Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/45/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu Compact Solutions, s.r.o., so sídlom Pod Kamennou baňou 78, Prešov, IČO: 44 267 754, právne zastúpeného Mgr. Annou Angelovičovou, advokátkou, so sídlom Slánska 20A, Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 389866/2019 zo dňa 3. júla 2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 102590/2019 zo dňa 20. februára 2019, na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. N e p r i z n á v a účastníkom právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) oznámením zo dňa 10.1.2017 doručeným žalobcovi dňa 12.1.2017 oznámil začatie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2016 od 23.1.2017.

O ústnom pojednávaní zo dňa 26.1.2017 vyhotovil správca dane zápisnicu za účasti konateľa žalobcu Ing. Stanislava Šprocha, ktorý správcovi dane predložil listiny podrobne špecifikované v zápisnici. Súčasne ho vypočul. Konateľ žalobcu uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období bol hlavným predmetom jeho podnikateľskej činnosti nákup a predaj hutného materiálu a plastov, nevyužíval priestory mimo sídla spoločnosti, najväčšie odpočítanie dane bolo uplatnené z konzultačných a poradenských služieb uvedených na fa. č. OF 20160002 týkajúcich sa poplastovaných rúr, dohodnutia obchodu so spoločnosťou Lean technology CZ s.r.o., Systém Tube s.r.o. Košice. Zmluvy s týmito spoločnosťami nemal, ani so spoločnosťou BKS-BUSINESS KONTAKT SERVIS s.r.o. Levoča na poradenskú a konzultantskú činnosť. Cena za tieto služby bola stanovená dohodou. V kontrolovanom období nemal zamestnancov. Vyjadril sa k priebehu obchodov so spoločnosťami CSC Brno, Systém Tube s.r.o. Košice.

Správca dane získal údaj od odboru boja proti podvodom Finančného riaditeľstva SR z kontrolných výkazov časť A.1 – údaje z vyhotovení faktúry o dodaní tovarov a služieb za zdaňovacie obdobie október 2016 týkajúcich sa okrem iných aj dodanie služby žalobcovi od BKS-BUSINESS KONTAKT SERVIS s.r.o. pod č. fa OF20160002 v októbri 2016.

Dňa 20.3.2017 vyhotovil správca dane úradný záznam z hovoru s konateľom BKS BUSINESS KONTAKT SERVIS s.r.o. A. B. C. o požiadavke predložiť doklady za zdaňovacie obdobie 10/2016. 28.3.2017 prebehlo ústne pojednávanie s konateľom Mgr. Ondarišinom na vysvetlenie spolupráce so žalobcom. Uviedol, že spoločnosť vykonáva poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti osobného rozvoja, tzn. všetky činnosti s ohľadom na osobnostné prvky konateľa a majiteľa, analýzu trhu, globálnej politiky, politiky EÚ. Poradenská činnosť pre žalobcu prebieha asi 3 roky, spolupráca je bez zmluvy, v súčasnosti už nie je vykonávaná, predmetná faktúra bola uhradená prevodom, išlo o dodanie balíkov služieb, najväčší balík sa týkal analýzy trhu. Vytvoril analýzu, ktorú nechce predložiť, týka sa všeobecných podmienok trhu, opisu momentálneho stavu, predpovedania situácie na trhu, sú v nej informácie, ktoré nie sú verejnosti dostupné. D. ju fyzicky odovzdal, k ďalšej fakturácii by nemalo dôjsť, relevantné dôkazy o dodaní služby nemá, dokladom je faktúra a jej úhrada, cena bola dohodnutá ústne. Spoločnosť mala v tom čase jedného zamestnanca. Predložil fotokópiu faktúry 20160002 a bankový výpis. Analýzu dodanú žalobcovi mal predložiť správcovi dane do 4.4.2017. V spise sa nachádza predmetná analýza v listinnej podobe zaslaná Mgr. Ondarišinom elektronicky 3.4.2017.

Na žiadosť správcu dane zo dňa 4.4.2017 zaslal túto analýzu aj žalobca.

Správca dane vyzval podaním zo dňa 15.5.2017 doručeným dňa 18.5.2017žalobcu na predloženie účtovných a iných dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady so subjektom BKS BUSINESS KONTAKT SERVIS s.r.o. za roky 2014, 2015, 2016, okrem iných faktúry za poradenské služby, zmluvy a faktúry týkajúce sa nákupu a predaja oceľových komponentov s obchodnými partnermi, všetky dôkazy týkajúce sa faktúry OF20160002. V úradnom zázname zo dňa 29.5.2017 správca dane konštatoval, že požadované doklady a dôkazy v určenej lehote do 26.5.2017 nepredložil. Dňa 29.5.2017 je evidované doručenie žiadosti žalobcu odoslanej 26.5.2017 o predĺženie lehoty na predloženie požadovaných dokladov.

Dňa 30.5.2017 vyhotovil správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so žalobcom. Bol oboznámený s priebehom dovtedajšej daňovej kontroly s tým, že bolo konštatované, že požadované doklady doposiaľ nepredložil. Správca dane komentoval obsah predloženej analýzy, konštatoval jej všeobecnosť bez nejakého výstupu pre žalobcu, k exploratívnej časti analýzy uviedol, že sa netýka komodít, s ktorými podniká žalobca, záverečnej prieskumnej časti k spotrebiteľskému správaniu európskeho obyvateľstva vytkol absenciu údaju, kto prieskum vykonal, na základe akých podkladov boli vypracované výsledky, zosumarizoval, že nie je vypracovaná pre podmienky žalobcu, ale všeobecne, pre akúkoľvek inú spoločnosť, skutočnosti svedčiace o jej vypracovaní pre žalobcu v analýze absentujú. Preto spochybnil vykonanie poradenskej a konzultačnej činnosti pre žalobcu. Vzhľadom na nepreukázanie realizácie predmetnej poradenskej a konzultačnej činnosti správca dane konštatoval, že neuznáva nárok na odpočítanie dane z fa OF 20160002 z 1.10.2016 vo výške ZD 20 000 EUR 20% DPH 4 000 EUR za porušenie a Žalobca námietky nemal, zápisnicu nepodpísal.

