Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-437-2014.pdf
PDF · 128.48 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/437/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Mgr. Peter Zemko, so sídlom kancelárie L. X, XXX XX L., správca konkurznej podstaty úpadcu: T & T staving, a.s. v reštrukturalizácii, so sídlom Vranovská 6, 851 01 Bratislava, IČO: 36 037 532, zastúpeného zástupcom Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému: František Antušák, s miestom podnikania 029 56 Zákamenné 1004, IČO: 33 601 763, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom H. XXX/XX, XXX XX X., v konaní o zaplatenie 7.023,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/5/2008-325 zo dňa 23. septembra 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/5/2008-325 zo dňa 23. septembra 2014 p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, podanú okresnému súdu dňa 23.01.2008, ktorou sa voči žalovanému pôvodne domáhal zaplatenia istiny 8.016,36 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 9.5.2005 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu o výkone funkcie, na základe ktorej žalovaný vykonával činnosť stavbyvedúceho na stavbe „Kondomínium - Nová Vrakuňa". Medzi jeho základné povinnosti ako stavbyvedúceho patrilo viesť stavebný denník, riadiť stavebnú činnosť týkajúcu sa výstavby inžinierskych sietí a komunikácií, vykonávať skúšky, zameriavať stavbu, zabezpečovať geodetické práce a pripravovať všetky potrebné protokoly, certifikáty a skúšky k ukončeniu stavby. Žalovaný si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z článku IV. zmluvy. Žalobca v súlade s čl. VI zmluvy ku dňu 13.09.2006 ukončil zmluvný vzťah. Žalovaný bezdôvodne a bez akéhokoľvek predchádzajúceho oznámenia stavbu opustil a na stavbe nezanechal žiadne stavebné denníky, meracie protokoly, dokumentáciu skutočného vyhotovenia, ani záznamy a zápisy z rokovaní o preberaní stavby s prevádzkovateľmi inžinierskych sietí, na čo ho žalobca opakovane písomne vyzýval. Vzhľadom na porušenie povinností vyplývajúcich žalovanému z čl. IV zmluvy, najmä nedodanie protokolov tlakových skúšok potrubí a čiastočných zápisov z odovzdania a preberanie úsekov kanalizácie, bol žalobca nútený zabezpečiť na vlastné náklady prečistenie a následný monitoring kanalizácie pracovníkmi spoločnosti EKONOVA, s.r.o., so sídlom Šamorínska č. 11, za ktoré mu bola vyfakturovaná suma 37.175,- Sk, pozostávajúca z finančnej čiastky 24.275,- Sk za monitoring kanalizácie DN 300 cca 545 bm a z finančnej čiastky vo výške 12.900,- Sk za monitoring kanalizácie DN 300 cca 220 bm. Pri vykonaní kontroly boli zistené poškodenia úseku kanalizácie šachty č. 14, 15
a šachty č. 16. Po zistení vyššie uvedených skutočností investor stavby požiadal žalobcu o okamžité odstránenie vzniknutých závad, na čo vynaložil náklady vo výške 137.914,80 Sk, o čom svedčí prehľad rozpočtových nákladov vystavený za opravu kanalizačného potrubia úsek Š 14 až Š 16. Vzhľadom k tomu, že žalovaný investorovi neodovzdal výsledky skúšky tlaku tesnosti potrubia, žalobca bol nútený vykonať tieto skúšky opakovane, čím mu vznikli náklady vo výške 49.400,- Sk, čo potvrdzuje prehľad rozpočtových nákladov, ktorý bol vystavený na práce a dodávky dňa 01.04.2005. Ďalej poukázal na to, že žalovaný pri výkone svojej činnosti prevzal na stavbu od spoločnosti FARESIN SK, a.s., materiál v celkovej hodnote 17.011,29 Sk, ktorý nevrátil. Spoločnosť požadovala plnenie od žalobcu a uplatnila ho faktúrou č. 270500176 z 07.08.2007. Žalovaný svojim konaním porušil ustanovenia čl. IV zmluvy o výkone funkcie, t.j. povinnosť vyplývajúcu mu zo záväzkového vzťahu, a preto si žalobca podľa čl. VII zmluvy uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 241.501,09 Sk podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka.
