Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/31/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní 24.6.2015 v Martine takto

rozhodol:

obžalovaných

T.. U. J., nar. XX.XX.XXXX U. Č., trvale bytom N. Č.. XX, C. služobne zaradený vo funkcii referent T., V. Ž., vysunuté pracovisko L., v služobnom pomere od 01.08.2009, ČOZ: XXXXX,

T.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX U. Y., trvale bytom M. M., V. XX, služobne zaradený vo funkcii referent T., V. Ž., vysunuté pracovisko L., v služobnom pomere od 01.02.2008, ČOZ: XXXXXX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin z 28.02.2014 sp. zn. -20, zo skutku, ktorého sa mali dopustiť tak, že

- dňa 21.07.2013 o 02,00 h, vo Vrútkach na ulici Dolná Kružná, pri vykonávaní služobnej činnosti zastavili N. U., W.. XX.XX.XXXX, pričom bez toho, aby od neho pýtali občiansky preukaz, sa ho W.. U. J. cez okienko služobného vozidla najskôr spýtal, že kam ide, načo mu N. U. odpovedal, že ide domov na Lipovec, následne W.. U. J.V. vystúpil zo služobného vozidla a prikázal N. U., aby nastúpil do služobného vozidla, čo N. U. odmietol so slovami, že nič neurobil a spontánne povedal W.. U. J., že občiansky preukaz pri sebe nemá, ale že jeho občiansky preukaz má jeho priateľka, ktorá ide pred ním a ktorú bolo zjavne vidno, nato W.. U. J. dal N. U. facku na tvár, na čo N. U. zareagoval tým spôsobom, že W.. U. J. povedal, že čo sa deje, že nič neurobil, následne z vozidla vystúpil aj T.. M. Y., pričom W.. U. J. chytil N. U. a držal ho takým spôsobom, že ho oprel o vozidlo a dvakrát mu buchol hlavu o karosériu služobného vozidla a popritom mu T.. M. Y. založil na ruky putá, potom T.. M. Y. otvoril dvere na služobnom vozidle a W.. U. J. naložil N. U. do služobného vozidla a tohto predviedli na OOPZ Vrútky za účelom zistenia totožnosti podľa § 18 ods. 3, ods. 4 zákona č. 171/93 Z.z. o Policajnom zbore, čím svojim konaním W.. U. J. a T.. M. Y. spôsobili N. U., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., Q. XXXX/XX, zranenia a to pomliaždenie tváre s drobným krvným výronom v oblasti pravého jarmového oblúka a pravej sánky, pomliaždenie s krvným výronom na pravom ramene, pomliaždenie dolnej časti hrudníka vľavo v prednej pazušnej čiare bez viditeľných poúrazových zmien, okružujúci krvný výron na oboch zápästiach, najmä na dlaňovej strane zápästia, ktoré si vyžadovali jednorazové ošetrenie bez potreby vystavenia práceneschopnosti a čím svojim konaním W.. U. J. a T.. M. Y. vykonali svoju právomoc spôsobom odporujúcim ustanoveniu § 18 ods. 3, ods. 4 zákona č. 171/93 Z.z. o Policajnom zbore, nakoľko neexistoval zákonný dôvod na predvedenie N. U. na útvar Policajného zboru za účelom zistenia jeho totožnosti, keďže tento na mieste kde bol zastavený uviedol policajtom, že jeho občiansky preukaz má jeho priateľka, ktorá ide pred ním

a ktorú bolo vidno a N. U. uviedla, že policajný zákrok videla dostatočne dobre a že peňaženku N. U. aj s jeho dokladmi mala pri sebe, ďalej ustanoveniam § 50, § 51 a § 52 zákona č. 171/93 Z.z. o Policajnom zbore, nakoľko keďže neexistoval zákonný dôvod na predvedenie N. U., nemohol existovať ani zákonný dôvod na použitie donucovacích prostriedkov a teda aj ustanoveniu § 8 zákona č. 171/93 Z.z. o Policajnom zbore, nakoľko neoprávnene zasiahli do práv a slobôd N. U. spôsobom, ktorý evidentne prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného služobnou činnosťou,

teda mali

obž. U. J. a obž. M. Y.

- ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu, vykonať svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

čím mali spáchať

obž. U. J. a obž. M. Y.

- prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 28.2.2014 obžalobu na J. a Y. pre skutok právne posúdený ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby prokurátora.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, poškodeného N. U., svedkov N. U., E. W.M., A. U., Y. Y., N. Y., C. Q., Ľ. U. L.., H. U., znalca z odboru zdravotníctva MUDr. Jozefa Trgiňu, prečítal listinné dôkazy, najmä ambulantné záznamy z lekárskych ošetrení, hlásenie o použití donucovacieho prostriedku, blok na pokutu nezaplatenú na mieste, odpisy z registra priestupkov i trestov obžalovaných a oboznámil fotodokumentáciu.

Obžalovaní J. a Y. i prokurátor na hlavnom pojednávaní neprejavili záujem konať o dohode o vine a treste. Po prednesení obžaloby obžalovaní spáchanie trestnej činnosti popreli. Poškodený nárok na náhradu škody neuplatňoval.

Obžalovaný U. J. (veliteľ hliadky a spolujazdec vo vozidle) na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal, že 20.7.2013 v čase od 18.00 hod. do 06.00 hod. nastúpil do služby spoločne s kolegom M. Y.. Dňa 21.7.2013 okolo 02.00 hod. prechádzali služobným vozidlom po Ul. Dolná Kružná vo Vrútkach. Služobné vozidlo riadil kolega Y., on bol veliteľom hliadky. Na ulici spozorovali muža ako nazerá do odstavených motorových vozidiel popri ceste. Keď ich muž spozoroval náhle zmenil smer chôdze a preto sa ho rozhodli skontrolovať. Služobné vozidlo odstavili, obaja vystúpili z vozidla a muža požiadali o predloženie dokladu totožnosti. Muž uviedol, že doklady nemá a údaje im neposkytne. Opätovne ho vyzvali k predloženiu dokladov s tým, že ak ich nepredloží, bude predvedený na OO PZ Vrútky. Muž im stále odmietal poskytnúť údaje, vulgárne im nadával a chcel ich identifikačné čísla. Poučili ho, že ho predvedú na OO PZ Vrútky, ale na výzvy nereagoval a pokračoval vo verbálnom útoku. Kolega Y. otvoril zadné dvere na vozidle a povedal mu, aby dobrovoľne nastúpil do vozidla, inak budú použité donucovacie prostriedky. Opätovne na nich slovne útočil, chytil sa rámu otvorených dverí a snažil sa ho odtlačiť od motorového vozidla. Keďže kládol aktívny odpor, použil donucovanie prostriedky, hmaty, chvaty, údery, kopy, aby prekonal jeho aktívny odpor. Následne mu založili putá, urobili bezpečnostnú prehliadku a naložili ho do vozidla. Posadil ho vzadu na stranu spolujazdca a sadol si k nemu. Počas jazdy zahlásili operačnému dôstojníkovi, že predvádzajú osobu na OO PZ Vrútky. Muž počas jazdy už nekládol odpor, ale bol vulgárny. Na OO PZ Vrútky ho posadili na lavicu a žiadali od neho osobné údaje. Na oddelení bol policajt W.. Poslúchol a nadiktoval osobné údaje, ktoré overili. Bol pripútaný, ale nepamätal si či o mrežu. Po overení jeho údajov mu uviedli, že sa dopustil priestupku, na základe čoho mu bola uložená bloková pokuta za neuposlúchnutie výzvy podľa § 41 nezaplatená na mieste vo výške 30,- €, ktorú podpísal. Po podpise pokuty, poučenia o predvedení podpísal, že