Dňa 21.6.2017 boli správcovi dane doručené námietky žalobcu k zápisnici zo dňa 30.5.2017.

Dňa 30.6.2017 správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie doručil žalobcovi dňa 27.7.2017. Žalobca zaslal vyjadrenie k nemu 17.8.2017. Dňa 23.10.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie o prerokovaní pripomienok a dôkazov k protokolu č. 101488594/2017 z 30.6.2017.

Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 102314495/2017 dňa 6.11.2017, ktorým podľa a určil žalobcovi rozdiel v sume 4 000 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016. Dôvodom bola spornosť dodania poradenskej a konzultačnej služby zo strany BKS BUSINESS KONTAKT SERVIS s.r.o. vzhľadom na vady predloženej analýzy ako výsledku týchto služieb poskytnutých žalobcovi.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Namietal závery správcu dane o tom, že pri dodaní služby nevznikla daňová povinnosť, čo nijako neodôvodnil, tiež záver, že predmetná analýza nemá priamu a bezprostrednú väzbu na uskutočnené zdaniteľné plnenia, čo zákona o DPH nevyžaduje, ale iba v zmysle vecnej a logickej súvislosti s vykonávanou podnikateľskou činnosťou. Závery správcu dane považoval za svojvoľné, subjektívne, nezmyslené, bez súvislostí.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 1.3.2018 č. 100467711/2018 zrušil toto rozhodnutie a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie. Uzavrel, že správca dane mal pre svoj záver nedostatok dôkazov, samotná deskriptívno-predikatívna analýza nepostačovala pre jeho záver, mal skúmať dodanie poradenskej a konzultačnej činnosti ako celku, z odôvodnenia nevyplýva, či zohľadňoval dodanie analýzy alebo služby ako celku. Vytkol mu vedenie ústneho pojednávania s A. C., ktoré bolo výsluchom svedka bez splnenia zákonných podmienok, predvolania žalobcu k nemu, bez oboznámenie žalobcu s celým obsahom výpovede, uložil správcovi vykonať svedeckú výpoveď podľa § 25 daňového poriadku a pri tom zisťovať rozsah a podstatu poradenskej a konzultačnej činnosti.

Dňa 16.4.2018 oznámil správca dane žalobcovi pokračovanie vo vyrubovacom konaní. Predvolal svedka A. C. a upovedomil o tom žalobcu 16.4.2018. Z výsluchu vyhotovil zápisnicu dňa 2.5.2018 za účasti zástupcu žalobcu. Svedok odpovedal na otázky. Spoločnosť prevádzkuje v Poprade bezdotykovú umyvárku, sekundárna činnosť je poskytovanie poradenskej a konzultačnej činnosti s ohľadom na globálnu a európsku ekonomiku. Spolupráca so žalobcom prebehla v rokoch 2014-2016, v súčasnosti už nie. Zmluvu uzatvorenú nemali. Povahu svojej činnosti spresnil tak, že v r. 2014 vykonávali poradenskú činnosť tzv. individuálnymi konzultáciami, účastnil sa na rokovaniach hlavne spoločnosti Magnety Marelli, spoločnosťou VYVA PLAST s.r.o. Turnov, zúčastňoval sa ich spoločne s E. D. na jeho požiadanie, po skončení rokovaní prebiehali konzultácie, na základe ktorých vytvorili ďalšie ciele a priority žalobcu. Základ poradenekj činnosti v roku 2015 bolo zalištovanie žalobcu do systému Arcelor Mital, čo je trvalá akreditácia v ich systéme, ide o akceptáciu ako subdodávateľa, zúčastňoval sa rokovaní medzi odberateľom a dodávateľom (uvedené a ďalšie spoločnosti). Pre žalobcu vyhľadával na požiadanie nové spoločnosti, ktoré spolupracujú ďalej (SIMGAS, SYSTEM TUBE). V roku 2016 prebiehali individuálne konzultácie, účasť na rokovaniach, spolupráca na nových podnikateľských zámeroch, odhaľovaní neefektívnych miest, s ohľadom na globálny vývoj oceliarskeho priemyslu sa zvýšila konkurenčná schopnosť, t.j. podnikateľ je nútený zvyšovať si vzdelanie a efektivitu v podnikaní. Zúčastňoval sa na rokovaniach spoločnosti žalobcu a BH Steel s.r.o. Bratislava, SIGNUM s.r.o. Poprad (spomínané spoločnosti). Spoločnosť žalobcu v roku 2016 absolvovala certifikáciu E. XXXX, kde spoločnosť svedka vykonávala konzultačné činnosti – riadenie procesov tvorby certifikácie. Individuálne poradenstvo so žalobcom bolo ukončené v novembri 2016, všetky konzultácie prebiehali ústne, nemôže predložiť žiadne doklady okrem už predloženej analýzy. Odpovedal, že na tvorbu predmetnej analýzy použil vlastné aj verejné zdroje, k významu pre žalobcu uviedol, že je v zohľadnení súčasného prehľadu a výhľadu do budúcnosti, analýza bola vykonaná podľa požiadaviek p. D.. Na otázku k vyčierneným častiam kauzálnej časti predloženej analýzy uviedol, že ide o závery na základe jeho interných zdrojov, ktoré nechcú byť menované. Zástupkyňa žalobcu nemala otázky.

Dňa 21.5.2018 vydal správca dane v poradí druhé rozhodnutie č. 284913/2018 rovnakého výroku ako prvé.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Okrem iných, že nespísal s daňovým subjektom zápisnicu o priebehu a o výsledku dokazovania, ktoré bolo vykonané v opakovanom vyrubovacom

konaní, že sa nijako nevyjadril k novým zisteniam, nijako nevyhodnotil zistené skutočnosti, nijako sa nimi nezaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia, rozhodnutie je chaotické, nesprávne odôvodnené, nepreskúmateľné.