O podanej žalobe žalobcu prvostupňový súd rozhodol rozsudkom č.k. 2Cb/5/2008-179 zo dňa 07.09.2010, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 7.023,49 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania 14,25 % ročne od 25.01.2008 do zaplatenia, konanie v časti o zaplatenie 992,87 Eur spolu s úrokom z omeškania 14,25 % ročne od 25.01.2008 do zaplatenia zastavil a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania a trov štátu. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 13Cob/22/2011 zo dňa 19.03.2012 rozsudok okresného súdu, vyjmúc nenapadnutý výrok o zastavení časti konania zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania po zrušujúcom uznesení krajského súdu zistil, že žalobca a žalovaný dňa 9.5.2005 uzatvorili podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu o výkone funkcie (ďalej len „zmluva"). Na jej základe sa v čl. II zmluvy žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobcu funkciu stavbyvedúceho „príprava stavieb - pozemné stavby". Obsah činností spadajúcich pod funkciu stavbyvedúceho bol upravený čl. IV zmluvy, a to riadne a včas plniť úlohy, ktorými ho poverí štatutár spoločnosti alebo ním určená osoba a bez zbytočného odkladu štatutárny orgán spoločnosti alebo ním určenú osobu o pridelených úlohách, ich stave a o všetkých súvisiacich skutočnostiach informovať, a tiež vykonávať všetky ostatné úkony, ktoré vzhľadom na druh funkcie patrí vykonávať stavbyvedúcemu. Povinnosť vykonávať všetky ostatné úkony, ktoré vzhľadom na druh funkcie patrí vykonávať stavbyvedúcemu, je bližšie určovaný obsahom ust. § 46a zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon"). Medzi povinnosť žalovaného ako stavbyvedúceho patrila aj povinnosť dávať príkazy na okamžité zastavenie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, ak sa vyskytla prekážka a tiež určovať začatie a skončenie jednotlivých stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, dávať pokyny týkajúce sa vykonávania stavebných prác.
Okresný súd uviedol, že nebolo sporným, že žalovaný z titulu funkcie stavbyvedúceho mal na starosti výstavbu inžinierskych sietí na diele - KONDOMÍNIUM - Nová Vrakuňa - Bratislava, ktorého zhotoviteľom bol žalobca. Medzi inžinierske siete patrilo aj zhotovenie kanalizácie, pri budovaní ktorej bol žalovaný z titulu funkcie stavbyvedúceho oprávnený, ale zároveň aj povinný na výkon jednotlivých činností. Ako vyplynulo z výpovede svedka Ing. O. a ostatných v konaní vypočutých svedkov a v neposlednom rade aj žalovaného, na kanalizácii sa vystriedali dvaja stavbyvedúci pán Y. a žalovaný. Pán Y. do svojho odchodu vykonal inžinierske siete - konkrétne kanalizáciu pri šachte č. 9, 15 a 16. Následné napojenie šiacht sa vykonávalo pod dozorom žalovaného, ktorý nedokončil napojenie už len na šachty č. 14, 21 a 23. Pod výkonom dozoru žalovaného ako stavbyvedúceho sa vykonávala kanalizácia medzi šachtami č. 14 - 15. Protispád kanalizácie sa vyskytol medzi šachtami č. 14 až 16, t.j. medzi ulicami Čakankovou a Orchideovou, čo potvrdzuje aj obsah listiny - „prehľad rozpočtu nákladov". Žalovaný popieral, že vykonal napojenie tých šácht, na ktorých sa zistili vady s poukazom, že stoky šácht, na ktoré sa napájala kanalizácia, boli v čase jeho príchodu dávno vybudované. Jeho tvrdenie sčasti potvrdila výpoveď svedka Ing. O. v tom, že na opravovaných úsekoch kanalizácie č. 14 až 16 vykonávali práce pán Y. na č. 15 a 16, pričom žalovaný nevykonal napojenie na šachtu 14. Porušenie povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu z funkcie stavbyvedúceho jednoznačne nepotvrdili ani ostatní v konaní vypočutí svedkovia, ktorých výpovede potvrdzovali len to, že sa vyskytli nesprávnosti položenia kanalizácie - jej protispád a vady v podobe netesnenia kanalizácie, pričom svedok Ing. O. potvrdil, že boli vypadnuté nejaké tesnenia a svedok G. potvrdil, že v určitej časti, kde sa zistili nedostatky, stála voda, ktorá neodtekala. Žiaden z nich nepotvrdil, že práve úsek napojenia kanalizácie, vykonávajúcej výlučne a len pod dozorom žalovaného, bol pre vady opravovaný. K tomuto pristúpila i výpoveď svedka E. V. potvrdzujúca, že v čase, keď dodával
materiál v podobe kanalizačných odbočiek alebo tvaroviek, kanalizácia sa dokončovala a robili sa na nej posledné úpravy. Obdobie ním dodaného materiálu spadalo od obdobia konca roka 2005 až apríl 2006.