zranený nebol a lekárske ošetrenie nežiada. Prepustili ho okolo 02.20 hod. Tvrdenia poškodeného, že mal byť pri predvádzaní fackovaný, kopaný a bitý sú nepravdivé. Proti poškodenému U. boli použité donucovacie prostriedky v zmysle zákona. U. bol pod vplyvom alkoholu a sám uviedol, že požil nejaké omamné látky. Jeho správanie bolo neadekvátne situácii. Jeho terajšie tvrdenie, že mala byť nablízku jeho priateľka, ktorá mala jeho doklady a mala vidieť zásah sú nepravdivé. V čase zásahu sa na ulici nikto nenachádzal a poškodený vtedy vôbec nehovoril, že doklady má jeho priateľka. Poškodený síce priateľku spomenul, ale iba v tom zmysle, že sú pohádaní a odišla pred niekoľkými minútami. Keď odchádzali z toho miesta nevideli žiadnu inú osobu. Celej situácii sa dalo predísť, keby poškodený predložil občiansky preukaz. V prípade, že ho nemal, keby bol nadiktoval údaje o svojej osobe, ktoré by skontrolovali cez vysielačku a nemuseli ho predvádzať na OO PZ Vrútky. Hmaty a chvaty použil iba kvôli tomu, aby prekonal odpor poškodeného, keď sa poškodený rukami odtláčal od rámu dverí a nechcel nastúpiť do vozidla. Ako zasahujúci policajt nemohol vedieť, či nemá pri sebe zbraň, alebo nechce na nich zaútočiť iným spôsobom. Zákrok voči poškodenému robil šetrne, ale ak sa U. mykal a nechcel nastúpiť do auta, tak si mohol spôsobiť nejaké zranenia. Vedome mu určite neublížil. Kolega Y. stál pri dverách auta a istil miesto. Dával pozor, či tam nie je iná osoba, ktorá by mohla U. pomôcť, alebo na nich zaútočiť. Keď už bol spútaný, tak ho chytil za krkom, aby mu znížil siluetu, v oblasti pút a snažil sa ho posadiť do vozidla. Ich nadriadený vyhodnotil donucovacie prostriedky ako opodstatnené. Policajt W. na OO PZ Vrútky sa predvedeného pýtal na údaje, mal prístup k počítaču a heslu. Poškodený U. rovnako W. o dokladoch totožnosti nič nehovoril a neuvádzal, že by doklady mala mať jeho priateľka.

Obžalovaný M. Y. (vodič motorového vozidla) v prípravnom konaní zhodne ako na hlavnom pojednávaní vypovedal, že riadil motorové služobné vozidlo polície, kolega J. bol spolujazdec. Pri prechádzaní vozidlom po Ul. Dolná Kružná vo Vrútkach 21.7.2013 asi o 02.00 hod. spozorovali muža, ako nazerá do odstavených motorových vozidiel. Keď ich muž spozoroval náhle zmenil smer chôdze a preto sa ho rozhodli skontrolovať. Vozidlo odstavili vedľa neho, z vozidla vystúpili a požiadali ho o doklad totožnosti. Muž uviedol, že doklad nemá a údaje im neposkytne. Opätovne ho vyzvali a poučili o následkoch nerešpektovania výzvy. Muž im stále uvádzal, že im nič neposkytne a začal im vulgárne nadávať. Chcel vedieť ich policajné čísla. Poučili ho, že ho predvedú na oddelenie vo Vrútkach. Na výzvy nereagoval a ďalej pokračoval vo verbálnom útoku. Keď videli, že nereaguje, otvoril zadné dvere na vozidle a kolega J. povedal poškodenému, aby dobrovoľne nastúpil do vozidla, inak budú použité donucovacie prostriedky. Poškodený začal slovne útočiť, chytil sa rámu otvorených dverí auta a snažil sa J. odtlačiť. Kolega následne voči nemu použil hmaty, chvaty, údery, kopy, založil mu putá a urobil bezpečnostnú prehliadku. Po predvedení na OO PZ Vrútky bol posadený na lavicu, kde bol pripútaný. Na oddelení im už uviedol osobné údaje, ktoré overili. Následne mu vystavili blok o pokute nezaplatenej na mieste, pretože U. nerešpektoval ich výzvy. Poškodený podpísal blokovú pokutu i záznam o predvedení. Na zázname podpísal, že nebol zranený a lekárske ošetrenie nežiada. Obžalovaný ďalej vypovedal, že N. U. pri zákroku iba spomenul, že je pohádaný s priateľkou a ide domov. Poškodený však neuvádzal, že by mal doklad totožnosti u svojej priateľky. Tvrdenia poškodeného, že mal byť fackovaný a bitý vo vozidle a na OO PZ Vrútky nie sú pravdivé. Kolega J. použil len donucovacie prostriedky na začiatku zákroku. Iné fyzické násilie sa voči U. nepoužilo. Menovaný odchádzal z oddelenia bez viditeľného zranenia. N. U. bol pod vplyvom alkoholu a tiež im uviedol, že je konzumentom drog. Na ulici sa okrem nich troch nikto iný nenachádzal. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že kolega J. vyzval U., aby nastúpil do vozidla. U. sa rukami zaprel o rám dverí auta, tým pádom kolegu J. odtlačil, lebo stál za ním. J. chytil U. zozadu rukami za ramená, oprel ho o vozidlo, aby mu mohol urobiť bezpečnostnú prehliadku. Potom mu založil putá na zápästie. Kolega vykonal bezpečnostnú prehliadku, najmä či U. pri sebe nemal zbraň, ktorou by mohol ublížiť im, alebo sebe. U. sa začal metať s putami založenými na rukách. Kolega J. ho chytil za putá, aby nemohol mykať rukami, druhú ruku mu priložil na krk, aby sa nebuchol o vozidlo a usadil ho do auta. Tvrdenia U., že by mal byť hlavou udieraný o kapotu auta a v aute dostávať facky sú nepravdivé. Keď kolega J. dával U. do auta, tak stál pri zadných pravých dverách, ktoré predtým otvoril. Vyhodnocoval situáciu okolo nich, či nehrozí bezprostredný útok, lebo pri takýchto zákrokoch je štandardné, že jeden policajt zákrok vykonáva a druhý sleduje celý zákrok, ak by došlo k niečomu nepredpokladanému. Do písomného záznamu o zákroku všeobecne píšu citát zo zákona - boli použité hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany. V konkrétnom prípade však kolega J. použil iba hmaty a chvaty. Nepoužil údery a kopy sebaobrany, ale to môže každý vyhodnotiť inak. V prípade, že by im U. nadiktoval údaje, vec mohla byť vyriešená na mieste. Údaje by preverili cez vysielačku a poškodený mohol odísť. Vôbec nemusel byť predvádzaný a dostať pokutu. Poškodený im neuvádzal, že by doklady mala mať jeho priateľka. Okrem nich troch na mieste zákroku neboli iné osoby. Keď odchádzali vozidlom z miesta

