Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-88-2022.pdf
PDF · 117.9 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/88/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: T. Z., B.. XX.XX.XXXX, O. X. G.na X, X., o zaplatenie 925,93 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.07.2022 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 925,93 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 925,93 eur od 22.07.2021 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Tatra banka, a.s.) poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne nesplácal. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2021 uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka medzi postupcom Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Poukázal na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Ďalej uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 18.08.2014 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva podľa názoru žalobcu obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 925,93 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 925,93 eur, a to v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie celej postúpenej pohľadávky, t. j. neuhradenej istiny vo výške 925,93 eur. Takisto si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 925,93 eur podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to počnúc dňom 22.07.2021, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. V podaní doručenom súdu dňa 16.08.2022 (špecifikácia žalovanej sumy) žalobca uviedol, že obratom zo dňa 20.08.2019 sa žalovaný dostal do povoleného prečerpania vo výške 191,48 eur. Debetné operácie boli vo výške 1.864,45 eur, pričom žalovaný čerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 1.585,05 eur, bol mu vyúčtovaný zmluvný úrok v celkovej výške 96,55 eur a poplatky v celkovej výške 182,85 eur (poplatky za balík, poplatky za transakcie a poplatky za vymáhanie pohľadávky / sankcie). Kreditné operácie boli vo výške 1.130,- eur. Žalovaná suma vo výške 925,93 eur predstavuje rozdiel medzi debetnými operáciami na účte žalovaného vo výške 1864,45 eur (vrátane debetného zostatku vo výške 191,48 eur) a kreditnými operáciami vo výške 1.130,- eur, t. j. 2.055,93 eur - 1130,- eur = 925,93 eur.
3. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 27.10.2022. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 15.11.2022 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré predvolal obe sporové strany. Na pojednávaní bol prítomný len žalovaný. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 10.11.2022, v ktorom súhlasili s prejednaním veci a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uznal svoju pohľadávku voči žalobcovi vo výške 925,93 eur s tým, že by ju chcel uhradiť do 15.12.2022. Žalovaný nemal čo uviesť na svoju procesnú obranu, chcel svoj dlh splatiť. Myslel si, že žalobca sa dostaví na pojednávanie, aby sa s ním mohol dohodnúť na splátkach alebo na splatení celej žalovanej sumy.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: výpis z účtu, pokus o zmier zo dňa 19.05.2022 spolu s podacím hárkom, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 25.06.2021 spolu s prílohou - identifikácia postúpenej pohľadávky, zmluva o bežnom účte fyzickej osoby zo dňa 18.08.2014, všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s., obchodné podmienky balíkov služieb Tatra banky, a.s. pre fyzické osoby k bežným účtom v EUR, obchodné podmienky Tatra banky, a.s. pre medzinárodné súkromné debetné platobné karty, obchodné podmienky Tatra banky, a.s. k elektronickému bankovníctvu, sadzobník poplatkov Tatra banky, a.s. - časť poplatky za služby pre fyzické osoby, výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 03.02.2020 spolu s podacím hárkom, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2021.
6. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 18.08.2014 zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej bola aj zmluva o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte. Voliteľné prečerpanie na účte bolo splatné na požiadanie, pričom výška dohodnutého voliteľného prečerpania bola 200,- eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 18,90 % ročne. Podľa čl. IV bodu 1.5 obchodných podmienok balíkov služieb Tatra banky, a.s. pre fyzické osoby k bežným účtom v EUR z vyčerpanej a nezaplatenej časti úverového rámca je dlžník povinný platiť úroky za celú dobu trvania pohľadávky veriteľa, v prípade nepovoleného prečerpania je dlžník povinný popri úroku platiť zo sumy nepovoleného prečerpania úrok z omeškania (sankčný úrok) za celé obdobie trvania nepovoleného prečerpania, pričom úroky a sankčný úrok sú splatné mesačne, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Podľa čl. IV bodu 1.7 obchodných podmienok balíkov služieb Tatra banky, a.s. pre fyzické osoby k bežným účtom v EUR pre účely voliteľného prečerpania patrí medzi osobitné skutočnosti nepovolené prečerpanie na účte, pričom banka je v takom prípade oprávnená s účinnosťou ku dňu rozhodnutia požadovať splatenie úverového rámca alebo jeho časti. Obratom zo dňa 20.08.2019 sa žalovaný dostal do povoleného prečerpania vo výške 191,48 eur. Následne boli na účte vykonané debetné operácie vo výške 1.864,45 eur, pričom žalovaný čerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 1.585,05 eur, bol mu vyúčtovaný zmluvný úrok v celkovej výške 96,55 eur a poplatky v celkovej výške 182,85 eur (poplatky za balík, poplatky za transakcie a poplatky za vymáhanie pohľadávky / sankcie). Kreditné operácie boli vo výške 1.130,- eur. Žalobcom uplatnená suma vo výške 925,93 eur predstavuje rozdiel medzi debetnými operáciami na účte žalovaného vo výške 1864,45 eur (vrátane debetného zostatku vo výške 191,48 eur) a kreditnými operáciami vo výške 1.130,- eur.
Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 03.02.2020 banka oznámila žalovanému, že ku dňu 01.02.2020 eviduje voči nemu pohľadávky v omeškaní, a to okrem iného aj nepovolené prečerpanie na účte č. XXXXXXXXXX vo výške 907,30 eur. Banka žalovaného vyzvala na úhradu bezodkladne, najneskôr do piatich kalendárnych dní. Zároveň ho upozornila, že ak pohľadávku v omeškaní v stanovenom termíne neuhradí, tak pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a žalovanému tým vznikne povinnosť uhradiť celú nesplatenú pohľadávku naraz. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2021 a z jej prílohy (identifikácia postúpenej pohľadávky) súd zistil, že Tatra banka, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy č. XXXXXXXXXX na žalobcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2021 súd zistil, že banka oznámila žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 925,93 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 925,93 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Pokusom o zmier zo dňa 19.05.2022 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
7. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
8. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z.") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.
10. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i), j), x) a aa), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
11. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o a) období, ktorého sa výpis z účtu týka, b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania, c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume, d) novom zostatku, e) dátume a výške splátok spotrebiteľa, f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom období, h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
12. Podľa 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
13. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
14. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
22. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
23. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva žalobou uplatňovaný nárok, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.
24. Predmetnú zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby zo dňa 18.08.2014 (ktorej súčasťou bola aj zmluva o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na účte) súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania v zmysle § 10 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu súd skúmal, či pri postúpení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z banky na žalobcu bol dodržaný postup stanovený zákonom na ochranu spotrebiteľa, najmä požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
25. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. V sporoch s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C. s. p.). Zároveň je potrebné v individuálnych spotrebiteľských sporoch dôsledne aplikovať aj ustanovenie § 132 ods. 3 C. s. p., lebo nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022).
26. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 60/2018, tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018).
27. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách oprávňuje banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 4/2021).
28. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal dodržanie zákonného postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, ako ani dodržanie zákonného postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru zo strany banky. Žalobca síce k žalobe pripojil výzvu banky pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 03.02.2020, avšak samotné oznámenie banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v konaní nepredložil. O tom, že aj v prípade spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania (ktorý sa dostal do tzv. nepovoleného prečerpania) bola banka povinná vyhlásiť mimoriadnu splatnosť tohto úveru, svedčí nielen samotná výzva banky pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 03.02.2020, ale aj znenie čl. IV bodu 1.7 obchodných podmienok balíkov služieb Tatra banky, a.s. pre fyzické osoby k bežným účtom v EUR, z ktorého vyplýva, že pre účely voliteľného prečerpania patrí medzi osobitné skutočnosti nepovolené prečerpanie na účte, pričom banka je v takom prípade oprávnená s účinnosťou ku dňu rozhodnutia požadovať splatenie úverového rámca alebo jeho časti (t j. požadovať splatenie úverového rámca naraz, a nie v mesačných splátkach, pozn. súdu). Uvedené teda znamená, že žalobca nepreukázal, že by došlo k riadnemu vyhláseniu predčasnej (mimoriadnej) splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru (jeho zostatku s príslušenstvom), t. j. že žalobou uplatnená pohľadávka zo spotrebiteľského úveru sa stala v celom rozsahu splatnou (pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru). To všetko potom znamená, že žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na
žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere totiž možno až na výnimky postúpiť až vtedy, keď je v celom rozsahu splatná, t. j. po vyhlásení predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru bankou. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa doposiaľ nestala splatnou v celom rozsahu, by preto malo za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
29. Žalobca teda v spore nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky bankou na nebankový subjekt (žalobcu) podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, bez splnenia ktorých je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené a následne postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Zároveň aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania. Bez vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti spotrebiteľského úveru banka nebola oprávnená postúpiť pohľadávku z tohto spotrebiteľského úveru na žalobcu, čo malo za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení tejto pohľadávky, ako aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie tejto pohľadávky v tomto súdnom konaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní bol teda dôvodom na zamietnutie žaloby.