Okresný súd poukázal na postup pri budovaní kanalizácie, ktorý spočíval v tom, že po jej uložení a napojení na jednotlivé kanalizačné stoky, sa vykonávajú po jednotlivých etapách (postupne) tlakové skúšky tak, že jednotlivé časti potrubia sa z obidvoch strán po určitú dobu natlakujú a na základe toho sa vyhotovujú záznamy - skúšky tlaku tesnosti. V danom prípade sa ukladali liatinové potrubia, ktoré sa pri tlakových skúškach zasypávajú pri spojoch. Po vykonaní kanalizácie, keď má dôjsť k jej prevzatiu a odovzdaniu, sa vykonáva monitoring kanalizácie za účasti zástupcu vodární, ktorý postupne všetky šachty vody a kanalizácie preberie. V čase, keď sa vykonáva monitoring, je kanalizácia hotová, čo znamená, že je na nej násyp - práce sú prekryté.
Prvostupňový súd uzavrel, že zo zisteného postupu výstavby kanalizácie, za ktorú zodpovedal žalovaný, nebolo možné jednoznačne ustáliť ani porušenie povinnosti žalovaného spočívajúcej vo vykonaní skúšok tesnosti, keďže nie je zrejmé, ktorý konkrétny opravovaný úsek kanalizácie č. 14 - 16 si vyžiadal v zmysle „prehľadu rozpočtových nákladov" monitoring kanalizácie a skúšku tesnosti kanalizačného potrubia, či to bol úsek úplne alebo sčasti zhotovený žalovaným alebo úsek zhotovený pod dozorom stavbyvedúceho - Ing. Y.. Sám svedok Ing. O. potvrdil, že nedostatky sa zistili až po monitoringu pri šachte č. 14 - 16, t.j. v čase, keď kanalizácia bola hotová. Nepotvrdil, že išlo o úsek zhotovený pod dozorom žalovaného, a že to bol práve žalovaný, ktorý nevykonal skúšky tlaku tesnosti. Bez pochybností sa nepreukázalo, že práve pre porušenie povinnosti žalovaného pristúpil žalobca k opätovnému vykonaniu monitoringu, čo si vyžiadalo žalobcom uplatnené náklady.
Okresný súd poukázal na znenie čl. IV zmluvy, čl. VII. veta prvá, druhá zmluvy, § 373, 567 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že zodpovednosť za škodu upravená v ust. § 373 Obchodného zákonníka je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený, v danom prípade žalobca. Vychádzajúc z ust. § 373 Obchodného zákonníka okresný súd konštatoval, že pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového vzťahu alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v obchodnom zákonníku. V súdenom prípade bola uzavretá Zmluvy o výkone funkcie dňa 09.05.2005, z ktorého obchodno-záväzkového vzťahu vyplývali pre žalovaného ako stavbyvedúceho nielen zmluvné povinnosti obsiahnuté v čl. IV zmluvy, ale aj povinnosti zákonné, a to s poukazom na § 46a stavebného zákona v spojení s § 757 Obchodného zákonníka. Podľa názoru okresného súdu nebolo preukázané, že by výlučne porušením zmluvných a zákonných povinností žalovaného - nesprávnym položením kanalizácie, nevykonaním skúšok tlaku tesnosti a monitoringu, t.j. nepostupovaním žalovaného pri zariaďovaní tejto záležitosti s odbornou starostlivosťou, bola žalobcovi spôsobená škoda. Žalobca si uplatnil škodu titulom vykonania opravy kanalizačného potrubia na úseku šácht č. 14 až 16. Na vybudovaní tohto kanalizačného potrubia, ako bolo preukázané, sa nezúčastnil výlučne žalovaný, ale aj stavbyvedúci pán Y.. Žalovaný vstúpil do procesu rozpracovaného diela a vykonával kanalizáciu medzi šachtami č. 14 - 15, pričom napojenie šachty č. 14 nedokončil. Pán Y. vykonal kanalizáciu pri šachte č. 15 a 16. Protispád kanalizácie sa vyskytol medzi šachtami č. 14 až 16, na vybudovaní ktorej sa podieľali obaja stavbyvedúci. Žiaden v konaní vypočutý svedok nepotvrdil, že opravovaným úsekom bol výlučne a len úsek, pri výstavbe ktorého žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Nebolo bez pochybnosti preukázané ani to, že práve pre porušenie povinnosti žalovaného - neodovzdanie protokolov tlakových skúšok potrubí a čiastočných zápisov, bol žalobca nútený pristúpiť k opätovnému vykonaniu monitoringu. Viacerí v konaní vypočutí svedkovia potvrdili nedostatky na kanalizácii, ale žiaden z nich nepotvrdil, že sa tak stalo výlučne porušením povinnosti žalovaného. Svedok L. potvrdil, že na kanalizácii sa vyskytli nedostatky až po tom, keď boli vykonané kamerové skúšky, došlo k poškodeniu, prípadne prehnutiu kanalizácie, svedok Ing. O. pripustil prehnutie kanalizácie, pričom za spevnenie zodpovedal ten, čo ju riadil. Ani z uvedeného podľa okresného súdu nebolo možné vyvodiť záver o tom, že v dôsledku nečinnosti, resp. opomenutia žalovaného postupovať s odbornou starostlivosťou, došlo k opätovnému vykonaniu skúšok tlaku tesnosti a monitoringu. Nepreukazuje to ani neskôr predložený dôkaz stranou žalobu v podobe odborného stanoviska Slovenskej komory stavebných inžinierov zo dňa 14.03.2014, týkajúci sa okrem iného výkladu rozsahu činnosti stavebného dozoru a nie rozsahu činnosti stavbyvedúceho. Získané dôkazy síce preukázali nedostatky na kanalizácii a opätovné vykonanie skúšok tlaku tesnosti a monitoringu, ale nie výlučne pre konanie (opomenutie) povinnosti žalovaného. Z