zákroku rovnako nevideli žiadnu osobu. Na policajnom oddelení vo Vrútkach bol službukonajúci policajt E. W.. N. U. neuvádzal ani policajtovi W., že by doklady mala mať jeho priateľka.

Obidve výpovede obžalovaných sú v celom priebehu trestného konania zhodné a nemenné. Výpovede oboch spolu korešpondujú. Súd v týchto výpovediach nezistil žiadne vnútorné ani vzájomné rozpory, ktoré by mohli odôvodňovať záver, že tieto výpovede, bez prihliadnutia na obsah ďalších dôkazov, sú pochybné, nedôveryhodné, dokonca klamlivé a nepravdivé.

Svedok E. W., službukonajúci policajt na OO PZ Vrútky vypovedal, že obžalovaní predviedli poškodeného na policajné oddelenie niekde z dolných Vrútok. Predvedený bol drzý a hlučný. Niekoľkokrát ho vyzýval, aby sa správal slušne. Potom ho lustroval. Po overení totožnosti niečo podpisoval a obžalovaní mu dali aj pokutu. Následne ho prepustili. Obžalovaní mu povedali, že muž bol drzý a nerešpektoval ich výzvu. Predviedli ho na oddelenie kvôli zisteniu totožnosti, lebo sa odmietol preukázať. Totožnosť na policajnom oddelení preverujú tak, že buď osoba začne spolupracovať a predloží občiansky preukaz, alebo sa jej totožnosť zisťuje podľa fotografie a kladenia otázok. Policajti majú pri predvádzaní povinnosť vykonať bezpečnostnú prehliadku najmä so zameraním, či osoba nemá zbraň, alebo iný predmet, ktorým by mohla spôsobiť ohrozenie života, alebo zdravia. Na policajnom oddelení boli iba obžalovaní a predvádzaný muž. Nepamätal si, že by poškodený hovoril, že bol spolu s priateľkou a tá mala mať jeho doklady. Na policajnom oddelení poškodeného určite nikto fyzicky nenapádal. Na poškodenom si nevšimol žiadne viditeľné zranenia, stopy krvi na tvári, na oblečení. Po prečítaní časti zápisnice z prípravného konania vypovedal, že poškodený bol pod vplyvom omamných látok, alebo alkoholu. Z dychu menovaného bolo cítiť požitie alkoholu, čo sa týka požitia iných látok usúdil, že nejavil známky požitia drog.

Výpoveď svedka E. W. je v podstate zhodná v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní a významnou mierou podporuje obsah výpovedí oboch obžalovaných. Svedok E. W. je v poradí treťou osobou, ktorá po zákroku poškodeného U. videla priamo na policajnom oddelení.

Znalec MUDr. Jozef Trgiňa, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia vypovedal, že podľa vyšetrenia poškodeného U. 21.07.2013 o 12.14 hod. na ambulancii úrazovej chirurgie v Martine tento utrpel pomliaždenie tváre s drobným krvným výronom v oblasti pravého jarmového oblúka a pravou sánkou, pomliaždenie s krvným výronom na pravom ramene, pomliaždenie dolnej časti hrudníka vľavo, prednej pazušnej čiare bez viditeľných poúrazových zmien a okružujúci krvný výron nad oboma zápästiami, najmä dlaňovej strane zápästia. Iné poúrazové zmeny na tele poškodeného neboli pri vyšetrení popísané. Znalec konštatoval, že podľa výpovede poškodeného k poraneniam došlo tak, že bol udretý tzv. fackou, dali mu ruky za chrbát a založili mu putá, pri nakladaní do vozidla bol dvakrát buchnutý hlavou o karosériu. Vo vozidle dostal niekoľko faciek na líce a ucho. Jednalo sa o silné facky. Na policajnom oddelení bol posadený na lavičku a pripútaný rukami nahor o mrežu, udieraný päsťami do ľavej strany hrudníka a medzi lopatky. Počas fackovania sa mu pustila krv z nosa. Vypovedal, že mal modriny nad pravým okom, na pravej časti tváre, za uchom, modrinu na ramene, narazené rebrá, modriny na chrbte, medzi lopatkami, rozbitý nos a modrinu na nohe. Znalec k obsahu výpovede poškodeného vypovedal, že poranenia, ktoré boli zistené pri lekárskom ošetrení na tvári poškodeného v oblasti jarmového oblúka a nad sánkou vpravo boli spôsobené tupým násilím. Tieto poranenia neboli spôsobené pri údere dlaňou ruky. Pri údere dlaňou ruky by vzniklo plošné začervenanie, ktoré by postupne ustúpilo a nevznikli by drobné ohraničené výrony, ako boli popísané pri lekárskom ošetrení. Taktiež nemohol potvrdiť, že tieto poranenia vznikli pri údere päsťou do uvedených oblastí tváre. Pri údere päsťou do tváre by krvné podliatiny boli spojené s väčšou plochou pokrytia krvným výronom a mohli vzniknúť aj odreniny kože v mieste násilia. Nemôže potvrdiť údaj poškodeného, že bol dlaňami rúk udretý do oblasti nosa a krvácal z nosa. Pri jeho ošetrení na úrazovej ambulancii neboli popísané stopy po krvácaní z nosa (zaschnutá krv v nosových prieduchoch). Na nose nebol zistený opuch, ktorý by svedčil pre násilie smerujúce na oblasť nosa. Za uchom poškodeného a na ušnom boltci neboli zistené modriny a zranenia svedčiace pre násilie väčšej intenzity, ktoré by spôsobilo krvný výron za uchom. Poranenia na tvári, ktoré boli objektivizované lekárskym vyšetrením najpravdepodobnejšie vznikli pri nakladaní poškodeného do vozidla nárazom na vyčnievajúcu oblú časť karosérie vozidla. Na hrudníku poškodeného neboli zistené viditeľné poúrazové zmeny v zmysle krvných výronov na ľavej strane a medzi lopatkami, ako to uvádzal poškodený. Pri vyšetrení bola popísaná pohmatová bolesť v dolnej prednej časti hrudníka. Pohmatová bolesť je len subjektívnym údajom pacienta a je potrebné

