Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-94-2022.pdf
PDF · 76.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/94/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovanej L. G., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra 2022, o odvolaní obžalovanej L. G. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/140/2021 zo dňa 01.04.2022, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/140/2021 zo dňa 01.04.2022 vo výroku o treste zákazu činnosti.
Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú zrušením nedotknuté.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/140/2021 zo dňa 01.04.2022, bola obžalovaná L. G. uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 02.12.2020 v čase okolo 10.30 h v okrese F. na ceste I/XX v smere od mesta F. do obce G. viedla ako oprávnený nájomca osobné motorové vozidlo zn. H. S., ev. č. PD XXX HH, v ktorom na zadnom sedadle za spolujazdcom viezla bez použitia detskej autosedačky a bez použitia bezpečnostného pásu svojho maloletého syna J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. č. XXXX/X, F., pričom sa riadne nevenovala vedeniu vozidla a v km 40,65 prešla s vozidlom mimo vozovku vpravo, kde vozidlo narazilo na zvodidlá a prevrátilo sa na ľavý bok, pričom maloletý J. P. v dôsledku pohybu jeho tela v interiéry vozidla utrpel zranenia a to stratové skalpačné poranenie mäkkých častí chrbta ľavej nohy a vonkajšej časti ľavého členka, ktoré si vyžiadalo dobu liečenia v trvaní 3 mesiacov, čím porušila povinnosť upravenú v ustanovení § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a vlastníčke osobného motorového vozidla J. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 1. H. XXX/XX, P. spôsobila škodu vo výške 1 391 €. Za to okresný súd obžalovanú L. G. odsúdil podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej určil skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodeným nároky na náhradu škody v skúšobnej dobe.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 287 ods.1 Tr. por. súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodeným:
- mal. J.P., zast. opatrovníkom JUDr. A. D., advokátkou so sídlom B., O. XXXX/X škodu vo výške 1.529 eur,
- J. M., bytom P., l. mája XXX/XX škodu vo výške 1.391 eur,
- N. zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831 škodu vo výške 3.170,83 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. okresný súd poškodenú J. M., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podala obžalovaná odvolanie, proti výroku o zákaze činnosti viesť motorové vozidlá, ktoré dodatočne písomne zdôvodnila. V odôvodnení odvolania uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu, pretože trest je privysoký za neúmyselný trestný čin. Pravdou je, že jej syn pri nehode utrpel zranenia, ktoré si vyžiadalo dobu liečenia jeden mesiac a nie tri mesiace, ako sa uvádza v spise. Syn nemá žiadne trvalé následky, naďalej trvá na tom, že ublíženie na zdraví nebolo spôsobené tým, že by sa riadne nevenovala vedeniu vozidla, pretože v daný deň ju oslepilo slnko a nedokázala zabrániť nehode. Poukázala, že nebola ani pod vplyvom alkoholických nápojov. Má zato, že trest ktorý jej bol uložený je privysoký, keďže ani v minulosti nebola trestne stíhaná a má čistý register trestov, vedie riadny život, stará sa o svojich dvoch synov ako najlepšie vie. Osem rokov si šetrila na vodičský preukaz ten ju živí, pretože pracuje ako rozvážačka. Stotožňuje sa s tým, že nejaký ten trest jej patrí, a preto súhlasí s odškodnením i podmienečným trestom, ktorý jej bol uložený, ale prosí, aby jej nebolo odňaté vodičské oprávnenie, takýmto trestom sa jej prakticky zničí život. Vodičský preukaz potrebuje aj pre zlý zdravotný stav oboch svojich rodičov o ktorých sa stará, a popritom si brigádnicky privyrába ako rozvážačka a tým pádom by prišla o príjem. Navrhla, aby jej bol zrušený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné. Dodal, že obžalovanej uložený trest zákazu činnosti je v súlade so zákonom a v danom prípade bolo ukladanie takéhoto trestu na mieste.