uvedeného okresný súd uzavrel, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. S poukazom na ustálený skutkový stav a zákonné ustanovenia okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže neboli preukázané základné atribúty pre priznanie nároku na náhradu škody, konkrétne príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody, a preto bolo následne irelevantné zaoberať sa dokazovaním ohľadom výšky škody. Okresný súd ďalej vyslovil, že o trovách konania a o trovách štátu s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p.. Žalobca považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku za jednostranné a neúplné, pretože sa okresný súd komplexne nevysporiadal so všetkými zisteniami rozhodujúcimi pre objektívne rozhodnutie vo veci. Predovšetkým vytýkal, že okresný súd sa nevysporiadal v celej obsahovej a argumentačnej šírke so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu, obsiahnutou vo vyjadrení zo dňa 11.06.2012 a skutočnosťami zistenými z výpovede svedka Ing. G. P.. Podľa žalobcu je odôvodnenie rozsudku vyselektovaním častí z výpovedí svedkov vytrhnutých z kontextu, a preto je nepreskúmateľné pre nedostatok konkrétnej vysvetľujúcej argumentácie. Podľa žalobcu okresný súd jednostranne prisvedčil obranným tvrdeniam žalovaného, týkajúcim sa porušenia povinností žalovaného a jeho zodpovednosti, či úloh pri vykonávaní diela. Tieto tvrdenia podložil vyjadreniami svedkov, ktoré sú vytrhnuté z kontextu a logických úvah. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že neboli preukázané základné atribúty pre priznanie nároku na náhradu škody, žalobca toto konštatovanie považuje za nepostačujúce. Rozsudok považoval za nedostatočne odôvodnený a presvedčivý a mal za to, že nebola ani splnená požiadavka náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Žalobca sa nestotožnil so závermi vyslovenými v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu a tieto nepovažuje za vecne správne. Podľa jeho názoru tieto ani nekorešpondujú s vykonaným dokazovaním a skutkovým stavom, doplneným po vydaní uznesenia Krajského súdu v Žiline. Predovšetkým žalobca poukázal na radikálnu zmenu v právnom názore prvostupňového súdu oproti tomu, ktorý zastával v čase vydania rozsudku zo dňa 07.09.2010, pričom po vydaní uznesenia krajského súdu prijal absolútne protichodný názor a nezmenený skutkový stav posúdil v celom rozsahu inak. Túto zásadnú zmenu stanoviska okresného súdu žalobca považuje za daného skutkového stavu, kedy navyše došlo k doplneniu dokazovania a zabezpečenia dostatočnej sumy ďalších dôkazov za natoľko významnú, pre ktorú skutočnosť podal odvolanie. Žalobca mal za to, že okresný súd neposudzoval porušenie povinností žalovaného vo vzájomných súvislostiach, zameral sa len na technické otázky týkajúce sa zistenia, ktorú časť realizácie kanalizácie na diele dozoroval žalovaný bez odbornej znalosti a akýchkoľvek podkladov. Okresný súd sa zameral predovšetkým na výsluchy svedkov, ktoré boli vykonané už v čase vydania pôvodného rozsudku zo dňa 07.09.2010, ktorí však neboli opätovne v konaní po vydaní uznesenia vypočutí. Naviac, okresný súd odkazoval na postavenie a úlohu pána Y., avšak jeho výsluch nebol súdom vôbec vykonaný. Výpoveď svedka E. V. si osvojil ako svedčiacu v prospech zamietajúceho stanoviska k žalobe, pričom táto výpoveď podľa žalobcu je irelevantná a nezbavuje žalovaného zodpovednosti za vzniknutú škodu. Tento svedok nemal akúkoľvek vedomosť o rozsahu konania žalovaného. Samotné dodanie materiálu v zmysle faktúr je absolútne nepreukázané a spoľahlivo neoveruje časové obdobie, kedy tento materiál bol na výstavbu predmetnej časti diela aj reálne použitý. Pokiaľ okresný súd vychádzal z rovnakého skutkového stavu, ktorý bol navyše doplnený o ďalšie rozhodujúce dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, napriek tomu rozhodol odlišne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ako základná sporná otázka, vyplývalo určenie časti kanalizácie, ktorá bola realizovaná za účasti výlučne žalovaného a za ktorú niesol zodpovednosť. Okresný súd oproti pôvodnému rozsudku neodôvodnene a nepreskúmateľne zmenil hodnotenie skutkového stavu v otázke, ktorá sa nejavila ako sporná a problematická. Napriek