Žalovaný na základe tohto odvolania zrušil rozhodnutie správcu dane svoji rozhodnutím č. 102017904/2018 zo dňa 10.10.2018, a to z dôvodu, že správca dane neakceptoval právny názor žalovaného, nedoplnil dokazovanie v požadovanom rozsahu, ale iba ústne pojednávanie, navyše bez toho, aby o výsledkoch a priebehu dokazovania spísal so žalobcom zápisnicu.

Správca dane následne oznámil pokračovanie vo vyrubovacom konaní žalobcovi a doručil oznámenie jeho zástupkyni. Požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vykonanie vyrubovacieho konania. Žalovaný vyhovel žiadosti a lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžil o 120 dní. Dňa 6.2.2019 vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní za účasti zástupkyne žalobcu o oboznámení s výsledkami kontroly. Po obsiahlom oboznámení s priebehom a výsledkami zástupkyňa žalobcu vyjadrila nesúhlas so závermi, považovala ich za opakovanie skorších záverov, za nesprávne, bez relevantného odôvodnenia nevzal do úvahy vyjadrenie p. C..

Správca dane následne vydal dňa 20.2.2019 rozhodnutie vo veci bez zmeny výrokovej časti.

Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Namietol záver správcu dane o nesplnení podmienok pre priznanie nároku na odpočet DPH z predmetnej faktúry, pretože dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, analýzu dodal žalobcovi v požadovanej kvalite, pre žalobcu boli vykonané aj ďalšie činnosti – účasť na obchodných rokovaniach, konzultácie, príprava podkladov, hľadanie obchodných partnerov, faktúru zúčtovali, vykázali v daňových priznaniach, vo výkazoch. Rozhodnutie napadol aj ako nepreskúmateľné, neprehľadné, nesprávne odôvodnené, chaotické.

O tomto odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 389866/2019 zo dňa 3.7.2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102590/2019 zo dňa 20.02.2019, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 4 000,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 žalobcovi.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný najskôr poukázal na odvolacie námietky žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, popísal stručne priebeh administratívneho konania pred správcom dane, vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam a citoval , , , , , , , ,

V ďalšej časti s vyporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu.

V súvislosti s uplatnením odpočítanie dane v sume 4 000,00 EUR z faktúry č. OF20160002 zo dňa 1.1.02016 od dodávateľa BKS – BUSINESS KONTAKT SERVIS, spol. s r.o. za poradenskú a konzultačnú činnosť uviedol, že žalobca toto plnenie nepodložil relevantnými dokladmi a dôkazmi, v rozpore s ustanovením a a nepredložil žiadne dôkazy ani na výzvu správcu dane, pritom z ustanovení vyplýva, že dôkazné bremeno

je na daňovom subjekte a je jeho povinnosťou preukázať, že nárok uplatňuje odôvodnene a v súlade so zákonom.

Deklarovaný zdaniteľný obchod správca dane preveroval u dodávateľa, ktorý uviedol, že predmetom dodanej služby mal byť celý balík služieb a analýza trhu. Predložená analýza, ktorá mala tvoriť podstatnú časť poradenskej činnosti, obsahuje údaje a informácie voľne prístupné na internete, bola daňovému subjektu dodaná dňa 01.10.2016 a kontrolovaný daňový subjekt s obchodnými partnermi uvedenými v analýze obchodoval už pred dodaním analýzy.

Podstatnou skutočnosťou pri posudzovaní dodania poradenskej a konzultačnej služby je, že odberateľ ani dodávateľ nepredložili žiadne relevantné dôkazy o jej realizácii, pritom daňový subjekt, ktorý uplatňuje odpočítanie dane musí mať na zreteli, že pre prípadnú kontrolu oprávnenosti odpočítania dane je povinný zabezpečiť dostatočné množstvo dokladov, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že faktúru, na základe ktorej si uplatnil odpočítanie dane, vyhotovil daňový subjekt, ktorý zdaniteľný obchod realizoval, a že pri tomto zdaniteľnom obchode došlo k vzniku daňovej povinnosti ( v znení neskorších predpisov). Príslušné ustanovenia v znení neskorších predpisov jednoznačne stanovujú, na základe akých podmienok je možné uplatniť odpočítanie dane.

V rámci výkonu daňovej kontroly je správca dane v súlade s ustanovením v znení neskorších predpisov povinný i oprávnený kontrolovať okrem iného i splnenie týchto podmienok. Pri ich posudzovaní správca dane konštatoval, že v danom prípade nebolo dostatočným spôsobom preukázané dodanie zdaniteľného obchodu označeným dodávateľom. Vyjadrenie konateľa dodávateľa, že všetky konzultácie prebiehali ústne, preto nevie predložiť žiadne dôkazy, je podľa odvolacieho orgánu právne irelevantné.

Podľa odvolacieho orgánu právne neúčinná i námietka daňového subjektu, že správca dane sa nedostatočne vysporiadal s tvrdením konateľa dodávateľa, ktorý podľa daňového subjektu podrobne a vyčerpávajúco popísal a vymenoval činnosti pre neho vykonané, pretože dodávateľ svoje tvrdenie o realizácii zdaniteľného obchodu nepodložil žiadnym relevantným dôkazom, a s poukázaním na ustanovenie v znení neskorších predpisov dôkazná povinnosť je predovšetkým na daňovom subjekte, ktorý odpočítal daň.