ju dať do kolerátu s ostatnými poúrazovými zmenami a nálezom v danej oblasti. Nemôže potvrdiť, že poškodený bol opakovane udieraný päsťami do ľavej strany hrudníka a medzi lopatky. V oblasti pravého ramena bol popísaný krvný výron bez poruchy funkcie v ramennom a lakťovom kĺbe. Presná lokalizácia a zafarbenie krvného výronu, ako aj rozmer krvného výronu pri vyšetrení poškodeného nebol popísaný. Poranenie vzniklo tupým ohraničeným násilím, mohlo sa jednať okrem nárazu uvedenou časťou tela do prekážky, aj o úder päsťou do danej oblasti. V oblasti oboch zápästí sa nachádzali kruhové pomliaždeniny, ktoré vznikli od nasadených pút v danej oblasti. Poranenia, ktoré boli zapísané v ambulantnom zázname si nevyžadovali práceneschopnosť. Poškodený v dôsledku poranení nebol zvláštnym spôsobom obmedzovaný v obvyklom spôsobe života. Intenzita násilia bola ľahšia.

Znalec sa na záver súdneho konania oboznámil s celým doplneným dôkazným materiálom. Podrobne opísal jednotlivé výpovede obžalovaných a svedkov. Na základe dodatočných výpovedí skonštatoval, že sa nedozvedel nejaké zásadné nové skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali zmeniť závery znaleckého posudku. Pri výpovedi obžalovaného U. J. bolo uvedené, že poškodeného držal pravou rukou za pravý trapéz, teda oblasť pleca. Z týchto dôvodov je možné, že krvný výron, ktorý v zdravotnej dokumentácii presne nebol lokalizovaný a charakterizovaný, mohol byť spôsobený týmto držaním poškodeného v oblasti pleca. Zdravotné nálezy podrobne popísal v znaleckom posudku. Obsah zdravotných nálezov nebol takého charakteru, že by poranenia poškodeného vznikli tak, ako to uvádza vo svojej výpovedi. Stopy na tele poškodeného neboli objektivizované a popísané v zdravotnej dokumentácii tak, že by svedčili pre násilie v takom rozsahu, ako to bolo uvedené vo výpovediach poškodeného a svedkyne U.. Napríklad, v oblasti hrudníka u poškodeného neboli pri vyšetrení po 10 - tich hodinách od vzniku poranenia viditeľné žiadne poúrazové zmeny v zmysle krvného výronu, opuchu, prípadne odreniny kože. Znalec bol toho názoru, že ak by bol útok vedený na oblasť hrudníka päsťami a išlo by o viac úderov päsťou, poúrazové zmeny, aj keď len drobné krvné výrony, by mali byť už na hrudníku v miestach, kde je vrstva podkožia veľmi tenká a koža nalieha tesne na rebrá pri vyšetrení viditeľné. Taktiež nebolo zistené žiadne poranenie v oblasti nosa poškodeného. Nebolo popísané, že v nosových prieduchov sa nachádzajú stopy krvi po krvácaní z nosa. Lekár, ktorý vykonával vyšetrenie poškodeného, ak by pri pohľade zistil prítomnosť týchto poúrazových zmien, určite by ich v lekárskom náleze popísal. V zdravotnej dokumentácii nebolo popísané roztrhnutie ušnice a prítomnosť krvnej podliatiny za ušnicou. Takéto zranenia nie sú lokalizované v zakrytých častiach tela a preto sú voľným okom na prvý pohľad viditeľné. Lekár však takéto poranenia nepopísal. Vo vzťahu ale k obsahu výpovedí poškodeného a svedkyne U. by takéto zranenia, ktoré na tele poškodeného objektívne zistené neboli, by mali byť. Pri vyšetrení poškodeného nebola popísaná ani rana na predkolení. Poškodený pri výpovedi uviedol, že bol kopnutý do predkolenia zasahujúcim policajtom. Pri lekárskom ošetrení sa na takýto spôsob násilia nesťažoval a lekár oblasť predkolenia ani nevyšetroval.

K predloženej fotodokumentácii uviedol, že fotografie nemajú výpovednú hodnotu vzhľadom na ich nízku kvalitu. Fotografie sú nekvalitné, tmavo zafarbené a na fotografiách nemožno rozoznať charakter poranení. V prípadoch, keď sú fotografie vyhotovené kriminalistickým technikom bývajú oveľa kvalitnejšie. Poškodená osoba je obyčajne v spodnom prádle a je zobrazené celé telo. Následne sú urobené detailné zábery poranení s popisom miesta poranenia, pričom pri ranách a krvných výronoch, odreninách a iných viditeľných poraneniach je priložené aj meradlo. Pre znalecké skúmanie aj takéto kvalitné fotografie majú len orientačnú výpoveď, lebo pri skúmaní sa berie do úvahy najskôr zdravotná dokumentácia a nález. Na fotografii na čl. 179 je vidno tmavšie zafarbenie pod pravou očnicou bez prítomnosti opuchu zakrvácania do spojovky a bielej časti oka. Znalec nemohol vylúčiť ani možnosť prifarbenia tohto nálezu. Pri takto dlhotrvajúcom krvnom výrone by mali byť už prítomné známky odfarbovania sa. Ak bol fotografia vyhotovená tesne po úraze, tak vzhľadom na to, že sa malo jednať o krvný výron pod pravou očnicou, mal byť prítomný aj opuch v uvedenej oblasti, nakoľko poranenie takého charakteru je možné spôsobiť len úderom päsťou do oblasti očnice a nie úderom hlavy do plošnej časti karosérie motorového vozidla. Ak by došlo k úderu hlavy o rám motorového vozidla, tak očnica by bola v takomto prípade krytá okolitou časťou motorového vozidla a vznikli by poranenia v oblasti koreňa nosa a výstupku jarmového oblúka. Na fotografii z č.l. 180 vidieť detailne zachytenú pravú ušnicu. Na jej lalôčiku vidno perforáciu na náušnicu, ale nie je vidno žiadne poranenie tržného charakteru. Poškodený pritom vo výpovedi tvrdil, že mu spôsobili natrhnutie ušného laloku. Fotografia nezodpovedá jeho tvrdeniu.

