozornení na to sa žalovaný vyjadril, že trvá na ukončení pracovného pomeru. Žalobca preto nemal dôvod podávať žalobu o neplatné skončenie pracovného pomeru, lebo boli naplnené všetky predpoklady aj skutkové okolnosti tomu nasvedčujú, že išlo o výpoveď zo strany zamestnanca. Žalobca nepopiera skončenie pracovného pomeru medzi stranami sporu, ale žiada určiť, že tento bol skončený výpoveďou dňa 30.06.2020 s výpovednou lehotou dvoch mesiacov. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať mu 100 % náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Celú žalobu, ako aj vyjadrenie z 02.11.2021 považuje za nezmyselnú. Má za to, že žalobca postupuje v rozpore so . Žalobca nežiada určiť, že pracovný pomer trvá aj naďalej. Žalobca na takomto nezmyslenom určení podľa žalovaného nemá žiaden naliehavý právny záujem. Má za to, že žalobca koná v rozpore s . Ďalej uviedol, že jeho pracovný pomer skončil dňa 30.06.2020, teda dňom dourčenia okamžitého skončenia zamestnávateľovi (žalobcovi). Žalobca mal lehotu 2 mesiacov od 30.06.2020 na podanie takejto žaloby podľa . Táto lehota skončila 30.08.2020. Znamená to, že žalobca podal žalobu neskoro, po uplynutí 2 mesačnej lehoty. Právo žalobcu podľa žalovaného skutočne zaniklo dňa 30.8.2020. Vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.05.2018, sp. zn. , na ktorý poukazuje žalobca v odvolaní, a to konkrétne na body 14. a 15 poukázal na body 23., 24., 25. a 26. rozsudku. Podľa žalovaného neexistuje žiadna neistota medzi ním a žalobcom, teda žiadne právo žalobcu nie je ohrozené. Žalobca síce píše v odvolaní (na str. 3), že: „Máme za to, že naliehavý právny záujem bol dostatočne preukázaný, podaná žaloba je procesne vhodným prostriedkom, ktorý spor medzi Žalobcom a Žalovaným rieši a odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania a vytvára tak pevný základ pre jeho usporiadanie.“, lenže žiadne okolnosti (následky, prejavy, dôvody) neistoty nespomína, ani nekonkretizuje. Je to len deklarovanie „som v neistote“, ale žiadne vysvetlenie alebo preukázanie okolností (následkov, prejavov, dôvodov) neistoty sa žalobcovi nepodarilo nielen že preukázať, ale ani len tvrdiť (v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie). Podľa žalovaného súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, správne a vyčerpávajúco zistil skutkový stav veci (predmetu konania) a na tento prípad použil správne právne posúdenie prípadu. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenými subjektmi ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke dňa 9.11.2022 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovanej v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci v napadnutej časti, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

8. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ( ).

9. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. . Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní ( pozri rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, a to v každom štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

10. K námietke o nesprávnom právnom posúdení vecí odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Odvolací súd má za to, že ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

11. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces.

12. Podľa , výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

13. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

14. Podľa , zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

15. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náklady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

16. Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skočením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

17. Podľa , k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených (okrem iných aj) podľa . Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamieta.

18. Prípadné nároky z neúplatného skončenia pracovného pomeru sa týkajú len prípadov skončenia pracovného pomeru právnym úkonom, t.j. výpoveďou, dohodou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru má prekluzívny, t.j. prepadný charakter. Jej uplynutím nemožno neplatnosť skončenia pracovného pomeru napadnúť na súde.

19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore na základe vykonaného dokazovania stranami sporu navrhnutými dôkazmi dospel k správnym skutkovým zisteniam, a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu ani v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel taký relevantný argument, teda taký argument, majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

20. Možno teda konštatovať, že súd prvej inštancie dal vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak urobil v snahe garantovať stranám ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že by došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so záväznými právnymi predpismi a mal na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. Odvolací súd preto v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje v zmysle .

21. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že ani jedna odvolacia námietka nebola dôvodná.

22. Aj podľa odvolacieho súdu je nutné súhlasiť s názorom, prezentovaným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, podľa ktorého po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehoty už nie je možné vyhodnocovať platnosť, resp. neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný žalobcovi podaním zo dňa 30.06.2020. Hoci aj by bolo toto skončenie pracovného pomeru neplatné, mohol sa súd vyhodnotením jeho platnosti alebo neplatnosti zaoberať iba v prípade, ak by bola v zákonnej lehote podaná žaloba na takéto určenie. Ak však žaloba nebola podaná, musí sa vychádzať z toho, že takto ukončený pracovný pomer zo strany žalovaného formou okamžitého skončenia pracovného pomeru je platný. Teda po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby sa vychádza z toho, že pracovný pomer skončil platne. Uvedený záver jednoznačne vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. , na ktorý poukazuje aj súd prvej inštancie.

23. Z vykonaného dokazovania jednoznačne tiež vyplýva, že žalovaný nemal úmysel ukončiť pracovný pomer so žalobcom výpoveďou tak, ako sa to snaží prezentovať žalobca v odvolaní. Aj z listiny, označenej žalovaným ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa “ zo dňa 30.06.2020, ako aj z tvrdenia žalovaného je možné mať za to, že jeho úmyslom nebolo ukončiť pracovný pomer výpoveďou tak, ako sa to uvádza žalobca. Teda nie je možné súhlasiť so žalobcom, že išlo o zastretý právny úkon. Na veci nič nemôže zmeniť ani tvrdenie, že Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným bolo neplatné, lebo tým, že nebola včas podaná žaloba, musí byť vyhodnotené skončenie pracovného pomeru Okamžitým skončením ako platne ukončený pracovný pomer bez

toho, či boli alebo neboli splnené zákonné podmienky pre takéto skončenie pracovného pomeru. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani poukazovanie žalobcu na závery rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. zo dňa 22.05.2018, hoci s nimi je nutné súhlasiť, no uplynutím prekluzívnej lehoty na podanie žaloby v danej veci je to bezpredmetné. Ak žalobca tvrdí, že nemal dôvod na podanie žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru, teraz nemôže svojvoľne meniť úmysel žalovaného, ktorý ukončil pracovný pomer Okamžitým skončením, že išlo o skončenie pracovného pomeru Výpoveďou, lebo takouto formou žalovaný pracovný pomer u žalobcu nechcel skončiť, ani neskončil.

24. V plnom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje aj so záverom prvoinštančného súdu, že v konaní nebol preukázaný ani naliehavý právny záujme na určení, že pracovný pomer žalovaného skončil výpoveďou zo dňa 30.06.2020 s výpovednou lehotou 2 mesiace, lebo na takéto určenie nebol preukázaný naliehavý právny záujem. Ak ho žalobca mal v úmysle preukázať, napr. výsluchom strán sporu, mal takýto návrh uplatniť, ak tak neurobil, dostal sa do situácie, že naliehavý právny záujem nepreukázal. Tento totiž nevyplýva ani zo žaloby. Odvolateľ neobjasnil, aká „neistota„ vo vzťahu strán sporu, resp. aký “pevný základ pre jeho usporiadanie„ by mala mať podaná žaloba. Z obsahu spisu uvedené tvrdenie žalobcu nevyplýva.

25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd postupom podľa ust. a rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdil.

26. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, preto bol aj tento výrok podľa potvrdený.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).