K námietke daňového subjektu, že napadnuté rozhodnutie je rozsiahle a neprehľadné odvolací orgán uvádza, že súhlasí s názorom daňového subjektu, že niektoré pasáže sú v odôvodnení nadbytočné, nespôsobilo to však také pochybenie, ktoré by malo za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Pri odôvodnení postupu a prijatého záveru je dôležité, aby zo strany správcu dane neboli v rozhodnutí opomenuté zákonom stanovené náležitosti ( v znení neskorších predpisov). Podľa odvolacieho orgánu správca dane objektívne zistil skutkový stav a prijatý záver dostatočne odôvodnil. Z kontrolných zistení správcu dane jednoznačne vyplynulo, že daňový subjekt Compact Solutions, s.r.o., Pod Kamennou baňou 78, 080 01 Prešov nedostatočne preukázal dodanie zdaniteľného obchodu daňovým subjektom BKS-BUSINESS KONTAKT SERVIS, spol. s r.o., Ovocinárska 50, 054 01 Levoča, preto odpočítaním dane vo výške 4 000,00 eur na základe faktúry č. OF20160002 zo dňa 01.10.2016 porušil ustanovenie v nadväznosti na v znení neskorších predpisov.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

Voči rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Žiadal aj priznať návrh na náhradu trov konania.

Podľa jeho názoru žalovaný i správca dane vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací orgán nepreskúmal rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre všeobecné formulácie a nedostatok dôvodov.

Ďalej citoval stručne niektoré časti záveru napadnutého rozhodnutia žalovaného.

V súvislosti s rozhodnutím správcu dane, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, uviedol, že išlo o v poradí tretie rozhodnutie správcu dane, pričom skoršie dve boli zrušené žalovaným pre nepreskúmateľnosť, nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatočné odôvodnenie. Zdôraznil, že aj tretie rozhodnutie vykazuje tie isté vady, tie však z nepochopiteľných dôvodov žalovaný nevzal do úvahy. Žalobca zotrval na názore, že 24 stranové rozhodnutie správcu dane je neprehľadné a nepreskúmateľné. Následné rozhodnutie žalovaného je potom v rozpore so zásadou zákonnosti a proporcionality. Žalobca zdôraznil, že žalovaný chráni nielen fiškálne záujmy štátu, ale aj práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. Napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu hlavne Daňového poriadku, keďže vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal postup správcu dane, ktorý možno označiť za nezákonný, v rozpore s právom na inú právnu ochranu v zmysle . Žalovaný v rozpore s Daňového poriadku jasne a zrozumiteľne neuviedol, na základe akého dôkazu, resp. dôkazov, logicky a zákonným spôsobom neodôvodnil, ako dosplek záveru o nepriznaní nároku a dorubení dane, keď argumentoval dôvodmi uvedenými žalobcom v II. časti žaloby. Žalovaný len na str. 8 a 9 rozhodnutia uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie služby, nijako sa však nevysporiadal s argumentmi a odôvodnením odvolania žalobcu. Žalobca zvýraznil, že bez akýchkoľvek pochybností preukázal vykonanie konzultačných a poradenských služieb dodávateľom BKS – BUSINESS KONTAKT SERVIS s.r.o.. Preukázal to predložením „Deskriptívno-predikatívnej analýzy IV.Q.2016 Oceľ a oceľové komponenty“, ktorá sa zaoberá analýzou trhu s komoditami, s ktorými obchoduje žalobca, súčasný stav trhu, vývoj cien, objemy ocele, čo sú dôležité údaje pri rozhodovaní o ďalšom smerovaní podnikateľskej činnosti žalobcu, či je pre neho na základe vývoj trhu (nástup čínskych a nemeckých investorov) výhodné ďalej obchodovať s týmito komoditami alebo sa preorientovať na iné komodity, či zotrvať pri súčasných dodávateľoch a odberateľoch alebo sa orientovať na hľadanie iných, ďalej údaje o slovenskom exporte, ktorý bezprostredne ovplyvňuje podnikateľskú činnosť žalobcu, keďže obchoduje s výrobkami priamo súvisiacimi s automobilovým trhom. Za absurdné považoval tvrdenie správcu dane, že analýza mala obsahovať údaje priamo sa týkajúce žalobcu, že z analýzy má vyplynúť uzavretie nových zmlúv, že neobsahuje žiadne odporúčania, že mu nevzrástli tržby a analýza nie je potrebná, lebo firma nemá zamestnancov, že analýza nemá prínos pre žalobcu, že ide väčšinou o voľne prístupné údaje a niektoré údaje použité z webových stránok. Ďalej bolo vykonanie konzultačných a poradenských služieb preukázané výpoveďou konateľa dodávateľskej spoločnosti A. B. C., ktorý dodanie služby potvrdil, aj celý rad ďalších služieb, individuálne poradenstvo, tzv. „zalištovanie“, rôzne rokovania s dodávateľmi a odberateľmi, spoluprácu na procese certifikácie E. XXXX. Z tohto dôvodov požiadavka správcu dane na preukázanie týchto činností a aktivít zo strany žalobcu bola absurdná, pričom ani správca dane ani žalovaný neuviedli, ako sa takéto aktivity dajú preukázať relevantne. Navyše žalobca zdôraznil, že odpočítaním DPH nezískal žiadnu daňovú výhodu, lebo dodávateľ túto DPH vykázal a odviedol, dodávateľ bol kontaktný, spolupracoval, žalobca ani dodávateľ sa nezapojili do obchodov v reťazci spoločností, ktoré by sa zúčastňovali na daňových podvodoch, daný obchod nebol vykonaný fiktívne s cieľom získať daňovú výhodu pre ktorúkoľvek zúčastnenú stranu. Rozhodnutím bola porušená aj zásada daňovej neutrality, keď pri prijatí zdaniteľného obchodu – služby v tuzemsku nemohol žalobca uplatniť odpočítanie DPH aj napriek tomu, že jeho dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, DPH vykázal a odviedol. Odpočet môže byť odmietnutý, ak daňový subjekt nevie preukázať, že odpočítanie DPH súvisí s jeho zdaniteľným obchodom alebo ak vedel alebo mohol vedieť, že uvedené plnenia zakladajúce nárok na odpočet DPH sú súčasťou daňového podvodu. Žalobca i jeho dodávateľ splnil všetky zákonné povinnosti.

