Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/279/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a. s., Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, IČO: 00001350, zast.: Mgr. Peter Olejár, usadený euroadvokát, Miletičova 21, Bratislava, proti žalovanému: D. G.H., F.. XX.X.XXXX, T. Z. X/X, R. F. Q., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou R. T., T. Z. X/X, R. F. Q., o zaplatenie 21.171,29 Kč s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 21.171,29 Kč s úrokom z úveru vo výške 16,90% p.a. z čiastky 10.000 Kč za obdobie od 20.2.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 15% p.a. z čiastky 11.799,87 Kč za obdobie od 20.2.2012 do zaplatenia a trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola v zmysle ust. § 708 a násl. Obchodního zákoníku uzatvorená Zmluva o M. Aktívnom konte (ďalej len Zmluvu). Na základe uvedeného bol žalovanému zriadený v súlade s uzavretou zmluvou a ustanoveniami § 708 a násl. Obchodního zákonníku bežný účet. Žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie úveru, ktorý bude poskytnutý prečerpaním účtu a dal mu „žiadosť o poskytnutie“. V žiadosti o poskytnutí žalovaný uviedol, že súhlasí s Obchodnými podmienkami pre povolené čerpanie. Na základe uvedenej žiadosti žalobca poskytol žalovanému požadovaný úverový rámec do výšky 10.000,- Kč. O tomto informoval žalovaného oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania. Žalovaný svoje oprávnenie prečerpať účet do debetu využil. Následne po prečerpaní účtov však nesplnil náležitosti stanovené zmluvou a dlžnú čiastku neuhradil podľa obchodných podmienok pre povolené prečerpanie. Na základe tejto skutočnosti žalobca žalovaného niekoľkokrát vyzval k zaplateniu dlžnej čiastky. Na tieto výzvy však žalovaný nereagoval a žalobca bol nútený dňa 29.4.2009 zosplatniť všetky dlžné čiastky. O tomto informoval žalovaného listom. Žalobca požaduje v súlade so zmluvou , resp. v súlade s OP pre povolené čerpanie uhradenie dlžných zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Úroková sadzba bola žalobcom menená v súlade s OP pre povolené prečepanie. Žalobca požaduje uhradenie úrokov, podľa poslednej zmeny vo výške 16,90% p.a. z nesplatenej časti úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru a aj úroky z omeškania vo výške 15% p.a. zo súm, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch ich splatnosti. Aktuálna dlžná suma ku dňu vyčísleniu pohľadávky, t.j. ku dňu 19.2.2012 činí sumu vo výške 21.171,29 Kč. Táto suma sa skladá zo zostatkov nesplatenej istiny vo výške 10.000 Kč, zmluvného úroku, ktorý ju dňu vyčíslenia vo výške 5.775,32 Kč, úroku z omeškania, ktorý ku dňu vyčíslenia je v sume 3.596,10 Kč a neuhradených poplatkov 1799,87 Kč. Dlžná suma bez príslušenstva predstavuje sumu 11.799,87 Kč.

Súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému žalobný návrh a procesné uznesenie do vlastných rúk, preto vykonal šetrenie pobytu žalovaného. Šetrením súd nezistil iný aktuálny pobyt žalovaného, preto mu uznesením zo dňa 4.6.2015 ustanovil opatrovníčku na jeho matku.

Opatrovníčka sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a zmluvou o M.onte, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania, žiadosťou o povolené prečerpanie, upomienkou, výzvou k zaplateniu dlžnej čiastky, opakovanou výzvou, poslednou výzvou, oznámením o zosplatnení úveru, prehľadom splátok, Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, všeobecnými obchodnými podmienkami ČSOB a zistil tento skutkový stav.

Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 15.4.2008 uzavreli zmluvu o M. osobnom konte plus podľa § 708 a nasl. zákona č. 513/1991 Sb. obchodního zákonníku (ďalej len „ObZ“). Žiadosťou zo dňa 23.6.2008 žalovaný požiadal žalobcu o povolené prečerpanie účtu a súhlasil s obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie. Žalobca na základe tejto žiadosti poskytol žalovanému úverový rámec do výšky 10.000,- Kč, o čom žalobca žalovaného informoval. Žalovaný po prečerpaní účtu neplnil povinnosti uložené mu zmluvou a dlžnú čiastku neuhradil podľa obchodných podmienok pre povolené prečerpanie.

Listom zo dňa 2.4.209 žalobca zaslal žalovanému poslednú výzvu k zaplateniu dlžnej čiastky vo výške 2.240,59 Kč vrátane príslušenstva a poplatku za výzvu.

Následne žalobca listom zo dňa 29.4.2009 žalovanému oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že svoj dlh nevyrovnal, dňom 29.4.2009 sa stal jeho záväzok vo výške 12.401,15 Kč vrátane príslušenstva splatným a vyzval ho k zaplateniu celej dlžnej čiastky do 10.5.2009.

V zmysle bodu 2 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu (ďalej len povolené prečerpanie) poskytuje M. majiteľom bežného účtu vedeného u M. od 18 rokov veku, a to na základe písomnej zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu podľa § 497 a násl. Zákona č. 513/1991 Sb., obchodního zákonníku v platnom znení, ktorá je tvorená Žiadosťou o povolené prečerpanie, Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania a Podmienkami.

Podľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.

Podľa čl. 4 bod 1., 2. Dohovoru v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, sa zmluva spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. S výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy.

Z listinných dokladov predložených žalobcom vyplýva, že medzi účastníkmi konania nedošlo k voľbe práva, ktorým sa mala zmluva spravovať. Žalovaný mal v čase uzavretia zmluvy obvyklý pobyt na území Českej republiky, preto je že rozhodným právom, ktorým sa spravuje predmetný zmluvný záväzok je právo Českej republiky.

Podľa § 497 sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej čiastke a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. V zmysle § 262 ods. 4 vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského zákonníku alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 155 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku výrok o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam a ak predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo ak niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.

V ust. § 52 ods. 1 Občanského zákoníku v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa uvádza, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníku sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V zmysle § 517 ods. 1 Občanského zákoníku dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníku pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o osem percentuálnych bodov.

Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodního zákonníku právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodního zákonníku premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 100 Občanského zákoníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občanského zákoníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Žalovaný je v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ, keďže uzavrel zmluvu o úvere, obsah ktorej bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k zmluvám o úvere ako tzv. absolútnym obchodno-právnym vzťahom. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občanského zákoníka.

V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci ). Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. § 52 a nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 5.11.2013, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v obdobnej veci ( predmetom konania bol nárok na zaplatenie zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Česká sporiteľňa, a.s. a žalovanou ako spotrebiteľkou ) uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, a že postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zmluvy o úvere, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolutným obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, keby išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi, alebo dvomi podnikateľmi, resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Pre posúdenie, či citované ustanovenie je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania

súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd ex offo prihliadal na premlčanie. Čo sa týka začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v zmysle § 101 Občanskeho zákonníka, a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, v prejednávanej sa žalobca prvýkrát mohol domáhať od žalovanej plnenia, dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia pohľadávky t. j. dňom 30.4.2009 a všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula preto dňom 30.4.2012. Žaloba bola doručená súdu až dňa 20.5.2013, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého súd prizná žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol. Keďže žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.