30. Nad rámec už prezentovanej argumentácie konajúci súd uvádza, že žalobou uplatnená suma 925,93 eur nebola ani dostatočným spôsobom špecifikovaná (identifikovaná). Žalobca v podanej žalobe uviedol len toľko, že žalovaná suma predstavuje neuhradenú istinu úveru. V podaní doručenom súdu dňa 16.08.2022 (špecifikácia uplatneného nároku) však už uviedol, že debetné operácie boli vo výške 1.864,45 eur, pričom žalovaný čerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 1.585,05 eur, bol mu vyúčtovaný zmluvný úrok v celkovej výške 96,55 eur a poplatky v celkovej výške 182,85 eur (poplatky za balík, poplatky za transakcie a poplatky za vymáhanie pohľadávky / sankcie). Žalovaná suma vo výške 925,93 eur pritom podľa žalobcu predstavuje rozdiel medzi debetnými operáciami na účte žalovaného vo výške 1864,45 eur (vrátane debetného zostatku vo výške 191,48 eur ku dňu 20.08.2019) a kreditnými operáciami (t. j. splátkami žalovaného) vo výške 1.130,- eur. Žalobca však vôbec neuviedol, v akom rozsahu sa splátky žalovaného započítali na istinu úveru a v akom rozsahu na zmluvný úrok a na poplatky. Žalobca teda dostatočne nešpecifikoval, z čoho žalovaná suma pozostáva (istina, úroky, poplatky). Žalobca takisto vôbec nevysvetlil, z čoho pozostáva povolené prečerpanie na účte ku dňu 20.08.2019 vo výške 191,48 eur.
31. Takáto identifikácia žalobou uplatneného nároku je podľa názoru nedostatočná na to, aby súd mohol žalobe vyhovieť. Žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní žalobou uplatnených nárokov, vyplývajúcu mu z čl. 8 C. s. p. a z § 132 ods. 1 a 2 C. s. p. Žalobca totiž neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu vznikol nárok na zaplatenie istiny úveru v uplatnenej výške. Konajúci súd si na základe žalobcom prednesených skutkových tvrdení nemohol ustáliť, či si žalobca uplatnil svoje nároky v súlade so zákonom (najmä s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa) a v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (porovnaj § 132 ods. 2 C. s. p.). Následkom neunesenia bremena tvrdenia, t. j. neuvedenia skutočností rozhodujúcich pre priznanie žalobou uplatneného nároku je potom zamietnutie žaloby.
32. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti
žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Ako však súd uviedol už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z ktorých by vyplývali dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy. Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s. p. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku.
33. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod odmietnuť žalobu podľa § 129 ods. 3 C. s. p., keďže predmetný nedostatok spočívajúci v neuvedení rozhodujúcich skutočností ohľadom presnej špecifikácie žalobou uplatnenej sumy nebol takou vadou žaloby, ktorá by bránila pokračovať v konaní, a jeho následkom nebolo odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C. s. p., súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení), a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).
34. Navyše, súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa však žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili. Pokiaľ by sa pojednávania zúčastnili, vypočuli by si v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a aké je jeho predbežné právne posúdenie veci. Žalobca tak mal zachovanú možnosť reagovať na predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu; nie je preto možné hovoriť o prekvapivom súdnom rozhodnutí. Skutočnosť, že sa žalobca ani jeho právny zástupca pojednávania nezúčastnili, musí ísť na ťarchu žalobcu.
35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
36. Len na okraj konajúci súd uvádza, že v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie nároku v zmysle § 282 a nasl. C. s. p. Žalovaný síce na pojednávaní uznal žalobou uplatnený nárok žalobcu, avšak žalobca v nadväznosti na uznanie nároku žalovaným nenavrhol vydanie rozsudku pre uznanie nároku (keďže na pojednávaní ani nebol prítomný).
37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.