IV.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení k žalobe

Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.1.2020, v ktorom navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Najskôr zosumarizoval žalobné dôvody, popísal podstatu sporu týkajúcu sa uplatnenia odpočítania DPH žalobcom z faktúry OF20160002 z 1.10.2016 od dodávateľa BKS - BUSINESS KONTAKT SERVIS, spol. s r.o. za poradenskú a konzultačnú činnosť bez predloženia relevantných dokladov a dôkazov. K žalobným námietkam uviedol, že daňový subjekt je podľa a a povinný predložiť relevantné dôkazy, dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, jeho povinnosť je preukázať, že si uplatňuje odpočítanie dane oprávnene. Zároveň musí mať na zreteli, že pre prípadnú kontrolu oprávnenosti odpočítania dane je povinný zabezpečiť dostatočné množstvo dokladov bez akýchkoľvek pochybností preukazujúcich, že faktúru, na základe ktorej si uplatnil odpočítanie dane, vyhotovil daňový subjekt, ktorý zdaniteľný obchod realizoval a že pri tomto zdaniteľnom obchode došlo k vzniku daňovej povinnosti. Konkretizoval, že podľa tvrdenia dodávateľa mal byť predmetom služby celý balík služieb a analýza trhu, pričom podstatná časť poradenskej činnosti sú informácie voľne dostupné na internete a s obchodnými partnermi uvedenými v analýze žalobca obchodoval už pred dodaním analýzy. Žalobca k tvrdeniam konateľa dodávateľskej spoločnosti a vykonávaní celého radu ďalších služieb pre žalobcu – individuálne poradenstvo týkajúce sa tzv. zalištovania, osobná účasť na rôznych rokovaniach, podieľanie sa na procese certifikácie E. XXXX, nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Vo vzťahu k namietanému porušeniu , že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami, uviedol s poukazom na konštantnú judikatúru ESĽP (napr. vec F. G. proti D., Van de Hurk proti Holandsku), Ústavného súdu SR (, , ), že nie je nevyhnutné odpovedať na každú vznesenú námietku, vždy je však potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný zotrval na rozhodujúcom závere o absencii relevantných dôkazov a realizácii dodania poradenskej a konzultačnej služby. Preto správca dane správne konštatoval porušenie v nadväznosti na 4 Z. z. , t.j. že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane napriek tomu, že dodávateľovi z dodania tejto služby nevznikla daňová povinnosť, a že z tejto služby nevyplýva pre žalobcu žiaden výstup, ktorý by súvisel s jeho ekonomickou činnosťou. Žalobné námietky na základe procesných a skutkových okolností považoval za nedôvodné.

V.

Stručné zhrnutie argumentov žalobcu v replike

Žalobca v replike zo dňa 12.3.2020 považoval vyjadrenie žalovaného za opakovanie toho istého argumentu o nezabezpečení dostatočného množstva dokladov preukazujúcich realizáciu zdaniteľného obchodu, preukazujúcich osobnú účasť na rokovaniach daňového subjektu s obchodnými partnermi. Žalobca zopakoval akými dokladmi a dôkazmi preukázal realizáciu poskytnutých služieb, a to dodaním analýzy, keďže nemožno reálne požadovať, aby si podnikateľ obstarával všetky činnosti a informácie sám, účasťou na obchodných rokovaniach konateľom spoločnosti spolu s daňovým subjektom. Neustále spochybňovanie týchto činností žalovaným považuje za nejasné. Podľa jeho názoru správca dane požaduje dôkazy, ktoré presahujú jeho kompetencie a účel daňovej kontroly, spochybnil, ako možno preukázať, že sa konateľ A. C. spolu s E. D. zúčastnil obchodných jednaní, že vypomáhal s rôznymi činnosťami. Zdôraznil, že daňový subjekt i dodávateľ si riadne plnili svoje daňové povinnosti, predmetným obchodným prípadom nezískali žiadnu výhodu, faktúra bola dodávateľovi uhradená, daň odpočítaná, dodávateľ vykázal vzniknutú daňovú povinnosť aj ju uhradil.

VI.

Stručné zhrnutie argumentov žalovaného v duplike

Žalovaný v podaní zo dňa 22.4.2020 podal dupliku k replike žalobcu. K tvrdeniu žalobcu o splnení všetkých zákonom stanovených povinností a nezískaní žiadnej výhody predmetným obchodným prípadom a neúčasti na žiadnom obchodnom reťazci, poukázal opäť na , , pričom sa pridŕžal svojho záveru, že žalobca ani dodávateľ nepredložili pri vykonávaní daňovej kontroly správcovi dane žiadne relevantné dôkazy, že k deklarovanému obchodu došlo. Zdôraznil, že daňová povinnosť vzniká uskutočnením zdaniteľného obchodu, nie jeho deklarovaním vo faktúre a jej zahrnutím do evidencie DPH a daňového priznania, navyše pri nedostatku preukázania uskutočnenia zdaniteľného obchodu sa nemožno odvolávať na princíp neutrality dane. Zotrval na závere o zákonnosti rozhodnutia.

VII.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

V konaní pred správnym súdom bolo predmetom preskúmania rozhodnutie žalovaného č. 389866/2019 zo dňa 3.7.2019, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov č. 102590/2019 zo dňa 20.02.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 4 000,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016.

Správny súd v súlade s vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu po tom, ako sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu, osobitne sa oboznámil s oboma vyhotoveniami deskriptívno-predikatívnej analýzy predloženými správcovi dane svedkom A. C. a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu a z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zistené, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti - daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016.