tomu, že žalobca po vydaní uznesenia krajského súdu predložil viaceré dôkazy a doplnil dokazovanie, tak okresný súd tieto nové dôkazy nevyhodnotil a nezakomponoval ich do existujúceho skutkového stavu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že vyjadrením komory stavebných inžinierov zo dňa 14.03.2014 bola exaktne potvrdená správnosť úvahy žalobcu, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu pre neho z funkcie stavebného dozoru a z ust. § 46b stavebného zákona. Tým bol zároveň odstránený jeden zo základných zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca tvrdil, že skutkový stav bol preukázaný už v čase vydania prvého rozsudku zo dňa 07.09.2010 a tento po vydaní uznesenia krajského súdu bol posilnený a skvalitnený. V zmysle návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania bol žalobca vyzvaný, aby zabezpečil účasť navrhovaných svedkov. Svedok Ing. C. H., hoci prisľúbil žalobcovi účasť na pojednávaní, zaslal len vyjadrenie s ospravedlnením neúčasti z dôvodu pracovného vyťaženia, pričom jeho písomné vyjadrenie obsahuje skutkové tvrdenia
preukazujúce verziu žalobcu o zodpovednosti žalovaného v súlade s tvrdeniami svedka Ing. P., ktorý dôkaz však okresný súd nevyhodnotil. Žalobca zotrval na stanovisku, že doplneným dokazovaním došlo po kvalitatívnej stránke k takej zmene skutkového stavu, ktorá umožňuje prvostupňovému súdu návrat k pôvodnému právnemu názoru zaujatému v skoršom rozsudku zo dňa 07.09.2010. Žalovaný svojím posledným vyjadrením ani procesnou aktivitou čo do obsahu a rozsahu nepredložil súdu takú obranu, ktorá by spochybňovala základ uplatňovaného nároku. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.023,49 Eur spolu s príslušenstvom.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie žalobcu považoval v celom rozsahu za nedôvodné. Poukázal na to, že okresný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný uviedol, že už z uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/22/2011 zo dňa 19.3.2012 vyplývalo, že ani krajský súd nemá za preukázané zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, ktorej sa žalobca domáhal voči žalovanému, a to konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, vzniku škody, ako aj príčinnej súvislosti. Ani po zrušení rozsudku okresného súdu žalobca neprodukoval v následnom konaní žiadne dôkazy, ktorými by preukázal ním tvrdené skutočnosti, a to, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť a v príčinnej súvislosti s jeho porušením zmluvnej povinnosti vznikla žalobcovi škoda, ktorú uplatňuje. Žalobca nepreukázal ani „škodu", ktorá mu mala údajným konaním žalovaného vzniknúť. Pokiaľ žalobca dôvodil porušenie povinnosti žalovaného napr. stanoviskom, resp. vyjadrením komory stavebných inžinierov zo dňa 14.3.2014, tak toto sa vzťahuje na povinnosti výkonu „stavebného dozoru". Žalovaný na stavbe Kondomínium - Nová Vrakuňa nevykonával funkciu stavebného dozoru, ale funkciu stavbyvedúceho, teda argumentácia žalobcu, na ktorej zotrval v odôvodnení odvolania, je irelevantná vo vzťahu k prejednávanej veci a obsahu zmluvy žalobcu a žalovaného. Žalovaný mal za to, že okresný súd podrobne a vyčerpávajúco svoje rozhodnutie odôvodnil a s jeho odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/437/2014-358 zo dňa 19.05.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.06.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Krajský súd uvádza, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalobcu bolo nevyhnutné vychádzať zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/22/2011-236 zo dňa 19.03.2012, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval v zmysle záverov krajského súdu, vyjadrených v predmetnom zrušujúcom uznesení, viažucom sa k prvému výroku, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/5/2008-179 zo dňa 07. septembra 2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 2Cb/5/2008-206 zo dňa 06. decembra 2010 v napadnutom výroku I., III. a IV. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 7.023,49 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 25.01.2008 do zaplatenia, o náhrade trov prvostupňového konania zrušený a vrátená vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v opätovne vyvolanom odvolacom konaní konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania, za dôkaznej povinnosti sporových strán vychádzal zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/22/2011 zo dňa 19.03.2012, a preto v zmysle tohto postupu okresného súdu mu nebolo možné vytknúť žiaden nedostatok.