Fotografia na č.l. 181, ktorá má byť fotografiou chrbta je nekvalitná a zafarbenia sú plošného charakteru. Nemajú charakter krvného výronu, ktorý by bol spôsobený úderom päsťou do uvedenej oblasti, nakoľko pri údere päsťou by vznikli lokálne krvné výrony a nie rozsiahly plošný krvný výron. Na fotografii na č.l. 182 by malo byť vidieť plošnú odreninu kože staršieho dáta, ktorá už má čiastočne odlúčené chrasty a vytvorenú bledo zafarbenú pokožku. Možno konštatovať, že ide o poranenia staršie, asi 3 - 4 týždňové, pričom uvedená odrenina kože prebiehala podlhovasto. Pri kopnutí chrbtom nohy do oblasti predkolenia by takáto odrenina kože nevznikla. Uvedená odrenina kože bola spôsobená tupým násilím a trecím mechanizmom. Fotografia nezodpovedá ostatným časom vzniku poranení. Teda vychádzajúc iba z obsahu fotografie konštatoval, že odrenina musela vzniknúť skôr, ako poranenia zaznamenané na iných fotografiách.

Znalec vo veci vypracoval písomný znalecký posudok, bol vypočutý v prípravnom konaní a dvakrát, aj po ukončení celého dokazovania, na hlavnom pojednávaní. Znalec sa v celom priebehu pridržiaval svojich písomných záverov. Súd musí konštatovať, že závery znaleckého skúmania znalca sú v rozpore s výpoveďou poškodeného najmä, akým mechanizmom a aké zranenia mal pri zákroku obžalovaných utrpieť. Na druhej strane závery znaleckého skúmania nie sú v rozpore, ale skôr potvrdzujú, že objektívne zistené zranenia mohli vzniknúť spôsobom, ako vypovedali obžalovaní, teda pri nakladaní poškodeného do služobného motorového vozidla polície, pri použití hmatov a chvatov, keďže obžalovaný dobrovoľne odmietol nastúpiť do vozidla. Znalecký posudok a výpoveď znalca je objektívnym dôkazom nezávislým od procesných strán. Súd ho zhodnotil ako významný, dôležitý, objektívny dôkaz predložený v tejto trestnej veci podporujúci obranu obžalovaných a vyvracajúci výpoveď poškodeného o zraneniach, ktoré mu mali byť spôsobené, ich charaktere a mechanizme ich vzniku.

Svedok poškodený N. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s priateľkou išli spolu z diskotéky Shangaj. Z dôvodu, že ešte platil a kamaráti im zobrali veci, priateľka sa ich snažila dobehnúť a preto išla kúsok pred ním. Pristavilo sa pri ňom policajné auto a policajt, sediaci na mieste spolujazdca stiahol okno. Bol to J.. Spýtal sa ho, kam ide. Povedal, že ide domov. J.V. ho vyzval, aby nastúpil do vozidla, čo odmietol. Povedal, že nič nespáchal. J. na to vystúpil von z vozidla a dal mu facku. Zostal otrasený a nechápal, čo sa deje. Keď chcel niečo povedať, tak mu povedal, aby bol ticho. Potom ho napadlo, že nemá ani doklady, lebo ich má priateľka. Tak ukázal, ktorým smerom sa nachádza jeho priateľka, idúca pred ním. J. mu ale chytil ruky, dal mu ich za chrbát a založil putá. J. ho potom dva až trikrát udrel hlavou o karosériu auta. Y. stál a nič nehovoril. Naložili ho do auta na pravú stranu a J. si sadol dozadu vedľa neho. V prípade, že v aute niečo povedal, tak J. mu dal facku. Myslí si, že tých faciek bolo vo vozidle aj niekoľko desiatok. Obžalovaní určite mohli vidieť priateľku na ulici, veď bola od neho vzdialená asi 150 metrov. Potom ju museli znovu vidieť odchádzajúc policajným autom. Priateľka mu neskôr hovorila, že keď auto odišlo a nikde ho nevidela, tak vydedukovala, že ho zobrali policajti. Mohla vidieť aj časť zákroku voči nemu. Policajtom nekládol žiaden odpor, na to nebol ani čas. Za celý deň vypil možno dve až tri pivá a nebol pod vplyvom drog. Predtým, ako prišli do Shangaja boli v Turčianskej Štiavničke. V Shangaji žiadne alkoholické nápoje nepožíval. Netvrdí, že tam alkohol nekupoval, ale tvrdí, že v Shangaji nepil. V prípade, že svedok Q. vypovedá, že ho mal vidieť konzumovať dva poldeci alkoholu, tak k tomu sa nevie vyjadriť. Zo Shangaja išli smerom na Lipovec k známym, u ktorých mali byť jeho rodičia. Na policajnej stanici vo Vrútkach bol jeden policajt, ktorý všetko videl. Na policajnej stanici bol v takom stave, že chcel rýchlo odísť, lebo to nebolo nič príjemné. Z policajnej stanice vo Vrútkach odchádzal asi o 02.45 hod. Z Vrútok na Lipovec sa potom dostal taxíkom, ktorý neskôr zaplatil U.. Obžalovaný J. bol v aute spolujazdec a Y. vodič. J. mu dával ruky za chrbát, klepol mu hlavu o karosériu auta a putá zakladal Y.. Na obvodnom oddelení ho J. kopol do pravej píšťaly. Vyšetrovateľovi už aj pri prvotnom výsluchu uviedol, že modrina na nohe bola spôsobená kopancom, ale prečo to v zápisnici uvedené nie je, povedať nevedel. Na návrh obhajoby boli prečítané skoršie výpovede svedka z prípravného konania. Rozpory vo výpovediach keď najskôr 16.08.2013, 10.09.2013, 11.10.2013 (č.l. 102,107, 76 spisu - kofrontácia s Y.) vypovedal, že druhý policajt - vodič (poznámka: Y.) mu dal ruky za chrbát, založil mu putá a hlavu mu zatlačil tak, že mu ňou buchol dvakrát o karosériu vozidla, potom 17.01.2014 (č.l. 89 spisu) už vypovedal, že vodič (poznámka Y.) mu iba zakladal putá, policajt spolujazdec ho pritom držal a policajt spolujazdec (poznámka:J.) ho udrel o kapotu dvakrát hlavou neprimeraným spôsobom, pred súdom 12.11.2014 vypovedal tak, že J. mu chytil ruky a dal mu ich za chrbát, Y. mu založil putá a J. ho udrel dvakrát hlavu o karosériu vozidla, Y. stál niekoľko metrov od nich (č.l. 244 spisu) vysvetlil tak, že Y. mu nemohol dávať ruky za chrbát, držať ho a buchnúť hlavu o karosériu vozidla, pretože Y. vidiel a uvedomil, že ho nemohol držať, ani udrieť o karosériu, lebo by ho vidieť nemohol. Držal ho J. a preto mu putá musel zakladať Y..