Správca dane dospel k záveru a žalovaný to napadnutým rozhodnutím potvrdil, že žalobca porušil ustanovenie v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v tom, že si uplatnil odpočítanie dane zo služby, pri ktorej platiteľovi nevznikla daňová povinnosť, a to z dôvodu, že odpočítanie uplatnené na základe faktúry č. OF20160002 za poskytnutie poradenskej a konzultačnej činnosti, ku ktorej doložil analýzu a žiadne iné doklady potvrdzujúce dodanie týchto služieb, nepreukázal relevantnými dôkazmi, pravdivosť tvrdení žalobcu bola spochybnená, neuniesol dôkazné bremeno, a formálne účtovné doklady sa nedajú posúdiť ako dodanie služby.

Podstatné pre posúdenie veci boli tiež najzásadnejšie odvolacie námietky žalobcu v odvolaní podanom proti rozhodnutiu správcu dane, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Nosnými námietkami boli nesprávnosť záveru správcu dane o nesplnení podmienok pre priznanie nároku na odpočet DPH z predmetnej faktúry, pretože dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, analýzu dodal žalobcovi v požadovanej kvalite, pre žalobcu boli vykonané aj ďalšie činnosti – účasť na obchodných rokovaniach, konzultácie, príprava podkladov, hľadanie obchodných partnerov, faktúru zúčtovali, vykázali v daňových priznaniach, vo výkazoch. Rozhodnutie napadol aj ako nepreskúmateľné, neprehľadné, nesprávne odôvodnené, chaotické.

1.Žalobu odôvodnil tým, že 24 stranové rozhodnutie správcu dane je neprehľadné a nepreskúmateľné a následné rozhodnutie žalovaného je potom v rozpore so zásadou zákonnosti a proporcionality.

2.Ďalším argumentom bolo, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu hlavne Daňového poriadku, keďže vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal postup správcu dane, ktorý možno označiť za nezákonný, v rozpore s právom na inú právnu ochranu v zmysle . Žalovaný jasne a zrozumiteľne neuviedol, na základe akého dôkazu, resp. dôkazov, logicky a zákonným spôsobom neodôvodnil, ako dospel k záveru o nepriznaní nároku a dorubení dane, nijako sa nevysporiadal s argumentmi a odôvodnením odvolania žalobcu.

3.Za absurdné považoval tvrdenie správcu dane, že analýza mala obsahovať údaje priamo sa týkajúce žalobcu, že z analýzy má vyplynúť uzavretie nových zmlúv, že neobsahuje žiadne odporúčania, že mu nevzrástli tržby a analýza nie je potrebná, lebo firma nemá zamestnancov, že analýza nemá prínos pre žalobcu, že ide väčšinou o voľne prístupné údaje a niektoré údaje použité z webových stránok.

4.Požiadavku správcu dane na preukázanie poradenských a konzultačných činností a aktivít zo strany žalobcu bola absurdná, pričom ani správca dane ani žalovaný neuviedli, ako sa takéto aktivity dajú preukázať relevantne.

5.Rozhodnutie napokon považoval za rozporné so zásadou daňovej neutrality, keďže napriek prijatiu zdaniteľnej služby si žalobca nemohol uplatniť odpočítanie DPH hoci jeho dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, DPH vykázal a odviedol, k čomu dodal, že odpočet DPH môže byť zamietnutý v prípade, ak daňový subjekt nevie preukázať, že odpočítanie DPH súvisí s jeho zdaniteľnými obchodmi alebo ak vedel alebo mohol vedieť, že uvedené plnenia zakladajúce nárok na odpočet DPH sú súčasťou daňového podvodu.

Účinnosťou (ďalej len „“) od 01.07.2016 správny súd postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedeného zákona a v danom konaní na základe podanej žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia daňových orgánov.

Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 tohto zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 tohto zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Správny súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. z 18.6.2015, v ktorom NSSR zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, žalobcu, ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade s ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

Obdobne NS SR aj v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.6.2017 uviedol, že „daňovo účtovné doklady ako sú faktúry, dodacie a príjmové listy, potvrdené protokoly o vykonaní prác, či zhotovení diela, prepravné dokumenty, potvrdenia z mýtneho systému a iné, sú na jednej strane významnými dôkaznými prostriedkami pre oblasť súkromného práva, ale na druhej strane ide o listiny s daňovo- právnym charakterom, ktoré sú iba logickým následkom, ktoré vytvárali a formovali obsah a charakter toho ktorého zdaniteľného obchodu, pri realizácií ktorého správca dane absentoval. Preto ak správcovi dane vzniknú pochybnosti, že určitá udalosť (časť) zdaniteľného obchodu sa nezrealizovala, potom je dôkazným bremenom, ktoré má oporu v hore uvedenej zásade poctivého obchodného styku v spojení s pravidlom obozretného podnikania, žalobca ako daňový subjekt v súlade s preukázať, že nielen v spochybnenej časti sa zdaniteľný obchod zrealizoval, ale aj jeho výsledky použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ...“

Napokon správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. zo 14.1.2014 v obdobnej právnej veci, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry

Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov žalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre žalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet dane.“

Z citovanej zákonnej úpravy a záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty je možné jednak pri splnení formálnych podmienok, ktorými sú napríklad existencia faktúry, zmluvy, identifikovaný dodávateľ, jednak pri splnení materiálnej podmienky, ktorou nepochybne je uskutočnenie zdaniteľného plnenia, v tomto prípade poradenskej a konzultačnej služby. Daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane z pridanej hodnoty navyše musí splnenie všetkých týchto zákonných podmienok preukázať, predložiť dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia tam uvedených súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH.

Daňový poriadok v ustanovení § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania), na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť. Toto ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn zo dňa 23.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. -17 zo dňa 23.02.2011).

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo služby na základe faktúry č. OF20160002 vystavenej dodávateľom BKS BUSINESS KONTAKT SERVIS spol. s r.o.

Vo faktúre je uvedené, že ide o fakturáciu za poskytnutie poradenskej a konzultačnej činnosti v obchode za mesiac august s uvedením dátumu dodania služby 1.10.2016, dátumom vyhotovenia faktúry 1.10.2016, ceny 20 000,00 EUR bez DPH a 4 000,00 EUR DPH.