Obžalovaná na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že nebol to z jej strany úmysel. Auto mala z požičovne, pretože v predchádzajúci deň dostala defekt, jej auto zostalo v Nitre aj s autosedačkou, v tomto prípade nemala k dispozícii autosedačku, avšak vždy ju používa, bola to zhoda náhod, že akurát v ten deň sa to stalo. Dodala, že má za to, že je dobrá vodička, denne najazdí okolo 200 km, preto žiadam, aby jej nebol odňatý vodičský preukaz.
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovanej je dôvodné.
Krajský súd konštatuje, že obžalovaná L. G. na základe dohody o vine a treste uzavretej na Okresnej prokuratúre Zvolen zo dňa 30.09.2021, priznala vinu pre predmetný skutok a na tomto vyjadrení zotrvala aj na hlavnom pojednávaní, preto okresný súd rozhodoval len o uložení trestu (§232 ods. 5 Tr. por.). Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie
dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. len výroky o uložených trestoch.
Pokiaľ ide o uloženie samotného trestu obžalovanej okresným súdom, keď obžalovanú L. G. odsúdil podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 3 a § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. l písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej určil skúšobnú dobu v trvaní pätnásť mesiacov a súčasne obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodeným nároky na náhradu škody v skúšobnej dobe, považuje odvolací súd v tejto časti rozsudok za zákonný. Napokon obžalovaná tieto výroky podaným odvolaním ani nenapádala.
Odvolaním napadnutému výroku, ktorým okresný súd obžalovanej podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, odvolací súd poznamenáva, že v prípadoch, kedy dochádza k spáchanej trestnej činnosti páchateľmi v súvislosti s vedením motorových vozidiel, sa spravidla ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s ich vedením a v tomto smere je možné pripustiť, že takýto trest má svoj význam z hľadiska naplnenia očakávaného účelu trestu. Uvedené konštatovanie je však všeobecného charakteru a nemôže znamenať, že takýto druh trestu bude v takýchto prípadoch ukladaný vždy obligatórne (automaticky). Takýto postup by bol v príkrom rozpore s platnou zásadou individualizácie trestu pri jeho ukladaní podľa Trestného zákona. Preto súd musí starostlivo zvažovať, či uloženie takéhoto druhu trestu, popri uložení ďalších trestov nebude mať negatívny vplyv aj na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3 Tr. zák.). Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu, považoval v posudzovanom prípade okolnosti prípadu a osobu obžalovanej, ktoré svedčia v jej prospech, pre správny záver o neuložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu obžalovanej. Skutkové okolnosti prípadu a konkrétne porušenie ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke obžalovanou síce vo všeobecnosti indikujú uloženie takéhoto trestu, na druhej strane však ostatné okolnosti, svedčiace v jej prospech, odôvodňujú neuloženie aj tohto trestu, na ktoré obžalovaná poukázala v odôvodnení svojho odvolania a ktoré odvolací súd akceptoval. Nepochybne treba v prospech obžalovanej vziať do úvahy aj čas, odkedy došlo k predmetnej dopravnej nehode. Skutočnosť, že obžalovaná svojmu maloletému synovi svojim nedbalým konaním spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, príčinnej súvislosti s tým že dieťa prevážala vo vozidle bez detského zadržiavacieho zariadenia (detskej autosedačky), nemôže sama o sebe dovodiť obligatórny dôvod k postihu obžalovanej aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, hoci aj pri dolnej hranici zákonnej sadzby. Uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu popri ďalšom treste by bolo v danom prípade neprimerane prísne a represívne a taktiež aj v rozpore s ustanovením § 34 ods. 3 Tr. zák.
Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov, ktorého výkon bol obžalovanej podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní pätnásť mesiacov, za súčasného uloženia povinnosti nahradiť poškodeným škodu, zodpovedá zásadám ukladania trestov (§ 34 a § 38 Trestného zákona) a takýto postih obžalovanej je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie a preto nie je potrebné na ňu pôsobiť aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
S poukazom na zhora rozvedené dôvody, preto senát krajského súdu podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.