Keď 16.08.2013 vypovedal, že ho posadili do vozidla a dávali mu facky vo vozidle, tak myslel tým iba jedného policajta J.. Na otázku, aby vysvetlil rozpor, prečo 16.08.2013 rozprával o obidvoch policajtoch, ktorí ho fackovali, spôsobili zranenia, odopli od mreží, dali mu dole putá, zavolali do kancelárie a pustili preč a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to robil iba J. vysvetlil, že pri poslednej výpovedi u vyšetrovateľa hovoril všeobecne, vyšetrovateľ sa ho ani nepýtal, čo ktorý z policajtov robil. S odstupom času si pamätá, že Y. iba stál v blízkosti, neútočil na neho a preto pri poslednej výpovedi na polícii uviedol veci na pravú mieru. Na otázku, prečo 11.10.2013 vypovedal, že na obvodnom oddelení dostal facky, ale nevie od koho, uviedol, že medzi ním a Y. na oddelení bola mreža a preto upresnil, že ho udieral iba J.. Ak pri výsluchoch na polícii vypovedal, že nevie, kto mu dal facky vo vozidle a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to bol obžalovaný J., bolo preto, lebo s odstupom času sa začal nad tým zamýšľať a tak sa mu to vyjasnilo. Zotrval na tom, že ho napádal iba J. a Y. ho fyzicky nenapádal. K fotografiám, ktoré sú obsahom vyšetrovacieho spisu vypovedal, že boli vyhotovené v deň zákroku. Niektoré fotografie vyhotovovala jeho priateľka U. a niektoré jeho mama. Myslí, že ich vyšetrovateľovi poslal emailom. Modriny na hrudníku sa mu objavili až po pár dňoch a preto je možné, že pri ambulantnom vyšetrení neboli viditeľné. Neskôr už k lekárovi nešiel. Ak lekár napísal, že oblasť nosa bez poranenia tak tým myslel, že nos nebol zlomený, ale krv videl. K tejto časti výpovede súd poznamenáva, že matka poškodeného vylúčila fotografovanie zranení. Znalec k fotografii zranenej nohy, o ktorej svedok vypovedal, že bola vyhotovená v deň zákroku polície vypovedal, že ide o zranenie, ktoré je dva až tri týždne staré.

Súd výpoveď korunného svedka obžaloby vyhodnotil ak vnútorne rozpornú, v podstatných častiach rozdielnu v priebehu trestného konania, nekonzistentnú a protirečivú výpovedi U. a záverom objektívneho znaleckého skúmania. Poškodený najskôr vypovedal, že mu hlavu o kapotu udrel Y., napádali ho policajti, potom naopak, že ho udrel J. a iba tento ho napádal. U. naopak vypovedala, že jeden policajt mu dal facky a druhý mu udrel hlavu o kapotu. Výpoveď poškodeného o mechanizme vzniku, rozsahu a charaktere zranení je v rozpore so znaleckým posudkom MUDr. Trgiňu. Priamym následkom týchto skutočností je, že výpoveď poškodeného U. je nedôveryhodná, nepresvedčivá, dokonca možno konštatovať pochybná a tým nespôsobilá usvedčovať obžalovaných z konania opísaného v podanej obžalobe.

Svedkyňa N. U. vypovedala, že z diskotéky Shangaj vo Vrútkach išli s priateľom N. U. smerom domov. Išla popredu a N. za ňou. Videli na seba. Po nejakej dobe započula za sebou zakričať nahlas polícia. Otočila sa a videla vystupujúceho policajta z miesta spolujazdca. Policajt sa rozprával s jej priateľom, ale nepočula obsah rozhovoru. Policajt dal následne dve facky na pravú stranu tváre N.. Potom vystúpil druhý policajt z miesta vodiča, založil jej priateľovi putá a buchol mu hlavu o karosériu vozidla. Následne ho naložili do vozidla a odviezli, pričom prechádzali okolo nej (zápisnica o výpovedi z 17.01.2014). Pri výpovedi doplnila, že doklady totožnosti od priateľa mala u seba, lebo mala tašku (pri výpovedi 16.08.2013 túto okolnosť neuvádzala). Hoci mala priateľove doklady v kabelke, tak za ním neprišla, lebo sa bála. Pri tejto výpovedi dňa 17.01.2014 vypovedala, že si myslí, že policajt, ktorý vystúpil z miesta vodiča a dával priateľovi putá mu hlavu buchol o karosériu vozidla. N. U. jej potom zavolal asi o 02.20 hod., že vychádza z policajnej stanice a zbili ho policajti. Odtiaľ išli taxíkom na Lipovec. Na N. si všimla, že mal krvavý nos. Na časti tváre mal modrinu, bol zranený na čele, na uchu mal podliatinu a chýbali mu náušnice v uchu. Na rukách mal modriny od pút. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní doplnila, že v ten deň boli aj s kamarátmi na nejakej oslave v dedine a potom išli na diskotéku do Shangaja. Keď sa s diskotéky s N. rozhodli odísť, kamarátov tam už nevideli a nenašli ani svoje veci, mikinu a sveter. Nevedeli, či veci zobrali kamaráti, alebo ich niekto ukradol. Z toho dôvodu išla popredu, aby kamarátov dobehla. N. išiel za ňou, aby sa prípadne po veci vrátili, ak by ich nezastihla. V svojej kabelke mala aj N. doklady. Taxíkom išli k svojím známym, lebo N. rodičia boli u nich na oslave. N. rodičia tam však už neboli a preto išli domov k N.. Odprevadiť ich šiel N. kamarát Ľ.. Potom išli spať a ráno N. presviedčali, aby išiel na lekárske ošetrenie. V noci ísť nechcel. N. v ten deň vypil možno dve pivá na jarmoku a nebol opitý. Myslí si, že N. o auto buchol vodič. Keď prišli k U., tak boli doma rodičia U. a ich deti Ľ. a N.. K U. prišli asi pred treťou hodinou ráno. U U. ich nenapadlo volať záchranku. N. U. fotila u nich doma v nejakej miestnosti. Či nejaké fotografie zhotovovala aj N.Á. mama povedať nevedela. Fotky v telefóne už nemá, ale posielali ich vyšetrovateľovi. Fotila oko, ucho, chrbát i nohu. K obsahu výpovede svedkyne je potrebné poznamenať, že pri prvotnej výpovedi 16.08.2013 neuvádzala, že mala pri sebe U. doklady, U. mal o kapotu vozidla udrieť Y., policajti pri odchádzaní sedeli vpredu,