V administratívnom spise je ďalej Deskriptívno-predikatívna analýza IV. Q 2016, oceľ a oceľové komponenty, ktorú predložil A. C. – konateľ spoločnosti BKS BUSINESS KONTAKT SERVIS spol. s r.o.

- dodávateľa žalobcu - na základe výzvy správcu dane pri ústnom pojednávaní dňa 28.3.2017 (ďalej len analýza 1).

V administratívnom spise ja aj analýza, ktorú predložil žalobca na základe výzvy správcu dane dňa 5.4.2017 (ďalej len analýza 2).

Predložením tejto analýzy žalobca preukazoval dodanie služby. Správca dane a žalovaný rozhodli na základe toho, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať dodanie zdaniteľného obchodu, jednak spochybnili ekonomickú opodstatnenosť dodania tejto analýzy aj z pohľadu jej obsahu.

Správny súd však zistil nezrovnalosti pri porovnaní týchto dvoch predložených analýz.

Analýza 1 má 16 listov, z toho na prvých desiatich je obsah na oboch stranách listu. Analýza 2 má 20 listov s obsahom vždy na jednej strane. Teda okrem toho, že obe analýzy už aj vizuálne sú rozličné, majú aj iný rozsah obsahu, keďže analýza 1 má 26 strán obsahu, pričom analýza 2 len 20 strán obsahu.

Ďalšie rozdiely správny súd zistil napríklad v obsahu (a aj rozsahu) pri porovnaní posledných šiestich strán oboch analýz, tiež že napríklad grafy na strane 21 analýzy 1 sa vôbec v analýze 2 nenachádzajú, rovnako tak grafy na strane 23 analýzy 1, pričom graf, resp. grafické znázornenie na hornom grafe na strane 23 analýzy 1 je nečitateľné, nič obsahovo neprinášajúce, jedinou čitateľnou časťou je v spodnej časti horného grafu spojenie „world governance rothschild“ (v pracovnom preklade „svetové riadenie rothschildovcov“). V analýze 1 je textová časť z drvivej časti začiernená, pričom žiadne takéto začiernenie v analýze 2 nie je.

K podstate veci je ďalej v administratívnom spise zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 26.1.2017 z vypočutia konateľa žalobcu E. H. D..

Ďalej je v spise zápisnica o výsluchu svedka A. C. dňa 2.5.2018 za účasti zástupcu žalobcu, ktorý bol vykonaný po zrušení prvého rozhodnutia správcu dane vzhľadom na konštatované porušenie zákona pri vypočutí tohto svedka.

Na ich detailný obsah správny súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutí správcu dane a žalovaného, preto ďalej uvádza, len rozhodujúce časti.

Správny súd zistil, že obsahom výpovede žalobcu neboli žiadne spontánne tvrdenia o akýchkoľvek konzultáciách, poradenskej činnosti, či už v spoločnosti A. C. alebo iných osôb, sám spontánne neopísal žiadne stretnutia so zástupcami mnohých spoločností (globálneho, svetového a európskeho charakteru), o ktorých vypovedal A. C., okrem toho sám spontánne neopísal ani inak podstatu poradenských a konzultačných činností, ktoré mu mali byť poskytnuté spoločnosťou A. C., vôbec nespomenul okolnosti získavania certifikátu E. XXXX, ani tzv. „zalištovanie“ do spoločnosti, pritom malo ísť o dodanie služby na objednávku. Žalobca sám spontánne ani neuviedol, čo malo byť obsahom objednávky na vypracovanie analýzy.

Z tohto dôvodu pokiaľ ide o rozsah a obsah fakturovaných služieb, vôbec nebolo možné zistiť, či predložená analýza bola samotným a jediným obsahom služby, alebo len fázou zavŕšenia služby, nebolo možné zistiť, čo všetko bolo obsahom fakturácie, keďže žalobca pri výsluchu uviedol, že najväčšia fakturácia bola z uplatnených konzultačných a poradenských služieb na fa č. OF20160002, avšak malo ísť o poradenské služby pri poplastovaných rúrach, dohodnutie obchodu, boli dohodnuté obchody so spoločnosťou Lean technology CZ s.r.o. a System Tube s.r.o. Košice, zmluvy nemal, akúkoľvek analýzu ako výsledok alebo potvrdenie služby ani nespomenul, popísal už len konkrétny obchodný reťazec. So spoločnosťou BKS BUSINESS KONTAKT SERVIS spol. s r.o. nemal zmluvu, cena bola stanovená dohodou.

Z výpovede svedka A. C. vyplynulo, že analýza je neuzavretá, upgraduje sa, dopĺňa sa, z tohto dôvodu potom nie je zrejmé, prečo žalobca považoval čiastočnú (nedokončenú) analýzu za dostačujúce dodanie objednanej služby.

Pozornosti správneho súdu teda neušlo, že nie je v súlade so zisteným stavom žalobná argumentácia o tom, že žalobca bez akýchkoľvek pochybností preukázal dodanie služby, pretože ten len predložil faktúru, a na výzvu správcu dane, po tom, čo tak urobil jeho dodávateľ, predložil predmetnú analýzu, ktorá je, ako to správny súd vyššie uviedol, zásadne odlišná od analýzy predloženej dodávateľom.

Sám žalobca sa nijako (ani v konaní pred súdom – žaloba, replika) nepodieľal na dokázaní uskutočnenia predmetných služieb, odkazoval na tvrdenia A. C., pritom sám mal byť adresátom, prijímateľom týchto služieb a to na vlastnú objednávku, podľa jeho zadania mal dodávateľ služby realizovať, a sám žalobca mal participovať pri realizácii týchto služieb v niektorých prípadoch veľmi intenzívne osobne, bezprostredne. Žiadny z detailov poskytnutej (a odobratej ) služby nepochádza z výpovede, tvrdenia, vyjadrenia žalobcu, išlo v drvivej väčšine len o dodatočné vyjadrenia A. C..