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je v zásade daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
V procesnej rovine, k namietanej vade nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu a jeho nepreskúmateľnosti odvolací súd konštatuje, že v danom prípade prvostupňový súd vychádzajúc z dikcie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. stručným, jasným a zrozumiteľným spôsobom vyložil právny záver vo vzťahu k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu, vo väzbe na obranu žalovaného. Krajský súd preto konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu netrpí vadou namietanou v odvolaní, ktorou by došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na judikatúru Ústavného súdu SR a prijaté rozhodnutia, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23. júna 2004, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. júla 2003 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 zo dňa 27. októbra 2004. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal krajský súd preukázané, že okresný súd poskytol dostatočný výpočet všetkých relevantných skutočností, ktorými sa zaoberal, jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu vo väzbe na obranu žalovaného, tieto skutočnosti v dostatočnom rozsahu vyhodnotil a svoje závery riadne a presvedčivo zdôvodnil. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu a v podrobnostiach na jeho odôvodnenie odkazuje. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu vo veci samej, v nadväznosti na odvolacie dôvody žalobcu, obsiahnuté v písomne podanom odvolaní krajský súd uvádza nasledovné.
Čo bolo podstatné v predmetnej sporovej veci, a bolo posudzované už aj v rámci zrušujúceho uznesenia krajského súdu, bol žalobcom vymedzený nárok na zaplatenie sumy 7.023,49 Eur s príslušenstvom v žalobe zo dňa 22. januára 2008 (po dispozitívnom úkone žalobcu, ktorým v časti o zaplatenie istiny 992,87 Eur spolu s príslušenstvom vzal žalobu späť a v ktorej časti okresný súd podľa ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil), ako i v následných podaniach a vyjadreniach, vo vzťahu ku ktorému uviedol sumár skutkových tvrdení podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p., z ktorých nepochybne vyplývalo, že svoj nárok voči žalovanému odvodzoval od uzavretej Zmluvy o výkone funkcie zo dňa 9.5.2005, uzavretej podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody s tvrdením porušenia čl. IV. zmluvy žalovaným, spočívajúceho najmä v nedodaní protokolov tlakových skúšok potrubí a čiastočných zápisov z odovzdania a preberania úsekov kanalizácie, v dôsledku ktorej povinnosti bol žalobca nútený zabezpečiť na vlastné náklady prečistenie a následný monitoring kanalizácie, vynaložením nákladom na odstránenie zisteného poškodenia úseku kanalizácie šachty č. 14, 15 a 16, vo väzbe na vykonanie skúšok tlaku tesnosti potrubia, a to opakovane, ktoré náklady preukazoval listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. 31/2007 zo dňa 28.03.2007, spoločnosti EKONOVA, spol. s r.o. za monitoring kanalizácie v sume 24.275,- Sk, prehľadom rozpočtových nákladov žalobcu v sume 137.914,80 Sk na úseku šácht č. 14 - 16, prehľadom rozpočtových nákladov v sume 49.400,- Sk za práce a dodávky dňa 01.04.2005. Žalobca tvrdil, že žalovaný nepristupoval podľa uzavretej zmluvy k vykonaniu svojej funkcie s odbornou starostlivosťou a jeho nekonaním došlo k vzniku škody.