fotila zranenia U., aj zranenie nohy v deň policajného zákroku, pričom znalec vypovedal, že zranenie na fotografii nohy je 2-3 týždne staré, vypovedala, že videla policajný zákrok, L. N. neboli pohádaní, ale svedkyňa U. vypovedala, že U. jej ešte v tú noc hovorila, že: „S N.Š. nešli spolu, že boli pohádaní, potom, že sa obzrela a N. tam nebol, nepamätám si, že by mi N. hovorila o nejakom zákroku polície na mieste.“ (č.l. 267 spisu). Uvedené rozpory s výpoveďou poškodeného, svedkyne U. a znaleckého skúmania spôsobujú, že súd hodnotí výpoveď svedkyne ako nepresvedčivú, nedôveryhodnú, ba priam pochybnú s vážnymi pochybnosťami o tom, či svedkyňa v skutočnosti aj videla policajný zákrok voči U.. Súd musí opätovne konštatovať, že ani táto výpoveď nie je spôsobilým dôkazom usvedčovať obžalovaných zo spáchania žalovaného činu.

Svedok Y. Y. v prípravnom konaní zhodne, ako na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v júli 2013 bol so svojou priateľkou N. Y., N. U. a jeho priateľkou N. U. na Štiavnickom kotlíku. Večer išli spolu na diskotéku do Shangaja vo Vrútkach. Ďalšie skutočnosti si už veľmi nepamätá, lebo bol aj s priateľkou veľmi spoločensky unavený. Zo Shangaja odchádzali iba s priateľkou a zobral N. mikinu pre priateľku. Odchádzali z Vrútok do Martina, ale U. sa mohol domnievať, že idú na Lipovec, lebo tam mal trvalý pobyt. S N. sa potom nestretol dlhšiu dobu. Mikinu mu vrátil náhodou asi o pol roka. K požívaniu, alebo nepožívaniu alkoholu N. U.E. na diskotéke sa vyjadriť nevedel. Obdobne vypovedala svedkyňa N. Y., ktorá v prípravnom konaní zhodne, ako na hlavnom pojednávaní vypovedala, že všetci štyria boli spolu najskôr na Štiavnickom kotlíku a potom na diskotéke v Shangaji vo Vrútkach. Jej priateľ pred odchodom z diskotéky zobral ich veci a mikinu N.. Išli do centra Vrútok, odtiaľ si zobrali taxík a išli domov. K prípadnému požívaniu alkoholických nápojov N. U. a jeho priateľkou sa vyjadriť nevedela. Na hlavnom pojednávaní doplnila, že U. a U. nevedeli, že im zobrala omylom mikinu. Mohli si myslieť, že ju U. stratil, alebo mu ju ukradli. Svedok C. Q. vypovedal, že boli na diskotéke v Shangaji vo Vrútkach. Všimol si, že Y. a N. mali vypité. Či mal vypité aj N. U. s priateľkou povedať nevedel, pretože ich dobre nepoznal a vtedy sa s nimi zoznámil. N. U. s priateľkou popíjali na diskotéke alkohol (poškodený vypovedal, že na diskotéke nepil).

Svedkyňa A. U., matka poškodeného, vypovedala, že v uvedený deň boli na oslave u známych U. na Lipovci. Jej syn N. s priateľkou N. sa boli zabaviť. Po polnoci prišli s manželom domov a išli spať. Zobudil ju telefonát kamarátky U., ktorá jej povedala, že N. bol u nich, ide domov a bol zbitý. Po príchode domov stále opakoval, že ho zbili a zobrali na policajnú stanicu. Z akého dôvodu ho predviedli, dodnes nevie. Preto sa pýtala N. U., že kde bola ona. N. jej povedala, že boli pohádaní a preto išla popredu a on kráčal za ňou. Potom sa obzrela a N. tam zrazu nebol. N. nehovorila o nejakom zákroku polície na mieste. N. mal byť bitý len na policajnej stanici. Pokúšala sa mu dovolať, ale telefón mal vypnutý. Na N. bolo zjavne vidieť, že je zbitý. Na pravej strane tváre mal monokel, mal roztrhnuté ucho a na rukách mal odtlačky od pút a sťažoval sa na bolesti v rebrách. Fotografie zranení syna nerobila. Na ošetrenie s ním hneď ísť nemohli, pretože boli na oslave a obidvaja s manželom si niečo vypili. Manžel išiel so synom na vyšetrenie na druhý deň okolo obeda.

Svedok Ľ. U. L.. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že oslavovali spolu s rodičmi N. U. a zároveň sa lúčili so svojím synom, ktorý odchádzal do Írska. S U. sa rozlúčili asi hodinu po polnoci. Keď vstal, dozvedel sa, že bol u nich N. U. a mali ho zbiť policajti. N. U. v tej noci nevidel. Manželka mu iba povedala, že mal opuchnutú začervenanú tvár, ale modriny na ňom nevidela.

Svedkyňa H. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nadránom, asi o druhej alebo tretej prišiel k nim N.Š. U. aj so svojou priateľkou. Vstala a počula ho rozprávať sa s jej synom Ľ.. N. U. hovoril, že bol zbitý na polícii. Pýtala sa ho, či má zobudiť manžela, ale povedal, že radšej ide domov za svojimi rodičmi. Potom odišiel aj s priateľkou. N. U. hovoril, že išiel z krčmy z Vrútok a pohádal sa so svojou priateľkou (U. hádku poprela), ktorá išla popredu. Zastavili ho policajti, zobrali ho do auta a potom ho zbili. N. s jeho priateľkou na ňu nepôsobili tak, že by boli opití.