Bezradnosť daňového subjektu (vyjadrená v jeho replike) v otázke schopnosti a možnosti dokazovať realizáciu takých konkrétnych činností ako sú osobné spoločné obchodné rokovania E. D. a A. C. s obchodnými partnermi (či už potenciálnymi alebo súčasnými) nemôže byť tou okolnosťou, ktorá by mohla efektívne a zákonne spochybniť zákonnosť postupu a rozhodnutia správcu dane a žalovaného. V celom priebehu daňovej kontroly nepadol zo strany žalobcu jediný návrh na vypočutie akejkoľvek osoby zastupujúcej množstvo obchodných subjektov, ktoré ako subjekty rokovaní nie žalobca, ale A. C. označil.

Vzhľadom na uvedené ani správny súd nemohol dospieť k záveru, že dôvodné spochybnenie dodania služby správcom dane žalobca spoľahlivo vyvrátil v spojení s predloženou analýzou a výpoveďou svedka A. C.. Tieto tri rozhodujúce dôkazy sú totiž v tak zanedbateľnom súlade, že iný záver ako ten, ku ktorému dospeli správca dane a žalovaný ani nebol možný.

Pokiaľ žalobca namietal neprehľadnosť, nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť žalobou napádaného rozhodnutia, k tomu správny súd uvádza, že z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie tak súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, resp. zamieňať s právom na úspech účastníka v konaní. (obdobne v rozhodnutiach ústavného súdu napr. , , , , , ).

K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Fakt, že rozhodnutie správcu dane je rozsiahle (24 strán), sám osebe nemôže opodstatňovať záver o jeho nepreskúmateľnosti a dôvodovej nedostatočnosti len pre žalobcom tvrdené „zahltenie“ rozhodnutia množstvom argumentov, ktoré žalobca hodnotí ako chaotické, ak samotné rozhodnutie a jeho odôvodnenie dávajú odpoveď na rozhodujúce skutkové a právne otázky. To isté platí o rozhodnutí žalovaného, ktoré na druhej strane žalobca hodnotí ako priveľmi stručné.

V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci F. G. proti D., rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej G. I. proti D., rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam

správnych orgánov. Správne súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobcu boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté.

Vzhľadom na doteraz uvedené správny súd dospel k záveru, že žalovaný rozhodol správne, ak pri skutkových zisteniach ako sú uvedené v rozhodnutí správcu dane a následne hoci aj stručne, komentované v rozhodnutí žalovaného, potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty. Námietky ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane a žalovaného tak vyhodnotil správny súd ako nedôvodné.

K žalobnému argumentu o absurdnom vyhodnotení analýzy správcom dane (a žalovaným) a jeho zameraním sa na obsah analýzy a jej ekonomický prínos pre žalobcu, správny súd uvádza, že z vyššie konštatovaných detailov vzťahujúcich sa k obsahu reálne dvoch rôznych analýz 1 a 2, v nadväznosti na okolnosti, za akých vôbec došlo k uzavretiu dohody o poskytovaní poradenských a konzultačných služieb, je nado všetku pochybnosť zjavné, že analýza/-y, ktoré boli predložené na preukázanie reálnosti zdaniteľného plnenia – služby, nie je/sú spôsobilá/-é preukázať ekonomické opodstatnenie pre žalobcu v tom zmysle, aby sa v súvislosti s jej dodaním žalobca mohol úspešne a v súlade so zákonom uchádzať o uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty. Táto žalobná námietka bola neopodstatnená.

V nadväznosti na to k ďalšiemu žalobnému argumentu o absurdnosti požiadavky správcu dane preukazovať poradenské a konzultačné činnosti a aktivity správny súd už vyššie uviedol, že vzhľadom na rozsah porád, konzultácií, rokovaní, aké mali byť sprostredkované svedkom A. C. a zrealizované aj za účasti žalobcu, by prostým navrhnutím výsluchov konkrétnych zástupcov konkrétnych dotknutých spoločností – obchodných partnerov, bolo učinené tejto požiadavke správcu dane zadosť. Ak tak žalobca neurobil, bol záver správcu dane a žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcom na preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu, zákonný.

Záverom v súvislosti so žalobcom namietnutým porušením zásady daňovej neutrality správny súd aj v nadväznosti na § 3 ods. 6 Daňového poriadku uvádza, že k neuznaniu opodstatnenosti uplatneného odpočtu DPH môže dôjsť aj v prípade, že dodávateľ daňového subjektu DPH riadne vykázal a aj odviedol. Toto nemôže byť rozhodujúca skutočnosť, ktorú správca dane musí vždy vyhodnotiť v prospech daňového subjektu - žalobcu, keďže nie je vylúčená situácia, že dodávateľ daňového subjektu tieto aktivity vykoná, hoci k úspešnému preukázaniu dodania zdaniteľnej služby nedôjde. Správca dane nie je povinný skúmať motívy a dôvody, pre ktoré by k tomu potenciálne mohlo dôjsť, ak sám úspešne spochybnil preukázanie uskutočnenia zdaniteľnej služby. V tejto konkrétnej veci tak ani argument spočívajúci v tom, že ak dodávateľ daň odviedol, žalobca si odpočet dane zákonne uplatnil, neobstál.

Krajský súd v Prešove vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, s námietkami žalobcu sa orgány verejnej správy vysporiadali dostačujúcim spôsobom ako v prvostupňovom, tak aj v druhostupňovom rozhodnutí, a z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy zistený skutkový stav posúdil. S poukazom na uvedené správny súd postupom podľa žalobu zamietol.

O trovách rozhodol podľa a a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, keďže žalobca nebol úspešný a pre priznanie práva na ich náhradu žalovanému nenašiel výnimočné okolnosti.

Predmetné rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3:0 hlasov ( ) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).