Žalovaný v rámci svojej obrany tvrdil, že tvrdenia žalobcu o neodovzdaní tvrdených podkladov a porušením povinnosti pri výkone práv stavbyvedúceho nemajú oporu v skutkovom stave, keď žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, o aké skutočnosti nárok opiera, žalobca nešpecifikoval, čo vlastne bolo predmetom opravy kanalizačného potrubia medzi šachtami č. 14 až 16 a z akého dôvodu mal žalovaný zodpovedať za vady tejto časti diela. Poukázal na to, že nebol zhotoviteľom diela kanalizácie a ani žiadnych stavebných prác na stavbe Kondomínium - Nová Vrakuňa. Žalobca presne nevymedzil, o aké závady išlo, v dôsledku čoho mali byť závady kanalizácie na úseku šácht č. 14 - 16 a v akej priamej a príčinnej súvislosti je ním uplatnená škoda so žalovaným vykonávanou prácou stavbyvedúceho. Zároveň
poukázal na to, že ako stavbyvedúci neriadil práce na kanalizačnom potrubí medzi šachtami č. 14 - 16, toto už bolo pri jeho príchode položené. V tejto súvislosti poukázal i na výpoveď svedka Ing. O.. Zvýraznil, že po trase kanalizácie sa vykonávalo spevnenie plochy, jazdili po nej ťažké mechanizmy, ako i zvýraznil to, že nepracoval na stavbe do jej konca, a tým pádom taktiež nemohol robiť žiaden monitoring.
Krajský súd primárne k odvolacej námietke, že okresný súd na základe rovnakého skutkového stavu, ktorý bol navyše doplnený o ďalšie rozhodujúce dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, rozhodol odlišne, uvádza, že okresný súd pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu a obrany žalovaného bol viazaný závermi vyslovenými v zrušujúcom uznesení krajského súdu podľa ust. § 226 O.s.p. a v zmysle týchto záverov aj postupoval. V rámci nového konania pred prvostupňovým súdom nebolo preukázané, že by došlo ku kvalitatívnej a kvantitatívnej zmene skutkového stavu oproti skutkovému stavu zistenému a posudzovanému v rámci zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Krajský súd predsa už v zrušujúcom uznesení č.k. 13Cob/22/2011-236 zo dňa 19.03.2012 uviedol, že pre nepochybné konštatovanie základného predpokladu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným bolo potrebné dôsledne zistiť túto povinnosť a muselo byť jednoznačne preukázané, že pri plnení zmluvy, resp. neplnení došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti konkrétne vymedzenej ako dohodnutej, resp. zákonnej, v dôsledku porušenia ktorej došlo ku vzniku škody. Ďalej odvolací súd poukázal na zmluvné, zákonné povinnosti stavbyvedúceho, vyplývajúce zo zákonnej úpravy zákona č. 50/1976 Zb., pričom zvýraznil, že ak v rámci konania bola povinnosť odovzdania dokladov o skúškach previazaná na príčinnú súvislosť vzniku poškodenia na šachte č. 14, 15 a 16, tak nebolo preukázané, že v dôsledku (ne)činnosti, resp. opomenutia a neprístupu žalovaného s odbornou starostlivosťou došlo k tomuto poškodeniu. Odvolací súd poukazuje, že z výpovedí svedkov p. G., L., O., ako aj výpoveďou samotného žalovaného bolo potvrdené, že na stavbe sa viedol jeden stavebný denník, do ktorého sa zapisovali záznamy spojené s činnosťou na predmetnej stavbe. Svedok G. i svedok O. potvrdili, že keď žalovaný odišiel, odišla i časť dokumentácie. Rovnako potvrdili, že nebol odovzdaný protokol o skúške tesnosti. Takáto povinnosť odovzdania protokolov však z čl. III. odsek 1, ako i čl. IV. zmluvy o výkone funkcie nevyplývala a nebolo tvrdené a ani preukázané, že bola uzatvorená dohodou zmluvných strán v zmysle dojednania v čl. III. druhý odsek zmluvy. Pokiaľ bola povinnosť odovzdania dokladov o skúškach previazaná na príčinnú súvislosť vzniku poškodenia na šachte č. 14, 15 a 16, tak jednoznačne ani po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu nebolo preukázané, že v dôsledku (ne)činnosti, resp. opomenutia a (ne)prístupu žalovaného s odbornou starostlivosťou došlo k tomuto poškodeniu, keď z výpovede svedka L. vyplynulo, že na kanalizácii sa vyskytli nedostatky až po tom, keď boli vykonané kamerové skúšky, došlo k poškodeniu, prípadne prehnutiu, svedok O. uviedol, že spevnenia sa vykonávali až po kanalizácii, kedy mohlo dôjsť aj k prehnutiu, zodpovedal za to ten, kto riadil spevnenie, čo sa v danom prípade nestalo. Ani z vyjadrenia žalobcu vo veci v podaní zo dňa 11.06.2012, v spojení s výpoveďou svedka Ing. G. P., ktorý porušenie povinnosti žalovaného vo svojej výpovedi videl v tom, že žalovaný neodovzdal potrebnú dokumentáciu, odhaľoval viditeľné chyby počas realizácie