Na hlavnom pojednávaní bola oboznámená aj fotodokumentácia, pri niektorých fotografiách nie je overiteľné akej osoby (č.l. 178-184), lekárske správy, blok na pokutu nezaplatenú na mieste, odpisy z registra priestupkov a odpisy z registra trestov obžalovaného.

Obžalovaní policajti J. a Y. sa v celom priebehu konania bránili tým, že poškodeného N. U. predviedli na policajné oddelenie za účelom zistenia totožnosti, pretože ani po výzve a poučení nepredložil

občiansky preukaz a neposkytol údaje o svojej osobe. Použili hmaty a chvaty, lebo obžalovaný sa odmietol dobrovoľne podrobiť výzve na nastúpenie do vozidla. Obrana obžalovaných je v súlade so závermi znalca z odboru zdravotníctva, ktorý objasnil, že objektívne zistené drobné poranenia poškodeného najpravdepodobnejšie vznikli pri zákroku obžalovaných pri nakladaní do auta, ktorému sa odopieral podriadiť. Poškodený naopak vypovedal, že obžalovaní od neho predloženie občianskeho preukazu nežiadali, použili proti nemu bezdôvodne násile a neoprávnene ho predviedli. Svedkyňa N. U. vypovedala, že občiansky preukaz poškodeného mala pri sebe. Iné dôkazy o týchto skutkových okolnostiach predložené neboli. Súd musí konštatovať, že obaja obžalovaní v celom priebehu konania o týchto čiastkových okolnostiach vypovedali rovnako, zhodne a konzistentne. Svedok N. U. taktiež v priebehu celého trestného konania vypovedal, že policajti od neho predloženie občianskeho preukazu nežiadali. Jeho výpoveď je však plná rozporov, už vyššie uvedených. Svedkyňa N. U. v prvotných výpovediach vôbec neuvádzala, že by mala pri sebe aj občiansky preukaz N. U., vypovedala, že nešla v nočných hodinách spolu s N. kvôli tomu, že chcela dobehnúť jeho kamarátov, či im nezobrali mikinu. Svedkyne A. U. aj H. U. však vypovedali, že im U. hovorila o tom, že spolu nešli, pretože boli s N. U. pohádaní. Svedkyňa N. U. vypovedala, že videla, ako sa pri poškodenom pristavili policajti. Svedkyňa A. U. však vypovedala, že N. U. po príchode do ich domu situáciu popisovala tak, že išla nočnými Vrútkami, zrazu sa otočila a N. U. nevidela. Taktiež jej nič nehovorila o tom, že by mala mať N. občiansky preukaz. Obžalovaní tvrdili, že okrem nich troch na mieste, z ktorého predvádzali N. U.Č., nebol. Súd musel prihliadnuť na tieto zjavné rozpory v samotných výpovediach poškodeného U. a svedkyne N. U., ako aj na rozpory s výpoveďami svedkýň U. a Vidiečanovej, ktorým ešte v nočných hodinách rozprávala o tom, čo sa malo odohrať a preto výpoveď svedkyne N. U. v tejto časti zhodnotil ako nepresvedčivú, nedôveryhodnú a nespôsobilú usvedčovať obžalovaných zo spáchania stíhaného trestného činu. Všetky tieto rozpory vo výpovediach, ktoré majú usvedčovať obžalovaných viedli súd k tomu, že tieto výpovede zhodnotil ako nedôveryhodné, pochybné a tak nedostačujúce k tomu, aby obžalovaných usvedčili zo stíhaného trestného činu; teda, že bez právneho dôvodu predviedli poškodeného na policajné oddelenie. V konaní nebolo bez pochybností preukázané, že U. hovoril obžalovaným, že doklad totožnosti má jeho priateľka a bolo ju vidno.

Výpoveď poškodeného U. v časti o utrpených zraneniach a mechanizme ich vzniku je v zjavnom rozpore so závermi znaleckého skúmania z odvetvia zdravotníctva, ako je to už vyššie uvedené.

Všetky tieto skutočnosti a hodnotiace úvahy viedli súd k záveru, že výpovede poškodeného a ďalších svedkov, ktorí majú usvedčovať obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti sú nejednoznačné, rozporné, navzájom protirečivé a hlavne v protiklade so závermi znaleckého objektívneho skúmania z odboru zdravotníctva. Preto týmto výpovediam neuveril.

Prokurátor ani obžalovaný v súdnom konaní ďalšie dôkazy nepredložili. Súd nepovažoval za potrebné vykonávať previerku výpovedí na mieste, pretože mal dostatok podkladov a dokazovanie bolo vykonané v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Súd zhodnotením vyššie uvedených dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne dospel k záveru, že nie je jednoznačne, bezpečne a spoľahlivo preukázané, že obžalovaní sa dopustili skutku opísaného v podanej obžalobe. Obžalovaní tieto skutočnosti v celom priebehu trestného konania popierali, s ich výpoveďami je v súlade výpoveď svedka E. W. a najmä závery znaleckého skúmania z odvetvia zdravotníctva. Znalecký posudok aj výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní je pritom objektívnym dôkazom nezávislým od oboch procesných strán. Práve znalec dospel k záveru, že objektívne zistené zranenia nie sú v súlade s obsahom výpovede poškodeného a mohli veľmi dobre vzniknúť pri predvádzaní poškodeného na policajné oddelenie použitím hmatov a chvatov tak, ako to uvádzali obidvaja obžalovaní. Určite však nevznikli tak, ako uvádzal poškodený, teda bitím a údermi na mieste predvádzania a počas jazdy motorovým vozidlom i na policajnom oddelení. Na druhej strane samotné výpovede poškodeného a ďalších svedkov, odhliadnuc aj od záverov znaleckého skúmania z odboru zdravotníctva, sú rozporné samé o sebe, ako aj navzájom tak, ako to už bolo vyššie uvedené.

Pokiaľ ide o výrok o vine, súd poznamenáva, že tento sa môže zakladať len na dôkazov, ktoré celkovo vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa stal. Zistenie skutočného stavu veci preto vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci nemožno preto považovať zistenie o púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky vykonaného

dokazovania pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru.

Možnosť iného záveru vyplýva najmä z obrany obžalovaných v trestnom konaní, záverov znaleckého skúmania z odboru zdravotníctva a výpovede svedka W.. Preto, aj keď sú obžalovaní dôvodne podozriví, že sa dopustili žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť jasný a spoľahlivý záver, že obžalovaní sa dopustili konania opísaného v skutkovej vete obžaloby, súd ich musel v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť. Takýto postup súdu pritom nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že skutok sa nestal, stačí pochybnosť o tom, či sa skutok stal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.