stavby, pričom sám konštatoval, že sa stalo to, že „kanalizácia bola vybudovaná a práce boli zakryté, pričom zo strany pracovníka organizácie, ktorej sa mala kanalizácia odovzdať, bolo ohliadkou zistené, že voda v šachtách stojí, čo ale bolo úlohou žalovaného, pretože ak práce boli zle vykonané, mali sa odstraňovať v štádiu ich predkrytia", nebolo možné bezpochyby určiť presný úsek a rozsah prác žalovaného. Nepotvrdila to ani výpoveď svedka O., na ktorú už poukazoval krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení, ktorý potvrdil, že šachty 9, 15 a 16 vykonával p. Y. a až následné kanalizačné napojenie týchto šácht vykonával žalovaný, ktorý však už nedokončil napojenie šachty 14, 21 a 23 a protispád sa vyskytol na šachtách č. 14 - 16 a rovnako potvrdil, že ak boli vytýkané nedostatky, tieto boli zistené až po monitoringu pri šachte č. 14 - 16. Teda ani z výpovede svedka Ing. P., na ktorú poukazoval žalobca v odvolaní, nebolo možné ustáliť konkrétne porušenie povinnosti žalovaného, presný úsek, na ktorom pracoval, v akom štádiu rozostavanosti diela žalovaný vstúpil do vykonávania svojej činnosti, a tým mieru jeho prípadnej zodpovednosti. Súhlasí preto krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že získané dôkazy síce preukázali nedostatky na kanalizácii, preukázali opätovné vykonanie skúšok tlaku, tesnosti a monitoringu, avšak nepreukázali jednoznačne vznik týchto nedostatkov na úseku zhotovenom výlučne pod dozorom žalovaného ako v príčinnú súvislosť s jeho konaním, resp. opomenutím povinností. Zvýrazňuje odvolací súd, že pre nárok na náhradu škody musí byť splnená existencia zákonných predpokladov vyplývajúcich z ust. § 373 Obchodného zákonníka. Pokiaľ v danom prípade okresný súd nemal preukázané zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody, a to porušenie zmluvnej, resp. zákonnej povinnosti žalovaného, príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného vznikom škody, potom jeho záver, podľa ktorého žalobu žalobcu zamietol, bol vecne správny a krajským súdom potvrdený.
Vo vzťahu k namietanému rozsahu, a spôsobu dokazovania pred okresným súdom po zrušujúcom uznesení krajského súdu sp. zn. 13Cob/22/2011 zo dňa 19.03.2012, vo väzbe na jeho zhodnotenia, odvolací súd uvádza, že pokiaľ okresný súd nevykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom, týmto postupom mu neodňal možnosť konať pred súdom. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná, a preto tento postup nebolo možné hodnotiť ako nesprávny. Uvedený postup predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov konania na vykonanie dokazovania. Nebol relevantný ani odvolací dôvod žalobcu, že by okresný súd nepostupoval v súlade s ust. § 132 O.s.p.. Okresný súd dôkazy vykonané v priebehu konania hodnotil tak jednotlivo, ako i vo vzájomnej súvislosti, pričom sa zvýrazňuje, že hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Vo vzťahu k žalobcom predloženému dôkazu, a to stanovisku Slovenskej komory slovenských inžinierov zo dňa 14.03.2014, v zhode s prvostupňovým súdom i krajský súd poukazuje na to, že žalovaný nevykonával činnosti stavebného dozoru, ale činnosť stavbyvedúceho, z ktorého záveru nebol obsah tohto dôkazu zhodnotený ako relevantný pre predmetnú sporovú vec.
Krajský súd uvádza, že nebol relevantný ani odvolací dôvod žalobcu o nesprávnom právnom posúdení, ktoré vykonal okresný súd. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z uvedených situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala, preto ani v tomto nevidel krajský súd relevantný odvolací dôvod žalobcu.
Dodáva krajský súd, že pokiaľ nebola preukázaná škoda v rovine porušenia zmluvných a zákonných povinností žalovaného a ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, tak neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Bez preukázania splnenia všetkých predpokladov zodpovednosti žalovaného tak nebolo možné rozhodnúť o priznaní žalovanej náhrady škody.
Z uvedeného bol preto napadnutý rozsudok potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. s tým, že za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom.
Výrok rozsudku krajského súdu, ktorým rozhodol, že o náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, vychádza z ust. § 224 ods. 4 O.s.p., keď súd prvého stupňa vyhradil rozhodnutie o trovách prvostupňového konania na samostatné konanie cez úpravu v ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.